Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318203921
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318203921.1

Uznesenie

Okresný súd Levice spore žalobcu: IL., proti žalovanému: S. o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 28.09.2018 doručil súdu podanie označené ako „Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v súlade s § 324 a nasl. Zák. č. 160/2015 CSP“. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému
nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých bol žalovaný podľa žalobcu výlučným vlastníkom, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, na pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom
území P., zapísaných na LV č. XXXX. na parcelách reg. C, evidované na Okresnom úrade Levice -

katastrálny odbor, zapísané na mene žalovaného v podiele 1/1 a to
G. Zastavané plochy a nádvoria
Zastavané plochy a nádvoria
Zastavané plochy a nádvoria
Zastavané plochy a nádvoria - sýpka so s.č. XXX
Zastavané plochy a nádvoria - kancelária so s.č. XXXX

- Zastavané plochy a nádvoria - kancelária so s.č. XXXX,
s tým, že takéto uznesenie je predbežne vykonateľné.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným S. dňa 15.07.2010 uzavrel v súlade s § 657 a
nasl. Obč. zákonníka v znení neskorších predpisov Zmluvu o pôžičke peňazí za vopred dohodnutých
podmienok. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 25.000,- EUR

na vyporiadanie jeho vzniknutých záväzkov vyplývajúcich z budúcej kúpnej zmluvy, ktorou mienil
nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P.,
obec: P., zapísaných na ĽV č. XXXX. Pôžičku žalobca žalovanému poskytol na zaplatenie časti kúpnej
ceny predmetných nehnuteľností v deň podpísania predmetnej zmluvy v hotovosti v mieste trvalého
bydliska dlžníka - žalovaného, čo žalovaný svojim podpisom na tejto zmluve o pôžičke potvrdil a uznal.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu v plnej výške najneskôr do 31.12.2014 v mieste

jeho trvalého bydliska, prípadne na inom ním určenom mieste, pričom sa strany sporu dohodli, že celá
istina sa považuje za splnenú, ak žalovaný vráti celý dlh vo výške 25.000,- EUR žalobcovi, najneskôr
do termínu splatnosti dlhu spolu s dohodnutým 3 % úrokom ročne, s čím žalovaný v pozícii dlžníka
bezvýhradne súhlasil. Ešte pred podpisom tejto zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli, že predmetnú
zmluvu o pôžičke nechajú opatriť doložkou priamej vykonateľnosti vo forme notárskej zápisnice
najneskôr do konca roka 2010. Žalovaný žalobcu viackrát ubezpečoval, že zmluvu o pôžičke dá opatriť

doložkou priamej vykonateľnosti ihneď po nadobudnutí predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, k. ú. P. do svojho výlučného vlastníctva. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.02.2014 nadobudol žalovanýuvedené nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností v Leviciach dňa 03.03.2014 pod č. E., no
i napriek výzve žalobcu ešte zo dňa 26.10.2012 svoj záväzok nesplnil. Žalobca ďalej uviedol, že dňa
30.05.2014 žalobca so žalovaným uzavrel podľa § 151 a nasl. Obč. zák. v znení neskorších noviel

záložnú zmluvu, kde už žalovaný ako záložca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v
1. odseku tohto uznesenia. Na zabezpečenie svojej pohľadávky ako záložného veriteľa v sume 25.000,-
EUR žalovaný (záložca) poskytol ako garanciu označené nehnuteľnosti v článku I. predmetnej zmluvy
a mal k nim zriadiť záložné právo v prospech žalobcu v súlade so znením Záložnej zmluvy. Spolu s
pohľadávkou uvedenej v čl. II. predmetnej zmluvy bolo zabezpečené aj jej príslušenstvo a to dohodnuté

úroky, prípadne úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením práva pri porušení povinností dlžníka
- žalovaného. Žalovaný - záložca sa zaviazal podať návrh na vklad Katastrálnemu úradu Nitra - Správa
katastra Levice, uhradiť potrebné správne poplatky a predložiť záložnému veriteľovi potvrdený návrh na
zápis záložného práva, čo však i napriek ústnym urgenciám žalobcu doposiaľ nerealizoval.

3. Žalobca dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vidí v tom, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré

vo svojom návrhu uviedol, nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany
jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy. Žalobca taktiež uviedol, že je toho
názoru, že ním sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže ako žalobca
si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, pretože následná exekúcia
by bola ohrozená z dôvodu zrejmej insolventnosti žalovaného, pričom má za to, že nariadenie

neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalovaný v súčasnosti
predmetné nehnuteľnosti neužíva. Žalobca v závere svojho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedol, že ak súd dospeje k názoru , že je potrebné podať vo veci samej žalobu, bude si
uplatňovať nárok na vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

4. S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca doručil taktiež Výzvu na splnenie záväzku
zo dňa 30.05.2014, Výzvu na vrátenie peňazí zo dňa 26.10.2012, Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.07.2010,
Záložnú zmluvu zo dňa 30.05.2014, kópiu katastrálnej mapy, výpis z katastra nehnuteľností. Žalobca s
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež zaplatil súdny poplatok 33,00 eur.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia

sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

15. V zmysle § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

16. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.

17. Podľa § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

18. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.

19. V zmysle § 151e ods. 5 OZ. záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému

veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté
záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných
práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné
vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou
záložného práva.

20. Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu

záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

21. Podľa § 151l ods. 2 OZ, po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu
záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh

od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď
nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného
práva.

22. Podľa § 151l ods. 2 OZ, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je

povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému
úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

23. Inštitút neodkladného opatrenia nahradil predchádzajúci inštitút predbežného opatrenia. V zmysle
Civilného sporového poriadku môže súd nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov, a to, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť v akomkoľvek štádiu konania, teda pred začatím konania, počas konania,
alebo aj po skončení konania vo veci samej.24. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam
oprávnenej osoby do času, kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej. V prípade neodkladného
opatrenia sa nielenže nevyžaduje, ale ani nie je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného

práva zisťovať úplný skutkový stav. Účelom takéhoto konania je podľa možností čo najrýchlejšia úprava
pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je potrebné ich upraviť. Súd pred
rozhodnutím o neodkladnom opatrení zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre
konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany navrhovateľa - žalobcu bol
aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie
takých skutočností, ktoré odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach a
právom chránených záujmoch navrhovateľa - žalobcu. Práve žalobca musí osvedčiť, že kvôli konaniu
žalovaného je potrebná úprava pomerov strán sporu, resp. že žalovaný koná tak, že v konečnom

dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo dokonca znemožneniu prípadného výkonu súdneho
rozhodnutia, resp. exekúcie. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí zároveň vyplývať
vecná súvislosť s požadovanou ochranou a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť
osvedčené, že vzťah, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bude vyriešený v konaní o návrhu vo veci
samej s konečnou platnosťou.

26. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z
normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku

vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie.
Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je
navrhovateľ neodkladného opatrenia spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na uvedené

špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska
presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného
opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

27. Na základe návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných

dôkazov dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
Žalobca vo svojom návrhu dostatočne hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Podmienkou nariadenia neodkladného
opatrenia je, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody
na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako

aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na
právach navrhovateľa, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia
na rozdiel od doterajšej právnej úpravy predbežného opatrenia obsiahnutej v Občianskom súdnom
poriadku, už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať

len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného
opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

28. Súd v konaní skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pričom má
za to, že tvrdenia žalobcu, pre ktoré tento považuje za potrebné nariadenie neodkladného opatrenia,

nie sú dôvodmi na jeho nariadenie, nakoľko žalobca vôbec nepreukázal, že je potrebné bezodkladne
upraviťpomerymedzistranamisporu.Dôkaznébremeno,resp.bremenoosvedčeniaspočívavýlučnena
navrhovateľovi neodkladného opatrenia - žalobcovi a preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín. Záložná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je z hľadiska právnych

účinkov neúčinná, nakoľko záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, pričom žiadna zo strán sporu (žalobca ani žalovaný) nepodala návrh
na zápis záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Súd taktiež dáva do pozornosti skutočnosť, že
žalobca nielenže neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, no neosvedčil ani jeho naliehavosť, nakoľko oduzavretia záložnej zmluvy (30.05.2014) až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(28.09.2018) uplynuli viac než 4 roky, počas ktorých v prípade, že by bolo potrebné naliehavo upraviť
pomery medzi stranami, ako to žalobca žiada v návrhu, mohol žalobca už nespočetnekrát požiadať

súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd taktiež považuje za potrebné upozorniť žalobcu na
skutočnosť,ženehnuteľnostišpecifikovanév1.odsekuuznesenianiesúvovlastníctvežalobcu,nakoľko
ešte samotné uzavretie záložnej zmluvy nezakladá jeho vlastnícke právo k založeným nehnuteľnostiam,
navzdory tomu, že on sa tak mylne domnieva, keď uvádza, že v prípade, že ho súd vyzve, aby vo veci
podal žalobu vo veci samej, bude si uplatňovať nárok na určenie vlastníckeho práva.

29. Podľa názoru súdu, tvrdenia žalobcu neosvedčujú potrebu úpravy pomerov na vyslovenie tak
závažného rozhodnutia, akým by bolo uloženie zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami
špecifikovanými v 1. odseku tohto uznesenia. V prípade, že by súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil
by neodkladné opatrenie v navrhovanom znení, privodilo by to neadekvátny zásah do vlastníckych práv
žalovaného, pričom tvrdenia žalobcu neposkytujú pre takéto rozhodnutie dostatočný podklad.

30. V zmysle vyššie uvedeného súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného oparenia podľa § 328
ods. 1 CSP zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil tak dôvodnosť, ako ani naliehavosť svojho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Vzhľadom na to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, žalovaný
bol v konaní úspešný. Napriek tomu však žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu
žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.