Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204080
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216204080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne: H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z.
XX, XXX XX Z. pri L., právne zastúpená: JUDr. Viera Muliková, advokátka, so sídlom M. V. Miškovského
3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,

so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7Csp/21/2016 - 78 zo dňa 23.10.2017 zo
dňa takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch III. a V. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov
konania.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:
„I. Konanie o určenie zmluvy v časti dohodnutých úrokov vo výške 70,01 % p.a. pre rozpor s dobrými
mravmi za neplatnú z a s t a v u j e .
II. Konanie o určenie, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2013
je bezúročný a bez poplatkov z a s t a v u j e .

III. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 21.08.2013 medzi žalovaným ako veriteľom
a žalobkyňou ako dlžníkom j e neplatná .
IV. Poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.8.2013 v znení:
"Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako "úver/revolving") a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby v spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a b)
a poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 €
v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby." j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.147,93 € s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.147,93 € odo dňa 15.9.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.VI. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
VII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 21.08.2013 bola medzi žalobkyňou ako

dlžníčkou a žalovaným uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej jej bola
poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach vo
výške mesačnej splátky 80,37 Eur. Zároveň bola medzi účastníkmi uzatvorená rozhodcovská zmluva.
Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy v časti dohodnutých úrokov
vo výške 70,01 % ročne a v časti určenia, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 21.08.2013 je bezúročný a bez poplatkov späť súd v zmysle § 144 a nasl. CSP konanie v rozsahu
späťvzatia prvým a druhým výrokom rozsudku zastavil.
Pokiaľ sa jedná o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky súd poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove vo veci sp.zn. 17Co/123/2014, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje,
podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 6
M Cdo 9/2012.). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Občiansky
zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Následne súd skúmal napádanú zmluvnú podmienku. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že poplatok 215,75 Eura, ktorý dojednáva
žalovaný so spotrebiteľmi spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýkoľvek splátok

úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd z iných konaní žalovaného má vedomosť o tom, že
ten pri poskytnutí úveru okamžite stiahne spotrebiteľom poplatok za vyššie uvedenú službu. Poplatok
vo výške 215,75 Eur predstavuje 14,38 % z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa
službu spočívajúcu v odklade splátok využije alebo nie. Takáto dohoda podľa názoru súdu spôsobuje
hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa

Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, súd uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), j) (ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko zo strany žalovaného išlo o
úmyselne bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá
do podania žaloby neuplynula ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov.
Žalovaný vo svojom vyjadrení ani nenamietal, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.284,25 Eur

(vyplatená suma), pričom žalovanému uhradila celkovo sumu 2.432,18 Eur. Táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a súd vyhlásil poplatok
za odklad splátok za neprijateľnú podmienku, žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil, a preto je povinný
toto bezdôvodné obohatenie vo výške 1.147,93 Eur vydať žalobkyni a preto súd piatym výrokom tohto
rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.1.47,93 Eur.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.
2 C.s.p.

2. Proti výroku III. o určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, výroku V. o povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie a výroku VII. o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie žalovaný. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy žiadnu skutočnosť
vyplývajúcuzobsahurozhodcovskejzmluvyuzavretejmedzistranamisporuatedajehoskutkovézávery
sú predčasné a neúplné. Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu 21.08.2013 vyplývajú
skutočnosti podstatné pre konanie, a to že ide o listinu označenú ako „Rozhodcovská zmluva“ pričom
táto obsahuje vysvetlenie, čo je dôsledkom jej uzavretia, že jej uzavretie nie je povinné a teda nie je

ani predpokladom pre získanie úveru, a rovnako tak obsahuje poučenie o možnosti odstúpenia od nej.
Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Uvádzanie
výšky, počtu a termínov splatnosti splátok neznamená ich rozčlenenie na časť istinu, časť úrok a časť
iné poplatky. Žalovaný napáda aj závery súdu o neuvedení doby trvania a termínu konečnej splatnosti.V súvislosti s touto náležitosťou žalovaný uvádza, že zákonná náležitosť „termín konečnej splatnosti“
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch III. a VII. zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na doterajších tvrdeniach a navrhla napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. V deň uzatvorenia zmluvy o úvere účastníci zároveň uzatvorili i rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3
a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa
všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred jedným z dvoch
rozhodcovských súdov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej

zmluvy.
7. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej žalovaným pri uzatváraním zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve,
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanoveniadohodnutémedzidodávateľomaspotrebiteľomsanepovažujúzaindividuálnedojednané(§
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

8. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť
skôrvyužildodávateľ.Zpohľaduspotrebiteľajetotižrovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvom

rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním
podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného
od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej
podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

9. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.10. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

11. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne

namieste.
12. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi

riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Dôkazom opaku nie sú
ani čl. 2 a 3 rozhodcovskej zmluvy. V čl. 2 sa nachádza len vyhlásenie veriteľa o tom, že uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dlžník nemá povinnosť prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa. Čl. 3 obsahuje jedine poučenie dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy,

a to tak, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich
alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria,
s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní.
Zároveň v tomto článku je spomenutá aj možnosť riešenia sporov v súdnom konaní s tým, že výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Aké sú aspoň základné rozdielnosti súdneho

a rozhodcovského konania, z týchto článkov vôbec nevyplýva. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris
non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do

úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná

informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
13. Za takéhoto stavu neobstojí platnosť dojednanej rozhodcovskej zmluvy.

14. Podobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že zo zmluvy o revolvingovom úvere v
spojení so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné zistiť termín konečnej

splatnosti úveru. Oznámenie o schválení úveru, na ktoré poukazuje žalovaný, a v ktorom je uvedený
termínsplatnostiprvejsplátky-1.10.2013aposlednejsplátky-1.3.2017bolovyhotovenédňa21.8.2013,
t.j. v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu dňa
19.8.2013, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala nemala
vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti

prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 42 mesačných
splátkach bolo možné vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru a konkrétne termíny následných splátok
je uvedený len v Oznámení o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplýva zo samotnej zmluvy
resp. Zmluvných dojednaní. Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne
dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s predmetným

Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísala. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej
splatnosti úveru je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených
v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje
vôľu byť ňou viazaný.Pre záver o bezúročnosti úveru postačuje absencia aj len jednej zo zákonných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorou bola v danom prípade absencia údaja o konečnej splatnosti úveru, za
tejto situácie nebolo potrebné zaoberať sa tým, či bol alebo nebol správny záver, resp. výklad súdu prvej

inštanciekust.§9ods.2písm.j)ak)zákonač.129/2010Z.z.areagovaťtýmnaodvolaciuargumentáciu
žalovaného v tejto súvislosti.

15. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o
konečnej splatnosti v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. , čo má s

poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutých výrokoch III. o určení
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a V. o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, keď súd prvej inštancie
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto

priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v
zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.