Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203945
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112203945.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou, v právnej veci navrhovateľa: H. Q., D.
N. XXX, XXX XX T. Q., T. Č. Ú. O. Ú. Z. XX/XXX, XXX XX Q., zastúpeného: JUDr. Maroš Prosman, so
sídlom Hlavná 31 Trnava, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o vyplatenie odškodnenia v sume 1.792,59 € v
zmysle zákona č. 305/1999 Z.z. v platnom znení takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 99,50 €, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom pôvodne doručením Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.10.2011 postúpeným

konajúcemu súdu dňa 07.02.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na vyplatenie
odškodnenia za obidvoch rodičov a to W. Q. O. O. Q. v zmysle zákona č. 305/1999 Z.z. v platnom znení
na tom skutkovom základe, že v septembri roku 1944 boli deportovaní do koncentračného tábora, v
ktorom boli do konca vojny - do mája 1945. Navrhovateľ si odškodnenie uplatnil vo výške 1.792,59 €
bez príslušenstva. Uplatnený nárok je súčtom nárokov za rodičov navrhovateľa v sume po 896 €.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom
návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec

prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný
návrh a prednesov na pojednávaní.
Súd z výsluchu navrhovateľa a z obsahu spisu vedeného odporcom v konaní o vyplatenie odškodnenia
za otca navrhovateľa Rudolfa Lakatoša mal preukázané, že odporca rozhodnutím zo dňa 09.12.2010
adresovanom navrhovateľovi uviedol, že nepriznal navrhovateľovi uplatnené odškodnenie v konaní o
vyplatenie odškodnenia v zmysle ust. § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 305/1999 Z.z. v zmysle žiadosti

brata navrhovateľa, ktorého navrhovateľ písomne splnomocnil na vyplatenie odškodnenia za deportáciu
nebohéhootcanatomskutkovomzáklade,žebratnavrhovateľa,ktorýbolnavrhovateľomsplnomocnený
na podanie návrhu na vyplatenie odškodnenia bol povinný pripojiť k žiadosti o odškodnenie doklady
preukazujúce opodstatnenosť uplatneného nároku. Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že
splnomocnený zástupca navrhovateľa F. D. (brat navrhovateľa) k žiadosti nepripojil a ani odporcovi
dodatočne v zmysle jeho písomnej žiadosti nepredložil doklad preukazujúci okruh osôb oprávnených na

vyplatenie odškodnenia v zmysle ust. § 2 ods. 4 písm. a/, b/ zákona č. 305/1999 Z.z. v znení neskorších
predpisov, na základe čoho odporca nemohol odškodnenie priznať.Navrhovateľ bol povinný si nárok na vyplatenie odškodnenia podľa poučenia z citovaného rozhodnutia
Ministerstva spravodlivosti SR poľa zákona č. 305/1999 Z.z. uplatniť na súde v lehote jedného roku odo
dňa doručenia rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR.

Z obsahu pripojeného spisu vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR /ďalej MS SR/ s označením
F. D., podacie číslo 19715/00-548/1329, 19716/00-548/13430, XXXXX/XXXX W. /otec/ mal súd
preukázané, že Ministerstvo spravodlivosti SR komunikovalo tak s navrhovateľom, ako aj s jeho
zástupcom - bratom F. D.. Navrhovateľovi, ako aj jeho zástupcovi F.. D. MS SR doručovalo rozhodnutie,
ktorým uplatnený nárok žiadateľom nepriznalo. Zo zásielky adresovanej navrhovateľovi v predloženom

spise sa doručenka zo zásielky doručovanej navrhovateľovi nenachádza. Súd však má za to, že
navrhovateľ svoj návrh súdu doručil včas, nakoľko predmetné rozhodnutie doručované navrhovateľovi
je datované dňom 09.12.2010 a žaloba na súd bola doručená súdu dňa 19.10.2011.
Súd na základe vykonaného dokazovania má zato, že odporca v konaní o priznanie odškodnenia za otca
navrhovateľa komunikoval s navrhovateľom ako s osobou riadne zastúpenou svojim bratom, ktorému
nemohol priznať odškodnenie z dôvodu nedoloženia odporcom požadovaných listinných dôkazov, preto

súd má zato, že navrhovateľ návrh, ktorým sa domáha vyplatenia odškodnenia za deportáciu otca W.
Q. doručil súdu riadne a včas.
Súd z obsahu zápisnice o predbežnom vyšetrení vedeného v Dedičskom konaní D 1053/86-3 po
poručiteľovi W. Q. mal preukázané, že nebohý W. Q. mal deväť detí.
Podľa ustanovenia § 2 ods.1 zákona č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám

deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov odškodnenie patrí za
deportáciu do nacistických koncentračných táborov (ďalej len "koncentračný tábor") a zajateckých
táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v
koncentračnom tábore alebo zajateckom tábore (ďalej len "deportácia").
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 cit. zákona za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov

politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky
z rokov 1918 až 1938, ako aj čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písmeno a/cit. zákona oprávnená osoba je osoba, ktorá bola
a) deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora
a zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach, ak ku dňu

nadobudnutia účinnosti tohto zákona je štátnym občanom Slovenskej republiky a má na jej území trvalý
pobyt.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 4, písmeno a/ cit. zákona ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať
odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného predpisu 1) zanikajú smrťou oprávnenej osoby,
prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej

republiky a majú trvalý pobyt na jej území, a to v poradí manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby,
všetci rovnakým dielom, a ak ich niet,
Podľa ustanovenia § 3 ods.1, písmeno a/cit. zákona právo na odškodnenie oprávnených osôb zahŕňa
peňažnú náhradu za každý i začatý mesiac deportácie alebo ukrývania v sume 99,59 eura.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona Na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zákona oprávnená osoba môže uplatniť nárok na odškodnenie na
ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá musí byť doručená ministerstvu najneskôr do troch rokov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; inak jej nárok na odškodnenie zaniká.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 cit. zákona oprávnená osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady

preukazujúce opodstatnenosť jej nárokov. Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej
doplnenie.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 cit. zákona ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba
sčasti, žiadateľ sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej

ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.
Súd na základe zisteného skutkového stavu priznal navrhovateľovi odškodnenie vo výške 99,50 €, čo
predstavuje výšku odškodnenia len za otca navrhovateľa, ktorého celková suma predstavovala polovicu
uplatneného nároku v sume 896 €, z ktorej navrhovateľovi prislúcha jedna devätina uplatneného nároku
vo výške 99,50 €, nakoľko nebohý W. Q. mal deväť detí, ktorých každému prislúcha suma vo výške

99,50 €, teda navrhovateľovi nemohol priznať celý podiel vo výške 896 €. Súd nárok navrhovateľovi
priznal, nakoľko odporca sám vo svojom rozhodnutí adresovanom navrhovateľovi uviedol, že nárok
na priznanie odškodnenia z otca navrhovateľa mal za preukázaný. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že otec navrhovateľa na základe predložených listinných dôkazov, bol v čase druhej svetovejvojny deportovaný do nacistických koncentračných táborov v čase od septembra roku 1944 do mája
roku 1945. Išlo celkovo o obdobie deviatich mesiacov. Výška uplatneného nároku navrhovateľom bola
vypočítaná v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 305/1990 Z.z., tak že išlo celkovo o

obdobie 9 mesiacov, počas ktorých otec navrhovateľa bol deportovaný do nacistického tábora 9 x 99,59
€ = 896,31 € /zaokrúhlene 896 €/. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa na vyplatenie odškodnenia za
otca navrhovateľa zamietol.
Súd návrh navrhovateľa na vyplatenie odškodnenia za matku O. Q. v sume 896 € zamietol, nakoľko z
písomnejodpovedeMinisterstvaobranySRsekcieľudskýchzdrojov,oddeleniastarostlivostiovojnových

veteránov a vojenských dôchodcov zo dňa 01.10.2014 adresovanej právnemu zástupcovi navrhovateľa
vyplýva, že po preštudovaní osobného spisu na meno O. Q. bolo zistené, že o vydanie osvedčenia
podľa § 8 zákona 255/1946 Zb. o príslušných Československej armády v zahraničí a o niektorých
iných účastníkov národného boja za oslobodenie požiadala O. Q. A. XX.XX.XXXX. Vtedajšia komisia
pri vydávaní osvedčení podľa zákona č. 255/1946 Zb. Ministerstva národnej obrany žiadateľke pod
č. 64571/71 oznámila dňa 20.06.1972, že k žiadosti je potrebné doložiť potvrdenie Medzinárodného

červeného kríža. Po doložení požadovaného potvrdenia bola žiadosť O. Q. odborne posúdená a boli
jej dňa 18.07.1973 oznámené dôvody, pre ktoré nebolo možné jej žiadosti vyhovieť. Kópiu oznámenia
žiadateľka osobne prevzala dňa 25.07.1973. Následne menovaná v roku 1974 doložila svedecké
vyhlásenia K. J. O. S. Š., ktoré však na vydanie osvedčenia nepostačovali.
Z obsahu pripojeného spisu odporcom vedeného v súvislosti s vyplatením odškodnenia za matku

O. Q. označeného podacím číslom 19716/00-548/13430, 19715/00-548/13429, 22240/2010 O. /./
mal súd preukázané, že odporca nepriznal bratovi navrhovateľa F. D., ktorý bol splnomocnený v
konaní súrodencami o vyplatenie odškodnenia v zmysle zákona č. 305/1999 Z.z. odškodnenie v
požadovanej výške z dôvodu, že nebol preložený žiadateľom doklad preukazujúci, že O. Q. bola v čase
druhej svetovej vojny deportovaná do nacistických koncentračných táborov. Z obsahu spisu vyplýva,

že navrhovateľ svojho brata F. D. na uplatnenie si odškodnenia v zmysle zákona č. 305/1999 Z.z.
nesplnomocnil, v spise sa nachádzajú len písomné splnomocnenia ostaných súrodencov, ktorí F. D.
v predmetnom konaní splnomocnili v konaní na svoje zastupovanie a taktiež z obsahu rozhodnutia
vydaného odporcom nevyplýva, že by odporca v tomto konaní zasielal navrhovateľovi rozhodnutie, ako
v prípade konania predmetom ktorého bolo uplatnenie odškodnenia v zmysle zákona č. 305/1999 Z.z.

za otca navrhovateľa. Navrhovateľ si nárok na vyplatenie odškodnenia za matku Amáliu Lakatošovú
riadne voči Ministerstvu spravodlivosti SR neuplatnil a následne žalobný návrh súdu doručil po uplynutí
zákonom určenej lehoty. Ak by aj si navrhovateľ nárok na vyplatenie odškodnenia za matku uplatnil
riadne, súd by návrhu nemohol vyhovieť, nakoľko tak ako súd uviedol vyššie, v konaní nebolo
preukázané, že matka navrhovateľa O. Q. bola v čase druhej svetovej vojny deportovaná do nacistických

koncentračných táborov.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o náhrade trov konania rozhodne podľa citovaného ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205
ods. 2 O.s.p./.