Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/266/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607211368
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2607211368.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: T. U., nar. X.X.XXXX, bytom F., U. X,
zastúpená Advokátskou kanceláriou Kurucová s.r.o., so sídlom Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271
268 proti žalovanej: K. V., nar. X.X.XXXX, bytom F., V. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom
Hnátom, AK Bratislava, Guothova 20, za účasti intervenienta: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpená: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.,
so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 4C/164/2007-311 zo dňa 19. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1.693,14
eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie s a v časti o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná a
intervenient na strane žalovanej majú právo na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 38%.

IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 69% a žalovaná v rozsahu 31%.

V. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

VI. Rozsudok súdu prvej inštancie s a v časti o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu m e n í tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu v rozsahu 31%.

VII. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o výške trov priznaných štátu a o
výške súdneho poplatku za žalobu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 2.257,52 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým odsekom výroku
konanie vo zvyšnej časti o zaplatenie 3.250,82 eura konanie zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby v
tejto časti). Tretím odsekom výroku súd priznal žalovanému a intervenientovi právo na náhradu trov

konania, každému vo výške vo výške 18%. Štvrtým odsekom výroku súd priznal štátu právo na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 59%, voči žalovanej v rozsahu 20,5% a voči intervenientovi
v rozsahu 20,5% a posledným výrokom rozsudku súd žalovanú a intervenienta na strane žalovanej
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 41%.2. Súd prvej inštancie rozsudok po citovaní § 420 ods. 1, 3, § 427 ods. 1, 2, § 430 ods. 1, § 441,
§ 444, §106 ods. 1, § 100 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5

ods. 1, § 7 ods. 1, 3, 6, § 8 ods. 4, § 2 ods. 3 písm. d), § 10 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. vecne
odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne (po
späťvzatí žaloby v časti dňa 21.9.2016). V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné,
že dňa 6.11.2004 prišlo k poškodeniu zdravia žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinila
žalovaná. V dôsledku tejto dopravnej nehody utrpela žalobkyňa okrem iného aj devastačné poranenie

ľavej obličky, ktorá jej bola následne odobratá. Žalobkyňa zodpovedá za škodu v súlade s § 420 OZ,
nakoľko ku škode došlo porušením jej právnej povinnosti. Ako v pôvodnej žalobe, tak aj v poslednom
návrhu po úprave na pojednávaní konanom dňa 21.9.2016, požadovala žalobkyňa náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej) len SSÚ vo výške 2.257,52 eura, čo je suma zodpovedajúca 250
bodom. Takto bolo SSÚ vyhodnotené v lekárskom posudku MUDr. Q., ktorý bol priložený k žalobe,
pričom 250 bodov v rámci hodnotenia SSÚ bolo zarátaných za stratu jednej obličky. Námietka žalovanej,

že lekársky posudok MUDr. Q. nebol vyhotovený oprávnenou osobou (bola všeobecnou lekárkou), a
teda nebol vyhotovený v súlade so zákonom o náhrade za bolesť a o náhrade za SSÚ, bol dôvodom na
ustanovenie znalca v danej veci. Znalecký posudok MUDr. U. potvrdil, že strata ľavej obličky je v zmysle
zákona ohodnotená 250 bodmi. Celková bodová hodnota SSÚ podľa toho posudku je vyššia, nakoľko
znalec hodnotil aj ďalšie trvalé následky, nakoľko však žalobkyňa žiadala náhradu za SSÚ len v sume

zodpovedajúcej 250 bodom, súd sa ďalšími položkami zo znaleckého posudku nezaoberal, keďže pre
konanie boli irelevantnými. Podobne SSÚ žalobkyne zhodnotil aj znalec MUDr. Lohnert, ktorý podával
znalecký posudok pre účely trestného konania. Pri hodnotení SSÚ niet rozdielu medzi hodnoteniami
znalcov pre účely trestného konania a znalcov ustanovených v civilnom procese. Keďže ale zdravotný
stav žalobkyne nebol v trestnom konaní ešte ustálený, nebolo možné o nároku žalobkyne rozhodnúť v

rámci trestného rozkazu.

3. V dôsledku späťvzatia žaloby v sume 3.250,82 eura súd námietku premlčania považoval za
irelevantnú. Nárok na zaplatenie sumy 2.257,52 eura tak, ako bol priznaný, bol uplatnený žalobou
podanou na súde dňa 4.9.2007. Ide sa o nárok na náhradu škody za SSÚ. V zmysle zákona lekársky

posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o SSÚ,
spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia zdravia. V danom prípade k poškodeniu zdravia
žalobkyne prišlo dňa 6.11.2004, zdravotný stav mohol byť ustálený až po dni 6.11.2005, v skutočnosti
k ustáleniu zdravotného stavu prišlo až v januári 2007 a teda nárok žalobkyne na náhradu škody za
SSÚ uplatnený žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.9.2007 bol uplatnený včas. Nárok v zmysle

rozšírenej žaloby po januári 2009, keďže po roku 2007 neprišlo k žiadnym zmenám zdravotného stavu
žalobkyne, by súd hodnotil ako premlčaný, no vzhľadom k späťvzatiu žaloby uvedené nebolo potrebné.
Nárok bol uplatnený pred uplynutím premlčacej doby a skutočnosť, že dôkazy na preukázanie nárokov,
predovšetkým znalecký posudok MUDr. U., ako aj znalecký posudok MUDr. Lohnerta, boli vykonané až
po jej uplynutí, nemá na dôvodnosť žalobného nároku žiaden vplyv, nakoľko premlčaniu podlieha len

samotný nárok, nie možnosť vykonať dôkaz na preukázanie tohto nároku. Pokiaľ ide o návrh žalovanej,
ako aj intervenienta na zohľadnenie spoluviny žalobkyne, súd nemal preukázané skutočnosti, ktoré by
takéto zníženie odôvodnili. Čo sa týka použitia bezpečnostného pásu žalobkyňou, žalobkyňa tvrdila, že
si na okolnosti nehody nepamätá, ale pás zrejme zapnutý mala, nakoľko stopy na oblečení, ktoré mala
v čase nehody na sebe, vykazovali jeho použitie. Uvedené však nepreukázala. Žalovaná a intervenient

sa odvolávali na znalecký posudok predložený v trestnom konaní, kde znalec uviedol, že je vysoko
pravdepodobné, že žalobkyňa pás nepoužila, čomu zodpovedá aj absencia zranení, ktoré pri nehode
zväčša spôsobí bezpečnostný pás. Podľa názoru súdu z formulácie „vysoko pravdepodobné“ nemožno
uzavrieť, že žalobkyňa bezpečnostný pás nepoužila. Navyše sama žalovaná v trestnom konaní uviedla,
že obe, tak ona, ako aj žalobkyňa mali pri jazde bezpečnostné pásy riadne zapnuté. Skutočnosť,

že by žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom, nepreukázala ani výpoveď svedka, ktorý
bol ako prvý na mieste nehody. Zníženie náhrady škody odôvodňovala žalovaná a intervenient aj
tou skutočnosťou, že žalobkyňa sadla do auta so žalovanou ako šoférkou napriek tomu, že vedela,
že táto pred jazdou požila alkohol a alkohol požila aj sama žalobkyňa. Podľa názoru súdu v rámci
kontradiktórneho konania je na účastníkoch, v danom prípade na žalovanej a intervenientovi, ktorý

požadovali za použitia § 441 OZ zníženie náhrady škody v dôsledku spoluzavinenia poškodenou, teda
žalobkyňou, aby navrhli dôkazy, ktoré spoluzavinenie žalobkyne a jeho mieru preukážu. Pokiaľ žalovaná
a intervenient tvrdili, že škoda vznikla sčasti zavinením žalobkyne, bolo potrebné preukázať príčinnú
súvislosť medzi nepoužitím bezpečnostného pásu (zdôrazňujúc až po preukázaní tvrdenia, že skutočnepoužitý nebol) a vzniknutou škodou a tiež preukázať mieru spoluzavinenia, t.j., aký význam pre vznik
škody na zdraví malo práve nepoužitie pásu žalobkyňou, akú dôležitosť pre vznik škody mala táto
skutočnosť, na základe čoho by bolo možné percentuálne vyhodnotiť požadované zníženie náhrady

škody (vychádzajúc z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 182/2005). To isté platí aj pre tvrdenie, že škoda
bola sčasti zavinená tým, že žalobkyňa sadla do vozidla so žalovanou, napriek vedomosti o tom, že
žalovaná pred jazdou požila alkohol. Aj v tomto prípade bolo potrebné preukázať, akú mieru spoluviny v
dôsledku toho nesie žalobkyňa. Účastníci však neuviedli, v akej miere sa mala na vzniku škody podieľať
nepoužitie bezpečnostného pásu a v opitosť žalovanej. Bez tvrdení a navrhnutých dôkazov nebolo

možné o spoluvine žalobkyne rozhodnúť. O tvrdenom spoluzavinení vzniku škody ani žalovaná, ani
intervenient neuniesli dôkazné bremeno a preto súd návrhu na zníženie náhrady škody nevyhovel.

4. Pre úplnosť treba uviesť, že po zastavení konania voči pôvodným žalovaným 1) a 3), nebolo už
potrebné zaoberať sa otázkou, kto bol v čase nehody prevádzateľom vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda. Nárok na náhradu škody bol po zastavení konania voči žalovaným 1) a 3) vyvodzovaný výlučne

zo subjektívnej zodpovednosti žalovanej v zmysle § 420 OZ, keďže škoda bola spôsobená v dôsledku
porušenia právnej povinnosti žalovanou. Poškodený v prípade škody vzniknutej pri dopravnej nehode
má vždy možnosť voľby zodpovedného subjektu a to tak vodiča zodpovedajúceho subjektívne, ako aj
prevádzateľa, ktorý za škodu zodpovedá objektívne (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 193/2006, ako
aj stanovisko NS SR publikované pod č. R 3/1984). V danom prípade bola náhrada škody žalobkyni

priznaná na základe preukázanej subjektívnej zodpovednosti žalovanej.

5. Žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 3250,82 eura späť, súd preto v súlade s § 145 ods.
2 CSP konanie o žalobe v tejto časti zastavil.

6.Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysle§255ods.1,2a§256ods.1ažalovanémuaintervenientovi,
ktorí boli vo veci úspešní v 59 %-ách oproti žalobkyni, ktorá bola úspešná v 41 %-ách, priznal náhradu
trov konania každému vo výške zodpovedajúcej ich čistému úspechu vo veci, teda vo výške 18%. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z toho, že žalobe nebolo vyhovené v plnom rozsahu
a teda náhrada trov musí byť pomerne rozdelená. Za tým účelom určil pomer úspechu strán vo veci a od

úspechu žalobkyne odrátal jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Keďže konanie bolo sčasti
zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd prihliadal na to, kto zavinil, že k zastaveniu
muselo dôjsť. Z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie konania v dôsledku čiastočného
späťvzatia žaloby (v tomto rozsahu nemala vo veci úspech).

7. O náhrade trov štátu rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259 CSP taktiež podľa pomeru
úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

8. Povinnosť zaplatiť pomernú časť poplatku za žalobu uložil súd žalovanej a intervenientovi v pomere
ich neúspechu v konaní, a to spoločne a nerozdielne v súlade s § 2 ods. 2, 3 zák. č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch.

9. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
v zmysle § 355 v spojení s § 365 ods. l písm. f) a h) CSP. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
konštatuje,žežalobazodňa04.09.2007jedôvodná,avšaknevysporiadalsasoskutočnosťou,žepríloha
k žalobe, lekársky posudok MUDr. Q., nebol žalovanej doručený. V tomto smere opätovne žalovaná
namieta, a to z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobkyne uviedla na pojednávaní dňa 21.09.2016,

že nárok opiera o tento posudok, že MUDr. Q. nie je oprávnená vypracovávať posudok. Podľa § 7
ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva ho zdravotnícke
zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je lekár posudzujúcim lekárom
zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia
alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov

presahuje 200 bodov. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zák. č. 437/2004 Z.z. na účely tohto zákona posudzujúci
lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Súd sa vôbec
nevysporiadal s námietkou premlčania vo vzťahu k vyššie uvedenému. O spoluvine žalobkyne súd len
stroho konštatoval, že nemal preukázané skutočnosti, ktoré by takéto zníženie odôvodnili. Je veľmizaujímavé tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala zapnutý pás, nakoľko stopy na oblečení,
ktoré mala v čase nehody na sebe, vykazovali jeho použitie. Takýto dôkaz (oblečenie) nikdy súdu
predložený nebol a išlo len o vyjadrenie žalobkyne. Toto konštatovanie súdu je v príkrom rozpore

skonštatovaním znalca MUDr. Lohnerta a prvotnou lekárskou správou. Ďalej bolo konštatované, že
žalobkyňa bola tiež pod vplyvom alkoholu a toto sú dôvody, ktoré je potrebné brať na zreteľ pri posúdení
spoluviny žalobkyne. Ďalej je nepochybné, že žalobkyňa dobrovoľne a po predchádzajúcom požití
alkoholu nastúpila do motorového vozidla, ktorým žalovaná havarovala. Žalobkyňa svojim konaním
porušila zásadu „vigilantibus iura“, z ktorej vyplýva, že každý nech si stráži svoje práva. Z uvedeného

vyplýva, že je nepochybné spoluzavinenie žalobkyne, a to podľa posúdenia žalovanej v percentuálnom
vyjadrení minimálne 40 %. Vzhľadom k uvedenému žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v časti priznania finančného nároku, resp. rozhodol tak, že určí percento zavinenia
a upraví priznanie finančného nároku, resp. žalobu zamietne.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP a žalobkyni priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

12. V konaní bolo preukázané, že žalovaná šoférovala vozidlo opitá, v ktorom sedela žalobkyňa
a žalovaná spôsobila dopravnú nehodu. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bolo zranenie,

ktoré žalobkyňa utrpela a následne i sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná bola za toto konanie
odsúdená a v trestnom konaní bol vypracovaný i znalecký posudok, kde bolo SSU obodované na 250
bodov. Následne SSU obodovala i MUDr. Q.. Sama lekárka je dostatočne kvalifikovaná na to, aby vedela
posúdiť, či má oprávnenie SSU obodovať. Ak prekročila svoje povinnosti, je na Úrade pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, aby toto jej porušenie povinnosti sankcionoval na základe podnetu. Je však

nepochybné, že SSU obodovali rovnako dvaja znalci a to MUDr. Lohnert a MUDr. U. a na základe týchto
dôkazov súd žalobe vyhovel. Nárok zaplatenie SSU nebol premlčaný a súd sa správne vysporiadal s
námietkou premlčania. Zdravotný stav žalobkyne bol ustálený podľa až v roku 2007. Žalovaná sa snaží
vyviniť a znížiť náhradu škody v dôsledku spoluzavinenia poškodenej. V konaní však bolo preukázané,
žežalovanáporušilapovinnostiuloženézák.č.315/1996Z.z.opremávkenapozemnýchkomunikáciách

najmä § 4 ods. 1, § 15 ods. 1 a podľa názoru žalobkyne tieto porušenia povinnosti sa výlučne podieľali
na vzniku škody na zdraví žalobkyne.

13. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhované dôkazy. Žalovaná mala preukázať zavinenie
žalobkyne (v zmysle § 441 OZ), aby znížila náhradu škody, čo však neurobila. Žalobkyňa mala zapnutý

bezpečnostný pás, čo potvrdila nielen žalovaná vo svojej výpovedi na polícii, ale aj svedkovia, ktorí boli
ako prví pri dopravnej nehode a pomáhali žalobkyni z vozidla. Taktiež nebolo preukázané, že žalobkyňa
mala vedomosť, že žalovaná bola opitá. Hoci spolu boli na diskotéke, neboli spolu stále a žalobkyňa
nesledovala žalovanú, či pije alebo nepije alkoholické nápoje. Žalovaná porušením právnej povinnosti
(podľa § 4 ods.1 a ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z.) spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa

utrpela škodu. Ide o subjektívnu zodpovednosť žalovanej a táto je povinná žalobkyni plnú náhradu škody
za SSU zaplatiť.

14. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril intervenient a vo vyjadrení uviedol, že s podaným odvolaním sa
plne stotožňuje. Súd rozhodol o nároku o SSU na základe posudku, ktorý mala vyhotoviť MUDr. Q.,

ktorý stranám sporu nikdy nebol predložený a podľa názoru intervenienta sa súd s touto skutočnosťou
náležite nevysporiadal. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 21.09.2016 nárok uplatnila
podľa posudku MUDr. Lehnerta, ktorý bol vystavený už dňa 1.05.2005. Pokiaľ žaloba bola podaná
na súde až dňa 04.09.2007, bol nárok uplatnený až po uplynutí 2-ročnej subjektívnej doby a súd
mal na základe vznesenej námietky premlčania nárok zamietnuť (Nález Ústavného súdu SR, II. ÚS

537/2011, ktorý bol v súdnom konaní súdu predložený). Intervenient ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa bola na diskotéke so žalovanou, pričom spolu požívali alkoholické nápoje, čo bolo v konaní
preukázané, bolo to konštatované aj v prvom rozhodnutí súdu zo dňa 05.12.2013, kedy súd z uvedeného
dôvodu znížil priznanú náhradu za spoluzavinenie žalobkyni na poškodení zdravia (prvý odsek na str.
8 rozhodnutia). Túto skutočnosť žalobkyňa v odvolacom konaní nenapadla, nakoľko ju nepovažovala

za spornú a preto ani nebola v uznesení odvolacieho súdu uložená prvostupňovému súdu povinnosť
túto skutočnosť skúmať. Je preto nepochopiteľné, že súd tvrdenia, nesporné a nespochybňované
samotnoužalobkyňoupriprvotnomrozhodovanívyhodnotilterazakonepreukázané.Dôkazy,ktorétomu
nasvedčujú boli vykonané v trestnom konaní č. k. vedenom pred súdom, č.k. l T48/2005. Za spornéje tiež potrebné považovať preskúmanie dôvodu, neuznanie zníženia nároku v dôsledku spoluviny
žalobkyni pri nepripútaní sa bezpečnostným pásom v aute v čase vzniku škody. Pokiaľ' žalobkyňa
poukazujenaposudokMUDr.Lohnerta,trebasivšímaťajtúskutočnosť,kdehodnotípoškodeniezdravia

ktoré nastalo v dôsledku nepripútania žalobkyni. Závery znalca MUDr. Lohnerta sú nesporné a preto
mali byť pri rozhodovaní súdu zohľadnené. Z uvedených dôvodov intervenient navrhol aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a nárok zamietol, resp. určil percento zavinenia žalobkyni na
poškodení zdravia.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného

súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
vec však nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre
zmenu napadnutého rozsudku je právne posúdenie uplatnenia práva na zaplatenie náhrady za SSU,
čo posudzoval súd prvej inštancie a žalobkyňa k tejto otázke vyjadrila, odvolací súd nepovažoval za
potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie v tej časti
rozhodnutia, ktorou uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 2.257,52 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a súvisiace výroky o náhrade trov konania strán sporu a trov konania štátu. Predmetom
odvolacieho konania nie je výrok súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 3.250,82

eura zastavil (v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť). Ide o vec náhrady
škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorej sa žalobkyňa domáha voči vodičke
motorového vozidla (žalovanej, ktorá spôsobila dopravnú nehodu) a na daný prípad sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti za škodu podľa § 3 a 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne si žalobkyňa uplatnila nárok aj voči vlastníkovi motorového
vozidla, pričom vlastníctvo k motorovému vozidlu bolo sporné, preto označila ako žalovaných oboch
vlastníkov pripadajúcich do úvahy (žalovaní 1) a 3). Voči týmto žalovaným 1) a 3) bolo konanie
zastavené, pretože voči jednému z nich zobrala žalobkyňa žalobu späť a druhý zomrel bez zanechania

majetku, takže sa nepokračovalo v konaní s právnymi nástupcami. Žalobkyňa si žalobou doručenou
súdu dňa 4.9.2007 uplatnila nárok na náhradu bolestného za 260 bodov v sume 2.347,81 eura (70.730,-
Sk) a náhradu za SSU za 250 bodov v sume 2.257,52 eura. Podaním doručeným súdu 30.10.2007
rozšírila žalobu v časti uplatnenej náhrady za bolesť o 903 eur (27.204,- Sk za ďalších 100 bodov)
a v časti uplatnenej náhrady za SSU za ďalších 250 bodov podľa obsahu podania ako mimoriadne

zvýšenieSSUodvojnásobokvyčíslenýsumou2.257,52eura.Súdprvejinštanciepripustilzmenunávrhu
uznesením č. k. 4C/164/2007-19 z 20.12.2007. Podaním doručeným súdu 19.4.2013 (č.l. 175) vzala
žalobkyňa späť žalobu v časti bolestného (podľa názoru odvolacieho súdu o zaplatenie 3.250,82 eura,
ale konanie bolo zastavené len v časti o zaplatenie 2.347,81 eura v poradí prvým rozsudkom č.l. 200)
a rozšírila žalobu o náhradu za SSU a žiadala priznať náhradu za SSU za 610 bodov v sume 5.508,34

eura. Na pojednávaní 21.9.2016 (č.l. 308) zobrala žalobkyňa žalobu späť o zaplatenie 3.250,82 eur (časť
náhrady za SSU), takže predmetom sporu ostal pôvodne uplatnený nárok žalobkyne ako náhrada za
SSU 2.257,52 eura za 250 bodov. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, s odôvodnením, že považoval
nárok žalobkyne za odôvodnený a preukázaný.19. Žalovaná v odvolaní namietala, že jej nebol doručený znalecký posudok MUDr. Q., o ktorý žalobkyňa
nárok opierala a na základe ktorého súd prvej inštancie žalobkyni priznal nárok na SSU, namietala

premlčanie nároku žalobkyne a skutočnosť, že súd neprihliadol k spoluvine žalobkyne na spôsobenej
škode za to, že vedela o tom, že žalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a nebola
pripútaná bezpečnostnými pásmi. K odvolaniu žalovanej sa pripojil aj intervenient svojim vyjadrením,
v súvislosti s premlčaním nároku žalobkyne poukázal na nález Ústavného súdu SR II ÚS 537/2011 a v
súvislosti so spoluvinou žalobkyne poukázal na v poradí prvý rozsudok v tejto veci z 5.12.2013, v ktorom

súd prvej inštancie krátil plnenie priznané žalobkyni o 25% z dôvodu spoluzavinenia podľa § 441 OZ,
pretože z pripojeného trestného spisu vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná požili pred cestou alkoholické
nápoje spoločne. Žalobkyňa uvedenú skutočnosť v odvolacom konaní (v poradí prvom) nenamietala,
preto sa stala nespornou.

20. Podstatou posúdenia spornej otázky premlčania nároku žalobkyne bola (ne)včasnosť podania

žaloby dňa 4.9.2007. Podaniu žaloby žalobkyne predchádzalo trestné konanie ukončené trestným
rozkazom č. k. 1T 48/2005-122 zo dňa 23.1.2006, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou, že dňa
6.11.2004 o 5.10 hod. viedla po požití alkoholického nápoja motorové vozidlo, neprispôsobila rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, dostala šmyk, vošla mimo cesty vpravo, prednou časťou narazila do
stromu a ľavou časťou do stĺpa elektrického vedenia, následkom čoho žalovaná utrpela otras mozgu,

pomliaždenie hrudníka a ľavého ramena s dobou liečby do 15.12.2004 a žalobkyňa utrpela rozdrvenie
ľavej obličky, otras mozgu stredného stupňa, zlomeniny 8., 11. a 12. rebra, pomliaždenie pľúc vľavo,
mnohopočetné odreniny a pomliaždenia s primeranou dobou liečby a práceneschopnosti do 14 týždňov,
pričom následnou skúškou na alkohol bolo zistené 0,19 mg/l alkoholu v krvi žalovanej. Žalovaná teda
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušila dôležitú povinnosť uloženú jej

podľazákona,čímspáchalatrestnýčinublíženianazdravípodľa§224ods.1,2Trestnéhozákona,začo
bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý jej bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov. Tiež jej bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov. V tomto trestnom konaní bol vypracovaný
znalecký posudok Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta Csc. č. 45/04 dňa 1.3.2005, ktorý potvrdzoval rozsah

poškodenia zdravia žalobkyne tak, ako je vyššie uvedený. Okrem iného znalec v závere znaleckého
posudku na 8. otázku k SSU odpovedá, že zranenie zanechá trvalé následky, ich definitívne vyčíslenie
je podľa právnej úpravy možné až o 1 rok od ublíženia na zdraví, dnes je možné len orientačne a s
istotou tvrdiť, že sa bude minimálne jednať o 1.313. stratu jednej obličky 250 bodov; 2.433. a jazvu po
poraneniach a operačných zákrokoch v rozsahu 5-30 cm 100 bodov, ale definitívny výpočet môže byť

vyšší. K žalobe žalobkyňa pripojila lekársky posudok o bolestnom a o SSU vypracovaný MUDr. L. Q.,
všeobecnou lekárkou pre dospelých v F. dňa 20.6.2007, v ktorom lekárka ohodnotila SSU žalobkyne 250
bodmi za stratu jednej obličky (č.l. 7). Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.
lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide
o SSU spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví a medzi stranami bolo sporným,

kedy bol pre ohodnotenie SSU zdravotný stav žalobkyne ustálený (čo má vplyv na posúdenie otázky
premlčania), súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. N. U. (odbor zdravotníctvo,
odvetviechirurgia-traumatológia).Znalecvznaleckomposudkuzodňa22.5.2012(č.l.141) konštatoval,
že pre potreby posudzovania SSU došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne v januári 2007 (v
posudku uvádza aj dôvody uvedeného záveru) a následne znalec ohodnotil sťaženie SSU žalobkyne

počtom bodov 610 (strata ľavej obličky 250, ľahké obmedzenie pohyblivosti hrudného koša 50, plošná
jazva na bruchu 50, vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 260).

21.Námietkupremlčanianárokužalobkyne,ktorúvznieslažalovaná možnovdanomprípadepovažovať
za neopodstatnenú (ako už uviedol aj súd prvej inštancie). Žalovaná poukazovala na znalecký posudok

Doc. MUDr. Jozefa Lohnerta Csc. č. 45/04 zo dňa 1.3.2005 a tvrdila, že ak znalec posudok vypracoval,
musel byť zdravotný stav ustálený a začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je
potrebné počítať od 1.3.2005, kedy bol znalecký posudok vypracovaný. Uvedené tvrdenie žalovanej
však nie je pravdivé a opodstatnené, pretože znalec sám v posudku konštatuje, že definitívne vyčíslenie
nároku na SSU bude možné až o 1 rok od ublíženia na zdraví a dnes je možné len orientačne a s

istotou tvrdiť, že sa bude minimálne jednať o 350 bodov. Práve z dôvodu spornosti posúdenia ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne (od čoho je potrebné vyvodiť začiatok plynutia premlčacej doby) súd prvej
inštancie nariaďoval vo veci znalecké dokazovanie a ustanovený znalec MUDr. N. U. v znaleckom
posudkuzodňa22.5.2012 konštatoval,žeprepotrebyposudzovaniaSSUdošlokustáleniuzdravotnéhostavu žalobkyne v januári 2007. Ak žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala nároku na náhradu
za SSU 4.9.2007, jej nárok premlčaný nie je. Aj keď súd žalovanej nedoručil lekársky posudok o
bolestnomaoSSUvypracovanýMUDr.L.Q.,všeobecnoulekárkoupredospelýchvF.zodňa20.6.2007,

nedoručenie uvedeného listinného dôkazu a nevysporiadanie sa s námietkou žalovanej že uvedená
lekárka nebola oprávnená posudok vydať, nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože nešlo o jediný dôkaz v konaní preukazujúci rozsah SSU žalobkyne. O rozsahu SSU žalobkyne
svedčili aj ďalšie dva znalecké posudky, MUDr. Lohnerta a MUDr. U. (žalovanej doručené), na ktoré súd
v konaní tiež prihliadol. Ústavný nález II. ÚS 537/2011, na ktorý poukazoval intervenient a navrhoval

aplikovať v ňom prezentovaný právny názor nevychádza z rovnakých skutkových okolností ako daná
vec, pretože skorší znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného konania (vo veci II. ÚS 537/2011),
konštatoval ustálenie zdravotného stavu poškodeného (nie len jeho pravdepodobné ustálenie, resp.
nemožnosť ustálenia) a z obsahu rozhodnutia nevyplýva, že by bolo vo veci nariaďované ďalšie
znalecké dokazovanie zamerané na posúdenie presného určenia, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu vo vzťahu k nároku na SSU.

22. Odvolací súd tiež nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovanej, že by mal súd prihliadnuť k
spoluvine žalobkyne z dôvodu, že nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi ale zároveň je dôvodnou
námietka žalovanej a intervenienta, že súd neprihliadol ku skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaná pred
dopravnou nehodou požili alkoholické nápoje, o čom žalobkyňa vedela.

23. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

24.Ustanovenie§441OZpatríkprávnymnormámsrelatívneneurčitouhypotézout.j.knormám,ktorých

hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu zo širokého, predom neobmedzeného
okruhu okolností. Dôležité je pritom posúdiť, v akom rozsahu sa na vzniku škody podieľalo konanie
samotného poškodeného a toho, kto škodu spôsobil a zároveň určiť primeranosť rozsahu zodpovednosti
poškodeného (žalobkyne) a škodcu (žalovanej). Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom

a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení
všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode
a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného zobrať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň
jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľal sám
poškodený a teda v akom rozsahu zodpovedá sám za škodu závisí vždy od individuálnych okolností

prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak na strane poškodeného
(porovnaj uznesenie NS ČR z 28.5.2009 sp. zn. 25Cdo 1054/2007). Z ustálenej rozhodovacej praxe
vyplýva, že miera spoluspôsobenia si škody poškodeným spolujazdcom môže dosiahnuť rozsah až
jednej polovice, ak vedome absolvuje jazdu z vodičom, o ktorom vie, že je pod vplyvom alkoholu
(porovnaj rozsudok NS ČR 25Cdo 2451/2007 z 30.9.2009). Rozhodujúcou príčinou vzniku škody vždy

zostáva nezodpovedné konanie vodiča vozidla, preto nepôjde o nadpolovičný rozsah ani v prípade, ak
by spoluzavinenie poškodeného bolo značné (porovnaj rozsudok NS ČR 23Cdo 4111/2011, vyjadrená
spoluúčasť poškodeného na 35%, alebo rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 91/2010, spoluúčasť 50%).

25. Z obsahu spisu vyplýva, že skutočnosť, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostnými pásmi bola

zo strany žalovanej a intervenienta namietaná až po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím
súdom a k spornej otázke, či bola žalobkyňa pripútaná bezpečnostným pásom na pojednávaní dňa
15.4.2015 (č.l. 271) žalobkyňa uviedla, že nevie, či bola pripútaná, ale po návrate z nemocnice jej matka
ukázala tričko, ktoré mala na sebe v čase dopravnej nehody (čierne s dlhým rukávom) a bol na ňom
vydratý pás. Tričko žalobkyňa vyhodila. Na tom istom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. Y., ktorý

bol po dopravnej nehode prvý na mieste, vo výpovedi okrem iného k použitiu bezpečnostných pásov
uviedol, že upozorňoval hasičov (ktorí tam ihneď prišli), že žalovanej (šoférke) nejde odopnúť pás.
Vedel o tom, že hasiči museli pás vodičky prerezávať, zasekol sa, nešiel povoliť a o tom, kto uvoľňoval
pás žalobkyne vedomosť nemal. Dokazovanie bolo v danom prípade vykonané aj pripojeným trestným
spisom, v ktorom je na č.l. 71 založená výpoveď žalovanej zo dňa 22.12.2004, v ktorej žalovaná okrem

iného tvrdila, že žalobkyňa aj ona boli pripútané pásmi a v spise sa nachádza znalecký posudok znalca
Ing. Jozefa Kaveckého (zameraný na určenie príčiny dopravnej nehody) z 20.1.2005 v ktorom na str.
4 ZP cituje zo zápisnice o výsluchu svedkyne, žalovanej z 7.11.2004, kde žalovaná rovnako tvrdila, že
obe boli pripútané bezpečnostnými pásmi. Žalovaná a intervenient poukazovali na znalecký posudokDoc. MUDr. Jozefa Lohnerta CSc. Z 1.3.2005 (k spôsobenej škode na zdraví na strane žalobkyne v
trestnom konaní), ktorý v posudku konštatuje, že zo stranového rozloženia zranení poškodenej je vysoko
pravdepodobné, že žalobkyňa v okamžiku nárazu nebola účinne pripútaná bezpečnostným pásom.

26. Z takto vykonaného dokazovania bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné uzavrieť, že počas
konania nebolo preukázané, že žalobkyňa nebola pripútaná počas dopravnej nehody, t.j. neporušila
žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu jej z osobitného právneho predpisu, preto v súvislosti s porušením
povinnosti jej nemohla vzniknúť škoda a neprichádza do úvahy jej spoluzodpovednosť za vznik škody

nepripútaním sa bezpečnostným pásom. Zo zápisnice z pojednávania 21.9.2016 (č.l. 308) vyplýva, že
strany sporu nemali žiadne iné návrhy na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania. Z obsahu dvoch
výpovedí žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa pripútaná bola. Pripútanie sa žalobkyne nebolo vylúčené
ani výpoveďou svedka T. Y., nebolo celkom vylúčené ani znalcom Doc. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc.
A napokon ani výpoveďou samotnej žalobkyne.

27. Dôvodnú však bolo možné považovať námietku žalovanej a intervenienta, že súd prvej inštancie
neprihliadol na spoluzavinenie žalobkyne pri spôsobenej škode za to, že sa viezla vo vozidle s žalovanou
napriektomu,ževedela,žežalovanábolapodvplyvomalkoholu.Vporadíprvýmrozsudkomz5.12.2013
(č.l. 200) súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti zamietol, z odôvodnenia rozsudku (na str. 8)
vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané (z pripojeného trestného spisu), že žalobkyňa

so žalovanou pred jazdou pili alkoholické nápoje, preto žalobu zamietol v rozsahu 25% požadovanej
sumy (v súlade s § 441 OZ), titulom spoluzavinenia škody samotnou žalobkyňou. Žalobkyňa voči tejto
časti výroku rozsudku odvolanie nepodala (podala ho žalovaná v časti, v ktorej ju súd zaviazal na
plnenie), t.j. nenamietala záver súdu o jej podiele na spôsobenej škode. Z uvedeného dôvodu bol preto
právny názor intervenienta, že uvedenú skutočnosť možno považovať za nespornú správny a odvolací

súd sa k tomuto názoru priklonil. Rozsah spoluzodpovednosti žalobkyne vo výške 25% je primeraný a
zodpovedajúci rozhodovacej praxi súdov (pre porovnanie rozsudok NS ČR 25Cdo 2451/2007, rozsudok
NS ČR 25Cdo 4199/2013). Ak už súd prvej inštancie raz v poradí prvým rozsudkom zaviazal žalovanú
na plnenie v rozsahu zodpovedajúcom krátenému nároku na zaplatenie bolestného (ohodnoteného 250
bodmi) o 25% a táto časť rozsudku nadobudla právoplatnosť, následne, v poradí druhým rozsudkom už

súd prvej inštancie nemohol žalovanú zaviazať na plnenie vo väčšom rozsahu z rovnakého titulu.

28. Pre úplnosť je potrebné dodať, že odvolací súd v zrušujúcom rozsudku na str. 10 vychádzal z
nesprávneho zistenia, čo bolo predmetom sporu, pretože v odôvodnení vynechal návrh žalobkyne na
rozšírenie návrhu doručený súdu 30.10.2007 (č.l. 13), v ktorom, ako bolo už bolo vyššie uvedené,

žalobkyňa rozšírila žalobu v časti uplatnenej náhrady za bolesť o 903 eur (27.204,- Sk za ďalších 100
bodov) a v časti uplatnenej náhrady za SSU za ďalších 250 bodov ako mimoriadne zvýšenie SSU o
dvojnásobok vyčíslený sumou 2.257,52 eura. Túto chybu ale následne nepostrehli ani strany sporu.
Súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu uznesením č. k. 4C/164/2007-19 z 20.12.2007. Podaním
doručeným súdu 19.4.2013 (č.l. 175) vzala žalobkyňa späť žalobu v časti bolestného, pričom v späťvzatí

nešpecifikovala sumu zodpovedajúcu nároku na bolestné, a aj žalovaná a intervenient sa vyjadrovali k
späťvzatiu žaloby len v tom smere, že so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie nároku na bolestné
súhlasia. Podľa názoru odvolacieho súdu po pripustení zmeny návrhu uznesením z 20.12.2007 bol
predmetom konania nárok žalobkyne zodpovedajúci bolestnému vo výške 3.250,82 eura, ale konanie
bolo zastavené len v časti o zaplatenie 2.347,81 eura v poradí prvým rozsudkom č.l. 200. Preto súd

prvej inštancie ešte rozhodne o zvyšku nároku žalobkyne a z dôvodu späťvzatia žaloby aj vo zvyšnej
časti o zaplatenie 903,01 eura konanie zastaví.

29. Po pripustení zmeny žaloby uznesením z 20.12.2007 boli predmetom sporu 3 samostatné nároky
žalobkyne, nárok na zaplatenie bolestného (za 350 bodov), nárok na zaplatenie SSU (za 250 bodov)

a nárok za mimoriadne zvýšenie SSU (za 250 bodov). Ide o samostatné nároky preto, lebo každý z
nárokov sa posudzuje samostatne a odôvodňuje sa odlišným opísaním rozhodujúcich skutočností a
žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí preukázať rôzne predpoklady pre priznanie konkrétneho
nároku. Ak teda žalobkyňa podaním doručeným súdu 19.4.2013 (č.l. 175) rozšírila žalobu o náhradu
za SSU a žiadala priznať náhradu za SSU za 610 bodov v sume 5.508,34 eura, týmto podaním (jeho

posúdením podľa obsahu) vzala žalobu späť v rozsahu uplatneného mimoriadneho zvýšenia SSU za
250 bodov a navrhla rozšíriť žalobu o nárok na SSU za ďalších 360 bodov, pretože náhradu za SSU
za 250 bodov mala uplatnenú pôvodne podanou žalobou. Ak však na pojednávaní 21.9.2016 (č.l. 308)
vzala žalobu o zaplatenie 3.250,82 eura späť a predmetom nároku v tom čase bolo mimoriadne zvýšenieSSU a nárok na SSU, aj keď podania strán sporu a rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahujú pojmové
nepresnosti, bolo možné uzavrieť, že po späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 3.250,82 eura predmetom
konania ostal nárok na zaplatenie SSU za 250 bodov uplatnený pôvodnou žalobou 4.9.2007.

30. Z vyššie uvedených dôvodov súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP, žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobkyni 1.693,14 eura, t.j. o 25% menej ako o nároku rozhodol súd prvej inštancie.

31. V súvislosti so zmeneným rozsudkom súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil i súvisiaci výrok o

náhrade trov konania, vrátane trov konania štátu a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za
žalobu.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Tým, že žalobkyni nebolo priznané právo na zaplatenie celej uplatnenej dlžnej sumy 5.508,34 eura,
(žalobu v časti o zaplatenie 3.250,82 eura zobrala žalobkyňa späť bez uvedenia dôvodu, čím žalobkyňa
zavinila, že konanie sa muselo v tejto časti uplatneného nároku zastaviť), ale sumy vo výške 1.693,14
eura, mala žalobkyňa úspech v konaní po zaokrúhlení 31% a v 69% bola neúspešná, t.j. úspešnejšou
stranou v konaní bola žalovaná a patrí jej náhrada trov konania v zmysle citovaného § 255 ods. 2 CSP.

Čistý úspech žalovanej, po odpočítaní úspechu žalobkyne tak predstavoval 38% (69-31).

34. V zmysle § 148 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie mal štát
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. O náhrade trov
štátu rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259 CSP rovnako podľa pomeru

úspechu a neúspechu strán sporu v konaní a zaviazal zaplatiť trovy štátu žalobkyňu v rozsahu 69%
a žalovanú v rozsahu 31%. Štátu vznikli trovy konania, ktoré vznikli vyplatením znalečného vo výške
278,88 eura znalcovi na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 5.6.2012 č. k. 4C/164/2007-150
z rozpočtových prostriedkov súdu.

35. Povinnosť zaplatiť pomernú časť poplatku za žalobu uložil súd žalovanej v rozsahu jej neúspechu
v konaní, t.j. 31%. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods.
2 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch (žalobca v konaní o náhradu škody ktorá vznikla v súvislosti s
ublížením na zdraví), preto je žalovaná povinná zaplatiť časť súdneho poplatku podľa § 2 ods. 2 zák. č.
71/1992 Zb. (ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný).

36. Žalobkyňa má voči žalovanej podľa § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 50%, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná
v rozsahu 75% (zo sumy 2.257,52%, ktorá bola predmetom odvolacieho konania a žalovaná bola v

odvolacom konaní úspešná v rozsahu 25%. Čistý úspech žalobkyne tak predstavuje 50% (75-25).

37. O výške náhrady trov prvoinštančného, odvolacieho konania a trov konania štátu rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).