Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. október 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1C/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201700
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7818201700.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: T. D., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, H., o zaplatenie sumy 879,03 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 877,38 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 879,03 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotného poistenia. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný nebol v období od 8.1.2017 do 17.1.2017 povinne zdravotne poistený v X. a nesplnil si
prihlasovaciu povinnosť voči žalobcovi. Žalovaný nie je verejne zdravotne poistený v X. od 1.11.2016 a
dokladypoisteniavČ.boližalobcovidoručenédňa28.5.2018.Žalovanýzdravotnústarostlivosťnaúzemí
X. H., hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho
verejného zdravotného poistenia v X., hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume

879,03 EUR. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaného hradenej žalobcom v období po
vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v X. žalobca predložil v pripojenom účte poistenca.
Žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou
zo dňa 14.2.2018. Žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.

2.Žalovanýsakžalobe,ktorámuboladoručenávzmysleust.§116ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len CSP), nevyjadril.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.

4. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na

webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázkujednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v
súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 8.10.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a

webovej stránke súdu dňa 5.9.2018, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil
nasledovný skutkový stav:

7. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 8.1.2017 do
17.1.2017 súd zistil, že žalobca zaplatil úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za celé obdobie
spolu vo výške 877,38 EUR.

8. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému označeného ako výzva na úhradu nákladov za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú v čase zániku zdravotného poistenia v X. zo dňa 14.2.2018 súd zistil, že

žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 879,03 EUR z dôvodu, že žalobca za neho hradil
zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už nebol zdravotne poistený v X. H., nakoľko
túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi oneskorene.

9. Z listiny označenej ako Odpověď na žádost o potvrzení dob trvání pojištění - druh pojistného

rizika: nemoc a mateřství zo dňa 28.5.2018 súd zistil, že Všeobecná zdravotní pojišťovna E. oznámila
žalobcovi, že žalovaný bol poistený v Č. podľa ich právnych predpisov v rôznych obdobiach od 5.2.2002
do 31.10.2016.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len citovaného zákona), v
znení účinnom v období od 1.1.2017, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne
verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len "verejne zdravotne poistená").

12. Podľa § 3 ods. 2 písm. a), b), c) citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická
osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a
jezdravotnepoistenánaúzemíštátu,vktoromvykonávačinnosťzamestnanca,b)vykonávasamostatnú
zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c)
dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa

považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

13. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona
rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie
alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou

príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa
týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

14. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú
osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného

príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

15. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky,verejnézdravotnépoistenievznikáajdňomnasledujúcimpodnizánikuskutočnostíuvedených
v § 3 ods. 2 písm. a) až d).

16. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3
ods.2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

17. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (odkaz zákon č. 577/2004 Z.z.), ak ďalej nie je ustanovené
inak.18.Podľa§22ods.1písm.b)citovanéhozákona,poistenecmáprávonaúhraduzdravotnejstarostlivosti
za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

19. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti
podľa § 23 ods. 1, 3, 4, 6, 11, 12 a 15 a 16,

20. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia(§

5 ods. 2 a 3).

21. Podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.2 a ods.3) zdravotnej
poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

22. Podľa § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť
poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon č.
577/2004 Z.z.).

23. Podľa § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa

poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným
predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

24. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

25. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil
za zdravotnú starostlivosť poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy

bol žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území X. a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal
nárok.

26. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1

tohto zákona a teda je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaný
je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území X..

27. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1
citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná

poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona povinná
túto starostlivosť mu zabezpečiť v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.

28. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva
z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v

cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto
skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5
ods. 2 citovaného zákona.

29. Súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný, na ktorého sa pôvodne

vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území X. bol zdravotne poistený na území tohto cudzieho
štátu - Č. H., počnúc od 5.2.2002 v rôznych časových obdobiach. Uvedená skutočnosť znamená, že v
zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. ku dňu 4.2.2002 došlo k zániku povinného verejného
zdravotného poistenia žalovaného na území X..

30. Tiež považoval súd za nesporné, žalovanému bola v období od 8.1.2017 do 17.1.2017 na území
X. hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade za reálne poskytnutú zdravotnú starostlivosť
spolu vo výške 877,38 EUR. Uvedenú sumu zaplatil žalobca plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č.
581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť. Žalovaný si totižnesplnil svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f/ v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm.
c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní
skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Žalovaný

bol povinný túto oznamovaciu povinnosť splniť.

31. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok z dôvodu zániku
poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 9 ods.1
cit. zák. má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda, ktorú súd posúdil podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníkaje:1.protiprávnyúkon,2.spôsobenieškody,3.príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonom
a škodou, 4. zavinenie.

35. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto
je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru,
ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

36. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného.

37. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

38. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy
zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia
v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne

členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na
nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol
s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu,
avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.
Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom

na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť
určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej
povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

39. Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti

žalovaného za vznik škody.

40. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm.
f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a
teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

41. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil
z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v rozsahu 877,28
EUR.

42. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda
nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný
nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si
plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bolžalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú
starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

43. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje
nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť
škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o
tom vedieť mal a mohol.

44. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný ako subjekt zodpovedný za vznik škody,
je povinný škodu nahradiť a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 877,28 EUR.

45. Súd zamietol návrh žalobcu, v ktorom požadoval zaplatenie sumy 1,65 Eur, nakoľko vznik nároku na
zaplatenie tejto sumy (t.j. vynaloženie týchto uplatnených nákladov) žalobca súdu vôbec neodôvodnil a
zároveň žiadnym listinným dôkazom nepreukázal.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a contrario a žalobcovi, ktorý
mal neúspech len v nepatrnej časti, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).