Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Er/449/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223206
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2108223206.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, s adresou
na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: D. T.,
U.. XX.XX.XXXX, F. R. N. N. XXX, XXX XX N. N., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Zita Leváková,
Františkánska 2, 917 01 Trnava, o vymoženie sumy 33,19 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú pod sp.zn. 22Er/449/2008 z a s t a v u j e.

II. Povinnému súd ukladá p o v i n n o s ť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83
€ do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

III. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivaktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*084287 zo dňa 11.11.2008 bol súdny exekútor JUDr.

Zita Leváková v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v
prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Trnave - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, č. k. AA 1646155 zo dňa
21.04.2006, právoplatného dňa 21.04.2006, vykonateľného dňa 09.05.2006.

3. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.04.2018 predložil podnet oprávneného
na zastavenie exekúcie zo dňa 23.03.2018, pretože pohľadávka, ktorej vymáhanie je predmetom
exekučného konania, v zmysle § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov zanikla. Z podnetu vyplýva, že dňa 31.12.2012 bola rozhodnutím
zriaďovateľa (Ministerstvo vnútra SR) číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 po predchádzajúcom
súhlase Ministerstva financií SR zrušená rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Trnave, IČO: 00 735 825 bez právneho nástupcu a podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli všetky práva
a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, rozpočtová organizácia, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava. Podľa
§ 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu alebo prešli na

ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára
2015,akneboliuspokojenéajednotlivávýškapohľadávkyjenižšiaakopriemernénákladynavymoženieobdobných pohľadávok (35,00 € - suma priemerných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok
stanovená Ministerstvom vnútra SR).

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol
začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo.

7. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z. z., pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo
osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa

osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je
nižšia ako primerané náklady na vymoženie obdobných pohľadávok.

8. Pohľadávkavymáhanávpredmetnejexekúciinebolavymoženádo01.01.2015aideopohľadávku,ku
ktorej práva a povinnosti prešli zo zrušenej rozpočtovej organizácie (Krajského riaditeľstva PZ v Trnave,

IČO: 00 735 825) na jej zriaďovateľa (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) a výška pohľadávky je
nižšia ako primerané náklady na vymoženie obdobných pohľadávok t. j. ide o pohľadávku vo výške do
35,00 € (suma priemerných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok stanovená Ministerstvom
vnútra SR). Vymáhaná pohľadávka vzhľadom na uvedené v mysle § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. zanikla.
Súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Zánik práva z exekučného

titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. V zmysle uvedeného má súd za to,
že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona

o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.04.2018 uviedol, že si uplatňuje trovy
exekúcie vo výške 39,83 € (odmena súdneho exekútora vo výške 33,19 € + daň z pridanej hodnoty v

sadzbe 20%, t. j. 6,64 €).

14. O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle 197
ods. 1 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení účinnom (ďalej len „vyhláška“). Je nepochybným faktom, že exekučné konanie

začalo oprávnene, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorý povinnému ukladal
plniť,avšaktentodobrovoľneuloženúpovinnosťnesplnil.Správanímpovinného(nesplnenímpovinnosti)
došlo k začatiu exekučného konania, ako i ďalšiemu priebehu exekučného konania, ktorého náklady
hradí povinný. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, určujú zásadu, že odmenu
patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu

času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 Exekučného poriadku pripúšťa výnimky z tejto
zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov
predpokladanýchpredmetnýmustanovenímExekučnéhoporiadku,ato,žeoprávnenýzavinilzastavenie
exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavilaz dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia
exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu nemožno vyvodiť, že k preklúzii
došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený

postup exekútora, exekučného súdu a dĺžku exekučného konania nemohol ovplyvniť. Oprávnený svoju
pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času
nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale
z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Okrem toho súd by bol
povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu

konania. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197
ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp.
zn. 3M Cdo 11/2009, z 11.4.2012 sp. zn. 3M Cdo 22/2011 ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 23.10.2014, sp. zn. 1EMCdo 1/2013, v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na
vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.

15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.

16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

17. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

18. Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo

výške 33,19 €.

19. Nakoľko má súd za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu
priznal zvýšenie odmeny o 20% DPH. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku súd súdnemu
exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % zo sumy 33,19 € v súlade s ust. § 85j zákona

č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo
výške 6,64 €.

20. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € (odmena vo výške
33,19 € a DPH vo výške 6,64 €) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých

súd zaviazal v súlade s § 197 ods. 1 Exekučným poriadkom povinného.

21. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak
takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol

sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).24. Podľa článku 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu.
Súd by tak úspešnému povinnému mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a
po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania.
Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnému žiadne
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania

nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval,
že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je
v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02.
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o
trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto

rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov
konania 0,00 Eur.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

ProtivýrokuIaIIItohtouzneseniajeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťvlehote15dníoddoručenia
uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.