Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/228/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207999
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207999.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanej Y. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X., X. T. XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou H. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X., X. T. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 1.572,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/170/2016-117 zo dňa 27. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 1.572,- EUR s príslušenstvom, titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla protiprávnym
konaním žalovanej.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/170/2012-996 zo dňa 09. 10. 2012

uznaná vinnou zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol žalobca odkázaný ako poškodený so svojim nárokom
na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
2T/170/2012-996 zo dňa 09. 10. 2012 nadobudol právoplatnosť dňa 09. 10. 2012 a vykonateľnosť toho
istého dňa.

3. Keďže zástupkyňa žalovanej na pojednávaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, okresný

súd prioritne skúmal, či nárok je, alebo nie je premlčaný.

4. Okresný súd aplikujúc ustanovenia § 100 ods. 1 v spojení s § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru, že žalobca si svoje právo na náhradu škody v trestnom konaní riadne neuplatnil, so
svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie, pričom jeho subjektívna
premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom doručenia rozsudku, ktorým bola žalovaná uznaná
vinnou, kedy sa žalobca najneskôr dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna

premlčacia doba žalobcovi uplynula 27. 11. 2014 a žalobca podal žalobu na Okresnom súde Lučenec
dňa 20. 06. 2016, teda po uplynutí premlčacej dvojročnej subjektívnej doby, žalobu z tohto dôvodu
zamietol.5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 v spojení s § 262 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nakoľko má za to, že v civilnom

konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP s poukazom na to,
že svoje nároky uplatnil pred príslušným súdom, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu,
že považuje jeho nárok za premlčaný, pričom ex offo prihliadol na premlčanie v zmysle § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej v texte „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Tvrdil, že okresný
súd nebol oprávnený prihliadať v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia na premlčanie ex offo, nakoľko

aplikácia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa neprichádza do úvahy. Uvedené uviedol s poukazom na
skutočnosť, že zmluva bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, a teda zmluva, na základe ktorej
došlo k úverovému podvodu, nie je zmluvou spotrebiteľskou. Úver bol žalovanej poskytnutý na účely
zamestnania, a preto v prípade jeho postavenia treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu so žalovanou vstupoval. Dodatočne nemožno sa dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy
zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním

žalovaná vyvolala a iniciovala. So zreteľom na uvedené má za to, že okresný súd nedostatočným
skutkovým zistením, majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru bez dostatočného
odôvodnenia, odňal mu možnosť konať pred súdom. Zároveň namietal, že rozhodnutie okresného súdu
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom k takej vade, na ktorú
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. V bode 4. odvolania žalobca namietal, že v zmysle ust. §

386 ods. 2 Obchodného zákonníka nemôže náhradu škody znížiť súd a zotrval na tom, že si svoj nárok
na náhradu škody uplatnil v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 380
a § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka).

7. Ďalším odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že v konaní žalobca preukázal, že žalovaná naplnila

znaky občianskoprávnej, ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu. Okresný súd mal tak
aplikovať v prípade premlčacej doby ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne
za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Zdôraznil, že plynutie objektívnej
premlčacej doby nezávisí od žiadnej subjektívnej vedomosti a jej začiatok sa viaže na objektívne

stanovenú skutočnosť vzniku škody. Tvrdí, že začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej
doby je navzájom nezávislý, preto považuje právny záver okresného súdu o tom, že jeho nárok je
premlčaný za nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

8. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte
„CSP“) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného

súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je

stručné,jasné,dostatočné,pretosaodvolacísúdobmedzilibanakonštatovaniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia(§387ods.2CSP)najmävbodoch40.až46.anazdôrazneniesprávnostitohtorozhodnutia
vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné:

11. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený

subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko ako predísť, resp. riešiť situáciu,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do

záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo
vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú;
alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).12. Nedôvodnou je námietka žalobcu spočívajúca v tom, že okresný súd nebol ex offo oprávnený
skúmať, či jeho nárok je alebo nie je premlčaný v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože v

prejednávanej veci bola námietka premlčania vznesená stranou sporu na pojednávaní (prostredníctvom
zástupcu), teda v prejednávanej veci okresný súd neaplikoval ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
a neskúmal premlčanie nároku ex offo, námietka bola riadne vznesená v konaní stranou sporu.

13. V prejednávanom prípade si žalobca uplatňoval v konaní náhradu škody v dôsledku protiprávneho

konania žalovanej, ku ktorému malo dôjsť tým, že sa dopustila trestného činu úverového podvodu. Z
obsahu spisu je nesporné, že práve rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/170/2012-996 zo
dňa 09. 10. 2012 bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim
nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 09. 10. 2012 a vykonateľnosť toho istého dňa. Žalobcovi preto najneskôr dňom

právoplatnosti rozhodnutia, ktoré mu bolo riadne doručené, začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,
keďže týmto dňom sa dozvedel, že za škodu zodpovedá žalovaná a že mu vznikla škoda. Odvolací
súd uznáva, že princíp prezumpcie neviny je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní otázky,
kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí
skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa

škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale o to, či svojim
zavineným konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Je teda zrejmé, že subjektívna premlčacia
doba začína plynúť vtedy, keď sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda
keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu, k zisteniu ktorých
skutkových okolností však môže dôjsť ešte pred rozhodnutím súdu o vine a treste zodpovedného

subjektu. Žalobcovi teda mohla začať plynúť subjektívna premlčacia lehota i skôr, než doručením
rozsudku, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou a ktorým bol žalobca odkázaný na občianskoprávne
konaniesuplatnenímsináhradyškodyvočižalovanému,ktoráskutočnosťvšakničnemenínasprávnom
právnom závere okresného súdu, že najneskôr uvedená lehota začala plynúť dňom, kedy mu bol
rozsudok okresného súdu doručený, a to dňa 27. 11. 2012, kedy sa teda žalobca najneskôr dozvedel

o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Teda, i keď za začiatok plynutia premlčacej doby, a to
doby subjektívnej určil okresný súd až doručenie rozhodnutia, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou,
rozhodol vecne správne, ak uviedol, že uvedená dvojročná subjektívna premlčacia lehota žalobcovi
uplynula predtým, než podal žalobu v tejto veci, a preto ak by sa aj žalobca dozvedel skutkové okolnosti,
rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu skôr, ako mu bol rozsudok doručený, subjektívna

premlčacia lehota by uplynula ešte pred dňom 27. 11. 2014. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa
viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba
za škodu zodpovedá (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/82/2009).

14. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca už predtým, než mu bol doručený právoplatný rozsudok o

vine obžalovaného, a teda o zodpovednosti žalovanej, mal vedomosť o tom už skôr, teda subjektívna
dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 27.11.2014. Ak teda okresný súd začal počítať
plynutie subjektívnej premlčacej doby až od doručenia tohto rozhodnutia a súčasne dospel k tomu, že
táto uplynula ešte pred podaním žaloby, nemožno ani za prihliadnutia na vyššie uvedené argumenty,
vrátane argumentov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, mať za to, že by nárok žalobcu

premlčaný nebol.

15. Ďalší odvolací argument, a to že na predmetný prípad mala byť uplatnená 10-ročná premlčacia
lehota, teda lehota objektívna, odvolací súd opätovne uvádza, že uplynutím subjektívnej premlčacej
lehoty sa právo premlčí bez ohľadu na to, že objektívna premlčacia doba by mohla plynúť ďalej. Odvolací

súd dopĺňa, že pri práve na náhradu škody je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to
subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie
od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho
priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na

druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby teda platí, že lehota so
subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným začiatkom,
ale môže skončiť najneskoršie s ňou.16. Keďže odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom
rozsahu ako vecne správny. Okresný súd rozhodol vecne správne, aj pokiaľ ide o náhradu trov konania,
keď aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP. Uvedenú skutočnosť odvolací súd

poznamenáva napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade konania nebolo odvolaním
napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V

odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá má nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavočižalobcovivcelomrozsahu.Zobsahuspisuvyplýva,žežalovanejtrovyodvolaciehokonania
nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa
jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).