Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/263/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111229331
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111229331.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXXXXI.D.XXX,štátnyobčanSlovenskejrepubliky,zastúpenéhoprávnymzástupcomJUDr.Dušanom
Stanom, advokátom, so sídlom J. XX, XXX XX K., proti odporcovi: Mgr. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. V. XX, XXX XX U., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpenému právnym zástupcom JUDr.
Norbertom Kučerom, advokátom, so sídlom C. V. XX, XXX XX U., v konaní o návrhu navrhovateľa na

obnovu konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/155/2011-61
zo dňa 26.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/155/2011-61 zo dňa 26.06.2012 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na obnovu konania vedeného na Okresnom

súde Žilina pod sp.zn. 20Zm/1/2008 zamietol. Samostatným výrokom okresný súd uložil navrhovateľovi
povinnosť nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 945,96 Eur,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení okresný súd uviedol, že návrhom, podaným
dňa 09.09.2011, žiadal navrhovateľ povoliť obnovu konania vedeného pod sp.zn. 20Zm/l/2008. Návrh
odôvodnil tým, že v tomto konaní Okresný súd Žilina zmenkovým platobným rozkazom zo dňa
21.12.2009 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 22.040,76 Eur s príslušenstvom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a)
OSP, nakoľko vo veci existujú skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní a tieto môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ sa o existencii
predmetného zmenkového platobného rozkazu dozvedel až dňa 26.06.2010, keď mu bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie od súdneho exekútora. Proti upovedomeniu podal námietky z dôvodu,
že pohľadávka oprávneného bola uhradená. Okresný súd Čadca uznesením námietky zamietol. Dňa

05.09.2011bolnavrhovateľoboznámenýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodôvodochnávrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ako aj súvisiacich právne významných skutočnostiach
ohľadom spôsobu doručovania tohto platobného rozkazu, najmä bol oboznámený o tom, že platobný
rozkaz bol doručovaný na adresu: I. D. č. XXX a bol uložený na pošte. Navrhovateľ ho v úložnej lehote
neprevzal a preto nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Dôvod obnovy spočíval podľa navrhovateľa
v tom, že nebol riadne upovedomený o doručovanom zmenkovom platobnom rozkaze na adresu: I.

D. č. XXX, pretože neboli splnené podmienky pre náhradné doručovanie podľa ust. § 47 ods. 2 OSP.
V čase doručovania platobného rozkazu sa navrhovateľ na adrese svojho trvalého bydliska I. D. č.
XXX dlhodobo nezdržiaval, ale zdržiaval sa v mieste prechodného bydliska Z. XXXX/X, K., kde býval
so svojou manželkou. V zmysle ustálenej judikatúry tak nedošlo k riadnemu doručeniu zmenkového
platobného rozkazu a tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Ak by sa navrhovateľ o doručení tohto
platobného rozkazu dozvedel, podal by proti nemu v zákonnej lehote námietky. Z opatrnosti navrhovateľ

vzniesol tiež námietku proti zmenkovému platobnému rozkazu, v zmysle ktorej predmetná zmenka
bola použitá v rozpore s dohodou. Odporca zmenkou zabezpečoval zaplatenie pôžičky navrhovateľovi,pričom navrhovateľ si povinnosť splatiť pôžičku splnil splátkami zo dňa 23.10.2008 a zo dňa 26.03.2009;
na základe úplného zaplatenia pôžičky a prísľubu odporcu pri prevzatí poslednej splátky mala byť
zmenka skartovaná, čo však odporca neurobil a úhrady sa domáhal 2-krát. Na základe uvedených

skutočností navrhovateľ žiadal uznesením povoliť obnovu konania vedeného pod sp.zn. 20Zm/l/2008.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na obnovu konania uviedol, že návrh na obnovu konania podal
navrhovateľ po uplynutí 3-mesačnej zákonnej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa dozvedel o
ním tvrdenom dôvode obnovy konania. K tvrdeniu navrhovateľa, že až dňa 05.09.2011 bol oboznámený
o dôvodoch návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a o súvislostiach jeho doručovania,

odporca uviedol, že navrhovateľ sa o dôvodoch na obnovu a o doručovaní zmenkového platobného
rozkazu dozvedel už dňa 02.06.2010, kedy bol v informačnej kancelárii Okresného súdu Žilina nazrieť
do predmetného súdneho spisu a dal si z neho vyhotoviť fotokópie. Navyše dňa 28.06.2010 mu bolo
doručené do vlastných rúk upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie. Proti upovedomeniu
o začatí exekúcie podal navrhovateľ ako povinný dňa 14.07.2010 námietky, v ktorých namietal, že svoj
záväzok splnil a tiež namietal, že mu zmenkový platobný rozkaz bol doručený náhradným spôsobom.

Z uvedeného teda vyplýva, že o dôvodoch návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu
a o súvislostiach doručovania vedel navrhovateľ už skôr. Tvrdenie, že sa o týchto skutočnostiach
dozvedel od právneho zástupcu až dňa 05.09.2011, je podľa odporcu účelové a nepravdivé. Čo sa
týka doručovania zmenkového platobného rozkazu, tento bol doručovaný odporcovi do vlastných rúk
s tým, že sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Doručovanie prebehlo v súlade s ust.

§ 175 a § 47 ods. 1 a ods. 2 OSP. Je vylúčené, aby to, že navrhovateľ neprebral riadnym zákonným
spôsobom doručované zásielky na adrese svojho trvalého bydliska, bolo možné považovať za dôvod
obnovy konania, teda za skutočnosť alebo dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní. Navrhovateľ tým, že zásielky nepreberal, sám zavinil, že zmenkový platobný rozkaz a uznesenia
okresného súdu mu neboli doručené do jeho vlastných rúk. Fakt, že navrhovateľ nepreberal riadnym

zákonným spôsobom doručované písomnosti, nie je možné považovať za dôvod obnovy konania.
Tvrdenia navrhovateľa, že pôžičku zabezpečenú zmenkou zaplatil a že sa odporca úhrady domáha
2-krát, sú nepravdivé a nepreukázané. Odporca z týchto dôvodov žiadal návrh na obnovu konania
zamietnuť.
Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp.zn. 20Zm/l/2008 mal okresný súd za

zistené, že konajúci súd vo veci rozhodol Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 20Zm l/2008-36 zo
dňa 21.12.2009, ktorým uložil N. T. povinnosť uhradiť Mgr. W. J. zmenkový peniaz 22.040,76 Eur
s príslušenstvom. Dňa 15.03.2010 konajúci súd vydal uznesenie č.k. 20Zm l/2008-39, ktorým výrok
I. zmenkového platobného rozkazu doplnil o zmenkovú odmenu 73,47 Eur (ďalej len „predmetný
zmenkový platobný rozkaz“). Tak zmenkový platobný rozkaz, ako aj uvedené opravné uznesenie boli

N. T. doručované na adresu: I. D. č. XXX, pričom tieto zásielky sa vrátili súdu späť ako neprevzaté v
odbernej lehote.
Okresný súd uviedol, že podľa potvrdenia o pobyte, navrhovateľ má v období od 06.04.2009 do
06.04.2014 nahlásený prechodný pobyt na adrese: Z. XXXX/X, K..
Podľa námietok proti exekúcii, ktoré navrhovateľ podal v exekučnom konaní pod sp.zn. EX/505/2010

zo dňa 12.07.2010, navrhovateľ okrem iného namietol, že vymáhaná istina bola v celom rozsahu
uhradená. Tiež namietol, že vykonané úhrady nemohol uplatniť v pôvodnom súdnom konaní s ohľadom
na to, že zmenkový platobný rozkaz mu bol doručený náhradným spôsobom, v dôsledku čoho sa stal
právoplatným exekučným titulom a o jeho existencii sa dozvedel až na podklade exekučného konania.
Podľa úradného záznamu, ktorý je súčasťou spisu sp.zn. 20Zm l/2008 na č.l. 42 spisu, bol navrhovateľ

N. T. dňa 02.06.2010 nahliadnuť do predmetného spisového materiálu.
Okresný súd za citácie ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP, § 228 ods. 2 OSP, § 230 ods. 1 OSP, § 232 ods.
1 OSP, § 234 ods. 1 a ods. 2 OSP uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom žiadal pripustiť obnovu
vyššie uvedeného konania, pričom dôvodom pre obnovu konania bolo, že nebol riadne upovedomený o
doručovanom zmenkovom platobnom rozkaze a že neboli splnené podmienky pre náhradné doručenie.

Navrhovateľ tiež uviedol, že o týchto skutočnostiach sa dozvedel od svojho právneho zástupcu dňa
05.09.2011. Odporca v podanom vyjadrení namietol, že návrh na obnovu konania nebol podaný v
zákonom stanovenej lehote. Preto sa okresný súd v konaní ako prvou zaoberal otázkou, či tento návrh
nie je zo strany navrhovateľa podaný oneskorene.
Podľa ust. § 230 ods. 1 OSP možno návrh na obnovu konania podať do 3 mesiacov od času, kedy

sa navrhovateľ dozvedel o ním tvrdenom dôvode obnovy. Ak navrhovateľ ako dôvod obnovy konania
tvrdil postup, v zmysle ktorého mu predmetný zmenkový platobný rozkaz bol doručený v rozpore so
zákonom na adresu, na ktorej sa v danom čase nezdržiaval, tak rozhodujúcim okamihom, od kedy
začína plynúť 3-mesačná zákonom stanovená lehota, je moment, kedy sa o tomto spôsobe doručenianavrhovateľ dozvedel. V tejto súvislosti sa okresný súd stotožnil s vyjadrením odporcu, že o tomto
spôsobe doručovania, a teda následne tvrdenom dôvode obnovy konania, sa navrhovateľ nedozvedel
dňa 05.09.2011, ako uviedol v návrhu, ale už dňa 02.06.2010, kedy bol navrhovateľ osobne nahliadnuť

do predmetného spisového materiálu. Súčasťou tohto materiálu sú všetky listiny týkajúce sa vydaných
rozhodnutí a tiež všetky doručenky preukazujúce spôsob, akým bol navrhovateľovi doručený predmetný
zmenkový platobný rozkaz. Z týchto doručeniek tak navrhovateľ musel nepochybne zistiť, že tieto
rozhodnutia mu zo strany okresného súdu boli doručované na adresu I. D. č. XXX a že sa vrátili
okresnému súdu ako neprevzaté v odbernej lehote. Okresný súd bol toho názoru, že zákonná 3-

mesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala odporcovi plynúť dňom nasledujúcim po
tom, ako bol nahliadnuť do spisového materiálu, teda počnúc dňom 03.06.2010. O tom, že navrhovateľ
mal už v tomto čase vedomosť o skutočnostiach ohľadom doručovania zmenkového platobného
rozkazu, nepochybne svedčilo aj podanie navrhovateľa zo dňa 12.07.2010, ktorým uplatnil námietky
proti exekúcii. V tomto podaní sám navrhovateľ uviedol ako jeden z dôvodov pre podanie námietok to, že
mu predmetný zmenkový platobný rozkaz bol doručovaný náhradným spôsobom. Aj z týchto námietok

vyplývalo, že o tvrdenom dôvode obnovy mal navrhovateľ vedomosť ďaleko skôr ako dňa 05.09.2011,
ktorý uviedol v návrhu na povolenie obnovy. Trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania
tak navrhovateľovi začala plynúť dňa 03.06.2010 a uplynula dňom 02.09.2010, čo bol zároveň posledný
deň, kedy mohol navrhovateľ podať návrh na obnovu konania tak, aby túto zákonom stanovenú lehotu
dodržal. Navrhovateľ však návrh na obnovu konania doručil okresnému súdu až dňa 09.09.2011, teda

viac ako rok po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a preto návrh okresný súd vyhodnotil ako podaný
oneskorene.
Okresný súd považoval za potrebné uviesť aj to, že okolnosti týkajúce sa doručovania predmetného
zmenkového platobného rozkazu nie sú skutočnosťami, rozhodnutiami, alebo dôkazmi, ktoré by
podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a) OSP mohli byť dôvodom pre povolenie obnovy konania. Pod

nemožnosťou použiť určité skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní
sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť
takéto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Doručovanie súdnych
rozhodnutí je otázkou procesného postupu súdu a nie otázkou dokazovania, či označovania rozhodnutí
alebo skutočností, o ktoré účastník opiera svoje tvrdenia. Námietky ohľadom spôsobu doručovania

mal navrhovateľ uplatniť v pôvodnom konaní a prípadne tak spochybniť právoplatnosť dotknutého
rozhodnutia.Námietkaohľadomnesprávnehodoručeniapredmetnéhozmenkovéhoplatobnéhorozkazu
sama o sebe nemôže byť dôvodom pre obnovu konania. Na základe uvedených skutočností potom
okresný súd konštatoval, že návrh navrhovateľa na obnovu konania nie je dôvodný, a to z toho
dôvodu, že je oneskorený. V takomto prípade potom súd podľa § 234 ods. 2 OSP nemusí nariaďovať

pojednávanie. O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal

na to, že navrhovateľ sa pri nahliadnutí do spisového materiálu dňa 02.06.2010 dozvedel, že zmenkový
platobný rozkaz mu bol doručený náhradným spôsobom s tým, že okresný súd mal za preukázané,
že doručovanie bolo vykonané v súlade so zákonom. V tom čase a ani v námietkach proti exekúcii
zo dňa 12.07.2010 navrhovateľ náhradné doručovanie predmetného zmenkového platobného rozkazu
nespochybňoval, poukazoval len na to, že tento spôsob doručovania mu neumožnil podať v zákonnej

lehote odôvodnené námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. O tom, že zmenkový platobný
rozkaz mu nebol doručený náhradným spôsobom v súlade s ust. § 47 ods. 2 OSP, sa navrhovateľ
dozvedel od svojho právneho zástupcu až dňa 05.09.2011, ktorý zistil, že okresný súd nevykonal
šetrenia na zistenie splnenia všetkých podmienok vyžadovaných § 47 ods. 2 OSP, pre náhradné
doručovanie, pretože okresný súd nepreveril podmienku, či sa navrhovateľ v mieste doručovania v

čase doručovania zdržoval. Navrhovateľ sa nedozvedel o doručovaní zmenkového platobného rozkazu,
preto nemohol v pôvodnom konaní bez svojej viny uplatniť dôkazy, ktoré mal, preto je daný dôvod
na podanie návrhu na obnovu konania. Medzi nesprávnou aplikáciou fikcie doručenia zmenkového
platobného rozkazu okresným súdom a nemožnosťou uplatniť dôkazy navrhovateľom v pôvodnom
konaní je podľa navrhovateľa jasná príčinná súvislosť. Navrhovateľ sa teda dozvedel o dôvodoch

obnovy konania až dňa 05.09.2011, nakoľko do tej doby mal za to, že náhradné doručovanie bolo
vykonané v súlade so zákonom a od uvedeného dátumu mu začala plynúť 3-mesačná lehota na
podanienávrhunaobnovukonania.NavrhovateľpoukázalajnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp.zn. 6Cdo 239/2011 zo dňa 14.03.2012, z odôvodnenia ktorého vyplývalo, že doručenkavrátená súdu osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak
„(uznesenie NS SR z 20. júla 1992 sp.zn. l Cdo 37/92)“. Tento dôsledok však môže nastať len vo
vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát sa v

mieste doručenia zdržiaval, nie je osvedčené, že táto podmienka náhradného doručenia bola splnená.
V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je
povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho
prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník
konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver okresného súdu o

účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia
v čase doručovania zdržoval. Navrhovateľ navyše aj v návrhu na obnovu konania preukázal, že v
mieste svojho trvalého bydliska sa v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu dlhodobo
nezdržiaval, a to potvrdením o jeho prechodnom pobyte v rozhodnom období na adrese Z. XXXX/
X, K.. Na základe uvedených skutočností zmenkový platobný rozkaz nebol navrhovateľovi doručený
správnepodľapredpisovupravujúcichtentoúkon,pričomtátovadamápriamozanásledoknezákonnosť

doručenia.Okolnosti,týkajúcesanesprávnehodoručeniazmenkovéhoplatobnéhorozkazuodôvodňujú,
že navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní dôkazy, ktoré mal a ktoré by bol
uplatnil v pôvodnom konaní.

Navrhovateľ podal odvolanie aj proti výroku o trovách prvostupňového konania. Okresný súd nesprávne

priznal odporcovi náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
platnomznení.Okresnýsúdmalpripriznanítrovprávnehozastúpeniazajednotlivéúkonyprávnejslužby
postupovať podľa ust. § 11 ods. l písm. a) tak, ako to urobil s prihliadnutím na povahu konania ten istý súd
v tomto konaní v uznesení o zastavení konania, sp.zn. 11Cb 155/2011 zo dňa 22.02.2012. Navrhovateľ

pritom poukázal analogicky aj na zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení, ktorý pri
poplatkuznávrhunaobnovukonaniavSadzobníkusúdnychpoplatkovnevychádzalzhodnotypredmetu
sporu, ale z Položky č. 16, ktorá určuje špeciálny súdny poplatok vo výške 99,50 Eur. Navrhovateľ tiež
namietal, že okresný súd mal pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania postupovať podľa
§ 150 OSP a odporcovi nemal priznať náhradu trov konania, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, a to nepriaznivé majetkové pomery navrhovateľa, pričom poukázal na skutočnosť, že okresným
súdom mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd mal zohľadniť, že predmetný
zmenkový platobný rozkaz nebol navrhovateľovi doručený správne, podľa predpisov upravujúcich tento
úkon, pričom táto vada má priamo za následok nezákonnosť doručenia, čím sa zabránilo navrhovateľovi
bezjehozavineniapodaťprotinemunámietky.Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutéuznesenieokresného

súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh na obnovu konania, zmenil tak, že návrhu vyhovie a rozhodne,
že obnova konania sa povoľuje.

K podanému odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v podaní svojho právneho zástupcu zo
dňa 08.08.2012. Uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje za správne a právne

odôvodnené. Navrhovateľ bol osobne nahliadnuť do spisu dňa 02.06.2010. V ten deň mal možnosť
bezodkladne po oboznámení sa so spisom vykonať akékoľvek právne úkony. Navrhovateľ podal
návrh na obnovu konania po uplynutí lehoty stanovenej § 230 ods. 1 OSP. V zmysle § 228 ods.
1 písm. a) OSP nie sú okolnosti týkajúce sa doručovania zmenkového platobného rozkazu takými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom pre povolenie obnovy konania. Odporca navrhol, aby bolo

„odvolanie navrhovateľa zo dňa 12.07.2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina 11Cb/155/2011-61
zo dňa 26.06.2012, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania vo veci 20Zm/1/2008
zamietnuté.“

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 OSP

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozhodnutie okresného súdu zo strany
krajskéhosúdupreskúmavalolenvrozsahuavmedziachodvolacíchdôvodov,ktorénavrhovateľuviedol
v podanom odvolaní zo dňa 12.07.2012.„Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti
súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho
právneho posúdenia veci (s výnimkou § 228 ods. 1 písm. c - e O.s.p.). Na nápravu nesprávneho

rozhodnutia v takýchto prípadoch slúži odvolanie (ako riadny právny opravný prostriedok proti
neprávoplatnému rozhodnutiu) alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému
rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v
nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu ale okolnosťami,
ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní

alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp.zn. 3 Obo 3/2011 z 31. januára 2012).

Vo vzťahu k výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietol, krajský súd
uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo
zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých

smeroch obmedzená. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
pokiaľ môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku). Citované ustanovenie, tak ako i ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b) OSP, upravuje
procesný prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť

má pôvod v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého
rozhodnutia.

Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku preto zákon taxatívne vymenováva podmienky
prípustnosti každého návrhu na obnovu konania, ktorými sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh

smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh
na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu
konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto
podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.

Krajský súd v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa v podanom odvolaní poukazuje i na závery
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 3 Obo 3/2011 z 31. januára 2012, v
zmysle ktorých obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť len
právoplatný rozsudok alebo uznesenie (§ 228 ods. 1 prvá časť vety v spojení s ods. 2). Neprávoplatné
rozhodnutie možno napadnúť len riadnym opravným prostriedkom, teda odvolaním.

Podľa ust. § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Zákontedav§230ods.1OSPstanovujenapodanienávrhunaobnovukonaniasubjektívnuaobjektívnu
lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten,

kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna
lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou
napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu
podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 OSP. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami
zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.

V napadnutom uznesení okresný súd podrobne vyhodnocoval plynutie 3-mesačnej lehoty v zmysle §
230 ods. 1 OSP. Okresný súd ustálil začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania
u navrhovateľa na deň 03.06.2010 a ustálil uplynutie tejto lehoty dňa 02.09.2010, ktorý bol podľa
okresného súdu posledným dňom na podanie návrhu na obnovu konania. Z podaného návrhu na
obnovu konania navrhovateľom však vyplýva, že podľa tvrdenia navrhovateľa predmetný zmenkový

platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť, pretože namietal účinnosť doručenia
predmetného zmenkového platobného rozkazu navrhovateľovi náhradným spôsobom. Námietku
účinnosti doručenia odôvodnil tým, že v čase doručovania predmetného zmenkového platobného
rozkazu neboli splnené podmienky pre náhradné doručovanie podľa § 47 ods. 2 OSP. Navrhovateľ nebol
oboznámený o doručovaní zásielky, pričom v čase doručovania predmetného zmenkového platobného

rozkazu sa dlhodobo nezdržiaval v mieste trvalého bydliska - I. D. č. XXX, ale zdržiaval sa v mieste
prechodného bydliska Z. XXXX/X, XXX XX K.. Okresný súd však toto tvrdenie navrhovateľa, uvádzané v
návrhu na povolenie obnovy, nevyhodnocoval. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že k doručeniu
predmetného zmenkového platobného rozkazu došlo tzv. náhradným doručením.V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 65/2010 z 27. októbra 2010 ústavný súd
konštatuje, „že využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného § 47 ods. 2 OSP prichádza

do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t.j.
preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste
doručovania aj skutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového
doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe
č. 4/2001).“

Popreskúmaníspisovéhomateriálu,zaabsencieodôvodneniavzťahujúcehosaktvrdeniunavrhovateľa,
že predmetný zmenkový platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, na ktorej
argumentácii zotrval navrhovateľ i v podanom odvolaní, s dôrazom na skutočnosť, že právoplatnosť
rozhodnutia je jednou z primárnych podmienok vyplývajúcich z § 228 OSP, krajský súd konštatuje, že
okresný súd nevyhodnocoval a následne ani nezdôvodnil dostatočným spôsobom účinnosť doručenia
predmetného zmenkového platobného rozkazu navrhovateľovi, napriek tomu vyhodnocoval začiatok

plynutia subjektívnej lehoty podľa § 232 ods. 1 OSP.
„Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť
odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení,
vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej
uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu vykonanie doručenia

a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
20. júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 37/92). Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na
doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie
je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou
súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

14.03.2012, sp.zn. 6 Cdo 239/2011).
Ak za tohto stavu, teda za konštatovanej absencie bližšieho zdôvodnenia splnenia základnej zákonnej
podmienky v rovine právoplatnosti rozhodnutia, okresný súd bez ďalšieho vyvodil záver, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa spĺňa základnú podmienku pre rozhodovanie o návrhu navrhovateľa o
obnove konania a tieto tvrdenia posudzoval výlučne vo väzbe na dôvody obnovy uvádzané v § 228

ods. 1 písm. a) OSP, ktoré sú dôvodmi pre povolenie obnovy a následne návrh navrhovateľa zamietol,
tak tento jeho záver bez ďalšieho nie je možné podrobiť prieskumu odvolacieho súdu a napadnuté
uznesenie okresného súdu v tejto časti nie je možné vyhodnoť inak, len tak, že je nepreskúmateľné, a
preto záver okresného súdu o oneskorenom podaní návrhu na obnovu bol vyhodnotený krajským súdom
ako predčasný.

„Rozsudok nadobúda účinky zaručujúce mu jeho nezmeniteľnosť a zároveň i zaväzujúcu moc
za predpokladu, že bol riadne doručený a že ho už nemožno napadnúť riadnym opravným
prostriedkom (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Obdobne, aj v prípade uznesenia, nastáva jeho záväznosť (ak sa
uznesenie nevyhlasuje), okamihom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania (§ 170 ods. 1
O.s.p.)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2011, sp.zn. 6 Cdo 193/2010).

Krajský súd mal za to, že uvedené odôvodnenie záverov okresného súdu nie je v súlade s ust. § 157
ods. 2 OSP vo väzbe na § 167 ods. 2 OSP. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti, zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a
domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci použitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatokriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného riadneho opravného prostriedku žalobcom, a to v časti
napadnutého výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol. Z judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné
právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na
rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu

povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23. augusta 2001, sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002, sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn.
III. ÚS 171/2006 z 05. apríla 2007).

Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem
zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

Vyššiekonštatovanépožiadavkynapadnutéhouzneseniaokresnéhosúdu,ktorýmokresnýsúd návrhna
obnovu konania zamietol, nesplnil. Okresný súd len konštatoval prijatý záver bez prináležiacej skutkovej
a právnej argumentácie, v rovine absencie vyhodnotenia právoplatnosti odvolaním napadnutého
uznesenia, čím sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal, čo malo dopad na jeho neúplné,

nepreskúmateľné a predčasné tak skutkové, ako aj právne závery. Z tohto dôvodu došlo k naplneniu §
221 ods. 1 písm. f), h) OSP pre zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bol návrh na
obnovu zamietnutý a podľa § 221 ods. 2 OSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať vyhodnotením skutočností tvrdených tak
navrhovateľom, ako i odporcom v súvislosti s návrhom na obnovu konania. Vo väzbe na následné
zistenia, ako aj ich relevanciu, tieto závery vyhodnotí, vec opätovne prejedná, rozhodne o prípadných
procesných návrhoch účastníkov na vykonanie dokazovania k otázke splnenia podmienok pre možnosť
povolenia obnovy konania a opätovne vo veci rozhodne; pri písomnom vyhotovení rozhodnutia za

dodržania všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP vo väzbe na § 167 ods. 2 OSP. Pokiaľ v
rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej, zásadnej zmene skutkového a právneho stavu
vo veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.