Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112234480
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112234480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, R., zastúpenom: B.. N. L., bytom R.T. X, R. proti žalovanému:
Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, o zaplatenie
178,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
10.10.2014, č.k. 19C/7/2013-68, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 178,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne od
16.7.2010 do zaplatenia.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1, 3, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník“) a § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne tým, že zo zisteného skutkového stavu ustálil, že prípadná

pasívna vecná legitimácia žalovaného by pripadala len v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný žiadnu právnu povinnosť v súvislosti
s uplatňovaním svojej pohľadávky voči žalobcovi neporušil, z toho dôvodu absentuje pasívna vecná
legitimácia žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
konania s ohľadom na to, že náhradu trov konania si neuplatnil a žiadne trovy mu v konaní nevznikli.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho posúdenia
veci. Uviedol, že pri stanovení trov a odmeny exekútora mal oprávnený predpokladať, že rozhodnutie
správneho orgánu je preskúmavané súdom, preto je predpoklad jeho zrušenia; exekúciu nemal
vykonávať,malvyčkať,exekučnýtitulje10rokovstým,žepreberateľpohľadávkysimoholamalpreveriť
titul pohľadávky, nakoľko ide o renomovanú vymáhaciu organizáciu. Ďalej konštatoval, že pokiaľ sa
prvoinštančný súd zaoberá prieťahmi v správnom konaní, ktoré následne Krajský súd vrátil na nové
konanie, uvedené bolo nad rámec žalobného návrhu, prieťahy správneho konania nie sú predmetom

sporu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobe vyhovel.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností(§185C.s.p.)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne

zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil § 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (387 ods. 1 C.s.p.)

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

17.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 178,70 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 178,70 eur od 16.7.2010 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe návrhu žalovaného ako oprávneného bolo vedené exekučné konanie,
v rámci ktorého súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy žalobcu u jeho
zamestnávateľa. Zamestnávateľ vykonal príkaz a zrazil žalobcovi mzdu vo výške 496,41 eur, držal ju na

účte zamestnávateľa v depozite a po zastavení exekúcie dňa 16.7.2012 uvedené finančné prostriedky
zaslal žalobcovi. Z dôvodu, že mu nebola vyplácaná v období r. 2007 a 2008 mzda v plnej výške a musel
si požičať peniaze od súkromnej osoby na 12%-ný úrok sumu 500 eur na bývanie a živobytie, žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uhradeného úroku zo základu 496,41 eur vo výške 12% za
obdobie od 16.7.2009 do 16.7.2010, od 16.7.2010 do 16.7.2011 a od 16.7.2011 do 16.7.2012, spolu

sumu 178,70 eur.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď uplatňovaný

nárok posúdil ako nárok na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich
sa všeobecnej zodpovednosti za škodu. Uvedené vyplynulo zo skutkových okolností opísaných
žalobcom v žalobe, keď v dôsledku tvrdeného konania žalovaného mala žalobcovi vzniknúť ujma
v majetkovej sfére vo forme úrokov na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a
C. L., predmetom ktorej bola suma 500 eur. Následne preto správne skúmal splnenie podmienok

pre vyvodenie zodpovednosti za tvrdenú spôsobenú škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik
škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie toho,
kto škodu spôsobil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v spore žalobca
nepreukázal žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného v súvislosti s uplatňovanouškodou žalobcu. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný navrhol vykonať exekúciu na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (Platobný výmer č. XX-XX/XXXX-X zo dňa 20.7.2004,
ktorým bol Spoločnou zdravotnou poisťovňou predpísaný nedoplatok na poistnom zo zdravotného

poistenia v sume 8 343 Sk, ktorá pohľadávka bola postúpená na žalovaného). Následne Krajský
súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.11.2010, č.k. 3S/15/09-84 v rámci konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia zrušil rozhodnutie Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. (právnym nástupcom
sa stala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) č. R.-XXX/XXXX-L. zo dňa 1.1.2004, ktorým zamietla
odvolanie žalobcu proti Platobnému výmeru. Až na podklade uvedeného súdneho rozhodnutia bola

exekúcia vedená proti žalobcovi zastavená uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.1.2012,
č.k. 37Er/1946/2007-23, keďže Platobný výmer sa nestal právoplatným v dôsledku zrušenia odvolacieho
rozhodnutia Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá následne o odvolaní opätovne nerozhodla.
Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný neporušil žiadnu právnu
povinnosť, keď navrhol vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu (ktorý bol právoplatný a vykonateľný aj v čase vykonania zrážok zo mzdy), s tým, že zo žiadneho

právneho predpisu mu nevyplývala povinnosť vyčkať na prípadné podanie žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia zo strany žalobcu. Na základe uvedeného potom nemožno vyvodiť žiadnu
zodpovednosť žalovaného za vznik tvrdenej a uplatňovanej škody žalobcu, keď absentuje jeden z
predpokladov vyvodenia zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti.

14. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o

trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).