Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204081
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216204081.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: V. T., N.. XX. XX.

XXXX, A. R. XX, XXX XX R. W. A., právne zastúpená: JUDr. Viera Muliková, advokátka, so sídlom
Stöcklova 21, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o ochranu práv spotrebiteľa,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná.

II. Súd u r č u j e , že poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX. X. XXXX v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť
Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/
Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť
Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby v spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo

výške 120,58 € a b) a poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške 62,64 € v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na
základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ
je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 644,76
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 644,76 € od 10. 8. 2016 do zaplatenia v

lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobcu z a m i e t a .

V. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhala určenia, že zmluva v
časti dohodnutých úrokov vo výške 70,02 % ročne pre rozpor s dobrými mravmi je neplatnou, ďalej

určenia, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná, určenia, že poplatok dojednaný v zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX v znení: „Predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedenýchpodmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.
revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako
„úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby v spočívajúcej

v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 € a b) a poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 € v prípade, ak bude Dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ďalej určenia, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žiadala vydať bezdôvodné
obohatenie vo výške 644,76 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a priznať náhradu trov.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX bola medzi ňou ako dlžníčkou a žalovaným uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej jej bola poskytnutá čiastka úveru vo

výške 840 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške mesačnej splátky 45,01
Eur. S prihliadnutím na RPMN uvedenú v zmluve vo výške 68,01 % a na ročnú úrokovú sadzbu vo
výške 70,02 %, tak celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť v zmysle zmluvy predstavovala sumu
vo výške 1.890,42 Eur. Podľa bodu 5 veta posledná zmluvy o revolvingovom úvere účelom čerpania
úveru bola rekonštrukcia nehnuteľnosti. Podľa bodu 7 zmluvy dlžník a veriteľ v ďalšom odkázali na

úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane zmluvy,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V predmetnej zmluve podľa žalobkyne absentujú údaje podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od
10.6.2013 do 30.4.2014, nakoľko je v nej v bode 6 uvedená len jednotná suma vo výške 45,01 Eur
ako mesačná splátka vrátane úrokov, bez tohto rozlíšenia. Uvedený nedostatok spôsobuje v zmysle

§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., že spotrebiteľský úver je nutné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov. Vzhľadom na neprimerane vysoký úrok dojednaný pri zmluve o revolvingovom úvere,
považuje žalobkyňa zmluvu v tejto časti pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Poukázala pritom na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/151/2013. Priemerný úrok z úverov obchodných bánk zverejnených NBS v mesiaci august 2013

bol pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov vo výške 11,55 %, pričom dohodnutý
úrok viac ako 6-násobne prevyšoval túto hodnotu. Podľa článku 8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí
služby sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok úveru vo výške 120,58 eur a v zmysle písm. b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,64 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving

poskytnutý. Žalobkyňa nemala možnosť formulárovú zmluvu vopred pripravenú žalovaným ovplyvniť,
prípadne pozmeniť, pričom pri podpise zmluvy nemala možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom
zmluvy. Zo strany pracovníka žalovaného nedošlo k žiadnemu poučeniu a vysvetleniu jednotlivých
bodov. Žalobkyňa nemala vedomosť o podpisovaní takejto dohody. Uvedené konanie žalobcu možno
kvalifikovať ako konanie odporujúce ustanoveniu § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa

zmluvy žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 840 eur, avšak reálne jej bola vyplatená len suma
719,42 eur, predstavujúca úver 840 eur po odpočítaní odplaty za poskytnutie služby vo výške 120,58
eur. Zároveň mala žalobkyňa za poskytnutý úver žalovanému uhradiť odplatu 1.890,42 eur, t.j. úver a
úroky v celkovej výške, okrem toho odplatu za odklad splátok úveru 120,58 eur a odplatu za odklad
splatnostisplátokrevolvingu62,64eur,vprípadeajbuderevolvingdlžníkoviposkytnutý.Celkovávrátená

čiastka predstavuje sumu, ktorá viac ako 100 % presahuje výšku poskytnutého úveru, pričom odplata
za odklad splátok 120,58 eur predstavuje až 14,35 % úveru a je absolútne neprimeraná službe, ktorá je
len možnosťou odkladu splátok a ktorú nakoniec ani žalobkyni nebolo umožnené využiť. Žalobkyňa už
v čase, kedy žiadnu službu nevyužila, ani o nej nevedela, uhradila žalovanému odplatu za jej použitie,
čim zo strany žalovaného došlo k získaniu prospechu skôr ako mohol poskytnúť službu. Žalobkyňa aj

napriektomu,ženemalavedomosťopodpísanídohodyoposkytnutíslužby,samapožiadalažalovaného
o odklad splatnosti splátok, jej žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko podľa tvrdení žalovaného nespĺňala
podmienku dlhodobej práceneschopnosti začatej najneskôr v deň uzavretia dohody o poskytnutí služby
a trvajúcej dlhšie ako tri týždne, alebo podmienku skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa bola v čase
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere invalidnou dôchodkyňou, o čom mal pracovník žalovanej

- finančný agent vedomosť, a aj napriek tomu, že by bola u žalobkyne minimálna pravdepodobnosť
pre splnenie uvedenej podmienky potrebnej pre odklad splatnosti splátok (teda za predpokladu, že
si žalobkyňa nájde prácu), došlo zo strany pracovníka k predloženiu predmetnej dohody na podpis
bez vedomia žalobkyne. Vzhľadom na značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy v neprospechžalobkyne ako spotrebiteľa, považuje takéto dojednanie odplaty za neprijateľnú podmienku, v súvislosti
s čím žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, a teda plnila z neplatného právneho úkonu. Na
strane žalovaného došlo v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému

obohateniu. Žalobkyni bola dňa 22.8.2013 od žalovaného na účet pripísaná suma vo výške 719,42 eur,
pričomsazviazalauhradiťsumu1.890,42eur.Žalobkyňakudňupodaniažalobyzaplatilasumu1.364,18
eur,pričomsprihliadnutímnaskutočnosť,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,preplatilaosumu644,76
eur (1.364,18 eur - 719,42 eur). Žalobkyňa sa dozvedela o skutočnosti, že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu začiatkom mesiaca jún 2016. V deň podpísania zmluvy o revolvingovom

úvere bola medzi žalobkyňou a žalovaným podpísaná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Z bodu
5 rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že zmluvné strany si dohodli, že
„akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o
revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konanípredniektorýmznasledujúcichstálychrozhodcovskýchsúdovpodľarokovaciehoporiadkutýchto

stálych rozhodcovských súdov: a) Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,
IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52189/B, b) Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici,
zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37 974 01
Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka

č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh“. Žalobkyňa má zo to, že takto dojednaná rozhodcovská
doložka je neplatná, keďže nebola individuálne dojednaná. Poukázala pritom na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C 484/08 Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid. Spôsob, akým bola
rozhodcovská doložka ako celok spotrebiteľovi (žalobkyni) predložená, nie je o individuálne vyjednanom

rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
veriteľ - dodávateľ (žalovaný) sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných
zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku. O uvedenom
svedčí aj fakt, že práve z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že návrh na jej uzavretie bol podaný
veriteľom (žalovaným), nie žalobkyňou. Žalovaný sa v bode 2 rozhodcovskej zmluvy formálne poistil

vyhlásením, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, avšak skutočnosť bola celkom iná, pretože
zástupcaveriteľa(žalovaného)priuzatváranízmluvyorevolvingovomúverepodmienilposkytnutieúveru
žalobkyni práve podpisom rozhodcovskej zmluvy, nakoľko žalobkyni predložila k podpisu viacero listín
s tým, že od nej požadovala, aby tieto listiny podpísala. Odkázala v tejto súvislosti na rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9CoE/5/2015, Smernicu Rady 938/13/EHS ( čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a),
čl. 3 ods. 1-3, bod 1 písm. q) prílohy). Spotrebiteľ, ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie,
prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať. V danom prípade rozhodcovská doložka je formulovaná
vrámcištandardnejformulárovejzmluvyaneodôvodňujezáver,žebysijužalobkyňaosobitnevyjednala.
Naopak, ide o zjavne sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie z režimu súdnej

kontroly. Podľa žalobkyne dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 CSP neplatnou.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe namietala nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v
súvislosti s podanou žalobou. Uviedol, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku

splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje v bode 6 zákonom vyžadovanú výšku
splátky (45,01 Eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platní - uvedené v oznámení veriteľa
o schválení úveru, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy a počet splátok (42 splátok) teda
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podporu argumentácie
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014. Pokiaľ ide o výšku úrokovej

sadzby žalovaný má za to, že z hľadiska určenia toho, ktorý údaj je relevantný pre posudzovanie
zákonnosti výšky odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, je nesporné, že je ním údaj o
RPMN. Samotné porovnávanie prostredníctvom úrokovej sadzby je skresľujúce. Tvrdenie žalobcu je
v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ako aj § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výška
odplaty za úver bola ku dňu uzavretia zmluvy XX.X.XXXX upravená v zmysle ustanovenia § 53

ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zákone sa explicitne stanovovalo, že pri porovnávaní sa má zobrať
nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých
prostriedkov a lehota splatnosti. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v spojení s tým,
že ide o odplatu na finančnom trhu (nie bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanejMF SR (§ 21 zákona č. 129/2010 Z.z.). Tá bola pre rozhodné obdobie, v ktorom došlo k uzatvoreniu
zmluvy o revolvingovom úvere, stanovená vo výške 46,06 %. Predmetná odplata bola cenou plnenia,
preto úvaha o neprimeranosti dojednania o odplate je vylúčená. Žalobcovi bola na účet poukázaná nižšia

suma ako je uvedené v zmluve, čo je spôsobené skutočnosťou, že žalobca uzatvoril so žalovaným
Dohodu o poskytnutí služby v zmysle čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom dohody je
samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska
je teda predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku. Dohoda o poskytnutí služby
je osobitne podpisovaná,. Tento fakt nielen zdôrazňuje samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy

o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o
poskytnutí služby. Či nárok využije alebo nie, a v akom rozsahu, je slobodnou voľbou spotrebiteľa. Táto
služba nie je povinná. Uvedená suma z dohody, teda odplata za poskytnuté služby nebola zahrnutá
do celkových nákladov, pretože takýto postup by bol v rozpore so zákonom, § 2 písm. i. zákona
č. 129/2010 Z.z. Samotná dohoda bola naviazaná na splnenie podmienok uvedených v bode 8.2
zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá žalobca pri podaní žiadosti nesplnil (nesprávne zdokladovaný

dôvod), následkom čoho došlo k zamietnutiu povolenia splátok. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému
nároku vzniesol námietku premlčania a poprel závery žalobkyne o bezdôvodnom obohatení. Pokiaľ sa
jedná o namietanú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy žalovaný uviedol, že rozhodcovská zmluva nie je
podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva aj z ustanovenia bodu 7. Ak žalovaný
(veriteľ) nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ani jej trvanie, je logické, že rozhodcovská

zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Poukázal
pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013,
43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.201315Co/439/2015 zo dňa 28.7.2015, Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 13Co/111/2014 zo dňa 1.10.2015. Zároveň namietal miestnu nepríslušnosť súdu.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 28.10.2016 uviedla, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere má ako spotrebiteľ s postavením slabšej strany s tým, aby došlo k
vyriešeniu otázky jej postavenia, konkrétne, či je naďalej zaviazaná k plnenou nad rámec reálne
poskytnutých prostriedkov. Pokiaľ sa jedná o osvedčenie naliehavosti právneho záujmu na určení, že
zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobkyňa uviedla, že v prípade neurčenia

zmluvy bezúročnou a bez poplatkov, môže žalovaný kedykoľvek od žalobkyne vymáhať odplatu aj
napriek tomu, že na ňu nemá nárok. Naliehavý právny záujem v spotrebiteľských veciach vyplýva priamo
z ustanovenia § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ sa jedná o náležitosť
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 17Co/107/2016. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, naďalej zotrvala na tom,

že úrok vo výške 70,02 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Namietala tiež tvrdenia žalovaného, že
pokiaľ údaj o RPMN má odzrkadľovať celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom a ak daný údaj
na rozdiel od úrokovej sadzby vyjadruje všetky náklady, ktoré musí dlžník uhradiť, ako je možné, že
výška RPMN je nižšia ako samotná úroková sadzba. Z uvedeného je zrejmé, že ak výška RPMN je
nižšia ako ročná úroková sadzba, výška RPMN nezodpovedá realite. Obdobný názor vyslovil aj Krajský

súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co/68/2014 zo dňa 13.11.2014, že žalovaný ako veriteľ nemohol
uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola ročná úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady
na úver, ktorých úrok je len jednou časťou. RPMN musí byť teda logicky vyššia ako je úroková sadzba.
Pokiaľsajednáoindividuálnedojedaniedohodyoposkytnutíslužby,tátoindividuálnevyjednanánebola,
preto nemôže byť vylúčená spod súdnej kontroly. Žalobkyňa si podmienky tejto dohody individuálne

nedojednala, pretože ak by jej boli vysvetlené, vzhľadom na jej postavenie v čase uzatvorenia zmluvy
(ako invalidná dôchodkyňa) by nemal dôvod dohodu uzatvárať. Touto službou bola žalobkyni nanútená
možnosť odkladu troch splátok za podmienok uvedených v predmetnej zmluve, pričom žalovaný si
odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či by žalobkyňa mala o takúto službu
záujem alebo nie. Uvedenou odplatnou žalovaný neposkytol žalobkyni službu, iba hypotetickú možnosť

požiadať o odklad služby. K tvrdeniam žalovaného ohľadom zahrnutia viacerých zmlúv do jednej
spotrebiteľskej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/220/2014. Zdanlivo
individuálna rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Práve z bodu 2 rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že návrh na jej uzatvorenie bol daný práve veriteľom (žalovaným), teda nie žalobkyňou.
Žalovaný úplne prehliada dôležitý aspekt, a to ten, že na spotrebiteľskú zmluvu možno hľadieť ako

na individuálne uzavretú až vtedy, keď takáto iniciatíva uzavrieť zmluvu vyšla zo strany spotrebiteľa,
nie dodávateľa. Ak žalovaný predložil žalobkyni zmluvu na podpis (ktorá neskôr založila právomoc
rozhodcovského súdu), potom nemožno hovoriť o individuálne uzavretej zmluve, ale o praktike, ktorá
mala za cieľ obísť ustanovenia predpisu poskytujúceho ochranu spotrebiteľovi, čo zakladá dôvodneplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsa, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V súčasnosti je súdna kontrola možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný aj vedľajší bol vyjadrený
na samostatných listinách. Niet dôvodu vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je
na samostatnej listine., ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať,
aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa).žalovaný
individuálnosťrozhodcovskejzmluvypreukazujepísomnýmpoučenímžalobkyneakodlžníkaomožnosti

neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj možnosti odstúpenia
od rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade bolo poučenie zo strany žalovaného len jednostranným
poučením, t.j. konštatovaním podmienok v predtlačenej forme bez možnosti, aby do nich žalobkyňa
ako dlžník zasiahla akoukoľvek individuálnou úpravou. Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa mala možnosť
odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, k tomu žalobkyňa uviedla,
že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že táto je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť

nedá. Poukázala pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/934/2015 a sp. zn. 23
CoE/64/2016.

5.Žalovaný vpísomnejduplikezodňa20.12.2016uviedol,žezotrvávanasvojichdoterajšíchpodaniach,
na ktorých trvá v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15. Popieral argumenty

žalobkyne, že RPMN nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba. Obvyklá odplata vzhľadom na
spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu, je práve hodnota priemernej
odplaty určovanej MF SR. Tá bola v rozhodnom období v hodnote 46,06 %. Za podstatné prevýšenie
je pritom možné považovať také, ktoré prevyšuje hodnotu priemernej RPMN v danou období o viac ako
25 %. K tomu nedošlo, nakoľko výsledná RPMN bola vypočítaná v hodnote 68,01 %. Žalovaný má za

to, že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a že
žalobkyňa mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní.

6. Uznesením zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:

Súd určuje zmluvu v časti dohodnutých úrokov vo výške 70,02 % p.a. pre rozpor s dobrými mravmi za
neplatnú.

Súd určuje, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX. X. XXXX medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, je neplatná.

Súd určuje, že poplatok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X.
XXXX v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy

uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi
odplatu a) za poskytnutie služby v spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
120,58 € a b) a poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo
výške62,64€vprípade,akbudeDlžníkovirevolvingposkytnutý.OdplatujeVeriteľoprávnenýnazáklade
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný

písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd určuje, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX je
bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaný je povinný vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 644,76 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 644,76 € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené v písomnom
vyhotovení uznesenia na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Viery Mulikovej, do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.7. Na nariadené pojednávanie konané dňa 27.7.2017 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.7.2017. Súhlasil s vykonaním pojednávania v
jeho neprítomnosti, preto súd postupom podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho

právneho zástupcu. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu nachádzajúcimi
sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný uvedenú zmluvu podpísal
dňa XX.X.XXXX a žalobca dňa XX.X.XXXX. V bode 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Eur

(vyplňte) je uvedená výška poskytnutého úveru 840 eura, splatnosť úveru v 42 mesačných splátkach
po 45,01 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.890,42 eur, predpokladaná RPMN za úver
70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,06 %, poskytnutá čiastka
revolvingu 442,90 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu
čerpaniarevolvingu)1.080,24eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutírevolvignu53.32eur,ročná
úroková sadzba revolvingu 76,21 %. V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom revolvingovom úvere

(nevypĺňajte), sú uvedené údaje zhodné s údajmi v bode 5 okrem kolónky RPMN za úver, kde je uvedené
68,01 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %.

9. Podľa bodu 8.1. Dohody o poskytnutí služby, predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je
záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok,

službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (Ďalej ako úver/
revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 120,58 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnostiodkladusplatnostisplátokrevolvinguvovýške62,64euravprípadeakbudedlžníkovirevolving

poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby. Podľa
bodu 8.4. Dohody o poskytnutí služby Odplata za poskytnutie odkladu splátok s odkladom splatnosti
splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na

započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp.
zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkov podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní
Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingovej je splatná dňom

poskytnutia revolvingu dlžníkom. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a
to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1.
zmluvných dojednaní. Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa odseku 8.1 písm. b), tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výške odplaty) a to ku
dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude

uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 Žiadosti/Zmluvy.

10. Podľa § 19 písm. d) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

11. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

12. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenom námietkou miestnej nepríslušnosti. Žalovaný namietal

miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na to, že jedná o osobitný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, preto tento vzťah z bezdôvodného obohatenia nie je spotrebiteľským.
Vychádzajúc z obsahu žaloby ako aj z pripojených dôkazov nepochybne plynie, že ide o spotrebiteľský
vzťah (viď § 52 Občianskeho zákonníka), pričom uplatňované nároky sa týkajú uvedenej uzatvorenejspotrebiteľskej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, ktorej v časti dohodnutých úrokov, rozhodcovskej zmluvy,
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, určenia bezúročnosti a nezpoplatkovosti sa žalobkyňa
domáha.

13. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor a vzájomnú previazanosť nárokov (viď tiež
ustanovenie § 298 ods. 2 CSP), námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodnou, preto súd na ňu v
zmysle ustanovenia § 48 CSP neprihliadol.

14. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa 53 ods.4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú

práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie
s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej

výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v

čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom
alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať

sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jehoplnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

26. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

27. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva

zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

28. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo

dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčovská).30. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať do
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj
finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z

23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

31. Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Oceáno Grupo Editorial
SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný

spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné
zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

32. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl.
6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37,

Asturcom bod 51).

33. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu

zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný
už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú

neplatné.

34. Súd sa zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že
v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej

zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení
osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. ( porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

35. Následne súd skúmal napádanú zmluvnú podmienku. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že poplatok 120,58 eura, ktorý dojednáva
žalovaný so spotrebiteľmi spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýkoľvek splátok
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd z iných konaní žalovaného má vedomosť o tom, že
ten pri poskytnutí úveru okamžite stiahne spotrebiteľom poplatok za vyššie uvedenú službu. Poplatok

vo výške 120,58 eura predstavuje skoro 14 % z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa
službu spočívajúcu v odklade splátok využije alebo nie. Takáto dohoda podľa názoru súdu spôsobuje
hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v prvom rade
namietal, že zmluvná podmienka by mala byť vylúčená zo súdnej kontroly, pretože bola individuálne
dojednaná. K tomu súd uvádza, že individuálne dojednanie znamená, že takúto službu si vyhradí sám

spotrebiteľ, pričom v danom prípade tento text podmienky bol súčasťou predtlačeného formulára. Pokiaľ
ide o ďalšiu námietku, že odplata je cenou plnenia, a preto nepodlieha súdnemu prieskumu, tak súd
uvádza, že sa posudzuje sa nie cena, teda jej výška, ale celá táto dohoda, ktorá spočíva v tom, že
spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Rozpornými sú aj tvrdenia žalovaného, ktorý
na jednej strane tvrdí, že poplatok za odklad splátok vo výške 120,58 eur nebol súčasťou výpočtu

RPMN a v tomto výpočte nebol zahrnutý a na strane druhej pri výpočte RPMN spomína tento poplatok
ako poplatok za poskytnutie úveru a je zahrnutý v poskytnutom úvere 840 eur. Celá dohoda sa teda
posudzuje komplexne, teda nie len výška stanoveného poplatku. Spotrebiteľ je povinný zaplatiť za
službu, ktorú ešte nevie, či v budúcnosti využije, a ktorá je podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere. Takáto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov

v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Súd ďalej poukazuje na to, že uvedený poplatok
bol viac krát právoplatne vyhlásený za neprijateľný, a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje atakúto neprijateľnú podmienku naďalej používa, súdu neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť
zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.

36. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je bez pochýb neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je
totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Na podporu
dôvodov a argumentácie možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe

sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky
úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom

záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. (viď rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 11.9.2013, potvrdený rozsudok Krajského súdu v

Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.8.2014)

37. Pokiaľ sa jedná o určenie neplatnosti zmluvy v časti dohodnutých úrokov, súd sa v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) CSP zaoberal z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti
žaloby o určenie, a to skutočnosťou, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny
záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok
súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k
zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať
sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny

záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by
bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Za určovaciu žalobu v zmysle §
137 písm. c/ CSP považuje súdna prax aj (žalobcom v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. (podporne viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009) V danom prípade podľa názoru súdu prvej
inštancie žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov nie je opodstatnenou, keďže žalobca sa domáha

vydania bezdôvodného obohatenia, pričom otázku platnosti, resp. neplatnosti súd v takomto prípade
hodnotí ako predbežnú. Z dôvodu nedostatku naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti
uvedenej zmluvy v časti dohodnutých úrokov súd žalobu v tejto časti zamietol.

38. Ak sa jedná o žalobu žalobcu v časti určenia, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je bezúročný a bez poplatkov, táto podľa názoru súdu nespĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 137 písm. d) CSP, tzn. že sa žalobkyňa domáha určenia právnej
skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu, keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť
sa žalobou domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. (len na podporu
argumentácie - viď Zápisnica z pracovnej porady sudcov občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v

Banskej Bystrici a sudcov okresných súdov v jeho obvode vybavujúcich občianskoprávnu agendu, ktorá
sa uskutočnila 19. mája 2017 vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry Slovenskej republiky
v Krpáčove) V zmysle právnej úpravy obsiahnutej v CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenia je
takýto žalobný návrh neprípustný. Okrem toho tento návrh takisto nespĺňa ani požiadavku v zmysle §
137 písm. c) CSP, keďže na takomto určení niet naliehavosti právneho záujmu. Naviac vyriešenie otázky

neplatnosti zmluvy v časti dohodnutých úrokov je subsumované v požadovanom vyriešení predbežnej
otázky týkajúcej sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.39. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

41. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 CSP). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 CSP. Záložné práva sa
nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

42. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

43. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

44. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia tak súd uvádza, že zmluva o revolvingovom
úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) (dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), j) (ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov), k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z citovaného
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalobca v úverovej

zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to
predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie
je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov.
Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí
samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej

výške platí tieto úroky. Rovnako zmluva neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť a to termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedenú § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov. Súd ďalej poukazuje na to, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany
žalobkyne (70,02%) a iná v akceptácii žalovaného (68,01 %). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu

pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. S
poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2 vetu prvú Občianskeho zákonníka totiž v dôsledku
tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by
však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie
RPMN spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dôsledkom čoho

je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené je úver zo
Zmluvy o revolvingovom úvere XX.X.XXXX bezúročný a bez poplatkov.

45. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti
uplatnenéhonárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaapokiaľideovznesenúnámietkupremlčania

zo strany žalovaného, túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalovaného išlo o úmyselne
bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania
žaloby neuplynula ani odo dňa poskytnutia úverových prostriedkov. Žalovaný ako nebankový subjektmá dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a ich kontraktáciu.

46. Účelom právnej úpravy § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o všetkých podstatných
náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona. V tejto
súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v
spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere

(uznesenie NS SR pod sp.zn. 6 MCdo 9/2012).

47. Je teda dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením všetkých
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a pre prípad že to tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou
uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané

na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech. Keďže zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou
objektívnou premlčacou lehotou, ktorá sa počíta odo dňa keď k nemu došlo v zmysle ust. § 107 ods.
2 OZ je dôvodný právny záver, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže ku dňu podania žaloby neuplynula 10-ročná premlčacia lehota, ani odo dňa

poskytnutia úverových prostriedkov (rozsudok KS v Prešove sp.zn. 7 Co 84/2011, sp.zn. 3 Co 41/2012,
5 Co 134/2012).

48. Žalovaný vo svojom vyjadrení ani nenamietal, že žalobkyni bolo poskytnutý úver vo výške 719,42
eura (vyplatená suma - viď č.l. 18), pričom žalovanému uhradila celkovo sumu 1.364,42 eura (platobné

príkazyapokladničnédoklady-viďčl.19-36).Tátoskutočnosťnebolamedzistranamisporná.Vzhľadom
na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a súd vyhlásil poplatok za odklad splátok za neprijateľnú
podmienku, žalovaný sa na úkon žalobkyne obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie
vydať. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 644,76 eura. Žalovanému bola žaloba doručená
dňa 9.10.2016, a preto sa nasledujúci deň dostal do omeškania. Súd ho preto zaviazal na zaplatenie

zákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezosumy644,76eurododňa10.8.2016dozaplatenia.

49. Na základe uvedeného vyhovel teda žalobe žalobkyni o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
644,76 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.8.2016 do zaplatenia.

50. Keďže žalobkyňa preukázateľne žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvala až
doručením žaloby prevzatej žalovaným dňa 9.8.2016, žalovaný sa do omeškania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 563 OZ dostal až počnúc dňom 10.8.2016 vo výške
určenej v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 1. dňu omeškania.

51. Pokiaľ sa jedná o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky súd tu poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove vo veci 17Co/123/2014, s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje,
podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012.) Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný

vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci pred formulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,

že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.52. Žiada sa poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/100/2016, podľa
ktorého základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným

túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
obchodné podmienky úveru, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
odvolacieho konania nebolo žalovaným preukázané a ani tvrdené, aby úver poskytol žalobkyni za
účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. Podľa dojednanej

rozhodcovskejzmluvysavšetkysporyzozmluvyoúveremohliriešiťbuďpredvšeobecnýmsúdomalebo
pred jedným z dvoch rozhodcovských súdov. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom
tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o
úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva
z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.
2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

53. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Občiansky zákonník
účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom
individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom
konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnútištandardnázmluvnáklauzula,alebododávateľsvojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskom

súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2008, len demonštratívne menuje
niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

54. Žalobkyňa si podpisom uvedenej zmluvy, ktorá jej bola na formulári predložená na podpis zhoršila
svoje postavenie, pričom sama nemala žiaden dosah na obsah listiny. Ako spotrebiteľ mohla podpísať
len celý formulár, bez toho, aby porozumela jeho obsahu, zrejme s dôverou, že žalovaný voči
nej postupuje s odbornou starostlivosťou a podpisuje listiny nevyhnutné k získaniu úveru. Obsah
rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať,

že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy
prináša. Zákonodarca od 1.1.2008 výslovne zaradil medzi neprijateľné podmienky ustanovenia, ktoré
vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Predmetné
rozhodcovské zmluvy, ktorá mali založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňujú voľbou
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom

podal žalobu na rozhodcovskom súde. V danom prípade si žalobkyňa osobitne nevyjednal rozhodcu.
Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak
samuužmuselžalobcanezvratnepodrobiťatakriešiťjehosporpredrozhodcom.Rozhodcovskézmluvy
neboli, napriek ich formulácii, skutočne alternatívnymi. Žalobkyňa má záujem na určení neplatnosti tejto
doložky, nakoľko žalovaný by podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný

v dojednanej zmluve. Vzhľadom na uvedené súd určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je neplatná.

55. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods.
2 CSP. Súd priznal žalobkyni len pomernú časť náhrady trov konania, nakoľko bola úspešnou v podiele

60 % (určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vydanie
bezdôvodného obohatenia) a neúspešnou v podiele 40 % (určenie, že zmluva je v časti dohodnutých
úrokov vo výške 70,02 % ročne neplatnou a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov), preto
jej prináleží náhrada trov konania v rozsahu 20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.