Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/253/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200779
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113200779.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: T.. O. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Z.
C., A. B. XX, C.O. Q. F. J. : F. Q. A..P..U.., C., P. X, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou,
so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: Q. A., P. E., G.. XX.XX.XXXX,
K. Z. C., A. B. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
v Košiciach, Mäsiarska 30, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/17/2013 - 285 z 20.04.2017

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že:

Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva ž
a l o v a n e j

- nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností v katastrálnom území: L., U. : C. T., U.: C. - A. M., G.
L. Z.Í. Č..XXXXX Q. K. Č.. XX G. A. B. Č.. XX Z. C., X. O. Z. U. V. A. Č. XXXX, ako aj podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súpisne číslo XXXX Z. Z. XXX/XXXXX,

Q. Q. A. O. C. O. Č.. XXXX/XXX J. O. Q. G. A. Z. XXX M., O. Č.. XXXX/XXX J. O. Q. G. A. Z. XXX M.
Q. O. Č.. XXXX/XXX J. O. Q. G. A. Z. XXX M. Q. E. Z. Z. Z. O. XXX/XXXXX v hodnote 88.700 eur.

Z dlhov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje:

1/ do výlučného vlastníctva ž a l o b c u
-hypotéku vo Všeobecnej úverovej banke a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

"Flexipôžička" pod č. XXXXXXXXXXXXXX v zostatkovej sume 11.589,67 eur,
-stavebný medziúver č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. na základe Zmluvy o stavebnom
sporení v zostatkovej sume 3.081,47 eur.

2/ do výlučného vlastníctva ž a l o v a n e j

- úver vo Všeobecnej úverovej banke a.s. na základe Zmluvy o úvere pod č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/

XXX v zostatkovej sume 13.774,06 eur,

-stavebnýmedziúverč.XXXXXXXXXXvPrvejstavebnejsporiteľnia.s.nazákladeZmluvyostavebnom
sporení v zostatkovej sume 5.011,77 eur.

Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 40 292,65 eur v lehote 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Žalobca a žalovaná sú povinní z a p l a t i ť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok k a ž
d ý vo výške 1.330,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvom strán sporu tak, že:
a) do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností v
katastrálnom území : L., U. : C. T., U. : C. - A. M., G. L. Č..XXXXX Q. K. Č.. XX G. A. B. Č.. XX Z. C., G.

X. O. Z. U. V. A. Č. XXXX, Q. Q. O. O. G. A. Č. Q. A. J. U.I. V. A. Č. XXXX Z. Z. XXX/XXXXX, Q. Q. A.
O. C. O. Č.. XXXX/XXX J. O. Q. G. A. Z. XXX M., O. Č.. XXXX/XXX J. O. Q. G. A. Z.M. XXX M. Q. O.
Č.. XXXX/XXX J. O. Q. G. A. Z. XXX M. E. Z. Z. Z. O. XXX/XXXXX v hodnote 88.700,- eur.

b) určil, že z dlhov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva

žalobcu p r i p a d á :
- hypotéka vo Všeobecnej úverovej banke a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ pod č. XXXXXXXXXXXXXX v zostatkovej sume 11.589,67 eur,
- stavebný medziúver č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. na základe Zmluvy o
stavebnom sporení v zostatkovej sume 3.081,47 eur.

c) do výlučného vlastníctva žalovanej pripadá:
- úver vo Všeobecnej úverovej banke a.s. na základe Zmluvy o úvere pod č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX v zostatkovej sume 13.774,06 eur,
-stavebnýmedziúverč.XXXXXXXXXXvPrvejstavebnejsporiteľnia.s.nazákladeZmluvyostavebnom

sporení v zostatkovej sume 5.011,77 eur.

Žalovanej uložil povinnosť na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalobcovi sumu 27.621,50 eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcu a žalovanú zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 2.661,-

eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P/2/2012 zo 14.06.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť 20.08.2012. Na čas po rozvode manželstva v tom čase mal. deti V. Q. K. boli zverené do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ich mala zastupovať a spravovať ich majetok a zo strany otca bolo
určené výživné a upravený styk otca s mal. deťmi. Rovnako vzal za preukázané, že strany sporu sa na
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevedeli dohodnúť.

3. Právne posúdil vec podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“). Na základe zhodných tvrdení strán sporu ustálil, že strany sporu spoločne do bezpodielového
spoluvlastníctva nadobudli dňa 28.03.2001 (Z.-XXX/XX) K. Č.. XX G. A. B. Č.. XX Z. C., G. X. O.
v obytnom dome súpisné číslo 1699 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu so súpisným číslom XXXX Z. Z.C. XXX/XXXXX, Q. Q. A. O. C. O. Č..

XXXX/XXX Z. Q. J. O. Q. G. A. Z. XXX M., G. O. Č.. XXXX/XXX Z. Q. J. O. Q. G. A. Z. XXX M. Q. O. Č..
XXXX/XXX Z. Q. J. O. Q. G. A. Z. XXX M. Q. E. Z. Z. Z. O. XXX/XXXXX, J. C. R. XXX XXX,- A., E..B..
X.XXX,XX N.. Taktiež zo zhodných tvrdení strán sporu mal preukázané, že do BSM nadobudli pasíva :
a) úver vo Všeobecnej úverovej banke a.s. na základe Zmluvy o úvere pod č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX (pôvodná výška úveru 16.596,96 EUR) v zostatkovej sume 13.774,06 eur,

b) hypotéku vo Všeobecnej úverovej banke a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ pod č. XXXXXXXXXXXXXX (pôvodná výška 13.300 eur) v zostatkovej sume 11.589,67
eur,
c) stavebný medziúver č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. na základe Zmluvy o
stavebnom sporení (pôvodná výška úveru 3.000,- eur) v zostatkovej sume 3.081,47 eur,d) stavebný medziúver č. XXXXXXX X XX v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. na základe Zmluvy o
stavebnom sporení (pôvodná výška úveru 5.000 eur) v zostatkovej sume 5.011,77 eur.

4. Na základe vykonaného dokazovania ustálil masu bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM)
tak, že do BSM patrí nehnuteľnosť uvedená vo výrokovej časti rozsudku, ktorá tvorí aktívum BSM a
pasíva,atozostatkyzúveruvoVÚBa.s.vsume13.774,06eur,zhypotékyvoVÚBa.s.vsume11.589,67
eur, zo stavebného medziúveru Prvej stavebnej sporiteľni a.s. v sume 3.081,47 eur a zo Stavebného
medziúveru Prvej stavebnej sporiteľni a.s. v sume 5.011,77 eur.

5. Nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že svoje výlučné prostriedky získané predajom bytu
Č.. X G. F.. Š. XX Z. C.T., vynaložil na spoločný majetok patriaci do BSM, t.j. na kúpu bytu Č.. XX G.
A. B. XX Z. C., čím do spoločného majetku prispel vnosom, ktorý by mal byť vyporiadaný proti mase
BSM, nakoľko vychádzajúc z § 704 ods. 1 OZ, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania,
dospel k záveru, že žalobca mal síce k predmetnému bytu uzavretú nájomnú zmluvu ešte pred uzavretím

manželstva, t.j. od 26.06.1997, avšak momentom uzavretia manželstva so žalovanou dňa 30.05.1998
vznikol obom manželom spoločný nájom k uvedenému bytu. Dňa 05.11.1998 počas trvania manželstva
nadobudli predmetný byt do vlastníctva kúpou, preto byt patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva,
následne ho predali tretím osobám, preto prijatá kúpna cena tvorila ich spoločný príjem do BSM, ktorú
následne spoločne použili na kúpu ďalšieho bytu, a to bytu č. 12 na A. B. Č.. XX Z. C.. Preto suma

získaná predajom bytu nepatrí žalobcovi na vyporiadanie proti mase BSM, keďže patrila do BSM. Do
masy BSM nezahrnul ani motorové vozidlo M. Q. X,X, N.Z.: C. XXX I., nakoľko k prevodu vlastníctva
tohoto motorového vozidla zo žalobcu a žalovanej na tretiu osobu došlo dňa 22.12.2011, teda počas
trvaniamanželstvaakudňuzánikuichmanželstvanepatrilodomasyBSManezahrnulanisumuzískanú
predajom tohto motorového vozidla, pretože takto získané finančné prostriedky patrili do BSM a boli

za trvania manželstva spotrebované a nebolo preukázané, žeby malo ísť o prostriedky vynaložené na
osobný majetok jedného z manželov, alebo žeby takto získané finančné prostriedky ku dňu zániku BSM
existovali. Napokon do masy BSM nezahrnul ani motorové vozidlo Hyundai KE 254 GS nadobudnuté
počas trvania manželstva od leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing a.s., nakoľko v priebehu konania
strany sporu zhodne prehlásili, že nežiadajú vyporiadať toto motorové vozidlo a považujú ho medzi

sebou na vyporiadané.

6. Vyporiadanie BSM vykonal v súlade s návrhmi strán sporu. Do výlučného vlastníctva žalovanej
prikázal nehnuteľnosti v kat. úz.: L.Á., U.: C. T., U.: C. - A. M. G. L. Č.. XXXXX Q. K. Č.. XX G. A. B. Č..
XX Z. C. G. X. O. Z. U. V. A. Č.. XXXX Q. O. O. G. A. Č.Q. Q. A. J. U. V. Q. A. O. C. O. Č.. XXXX/XXX,

XXXX/XXX Q. XXXX/XXX J. O. Q. G. Z. Z. O. XXX/XXXXX v hodnote 88.700,- eur a zostatky z dlhov
z úveru vo VÚB a.s. v zostatku 13.774,06 eur a zostatok na Stavebnom medziúveru Prvej stavebnej
sporiteľni v sume 5.011,77 eur. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal dlh z hypotéky vo VÚB a.s.
v zostatkovej sume 11.589,67 eur a na stavebnom medziúvere v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. v sume
3.081,47 eur. Takto vypočítal hrubú masu BSM ktorú tvoria aktívna vo výške 88,700,- eur a pasíva spolu

vo výške 33.456,97 eur, čistú masu BSM určil v sume 55.243,03 eur (aktíva 88.700 - pasíva 33.456,97).
Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov oboch strán na BSM hodnotu podielu každého určil v sume
27.621,51 eur (55.243,03 : 2). Preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov
27.621,51 eur, zaokrúhlene 27.621,50 eur. Vychádzajúc z § 232 ods. 3 C.s.p. určil dlhšiu lehotu na
vyplatenie, a to v rozsahu 90 dní z dôvodu povinnosti výplaty vyššej sumy peňazí.

7. Citujúc § 7 ods. 8, § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. a položku 6 písm. a) a b) Sadzobníka
súdnych poplatkov zaviazal obe strany sporu zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM
vo výške 3 % z predmetu konania, t.j. zo všetkých vecí zahrnutých do aktív BSM vo výške 88.700,- eur,
t.j. sumu 2 661 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. Uviedol, že nepriznal
žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že tu vo vzťahu k predmetu konania
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v obojstrannom záujme strán sporu na výsledku
tohto konania, kedy nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu tej ktorej sporovej strany.

9. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým z dlhov patriacich do BSM súd
prikázal do jeho výlučného vlastníctva dlh na hypotéke vo VÚB a.s. v sume 11.589,67 eur a zostatok
stavebného medziúveru v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. v sume 3.081,47 eur a do výlučného vlastníctvažalovanej bol prikázaný dlh - zostatok proti úveru vo VÚB a.s. v sume 13.774,06 eur a zostatok
stavebného medziúveru z prvej stavebnej sporiteľni a.s. v sume 5.011,77 eur, výroku, ktorým žalovaná
bola zaviazaná na vyrovnanie podielov z vyporiadania BSM mu zaplatiť sumu 27.621,50 eur v lehote 90

dní od právoplatnosti rozsudku a proti výroku o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok
vo výške 2.661,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f), h) C.s.p. Navrhol aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok zmenil tak, že do výlučného
vlastníctva žalovanej prikáže pasíva, a to zostatok hypotéky vo VÚB a.s. vo výške 11.589,67 eur a
stavebný medziúver v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 3.81,47 eur, do jeho výlučného vlastníctva

prikáže dlhy na úvere vo VÚB a.s. vo výške 13.774,06 eur a na stavebnom medziúvere v Prvej stavebnej
sporiteľni a.s. vo výške 5.011,77 eur. Pri tomto správnom prikázaní pasív do vlastníctva tej ktorej strany
navrhol zaviazať žalovanú na výplatnú povinnosť voči nemu za predpokladu zohľadnenia vnosu 13.941,-
eur, sumu 53.377,85 eur v prípade nezohľadnenia vnosu, sumu 46.407,35 eur, a to titulom vyrovnania
aktív (44.350,- eur) a titulom vyrovnania pasív (2.057,35 eur), v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň navrhol, aby súdny poplatok boli zaviazaní hradiť každý v jednej polovici.

10. Konštatoval, že s ustálením masy BSM súdom prvej inštancie súhlasí, súd správne ocenil aj masu
BSM (hodnota bytu 88.700,- eur, hypotéka vo VÚB a.s. 11.589/67 eur, stavebný medziúver 3.081,47
eur, úver vo VÚB a.s. 13.774,06 eur a stavebný medziúver v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. 5.011,77
eur). Dospel však k nesprávnemu vyčísleniu výplatnej povinnosti žalovanej voči nemu, a to z troch

dôvodov. V prvom rade použil nesprávny matematický a absolútne nezákonný výpočet, v ktorom
vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná nadobudla byt v hodnote 88.700,- eur. Spôsob výpočtu
výplatnej povinnosti, ktorý zvolil súd (aktíva - pasíva a z toho polovica) je nezákonný, nespravodlivý,
nezodpovedajúci súdnej praxi. Bol toho názoru, že pri hodnote aktív v sume 88.700,- eur má každý z nich
nadobudnúť hodnotu 44.350,- eur, pri celkovej hodnote pasív 33.456,97 eur má každý z nich prevziať

pasíva v hodnote 16.728,49 eur. Za stavu, keď súd prikázal do vlastníctva žalovanej všetky aktíva (byt)
v hodnote 88.700,- eur a pasívum č. 3 a 4 v hodnote 18.785,83 eur žalovaná mu má na vyrovnanie
podielov vyplatiť sumu 42.292,65 eur (titulom vyrovnania aktív 44.350,- eur, titulom vyrovnania pasív by
mal on vyplatiť žalovanej 2.057,35 eur). V druhom rade nesprávnosť výplatnej povinnosti videl v tom, že
súd nepovažoval peniaze utŕžené za predaj bytu na Š.A. F. v sume 420.000,- Sk (13.941,- eur) za jeho

výlučné prostriedky, teda za jeho vnos do kúpy spoločného bytu na ulici A. B.. V tomto smere namietal,
že súd prvej inštancie nezaujal nijaké právne stanovisko k nemu prezentovanej rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu SR a vôbec nevysvetlil, prečo sa od nej odklonil, i keď mu táto povinnosť vyplýva z §
220 ods. 3 C.s.p. Citujúc časť rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/291/2006 z 28.02.2008 uviedol, že i keď
je pravdou, ako na to poukázal zástupca žalovanej, že predmetné rozhodnutie sa zaoberá družstevným

bytom, ide podľa neho o všeobecný výklad ust. § 704 OZ, teda závery, ktoré NS SR vyslovuje v súvislosti
s § 704 ods. 2 OZ v spojení s § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sú
rovnako použiteľné vo vzťahu k § 704 ods. 1 OZ, v ktorom je upravený všeobecný nájom bytu. Preto
podľa neho aj v tomto prípade bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že pokiaľ nájomné práva nadobudol
pred uzavretím manželstva, čo je nesporné, nedošlo pri prevode bytu do jeho vlastníctva po uzavretí

manželstva k transformácii nájomných práv oboch manželov, i keď sa stali spoločnými nájomcami bytu,
ale iba k transformácii jeho nájomných práv na výlučne jeho vlastnícke právo k danému bytu. K tretiemu
pochybeniu súdu pri výpočte výplatnej povinnosti došlo v dôsledku nesprávneho prikázania pasív tej -
ktorej zo strán sporu, na tomto pochybení majú vinu tak on ako aj žalovaná, lebo nesprávne označili
pasíva, ktoré žiadajú prikázať tomu-ktorému z nich. Považoval za samozrejmé a logické, že žalovaná,

ktorá sa má stať výlučnou vlastníčkou bytu, preberie na seba pasívum č. 1, hypotekárny úver v súvislosti
s ktorým viazne na nehnuteľnosti - byte na ulici Slovenskej jednoty, záložné právo v prospech VÚB a.s.,
preto súd v dôsledku nimi spôsobeného omylu prikázal do jeho vlastníctva pasíva, ktoré v skutočnosti
požaduje žalovaná a do vlastníctva žalovanej, ktoré skutočnosti požaduje on. K nesúhlasu s lehotou
splatnosti výplatnej povinnosti žalovanej voči nemu v trvaní 90 dní uviedol, že nemá vyriešenú otázku

bývania, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, všetok spoločný majetok zanechal žalovanej, preto súdom
stanovenálehotasprihliadnutímajnadĺžkusúdnehokonania,kedyžalovanámaladosťčasupripraviťsa
nato,žehobudevyplácať,jeprenehonespravodliváapoškodzujúca.Ksúdnemupoplatkuuviedol,žeaj
keď bude akýkoľvek, bolo by na mieste, aby boli zaviazaní hradiť ho každý v polovici, nakoľko výrok tak,
ako ho určil súd môže viesť k tomu, že celú sumu uhradí len jeden z nich, čo je nespravodlivé a vedúce

k stavu právnej neistoty. Zdôraznil, že pri výpočte súdneho poplatku súd neaplikoval svoju úvahu, ktorú
použil pri výpočte výplatnej povinnosti žalovanej voči nemu. Žiadal, aby mu bolo umožnené na neho
pripadajúcu polovicu súdneho poplatku uhradiť v splátkach s prihliadnutím k jeho štyrom vyživovacím
povinnostiam ktoré má, pričom jeho príjem od poslednej úpravy klesol o 300,- eur netto, preto každývýdavok navyše je pre neho obrovskou záťažou. Dodatočne súdu doložil kópiu rozsudku NS SR sp.zn.
3Cdo/172/2012 z 03.10.2013.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný podľa nej opakuje vo svojom odvolaní právny argument,
s ktorým sa súd prvej inštancie vyporiadal v celom rozsahu. Uviedla, že tzv. „vnos“ financií žalovaného
do ich manželstva, ktorý mal pochádzať ešte z predaja bytu na ulici Š. XX, Z. C. Č.. K. X G. T.. O., nie
je jeho výlučným vlastníctvom, pretože tento tzv. „vnos“ realizovali obaja spoločne, peňažné prostriedky

utŕžené za predaj tohto bytu patrili do BSM, ako to už uviedla na pojednávaní 17.02.2017, kde bola
súdu predložená aj kópia nájomnej zmluvy žalovaného, kópia kúpnej zmluvy spolu s kópiou sobášnej
listu. Zdôraznila, že v zmysle § 704 ods. 1 OZ uzavretím manželstva so žalovaným vznikol obom k
predmetnému bytu spoločný nájom, nebola pritom podstatná skutočnosť, že predmetný byt neskôr
odkupoval ako jediný kupujúci žalovaný, pretože počas tohto odkupovania ich manželstvo riadne trvalo,
teda kupovaný byt bol predmetom ich BSM. Zdôraznila, že, ako to vyplýva aj z predložených dôkazov,

predmetný byt bol bytom obecným, preto uvedená právna situácia podlieha § 704 ods. 1 OZ. V rozsudku
NS SR sp.zn. 3Cdo/172/20132 z 30.10.2013, ktorý žalobca prostredníctvom svojej advokátky predložil
súdu, podľa nej na strane 8 odôvodnenia ods. 1, súd jednoznačne vysvetľuje právny režim nadobúdania
členstva a nájmu k družstevnému bytu pred uzavretím manželstva, čo je diametrálne odlišný prípad a
iný skutkový a právny stav ako v prípade nadobúdania obecného bytu do vlastníctva. Ani druhý odvolací

dôvod žalovaného neobstojí, lebo napadnutý výrok rozsudku je formulovaný v zmysle platného práva.

12. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 09.06.2017.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 písm. c/ a § 380 CSP, teda
preskúmal celý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

14. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie,
preto odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.4.2018 o 10,05 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.4.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/,f/, h/ CSP, t. j. že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
365 ods. 1 písm. a), b) a c) C.s.p. ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení, môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboprednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo
ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledok hodnotenia dôkazom nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 C.s.p.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale

nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že čiastočne je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní nesprávne postupoval pri výpočte
výplatnej povinnosti žalovanej voči nemu, nesprávne nepovažoval peniaze utŕžené za predaj bytu na
Š. F. v sume 13.941,- eur (420.000,- Sk) za jeho výlučné prostriedky a túto sumu nezarátal ako jeho
vnos do kúpy spoločného bytu na ulici A. B.. Ďalej namietal prikázanie pasív majúc za to, že pasíva,

ktoré boli prikázané žalovanej mali byť prikázané jemu a jemu prikázané pasíva mali byť prikázané
žalovanej, k tejto chybe však došlo v dôsledku ich pochybenia. Namietal správnosť rozhodnutia o lehote
splatnosti výplatnej povinnosti a o povinnosti úhrady súdneho poplatku, keď považoval namieste, aby
lehota splatnosti na vyporiadanie podielov bola určená na dobu 30 dní, aby bol zaviazaný uhradiť iba
polovicu súdneho poplatku a polovicu súdneho poplatku bola zaviazaná uhradiť žalovaná.

22. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu v súvislosti s nesprávnym výpočtom
výplatnej povinnosti súdom prvej inštancie a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok spoločne, v ostatnej
časti námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

23. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím

manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. Podľa ust. § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

25. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

26. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov, pričom platí, že v rovnakom
pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku sa podieľajú aj na spoločných dlhoch.
V rámci vyporiadania BSM musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené

na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov
proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku
niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi
hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie dovýšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy. Do celkovej bilancie musia byť
zahrnuté nielen všetky veci, ale aj ostatný majetok vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho
vyúčtovania je, že súd správne zistí správnu hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok) celkovú hodnotu

pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva
odpočítaných v plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel,
ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva
v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu v akom má uhradiť zostatok dlžnej
pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a

podobne, alebo znížiť jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil
na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný dlh atd. Rozdiel medzi takto stanovenými
podielmi u každého z manželov a podielom, ku ktorý z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje
sumu na dorovnanie podielov (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo /128/2012 z 30.01.2013).

27. Zjednodušene povedané, keďže aj v danom prípade sa vychádza zo zásady rovnosti podielov,

povinnosťou súdu bolo, keďže manželia sa rovnakým dielom podieľajú na spoločnom majetku a na
spoločných dlhoch, po zistení hodnoty aktív a po zistení hodnoty pasív zohľadniť, v akom rozsahu aktíva
boli prikázané tomu ktorému z bývalých manželov, či aktíva presahujú jeho podiel a v akej výške a taktiež
bolo povinnosťou súdu takým istým spôsobom zohľadniť aj pasíva. V predmetnej veci, ako to vyplýva z
obsahu spisu a medzi stranami sporu nie je sporné, jediným aktívom bol byt v celkovej hodnote 88.700,-

eur, ktorý bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej. Pri rovnosti podielov titulom vyporiadavania
aktív, žalovanej vzniká povinnosť uhradiť žalobcovi polovičný podiel z aktív t.j. 44.350,- eur. Súdom prvej
inštancie celková výška dlhov bola vyčíslená na 33.456,97 eur, keďže do výlučného vlastníctva žalobcu
boli prikázané dlhy v celkovej výške 14.671,14 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej dlhy v celkovej
výške 18.785,83 eur je zrejmé, že žalobca by mal na vyrovnanie podielov na dlhoch zaplatiť žalovanej

čiastku po zaokrúhlení 2.057,35 eur. Takto by žalovaná mala na vyrovnanie podielov z aktív zaplatiť
žalobcovi 44.350,- eur, žalovaný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov z dlhov 2.057,35 eur. Po
odpočítaní čiastky, ktorú by mal žalobca zaplatiť žalovanej zo sumy, ktorú by mala žalovaná zaplatiť
žalobcovi, t.j. 44.350,- eur - 2.057,34 eur je zrejmé, že na vyrovnanie podielov má žalovaná uhradiť
žalobcovi čiastku 40.292,65 eur.

28. Preto pochybil súd prvej inštancie pokiaľ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
čiastku 27.621,50 eur, pretože pri výpočte postupoval nesprávnym spôsobom.

29. Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku v súvislosti s prikázaním jednotlivých

dlhov do výlučného vlastníctva jedného v bývalých manželov jednak z dôvodu, že súd o prikázaní dlhov
rozhodol na základe zhodných prejavov strán sporu a z dôvodu, že účel na aký boli jednotlivé dlhy
použité, nie je rozhodujúci pre určenie, ktorej zo strán sporu ten - ktorý dlh pripadne. Ide totiž iba o
úpravu vzájomného vzťahu medzi manželmi, no voči veriteľom sú manželia, teda aj bývalí manželia,
povinní plniť naďalej tak, ako to bolo pred vyporiadaním. Teda rozhodnutie o vyporiadaní BSM konkrétne

vyporiadanie spoločných dlhov nemá vo vzťahu k tretím osobám žiadnu právnu relevanciu. Z uvedených
dôvodov predmetnú odvolaciu námietku odvolací súd neakceptoval.

30. Za nedôvodnú je potrebné považovať aj ďalšiu odvolaciu námietku, podľa ktorej súd nesprávne
postupoval, pokiaľ pri určovaní výplatnej povinnosti nepovažoval peniaze utŕžené za predaj bytu na Š. F.

v sume 13.941,- eur (420.000,- Sk) za jeho výlučné prostriedky a za jeho vnos do kúpy spoločného bytu
na ulici A. B.. Ide o námietku uvádzanú už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd náležite
vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej a uvedené odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti tejto
námietky bolo zistenie, či byt na Š.É. F. kupovaný počas trvania manželstva patril do BSM alebo nie. Z

obsahu spisu a medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že predmetný byt žalobca nadobudol
pred uzavretím manželstva, t.j. stal sa nájomcom tohto obecného bytu. Keďže išlo o obecný byt, v
súlade s § 704 ods. 1 OZ, uzavretím manželstva stranám sporu ako manželom vznikol spoločný nájom
predmetného bytu. Následne po vzniku spoločného nájmu predmetný byt bol odkupovaný žalobcom,
ale počas trvania manželstva, pričom v konaní nielen, že nebolo preukázané, ale ani nebolo tvrdené,

aby na kúpu predmetného bytu boli použité finančné prostriedky, ktoré nepatrili do BSM, preto správny
je záver súdu prvej inštancie, že kúpou byt nadobudli do BSM a prijatá kúpna cena tvorila ich spoločný
príjem do BSM, ktorý následne použili na kúpu ďalšieho bytu. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného,
že na daný prípad je potrebné aplikovať závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z rozhodnutí sp.zn.3Cdo/291/2006 a 3Cdo/172/2012. V predmetných rozhodnutiach bola riešená otázka, kto je nájomcom
družstevného bytu pre účely jeho prevodu do vlastníctva podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. so
záverom, že ust. § 16 ods. 1 a § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. jednoznačne zakotvuje prevod družstevného

bytu do vlastníctva len toho z manželov, ktorý je členom družstva. Keďže ust. § 28 cit. zák. sa vzťahuje
výlučne na prípady družstevných bytov nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že tieto závery sú rovnako
použiteľné aj vo vzťahu k § 704 ods. 1 OZ, teda sa vzťahujú aj na prípady obecných bytov. V danom
prípade byt na Š. F. nebol bytom družstevným, bol bytom obecným, preto na daný prípad nie je možné
aplikovať uvedené ustanovenia. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na

skutočnosť, že otázku vzniku spoločného nájmu družstevného bytu rieši ust. § 704 ods. 2 OZ a v
nadväznosti na to otázku jeho zániku ust. § 705 ods. 2 veta prvá OZ, otázku vzniku spoločného nájmu
obecného bytu rieši ust. § 704 ods. 1 OZ a v nadväznosti na to otázku jeho zániku ust. § 705 ods. 2 OZ,
ale veta druhá, teda odlišne. Ide o osobitnú úpravu, preto nemožno konštatovať, že závery vyslovené
v súvislosti s § 704 ods. 2 OZ sú použiteľné aj vo vzťahu k § 704 ods. 1 OZ. Pokiaľ by zákonodarca
nemal úmysel riešiť uvedené otázky osobitne, prejavilo by sa to v znení týchto ustanovení. Keďže právna

úprava ich odlišuje, je zrejmé, že aj výklad týchto ustanovení sa vzťahuje iba na ten- ktorý prípad. V
predmetnej veci v čase kúpy bytu jeho nájomcami boli obaja manželia, išlo o obecný byt, preto na
daný prípad nemožno aplikovať ust. § 28 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré špeciálne upravuje otázku
nároku nájomcu družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, na prevod vlastníctva bytu do
jeho vlastníctva podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na uvedené okolnosti uvedená odvolacia námietka nie je spôsobilá spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

31. Za nedôvodnú odvolací súd považoval odvolaciu námietku v súvislosti s určením lehoty splatnosti
výplatnej povinnosti žalovanej voči žalobcovi.

32. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. V danom prípade ide o výplatnú povinnosť

v pomerne vysokej čiastke, preto správne súd prvej inštancie prihliadal na žiadosť žalovanej o určenie
výplatnej povinnosti v dĺžke 90 dní.

34. Čo sa týka výroku rozsudku, ktorým súd uložil žalobcovi a žalovanej povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 2.661,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v

tejtočastirozsudkunebolisplnenépodmienkyprejehopotvrdenieaninajehozrušenie,pretohoodvolací
súd zmenil tak, že uložil žalobcovi a žalovanej povinnosť každému zvlášť zaplatiť na účet Okresného
súdu Košice I sumu 1.330,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. c), zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len zákon č. 71/1992
Zb.), poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len "strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

36. Podľa ust. § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb., v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

37.PodľaPoložky6písm.b/PrílohySadzobníkasúdnychpoplatkovzák.č.71/1992Zb.,zavyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom

3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.

38. Podľa ust. § 7 ods. 11 zák. č. 71/1992 Zb., základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé euro nadol.

39. Podľa ust. § 7a zák. č. 71/1992 Zb., vypočítaný poplatok sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty

tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,
b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.40. Základom pre vyrubenie súdneho poplatku bola suma 88.700,- eur predstavujúca aktíva manželov,
správnesúdneprihliadalnapasíva,tedanezahŕňalichdozákladu.Taktosúdnypoplatokzavyporiadanie
BSM predstavuje podľa § 7a cit. zak. 2.661,- eur (3 % zo sumy 88.700,- eur), tento sú strany sporu

povinné zaplatiť každá v 1/2 , t.j. 1.330,50 eur, keďže podiely žalobcu a žalovanej na vyporiadavanom
majetku sú rovnaké. V súvislosti so žiadosti žalobcu, aby mu bolo umožnené na neho pripadajúcu
polovicu súdneho poplatku uhradiť v splátkach, odvolací súd udáva, že žalobca svoje tvrdenie o zlej
finančnej situácii, ktorou odôvodňoval žiadosť o poskytnutie splátok na zaplatenie súdneho poplatku,
žiadnym spôsobom nepreukázal, preto odvolací súd na túto žiadosť neprihliadal. V tejto súvislosti

odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu na ust. § 4 ods. 11 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok, ktoré upravuje možnosť, na základe písomnej žiadosti povinného,
uzavretia písomnej dohody o splátkach dlhu.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o výplatnej povinnosti
žalovanej žalobcovi a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa §

388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu
40.292,65 eur a uložil žalobcovi a žalovanej povinnosť zaplatiť poplatok za vyporiadanie BSM každému
po 1 330,50 eur, t.j. v polovici. Vo zvyšnej časti napadnutý výrok rozsudku zostal bezo zmeny.

42. Bezo zmeny zostávajú výroky o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej o

prikázaní dlhov žalobcovi a žalovanej, vo výroku o splatnosti výplatnej povinnosti žalovanej, nakoľko sú
vecne správne.

43. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho súdu) odvolací súd
rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.

44. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

45. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. V nadväznosti na výsledok sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu, obe strany sporu boli
vysporiadané v rovnakom rozsahu čo do aktív ako aj pasív, obe strany sporu mali teda čiastočný úspech
v rovnakom pomere. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).