Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. september 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/1018/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118299431
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Korbel
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118299431.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Detský domov Banská Bystrica, so sídlom
Kollárova 29, 97401 Banská Bystrica, IČO: 00624454, proti povinným: 1/ X. S., nar. XX.X.XXXX, s
trvalým pobytom: Q. XX, XXXXX Q. a 2/ B. S., nar. X.X.XXXX, s trvalým pobytom: Q. XX, XXXXX Q. o
vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.646,70 Eur, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.6.2018 prostredníctvom
súdneho exekútora JUDr. Peter Kohút, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom: Mičinská cesta 35,
97401 Banská Bystrica, domáhal od povinných vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.646,70
Eur, na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/195/2008-114

zo dňa 28.05.2009 a trov oprávneného pozostávajúceho zo súdneho poplatku za podanie návrhu na
vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur a poplatku za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho
exekútora vo výške 21,72 Eur.

2. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh súd zistil, že v návrhu na vykonanie
exekúcie je ako oprávnený uvedený Detský domov Banská Bystrica - zariadenie, ktoré vykonáva resp.

vykonávalo ústavnú starostlivosť nad S. S., nar. XX.X.XXXX, v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie už plnoletou a nie samotné plnoleté dieťa povinných, t. j. návrh na vykonanie exekúcie
podalo zariadenie, ktoré vykonáva resp. vykonávalo ústavnú starostlivosť nad v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie už plnoletým dieťaťom povinných, a teda osoba bez postavenia oprávneného
z exekučného titulu. Nakoľko tu ide o vymoženie pohľadávky na výživnom pre v čase podania
návrhu na vykonanie exekúcie už plnoletého dieťaťa, nad ktorým vykonáva resp. vykonávalo ústavnú

starostlivosť zariadenie - Detský domov Banská Bystrica, kde oprávneným je plnoleté dieťaťa, samotný
Detský domov Banská Bystrica môže byť len zástupcom oprávneného, na základe plnomocenstva
udeleného samotným plnoletým dieťaťom. Na vyživovaciu povinnosť boli zaviazaní rodičia v čase
vydania exekučného titulu ešte maloletého dieťaťa, a teda zariadenie - Detský domov Banská Bystrica
bolo len faktickým poberateľom výživného (platobným miestom) a povinnými sú v danom prípade rodičia
toho času už plnoletého dieťaťa.

3. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.

4. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je

oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.5. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie

vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku prvá veta, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

7. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto

nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

8. Súd poukazuje na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou,
ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa
vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom detí, nie Detského

domova Banská Bystrica, ktorému bolo vtedy ešte maloleté dieťa zverené do ústavnej starostlivosti. Ak
si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou
dohodou, povinní rodičia neplnia, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným
výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné
priznané a povinnými sú rodičia, ktorým bola uložená povinnosť platiť výživné. Platí to aj v prípade,

keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinní rodičia majú platiť výživné na
maloleté dieťa na účet príslušného ústavného zariadenia (toho, ktorému bolo dieťa zverené do ústavnej
starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa výživné
poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu vtedy ešte nespôsobilého na právne úkony v plnom
rozsahu (t.j. do rúk vtedy ešte maloletého dieťaťa). Takýmto vymedzením Detského domova Banská

Bystrica prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nedochádza k prechodu výživného na tento Detský
domovBanskáBystrica.Skutočnosť,ktorávyplývazvyššiecitovanéhoustanoveniaZoR,žeaksipovinní
neplnia svoju vyživovaciu povinnosť, poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo
vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania
týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa neznamená, že sa

toto zariadenie stáva oprávneným v exekučnom konaní ale len to, že môže aj bez súhlasu zákonných
zástupcov podať návrh na vykonanie exekúcie a uviesť sa ako zákonný zástupca oprávnených, pokiaľ
v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebolo dieťa ešte plnoleté, ako tomu bolo aj v tomto
prípade. Osoba oprávneného sa však nemení, nakoľko kto je oprávneným pri výživnom či už na maloleté
resp. plnoleté dieťa, vyplýva z hmotného práva, t.j. zo ZoR, a je ním samotné či už maloleté resp.

plnoletédieťa.Vprípade,ženávrhnavykonanieexekúcievovecivymáhaniavýživnéhopodázariadenie,
ktoré vykonáva resp. vykonávalo ústavnú starostlivosť nad maloletým resp. aj plnoletým dieťaťom
vo vlastnom mene, nie v mene dieťaťa (teda ústavné zariadenie sa označí v návrhu na vykonanie
exekúcie ako oprávnený), je tu dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Zariadenie (Detský
domov Banská Bystrica), ktoré vykonáva resp. vykonávalo ústavnú starostlivosť nad maloletým resp.

aj plnoletým dieťaťom, mohlo byť v návrhu na vykonanie exekúcie označené ako zástupca na základe
priloženého plnomocenstva od v čase podania návrhu už plnoletého dieťaťa a ako oprávnený malo byť
uvedené dieťa povinných - t.j. S. S..

9. Nedostatok oprávnenia osoby, ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako oprávnený,

vymáhať pohľadávku na výživnom patriacom dieťaťu vo vlastnom mene vedie k nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, ktorá bráni tomu, aby oprávnený ním začaté exekučné konanie doviedol do
úspešného konca. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného
práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti - aktívna, pasívna. (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 13/2016 zo dňa 29. 03. 2017).

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, súd
pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byťzastavená, a preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku,
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

11. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenia o náhrade trov konania
pred začatím exekúcie, t.j. do vydania poverenia, súd postupoval pri rozhodovaní podľa ustanovení

Civilného sporového poriadku. Exekučné konanie sa končí zamietnutím návrhu na vykonanie exekúcie,
pričom procesne toto zamietnutie návrhu zavinil oprávnený, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie,
na ktorý nebola oprávnený. Exekučný poriadok však do vydania poverenia považuje za účastníka
konania len oprávneného (§ 35 ods. 1 EP. V tomto konaní je účastníkom len oprávnený, konanie sa končí
v štádiu, keď sa povinná ešte nestala účastníkom konania, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému

nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

16. Keďže oprávnený zaplatil za návrh na vykonanie exekúcie aj súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, hoci
v konaní o výživnom je navrhovateľ oslobodený od súdneho poplatku, čo platí aj na exekučné konanie,
súd tento zaplatený súdny poplatok vráti oprávnenému, o čom rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.