Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010458
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114010458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.09.2015 v
Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania krajského prokurátora a
obžalovaného Ing. V. A. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/44/2014 zo
dňa 17.02.2015 výrok o vine uvedený pod bodom 1/ a výroky o treste vo vzťahu k obžalovaným V. Y.
a Ing. V. A..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného V. Y. - nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom V. XXX, okr. C., vo väzbe v ÚVV W. od
24.07.2013 do 09.10.2014

a

obžalovaného Ing. V. A. - nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., R. N. č. XX, bez prihlásenia V. č. XXX,
vo väzbe od 24.07.2013 v ÚVV W.

u z n á v a v i n n ý m i , ž e

od presne nezisteného dňa, najneskôr od mesiaca september 2012 až do dňa 24.7.2013, si obžalovaný
V. Y. v mieste svojho trvalého bydliska v meste M. M., na ul. S. č. XX, okr. W., pravidelne vyrábal
presne nezistené množstvá psychotropnej látky, a to pervitínu, ktorý je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. v
znení neskorších predpisov zaradený do 2. skupiny psychotropných látok obsahujúci metamfetamín, a
to použitím k tomu potrebných chemických látok, ktoré si za tým účelom zadovažoval sám, pričom ďalšie
potrebnélátkynavýrobupervitínuatoliečiváNurofenStopGripaleboModafenmuopakovanezadovážil

aj Ing. V. A. a Ing. V. A. mu najmenej dvakrát zadovážil aj hotový pervitín za účelom jeho užívania, pričom
V. Y. časť ním vyrobeného pervitínu sám užíval a časť prechovával v mieste trvalého bydliska a postupne
distribuoval konzumentom prevažne z mesta W. a inde na základe ich požiadaviek, najmä Q. S., B. K., V.
B.,arovnakohoodovzdávalvrôznychmnožstváchajIng.V.A.aP.S.preichvlastnúpotrebu,aIng.V.A.
aj z dôvodu jeho ďalšej distribúcie a predaja iným osobám, prevažne v meste B., B. a W. a to najmä V. K.,
Q. S., V. B., Q. T., W. M., V. K., pričom Ing. V. A. si zadovažoval pervitín pre vlastnú potrebu a za účelom
jeho ďalšej distribúcie aj od iných osôb, a dňa 24.7.2013 v meste M. M. na ul. S. č. XX, dobrovoľne vydal

V. Y. rôzne nádoby zo skla, plastu s obsahom rôznych látok, striekačky, nádobky, bandasky, sklenené
banky, hadičky, rúrky, chladiče, varič a iné veci potrebné na domácu laboratórnu výrobu pervitínu anásledne boli zaistené aj chemické látky potrebné na výrobu pervitínu a rôzne nádoby s obsahom
rôznych tekutín a usadenín, ktoré podľa znaleckého posudku KEU PZ Košice pod číslom PPZ-KEU-KE-
EXP-2013/2509 a PPZ-KEU-KE-EXP-2013/2575 obsahovali prekurzory a ostatné chemické látky ako

je efedrin, ibuprofén, toluén, hydroxid sodný, kyselina chlorovodíková, červený fosfor so stopami jódu
ktoré sú potrebné na výrobu pervitínu, a striekačky obsahovali stopy metamfetamínu,

t e d a

obžalovaný V. Y.
sčasti samostatne a sčasti spoločným konaním neoprávnene vyrobil, zadovážil a prechovával po
akúkoľvek dobu psychotropnú látku a tento čin páchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
a na viacerých osobách,

obžalovaný Ing. V. A.
spoločným konaním neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu
psychotropnú látku a takú činnosť sprostredkoval a tento čin páchal závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný V. Y.

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2
písm. c/ s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, j/ Trestného zákona sčasti samostatným konaním
a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný Ing. V. A.
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, j/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, a za to im

u k l a d á

obžalovanému V. Y.

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností a

§ 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia vecí:
1. prachovnica z priehľadného skla
2. horák na plynovú bombu modrej farby v škatuľke
3. sklenená fľaštička z tmavého skla s uzáverom
4. sklenená fľaštička z tmavého skla s uzáverom

5. plastová striekačka o objeme 20 ml
6. lakmusový papierik oranžovožltej farby v plastovom obale
7. liekovka z tmavého skla s uzáverom
8. sklenená fľaštička bez uzáveru9. samonamáčacia pečiatka zn. Tradat s označením „Lekáreň HAIFA“
10. sklenený špirálový spätný chladič
11. sklenený ortuťový teplomer

12. plastová rýchlovarná kanvica bielej farby zn. Comfort Line AML
13. priehľadná plastová nádobka s uzáverom s obsahom plastových laboratórnych súčiastok a
plastovým vrchnákom hnedej farby
14. kovový hrniec hnedej farby - kastról
15. kovový hrnček bielej farby s jedným uškom

16. kovový hrniec bielej farby - rajnica s motívom slnečníc bez rukoväte
17. plastová prepravka modrej farby zaistená
18. plastová tácka modrej farby
19. elektrický varič - jednoplatnička bielej farby bez označenia
20. plastový ventilátor čiernej farby s adaptérom do siete
21. plastový ventilátor bielej priesvitnej farby

22. 3 ks sklených pohárikov na alkohol o objeme 5 cl, 5 cl a 2 cl
23. sklená Petriho miska
24. 3 ks sklených podložiek rôznych rozmerov
25. 2 ks plastových hadičiek zelenej farby
26. 3 ks plastových hadičiek bielej farby s koncovkami zelenej farby

27. 2 ks plastových hadičiek červenej farby zelenej farby
28. ulomená časť stopky skleneného pohárika
29. korková zátka na fľašu
30. plastová zátka na fľašu
31. 2 ks plastových nádobiek od jogurtu

32. plastový uzáver červenej farby
33. ulomený kus sklenej tyčinky
34. 3 ks plastových vrchnákov modrej (2 ks) a sivej farby (1ks)
35. plastová nádobka bielej farby s uzáverom modrej farby s obsahom oranžových lakmusových
papierikov

36. digitálny teplomer bielej farby s označením Multi-thermometer
37. plastová prepravka červenej farby a modrej farby
38. plastový ventil čierno-bielo-červenej farby
39. tmavomodrá cestovná taška s nápisom „MEDOCHEMIE“
40. čierny plecniak s nápisom „5. slovenské arytmologické a kardiostimulačné dni, Cardiovascular

srdcová záležitosť“ zn. Pfizer
41. sklenený demižón o objeme 5 l
42. sklenená banka o objeme 1000 ml so zábrusovou zátkou
43. fľaša z hnedého skla o objeme 1 l s čiernym plastovým uzáverom
44. sklenená priesvitná fľaša s nápisom „vodka jemná“

45. sklenená priesvitná fľaša s nápisom „vodka jemná“
46. zelená sklenená fľaša s plastovým uzáverom „Tibavské dievča“
47. sklenená fľaštička o dĺžke 5 cm s neznámou čírou tekutinou
48. biela plastová nádobka s označením na vrchnáku Zentiva s obsahom bielych kamienkov
49. biela plastová striekačka o objeme 150 ml s obsahom gázy o hrúbke 2 cm

50. sklenená banka s objemom 1000 ml s nápisom Simax s obsahom malého množstva bezfarebnej
tekutiny
51. kovová nádoba s obsahom priehľadnej olejovitej tekutiny
52. sklenená banka o objeme 100 ml
53. plastový lievik žltej farby

54. plastové sitko hnedej farby
55. dva kovové vrchnáky na skúmavky znečistené bielym povlakom
56. igelitové vrecko s vrchnákmi inzulínových striekačiek, zelená plastová hadička, gumený balónik
oranžovej farby
57. igelitové vrecko s tromi plastovými obalmi bielej farby s nápismi ACC Long, Septofort a tromi

sklenenými fľaštičkami s rozličnými uzávermi popísané čiernou farbou
58. dve malé fľaštičky z tmavého skla so zeleným záverom, dve sklenené fľaštičky priehľadné s
uzávermi, v jednej malé množstvo bezfarebnej tekutiny, v druhej tmavá usadenina na dne, biela plastovánádobka a prázdna sklenená nádobka s nápisom BOSS, prázdna plastová nádobka s označením 10
gramov, 5 ks rôznych vrchnákov
59. sklenené neúplné plato štyroch tabliet červenej farby s nápisom Chlorothixen 15, dve tabletky v plate

s označením Sérlift
60. biely plastový obal s nápisom CarePlus, s obsahom 6 tabliet bez označenia v plastovom vrecku,
necelý obväz, 6 ks ušných tampónov, dve malé kefky - zelená a oranžová, plato bielych tabliet s
označením GS Triurín, sklenený hustomer
61. zelená plastová uzatváracia škatuľka s obsahom 6 ks sklenených liekoviek s nápisom Starolar,

tekutina zmesi tráv, obilnín a paliny, 4 ks plastové vrchnáky
62. sklenený rozdeľovač so štyrmi zabrúsenými koncovkami.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní
1 (jedného) roka.

obžalovanému Ing. V. A.

aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, z ktorého
bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom,

podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7

Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní
1 (jedného) roka.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného V. Y. a jeho matky MVDr. J. Y. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/44/2014 zo dňa 17.02.2015 boli v skutku 1/ obžalovaný

V. Y. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaný Ing. V. A. z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi k § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
a P. S. zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaný Ing. M. A. bol vskutku 2/ uznaný
vinným aj z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že

1/ od presne nezisteného dňa, najneskôr od mesiaca september 2012 až do dňa 24.7.2013, si V.
Y. v mieste svojho trvalého bydliska v meste M. M., na ul. S. č. XX, okr. W., pravidelne vyrábal presne
nezistené množstvá psychotropnej látky, a to pervitínu, ktorý je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. v znení

neskorších predpisov zaradený do 2. skupiny psychotropných látok obsahujúci metamfetamín, a topoužitím k tomu potrebných chemických látok, ktoré si za tým účelom zadovažoval sám, pričom ďalšie
potrebnélátkynavýrobupervitínuatoliečiváNurofenStopGripaleboModafenmuopakovanezadovážil
aj Ing. V. A. a Ing. V. A. mu najmenej dvakrát zadovážil aj hotový pervitín za účelom jeho užívania, pričom

V. Y. časť ním vyrobeného pervitínu sám užíval a časť prechovával v mieste trvalého bydliska a postupne
distribuoval konzumentom prevažne z mesta W. a inde na základe ich požiadaviek, najmä Q. S., B. K., a
rovnako ho odovzdával v rôznych množstvách aj Ing. V. A. a P. S. pre ich vlastnú potrebu, a Ing. V. A. aj
z dôvodu jeho ďalšej distribúcie a predaja iným osobám, prevažne v meste B., B. a W. a to najmä V. K.,
Q. S., V. B., Q. T., W. M., V. K. pričom Ing. V. A. si zadovažoval pervitín pre vlastnú potrebu a za účelom

jeho ďalšej distribúcie aj od iných osôb, najmä od M. S., a dňa 24.7.2013 v meste M. M. na ul. S. č.
XX, dobrovoľne vydal V. Y. rôzne nádoby zo skla, plastu s obsahom rôznych látok, striekačky, nádobky,
bandasky, sklenené banky, hadičky, rúrky, chladiče, varič a iné veci potrebné na domácu laboratórnu
výrobu pervitínu a následne boli zaistené aj chemické látky potrebné na výrobu pervitínu a rôzne
nádoby s obsahom rôznych tekutín a usadenín, ktoré podľa znaleckého posudku KEU PZ Košice pod
číslom PPZ-KEU-KE-EXP-2013/2509 a PPZ-KEU-KE-EXP-2013/2575 obsahovali prekurzory a ostatné

chemické látky ako je efedrin, ibuprofén, toluén, hydroxid sodný, kyselina chlorovodíková, červený fosfor
so stopami jódu ktoré sú potrebné na výrobu pervitínu, a striekačky obsahovali stopy metamfetamínu,

2/ dňa 01.06.2013 v čase o 22.45 hod. viedol Ing. V. A. osobné motorové vozidlo zn. Seat Ibiza, EČ
PO-940DC v W. po ul. A. smerom ku križovatke s ul. B., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou

Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, pričom nepredložil potrebné
doklady predpísané na vedenie a prevádzku motorového vozidla a následnou lustráciou v evidenciách
bolo zistené, že viedol osobné motorové vozidlo aj napriek tomu, že mal vodičský preukaz zadržaný, a za
spôsobenú dopravnú nehodu mu Okresný súd vo Svidníku trestným rozkazom sp. zn. 2T/125/2012-76
zo dňa 25.09.2012 s právoplatnosťou od 10.10.2012 uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s

podmienečným odkladom trestu odňatia slobody a určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka a súčasne
trest zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu 2 rokov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.10.2012, kde dňom 2.1.2013 mu bol amnestiou prezidenta Slovenskej republiky trest odňatia slobody
odpustený, pričom zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá ostal v platnosti,

za čo im bol uložený:

obžalovanému M. Y. - podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 a § 36 písm. j/ Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 60 ods. 1 písm.

a/ Tr. zákona trest prepadnutia veci uvedených pod č. 1 až č. 62 napadnutého rozsudku a súčasne
mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s použitím § 74 ods. 1 Tr. zákona uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou,

obžalovanému Ing. M. A. - podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, 4 a § 37

písm. m/, h/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov 8 mesiacov, pre výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona trest prepadnutia veci červenej dózy zaistenej
pri prehliadke auta EČ PO-975AL, a súčasne mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d/ a § 74 ods. 1 Tr. zákona
uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a tiež podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona

a § 78 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka,

obžalovanej A. S. - podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 a § 36 písm. j/ Tr. zákona
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého jej bol podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v

skúšobnej dobe, a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona jej bola určená skúšobná doba na 4 roky, pričom podľa
§ 51 ods. 3 písm. b/ a § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona jej bol uložený aj zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa
uchádzať o zamestnanie a súčasne je bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d/ a § 74 ods. 1 Tr. zákona uložené
ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaných, ich obhajcov a krajského
prokurátora, podali odvolanie obžalovaný V. Y. proti výroku o treste, obžalovaný Ing. V. A. proti všetkýmvýrokom, matka obžalovaného M. Y. MVDr. J. Y. v prospech obž. Y. proti výroku o treste a krajský
prokurátor v neprospech oboch obžalovaných proti výroku o vine a treste.

Obž. M. Y. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Kaščáka, v ktorom po citovaní
zákonných ustanovení § 172 ods. 1 a § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona ako aj časti dôvodov rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/2/2013 zo dňa 16.04.2013, uviedol, že medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,

priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa, či možnosť jeho nápravy.
Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových
a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré
viedli k spáchaniu trestného činu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že viedol riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
K spáchaniu trestného činu sa priznal a tento úprimne ľutuje. Z toho dôvodu mal súd zistiť u neho

ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a túto skutočnosť taktiež vziať do úvahy
pri ukladaní trestu. K skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, má kritický postoj. Doposiaľ súdne trestaný
nebol a dlhší čas bol vo väzbe, preto samotné trvanie väzby považuje za potrestanie. Uloženie trestu
vo výmere 5 rokov na rozdiel od súdu považuje za neprimerane prísne. Z dôvodov, že doposiaľ nebol
vo výkone trestu, bol dlhodobo väzobne stíhaný, k trestnej činnosti sa priznal a svoje konanie ľutuje,

je toho názoru, že v jeho prípade postačuje uložiť trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu. Takýto trest by považoval za
zákonný a spravodlivý. Z uvedených dôvodov preto požiadal, aby mu bol v odvolacom konaní uložený
trest na dolnej hranici zákonnej sadzby a aby súd zvážil možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu
s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností podľa § 50 ods. 3

a 4 Tr. zákona, vrátane protitoxikomanického liečenia. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí
doplnila dôvody odvolania v tom smere, že obžalovaný sa vo vnútri zmenil a sám chcel túto zmenu, čo
preukazuje svojím správaním, keď neužíva žiadne látky, čo potvrdzuje správa od psychiatra, zúčastňuje
sa skupinovej terapie, čo plynie z potvrdenia krízového centra, absolvoval kurz opatrovania, čo je zrejmé
z potvrdenia ÚPSVaR, pričom má prísľub o poskytnutí práce, pokiaľ absolvuje príslušné vzdelávanie.

Z jeho správania teda vyplýva, že obžalovaný robí všetko preto, aby si zaslúžil dôveru aj do budúcna,
pretože sa zmenil, a pokiaľ by mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, tak by sa v ňom
niečo zlomilo, preto poprosila súd o šancu pre obžalovaného spočívajúcu v uložení podmienečného
trestu odňatia slobody za súčasného uloženia primeraných obmedzení, ktoré by ako celok zabezpečil
účel trestu.

Matka obž. M. Y. MVDr. J. Y. podala odvolanie dňa 04.03.2015 z dôvodu, že trest uložený jej synovi
M. Y. považuje za veľmi prísny. Vie, že syn nekonal správne a sám si to aj priznal pred súdom. Počas
výkonu väzby s manželom syna pravidelne navštevovali, videli na ňom, že si uvedomil nesprávnosť
svojho konania a to bolo dôvodom, prečo v konaní pred súdom predložila za syna záruku, ktorú nakoniec

súd prijal a jej syna prepustil z väzby na slobodu. V ďalšom poukázala na dôvody, ktorými argumentovala
na prijatie záruky ako opatrenia nahradzujúceho väzbu. Po prepustení z väzby syn dodržal sľub a
presťahoval sa k nim. Zmenil trvalý pobyt, dobrovoľne sa prihlásil a nastúpil na protitoxikomanickú
liečbu, počas ktorej je u psychiatričky kontrolovaný pravidelnými odbermi, ktoré boli vždy negatívne.
U psychologičky navštevuje individuálne, ale aj skupinové terapie, hlásil sa u kurátorky na úrade

práce, pravidelne navštevuje mediačnú a probačnú úradníčku, snaží sa získať si zamestnanie, zúčastnil
sa konkurzov. Od 23.02.2015 navštevuje rekvalifikačný kurz opatrovateľstva v rámci rekvalifikačného
programu, pričom po skončení tohto kurzu bude pracovať u otca ako pomocný technik veterinárneho
lekára, čím bude pod denným dozorom otca, ktorý bude dohliadať na jeho prácu. Všetky vyššie uvedené
veci vykonal sám dobrovoľne z vlastnej iniciatívy. So zreteľom na tieto skutočnosti prosila, aby súd bol

voči jej synovi zhovievavý a dal mu v živote ešte jednu šancu. Myslí si, že v jeho prípade je možné uložiť
aj podmienečný trest, počas ktorého by pokračoval a naďalej sa podroboval ambulantnej liečbe.

Obž. Ing. M. A. podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Mátrayom. V písomných

dôvodoch odvolania obhajoba vyslovila názor, že v danom prípade obžalovanému nebola preukázaná
vina v zmysle Tr. zákona a nebolo taktiež postupované v intenciách Tr. poriadku. Súd vychádzal z toho,
že obžalovaného zo skutku usvedčujú svedkovia ako aj spoluobžalovaný Y.. To, že by mal získať drogu
aj od niekoho iného, ktorú by ďalej distribuoval iným osobám, sa nepotvrdilo v celom konaní. Od S.nikdy nič nemal a pri ich stretnutí sa kúpa neuskutočnila. Sama B. nepotvrdila, že drogu aj prevzal. Jej
tvrdenia sú ničotné a keďže vedela o čo ide, ako aj skutočnosť, čo jej hrozí, keďže v celom prípade
bola hlavným vinníkom, urobila pre seba to najlepšie, čo mohla. Je potrebné vziať do úvahy počet jej

zaznamenaných hovorov, kde sa sama usvedčuje. Drogy si však zabezpečovala z vlastného zdroja.
Pokiaľ ide o ďalších svedkov, ktorí majú usvedčovať obžalovaného zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu, tak títo nie sú kompetentní a nemôžu s určitosťou povedať, teda dokázať, že sa jednalo v nimi
uvedených prípadoch o OJD, ktorú im mal poskytnúť už aj vzhľadom na skutočnosť, že sa u neho
nikdy nič nenašlo a čo bolo u obžalovaného zaistené, nebola droga. Práve obžalovaný si neprotirečí

ako poniektorí svedkovia, ktorí buď menili výpovede, alebo pred súdom nevypovedali. Poukázal tiež na
výpoveď svedka M., ktorý mal potvrdiť, že komunikoval s obžalovaným A., pričom povedal, že niečo
vyhodil z auta a k úradnému záznamu uviedol, že tento je pravdivý, teda že obžalovaný vyhodil z auta
drogu v papierových skladačkách. Uvedený dôkaz je potrebné považovať za absolútne irelevantný a z
tzv. piatej ruky. Tento dôkaz ako aj ďalšie iné sa javia ako vyfabulované. Ani cvičený pes neoznačil v aute
prítomnosť drogy a táto sa nenašla ani na inkriminovanom mieste. Je preto prekvapujúce, že obžaloba

poukazuje na to ako na dôkaz. V prípade uznania takých dôkazov je teda možné usvedčiť kohokoľvek.
Obž. A. omamné a psychotropné látky nedržal ani s nimi neobchodoval, nakoľko nebolo preukázané,
čo niekomu mal dať a koľko. Pravdou však je, že dvakrát dal po krabičke obž. Y. Nurofen Stop Grip,
voľne dostupný liek, aby mal drogu pre vlastnú potrebu. Nepodieľal sa na jej výrobe, keďže výroba
znamená spracovanie chemických látok do formy omamnej látky, či psychotropnej látky, jedu alebo

prekurzora, napr. syntézou, čistením, úpravou a pod. a toto neodôvodňuje uloženie trestu uvedeného
v rozsudku. Prvostupňový súd poukazuje pri odôvodnení rozsudku okrem iného na výpoveď svedka
K., ktorý na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý, pričom jeho výpoveď je zásadná, už len na ním
uvedené množstvo pervitínu, ktorý mal mať u seba obžalovaný. Úplne chýba výpoveď S. ohľadom
stretnutia s obžalovaným, pričom súd toto pri svojom rozhodnutí bral do úvahy a je zrejmý záver o

nesplnení podmienok konania a to zásady ústnosti a bezprostrednosti. Taktiež bola porušená zásada
in dubio pro reo a zásada rovnosti zbraní, keďže súd mal za dokázané to, čo povedali bez ďalšieho
svedkovia, ktorých výpovede možno považovať za tendenčné, zaujaté, účelové a jednostranné a po
materiálnej stránke nepodstatné v zmysle Tr. zákona, keďže nikto nie je kompetentný povedať, že
látka, ktorú im mal dať obžalovaný, je na 100 % pervitín rovnajúci sa obvyklej jednorazovej dávke bez

príslušnej chemickej analýzy. Rozhodujúcim hľadiskom u páchateľa na uznanie viny a uloženie trestu
je vyrovnanie sa s termínom obvyklá jednorazová dávka, znakmi objektívnej stránky trestného činu a
práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria, nakoľko sa
v ňom spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa. Ako ďalšie kritérium slúži
množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130

ods. 5 Tr. zákona, nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky), nejde
už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacia alebo rozpoznávacie
schopnosti alebo sociálne správanie a nejde teda o návykovú látku. Bez ohľadu na to, čo obžalovaný v
skutočnosti niekomu podal, bolo aritmeticky spočítané, že ide o viac ako zákonom stanovených 10 OJD,
čo zodpovedá trestnej kvalifikácii daného trestného ustanovenia a za základ boli prijaté individuálne,

subjektívne pocity osôb, ktoré mali užiť „pervitín“ od obžalovaného, či odposluchy. Pokiaľ ide o trestný
čin marenia výkonu rozhodnutia súdu z dôvodu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, k tomu sa
obžalovaný priznal. Na svoju obhajobu uviedol, že mal za to, že sa na neho vzťahuje amnestia udelená
prezidentomSRajpokiaľideozákazčinnosti.Niejepretozrejmé,prečototoprvostupňovýsúdnevzaldo
úvahyakonštatuje,žektomutoskutkusanepriznal.Nutnéjetiežpoukázaťnatrestyuloženéjednotlivým

obžalovaným a ich výraznú neproporcionalitu. U obžalovanej K. B. prokurátor podmienečne zastavil
trestné stíhanie na dobu 8 rokov za významnú mieru podieľania sa na objasňovaní trestnej činnosti,
pričom bola najviac zainteresovaná a s najdlhšou dobou drogovej trestnej činnosti a hrala hlavnú úlohu
v danej veci. Obž. A. S. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na 4 roky, pričom ide o osobu, ktorá priviedla obž. A. k drogám. Obž. M. Y. bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 5 rokov s minimálnym stupňom stráženia, pritom išlo o variča - odborníka,
ktorý už mal v minulosti problémy s drogovou činnosťou. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby napadnutý
rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a aby vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie, resp. aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudok zmenil výrok o vine tak, že obž.
Ing. A. uzná vinným zo zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona a uloží mu podmienečný trest

odňatia slobody na primeranú skúšobnú dobu.

Podľa názoru JUDr. Jenču, obhajcu obž. Ing. M. A., ktorý predložil tak isto písomné zdôvodnenie
odvolania v prospech obžalovaného, došlo k viacerým porušeniam najmä Trestného zákona, v dôsledkučoho trpí aj konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, pričom aj samotný rozsudok neobsahuje
predpísané náležitosti vyžadované zákonom a medzinárodnými zmluvami. V prvom rade namietal výšku
uloženého trestu, ktorý považuje za neprimerane prísny, ktorý nesplní účel, aký zákon predpokladá,

a má za to, že na zabezpečenie účelu vymedzeného v § 34 Tr. zákona postačuje aj trest kratšieho
trvania. Je nepochybné, že uložený trest vo výmere 12 rokov zasiahne celú rodinu, najmä maloleté
deti, ktoré neuvidí 12 rokov, teda ich neuvidí dorastať, nemôže sa venovať ich výchove a výžive,
zaopatrovať rodinu a pod., tak obludný, drakonický trest ho oberie o minimálne 1/5 života. V súvislosti
s tým poukázal i na to, že skutočnému výrobcovi drogy bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

5 rokov za nepochopiteľnej zmeny právnej kvalifikácie, pričom hlavný organizátor trestnej činnosti
(B.) nebol vôbec odsúdený a u tejto osoby bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie. Aj ostatní
páchateliarovnakejtrestnejčinnosti,pôvodnestíhanívtejtokauze(B.,A.,K.,B.,F.),ktoríbolivylúčenína
samostatné konanie, dostali podmienečné tresty odňatia slobody na tri roky. Tieto skutočnosti pociťuje
devastujúco, pretože ostatní spolupáchatelia buď neboli trestne stíhaní alebo dostali podmienečné
tresty za rovnakú trestnú činnosť. Práve porovnávaním trestov už uložených ostatným osobám považuje

uloženie nepodmienečného trestu v takej výmere za nespravodlivé, v rozpore so zásadou primeranej
diferenciácie a evidentne i s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zároveň narúšajúce podstatu právneho štátu a
doslova aj za diskriminačné v zmysle absurdity „čím menšia vina, tým prísnejší trest“ práve v dôsledku
už vytknutých nezdravých praktík neprocesného obchodovania s jedným páchateľom na úkor druhého.
Súd vôbec nezdôvodnil, prečo ukladá obžalovanému práve takýto trest a v takej výmere, iba konštatuje

zákonné sadzby, v ktorých ním vybraný trest sa môže pohybovať, pritom aj pre výrok o treste platí
ustanovenie § 168 Tr. poriadku. Rozsudok súdu vôbec nereagoval na návrh obhajoby ohľadom trestu,
že sú tu aj skutočnosti uvádzané v § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, keďže podľa znaleckého dokazovania
malzmenšenúpríčetnosťvplyvompoužívaniadrogaajjezávislýmodnich,čoajovplyvnilojehokonanie,
a za súčasného uloženia ochranného liečenia ambulantnou formou navrhol mu uložiť trest kratšieho

trvania ako je trestná sadzba. Taktiež súd neodôvodnil, prečo pri ukladaní trestu neaplikoval ustan. §
38 ods. 7 Tr. zákona, ktoré vylučuje aplikáciu § 38 ods. 4 Tr. zákona. Podľa jeho názoru súd mu nemal
priznať ako priťažujúcu okolnosť jeho predchádzajúce odsúdenie v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona,
keďže vzhľadom na povahu tohto odsúdenia naň nemusel prihliadať. Súd mal prihliadať i na poľahčujúcu
okolnosťvzmysle§36písm.c/Tr.zákona,keďžekonaniasadopustil podvplyvomzávislosti nadrogách

a hracích automatoch. V dôsledku uvedeného by dospel k záveru, že je rovnováha poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Ani trest prepadnutia veci nie je zrozumiteľným, zákonným a vykonateľným,
pretože z výroku rozsudku nie je zrejmé, komu bol trest prepadnutia veci uložený. Vyzerá to tak, že
tento trest bol uložený A. S., pričom ona vlastníkom veci nebola, ale išlo predovšetkým o veci obž. Y..
Určite červená dóza nebola použitá na spáchanie trestného činu, pretože uloženie trestu prepadnutia

veci vo vzťahu k nemu je nezákonným. Pokiaľ ide o chyby konania, jednou z nich je použitie ITP, ide o
nezákonný dôkaz a to predovšetkým z dôvodu, že § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 166/2003 Z. z. stanovuje,
že informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní
činnosti, pre ktorú sa žiadosť podáva, sa zrejme v rozhodnutiach sudcu súdu nenachádzajú. Okrem
toho súhlas na odpočúvanie bol daný vo vzťahu k inej osobe, ako obžalovaný A., a preto aj z tohto

dôvodu možno posudzovať použitie informácie získanej z odposluchov za nezákonné. Za potrebné
je opätovne zdôrazniť aj to, že v zmysle § 36 zákona o Policajnom zbore, resp. § 115 ods. 1 Tr.
poriadku trestný čin podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona nepatrí medzi taxatívne vymenované trestné činy,
na ktorých odhaľovanie možno použiť informačno-technické prostriedky. Aj preto by súhlas sudcu súdu
nemohol byť vydaný zákonne a získané informácie by nemohli byť v konaní použité ako dôkaz. Namietal

tiež vylúčenie veci ohľadne svedkyne B. a podľa jeho názoru negatívnym výsledkom iracionálneho
rozdelenia prípadu je, že táto svedkyňa bola v rôznom postavení vo veci, či ako podozrivá, obvinená
alebo svedkyňa, pričom vypovedala na viackrát, čo zanechalo vplyv na vierohodnosť jej výpovedí.
Zastáva názor, že jej výpovede sú nulitnými a účinnými by mohli byť až vtedy, keby bolo jej trestné
stíhanie skončené. Nemôže predsa vystupovať v totožnej veci, v rovnakom skutku, v jeden deň, ako

obvinená a následne v ten istý deň po vylúčení na samostatné konanie vypovedať ako svedok voči
ostatným spolupáchateľom, hoci vo svojej veci je naďalej stále v pozícii obvinenej. Menovaná sa dostala
do procesného postavenia svedka z pozície spoluobvinenej nezákonným aktom a súd ju preto vôbec
nemal do konania pripustiť. V ďalšom poukázal na to, že predseda senátu počas konania v rozpore s
§ 261 Tr. poriadku zasahoval do výsluchov svedkov. Namietal tiež správnosť skutkových zistení a ich

právne posúdenie, keďže v skutkovej vete nie je popísané konanie, v čom toto spočívalo a ktorú a akú
variantu skutkovej podstaty ako alternatívu naplnilo. Má za to, že skutková veta a aj právna veta sú
neurčité, nezachovávajú totožnosť skutku a v podstate na jeho konanie je aplikovaná právna konštrukcia
ako keby malo ísť o trváci trestný čin, jeden skutok, hoci je zrejmé, že o takýto trestný čin nejde.Dokazovaním nebolo preukázané, aby obž. Ing. A. vyrábal drogy, pritom u obž. S. na podklade dôkaznej
situácie vypustil alternatívu výroby podľa § 172 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na rozdiel uňho. Pri domových
prehliadkach a prehliadkach motorového vozidla sa u obž. Ing. A. nenašla ani jedna dávka drogy, takže

nie je preukázaná koncentrácia predmetnej drogy v dávkach vyrábanej obž. Y.. Za nedostatok celého
dokazovania považuje, že obž. Y. sa nikto neopýtal na postup výroby drogy, ktorý by mohol posúdiť
znalec a ktorý by mohol určiť, v akej koncentrácii vzniká droga - pervitín pri ním popísanom postupe.
Uvedené bolo potrebné zistiť z dôvodu za účelom ovplyvnenia psychiky človeka vo vyžadovanej
miere zákonom. Nie je naplnený ani kvalifikačný znak spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom

konania po dlhší čas a na viacerých osobách. V ďalších dôvodoch obhajca rozobral pokračovací trestný
čin, ako aj atribúty hmotnoprávne a procesnoprávne, ktoré sa naň vzťahujú, čo okresný súd nevyriešil a
čo môže mať vplyv na posúdenie skutku ako aj jeho právnu kvalifikáciu, okolnosť podmieňujúcu použitie
vyššej trestnej sadzby, že čin spáchal obžalovaný závažnejším spôsobom konania a to na viacerých
osobách, s ktorým sa nestotožnil, pretože táto okolnosť je naplnená iba vtedy, pokiaľ negatívne následky
spáchania trestného činu nesú aspoň tri osoby, pričom pri predaji drog nedochádza automaticky u

kupujúceho k poškodeniu zdravia a preto predmetom útoku nie je osoba. Podľa jeho názoru konanie
obžalovaného, pokiaľ predával drogy viacerým osobám, je potrebné posúdiť ako zločin podľa § 172 ods.
1 písm. c/ Tr. zákona, keďže táto základná skutková podstata nijako neobmedzuje počet kupujúcich a
ani výklad pojmu „predá“, za ktorý je potrebné považovať predaj aspoň jednej dávky bližšie neurčenému
množstvu kupujúcich. Ostatne, ustan. § 38 ods. 1 Tr. zákona zakazuje, aby ten istý znak bol znakom

základnej a zároveň kvalifikovanej skutkovej podstaty toho istého trestného činu. Odvolanie sa dotklo aj
kvalifikačného momentu po dlhší čas, pričom so zreteľom na základnú skutkovú podstatu, ktorá uvádza
„kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu“ drogu, nemožno konanie páchateľa posudzovať
kvalifikovane podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona, keďže dlhší čas je len kratším úsekom akejkoľvek doby.
Vo vzťahu ku skutku 2/ posúdeného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d/ Tr zákona dôvody odvolania smerovali k jeho posúdeniu z hľadiska, či išlo o spáchanie
samostatných skutkov v bode 1/ a 2/ alebo viacerými činmi, keďže v prípade jednočinného súbehu oboch
trestných činov dochádza ku faktickej konzumpcii žalovaného prečinu vo vzťahu k zločinu podľa § 172
ods. 2 Tr. zákona. Okresný súd sa nezaoberal ani dôvodmi jazdy uvádzanými obž. Ing. M. A., ktoré
okolnosti by mohli byť posudzované v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona a teda v tejto časti mohla byť vec

postúpená na prejednanie priestupku. V závere odvolania bolo poukázané na arbitrárnosť rozsudku a
jeho nepreskúmateľnosť, keďže súd sa nezaoberal hodnotením zadovážených dôkazov vyčerpávajúcim
spôsobom a úvahami pri ich hodnotení dospel k nesprávnym skutkovým i právnym záverom a bez toho,
aby sa zaoberal riadne argumentmi obhajoby a zaujal k nim stanovisko, hodnotenie dôkazov považuje
len v teoretickej rovine bez konkrétnosti. Na verejnom zasadnutí navrhol obhajca zrušiť napadnutý

rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, pre prípad, že
odvolací súd nebude považovať navrhnutý postup za nevyhnutný, navrhol obž. Ing. M. A. s prihliadnutím
napoľahčujúceokolnostirozvedenévpísomnomvyhotoveníodvolaniazapoužitia§39ods.1Tr.zákona
znížiť trest a zaradiť ho do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného
liečenia, pričom sa pripojil aj k návrhu druhého obhajcu o uložení podmienečného trestu odňatia slobody.

Odvolanie proti napadnutému rozsudku podal aj krajský prokurátor a to proti výroku o vine a treste
v neprospech obžalovaných M. Y. a Ing. M. A. dňa 23.02.2015. V dôvodoch odvolania najprv
zrekapituloval výrok napadnutého rozsudku a následne uviedol, že z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd
nemal dokazovaním za preukázanú skutočnosť, že obžalovaní konali po dlhší čas a v prípade obž. M.

Y. aj na viacerých osobách, pričom z toho dôvodu právne nekvalifikoval konanie obžalovaných aj podľa
kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, kde ako závažnejší spôsob spáchania
trestného činu sa s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona rozumie jeho páchanie po dlhší čas. V
prípade obž. Y. súd jeho konanie nekvalifikoval ani ako závažnejší spôsob spáchania trestného činu v
zmysle § 138 písm. j/ Tr. zákona a to na viacerých osobách. V tomto smere upravil aj skutkovú vetu

vo vyhlásenom rozsudku oproti podanej obžalobe. Pokiaľ ide o páchanie trestného činu po dlhší čas,
je potrebné poukázať najmä na výpoveď obž. Y. z 10.06.2014, kedy na hlavnom pojednávaní uviedol,
že na pervitíne sa stal závislý v roku 2008, pričom si ho sám vyrábal a to každé 2-3 mesiace v období
rokov 2012-2013, v žalovanom období to bolo 4-krát pre vlastnú potrebu v množstve 5-7 kubíkov. Je
teda zrejmé, že pervitín vyrábal už pred mesiacom september 2012 a v tomto smere bola preukázaná

doba najneskôr do začiatku roka 2012. Okresný súd teda mal upraviť v tomto smere aj skutkovú vetu
rozsudku, namiesto vypustenia jej časti spočívajúcej v definovaní doby páchania skutku najneskôr od
mesiaca september 2012. Rovnako aj v prípade obž. Ing. M. A. obžalovaný vypovedal o dobe, od kedy
užíva pervitín a rovnako teda aj v jeho prípade je preukázaný rovnaký čas páchania trestného činu akou obž. Y., teda viac ako 1 rok. Obžalovaný Y. zadovažoval súčasne pervitín viacerým osobám, vo svojej
výpovediz10.06.2014uviedol,žekeďhopýtali,zlomilihoadalim,konkrétneS.,K.,spoluobžalovanému
Ing. A., možno aj V. B.. Svedok M. B. potvrdil, že od Y. dostal najmenej dvakrát bielu kryštalickú látku,

bolo to v období rok až dva dozadu, teda tento svedok rovnako potvrdzuje vo svojej výpovedi aj dlhšiu
dobu páchania skutku. Je teda zrejmé, že obžalovaný Y. zadovažoval pervitín najmenej 3 osobám.
Za predpokladu zrušenia výrokov o vine uvedených obžalovaných a ich doplnení tak, ako je to vyššie
uvedené, potom je nutné rozhodnúť aj o trestoch za spáchané trestné činy, kde v tomto smere sa
pridržiava záverečného návrhu predneseného na hlavnom pojednávaní.

Krajský prokurátor sa písomne vyjadril k odvolaniu obž. Ing. A., s ktorým boli procesné strany na
verejnom zasadnutí oboznámené. Poukázal pritom na podstatu odvolacích námietok obžalovaného Ing.
A., ktorými okrem iného je i to, že v trestnom konaní nebola, pokiaľ ide o tohto obžalovaného, zaistená
omamná a psychotropná látka - pervitín a nebol vykonaný jej chemický rozbor za účelom stanovenia
množstva účinnej látky. K tomu považoval za potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, že nebola

zaistená v trestnom konaní u neho uvedená psychotropná látka, nemôže zakladať dôvod na zbavenie
trestnej zodpovednosti, najmä ak bol v tomto smere zadovážený celý rad iných dôkazov. S uvedeným
počíta aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn.
2To/9/2014 z 26.11.2014 konštatuje na strane 88 a nasl., že k odsúdeniu za drogový delikt spočívajúci
v zadovážení, prechovávaní a sprostredkovaní kúpy a predaja omamnej a psychotropnej látky môže

dôjsť aj bez toho, aby bola taká látka fyzicky zaistená a podrobená znaleckému skúmaniu. Zákon
nepredpisuje, akým spôsobom má byť manipulácia s drogami, popísaná v § 172 ods. 1 Tr. zákona
dokázaná. Najvyšší súd ďalej rozvádza potrebu kvantifikácie konkrétneho množstva, resp. hodnoty
drogy, ktorá vyvstáva v prípade jej prechovávania pre vlastnú potrebu a to na rozlíšenie trestného činu
podľa § 171 a § 172 Tr. zákona, resp. pri použití kvalifikačného momentu rozsahu trestného činu. Tieto

okolnosti v tejto trestnej veci kvalifikačne uplatnené neboli. Samotný obžalovaný v odvolaní konštatuje,
že bolo aritmeticky spočítané, že v jeho prípade sa jednalo o viac ako desať obvykle jednorazových
dávok, čo zakladá trestnú zodpovednosť v zmysle § 172 Tr. zákona. Najvyšší súd ďalej konštatuje, že nie
je ani potrebné konkrétne určiť drogu fyzicky užívajúcej osoby, teda identifikovať koncového užívateľa
drogy v prípadoch jej finálneho predaja. V tejto trestnej veci však vypovedali konkrétni svedkovia, ktorí

si pervitín od obžalovaného kupovali. Svedkovia popísali účinky pervitínu, ktorý kupovali, jednalo sa o
osoby na pervitíne závislé, ktoré si ho od obžalovaného opakovane zadovažovali. Bolo by nelogické,
aby sa na neho opakovane obracali, ak by im dodal nejakú neškodnú látku, ako uvádza, alebo ich chcel
obrať o peniaze. V uvedenej skupine užívateľov, ktorí drogu potrebujú pravidelne a sú ochotní za ňu
zaplatiť pomerne vysoké sumy vo vzťahu k ich majetkovým a finančným pomerom, je nemysliteľné, aby

peniaze dávali opakovane tej istej osobe, ak mali vedomosť, že drogu nedostanú, alebo že táto osoba
je nespoľahlivá. Naopak, ak sa to stane, je uvedená osoba predmetom vyhrážok, často aj napadnutia
alebo je jej spôsobená iná škoda na majetku alebo zdraví. To je zrejmé aj zo zadovážených prepisov
ITP v prípade, keď nedošlo k dodaniu pervitínu K., ktorý zaplatil 90,- eur v prípade, keď obžalovaný
tento predaj sprostredkoval cez K. B.. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolanie obžalovaného

Ing. A. zamietnuť.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní osobami na to oprávneným krajský súd, nezistiac
dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na
chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že
odvolania obž. M. Y. a jeho matky nie sú dôvodné, odvolanie obž. Ing. M. A. je čiastočne dôvodné a
odvolanie prokurátora je opodstatnené.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými
podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by mal byť napadnutý rozsudok zrušený. Zistil pritom, že
obžalovaní sa hlavného pojednávania zúčastnili osobne za prítomnosti ich obhajcov, mali možnosť sa
vyjadriť ku skutkom kladeným im za vinu, taktiež mali možnosť sa vyjadrovať k vykonaným dôkazov
a súčasne navrhovať nové dôkazy preukazujúce ich nevinu, ako aj predniesť argumenty k svojej

nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. Na podklade uvedeného odvolací súd vyvodil, že u
obžalovaných ich právo na obhajobu bolo dodržané a postup konajúceho súdu je potrebné hodnotiť ako
súladný s procesným predpisom, aj keď tento opomenul na začiatku odročeného hlavného pojednávaniaoboznámiť obsah vykonaných dôkazov v zmysle § 277 ods. 5 Tr. poriadku, ktorý nedostatok nemožno
však považovať za takú podstatnú chybu, dôsledkom ktorej by trpel napadnutý rozsudok.

V rámci prieskumného konania odvolací súd posudzoval aj zákonnosť vykonaných dôkazov, pričom
na tomto mieste konštatuje, že konajúci súd sa riadil pri vykonávaní dôkazov pravidlami stanovenými
procesným predpisom, preto obsah dôkazov mohol tvoriť podklad pre jeho rozhodnutie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania konajúci súd ustálil skutkové zistenia uvedené vo výroku

napadnutého rozsudku pod bodom 1/ a 2/ najmä na podklade výpovedí obž. M. Y., obž. Ing. M. A.,
svedkov J. S., S. K., M. B., P. M., M. K., J. T., M. K., K. B., ako aj zabezpečených znaleckých posudkov,
či prehratím záznamov telefonických hovorov a listinných dôkazov.

Z obsahu dôkazov, ktorý je podrobne rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, konajúci súd
vyvodilzáver,žeobž.M.Y.bolapreukázanávýrobapervitínu,kuktorejsapriznal,a poskytnutiepervitínu

svedkom S. K. a J. S., k čomu vypovedal nielen obžalovaný M. Y., ale aj menovaní svedkovia. Okrem
toho z dôkazov vyplynulo i to, že pervitín poskytol aj obž. Ing. M. A., ktorý užil obž. Ing. A. spoločne aj s P.
S., čo obž. M. Y. svojou výpoveďou potvrdil. S týmito skutkovými zisteniami sa stotožnil aj odvolací súd
a po revízii zabezpečenej dôkaznej situácie vyvodil aj záver, že skutkové tvrdenie obžaloby o poskytnutí
pervitínuobž.M.Y.svedkoviM.B.jepreukázaný.ZvýpovedesvedkaM.B.,ktoréhovýpoveďnahlavnom

pojednávaní bola prečítaná, pričom obhajoba mala možnosť zúčastniť sa jeho výsluchu v prípravnom
konaní, plynie, že asi v období 1-2 rokov dozadu od obžalovaného dostal kryštalickú látku, za ktorú
nezaplatil, ale určite od neho nemal kryštalickú látku v tomto roku (rozumej rok 2013, kedy bol vykonaný
výsluch svedka). To, že pervitín bol svedkovi M. B. poskytnutý aj v roku 2013, možno vyvodiť tak z
výpovede svedka M. B., ktorý pozná K. B. od začiatku roka 2013, ako aj z výpovede menovanej, ktorá

vypovedala, že s obž. Y. neriešila zakázané látky, ale v jednom prípade užila u obžalovaného látku, ktorú
obžalovaný dal M. B. a ten jej ju poskytol. Okrem toho obž. M. Y. poskytoval pervitín aj obž. Ing. M. A.,
ktorý ho distribuoval ďalším osobám, resp. sprostredkoval jeho zadováženie, o čom svedčia i záznamy
z telekomunikačnej prevádzky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať napr. na hovory z 02.05.2013 a
18.07.2013 evidované v prílohe č. 2, v ktorých obaja obžalovaní komunikujú a predmetom ich rozhovoru

je pervitín aj pre iné osoby.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obž. M. Y. poskytol pervitín, ktorý sám vyrobil, minimálne trom
osobám, okrem obž. Ing. A. a A. S.. Ak pri vyhodnotení dôkaznej situácie poukazuje konajúci súd
na výpoveď svedka M. B., ktorý mal poprieť, aby bol od tohto obžalovaného dostával omamné látky,

táto argumentácia je v rozpore s výpoveďou tohto svedka z prípravného konania, kedy uvádzal, že od
obžalovaného dostal v jednom prípade kryštalickú látku. To, že takýmto výrazom svedok označil pervitín,
je nutné chápať v kontexte jeho výpovede, v ktorej sa vyjadroval o droge, bielom prášku, či pervitíne.
Okrem toho je potrebné poukázať i na ustálené skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva, že obžalovaný
M. Y. dal pervitín aj obž. Ing. A. za účelom jeho užitia, čo je aj mimo osoby M. B. tretia osoba, ktorej

poskytol pervitín. Z uvedeného dôvodu potom odvolacia námietka prokurátora, že jeho konanie malo
byť posúdené aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v § 172 ods. 2 písm. c/ s poukázaním
na § 138 písm. j/ Tr. zákona, na viacerých osobách, je opodstatnená.

Opodstatnenou je aj odvolacia námietka prokurátora vo vzťahu ku kvalifikačnému momentu - páchanie

trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zákona ako závažnejšieho spôsobu konania.
Súdna prax ustálila, že za dlhší čas páchania drogovej trestnej činnosti, ak je páchateľom osoba, ktorá je
závislá od omamných a psychotropných látok, sa spravidla považuje doba najmenej jeden rok (rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/121/2009). Uvedené časové kritérium sa však môže vzťahovať
na páchateľa, ktorý si pre vlastnú potrebu vyrobil drogu a prechovával ju v množstve, ktoré presahovalo

množstvo zodpovedajúce prechovávaniu drogy pre vlastnú potrebu. Skutková situácia ale u obž. M. Y. je
iná. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že obž. M. Y. drogu vyrábal, ale neprechovával
ju len pre vlastné účely, pretože vyrobený pervitín dával aj iným osobám. So zreteľom práve na túto
aktívnu činnosť obžalovaného vo vzťahu k druhým osobám nemožno posudzovať konanie obž. M.
Y. v zmysle právneho záveru plynúceho z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, keďže okolnosti

páchania trestného činu sú odlišné. Za danej situácie potom odvolací súd uzavrel, že aj kvalifikačný
moment, páchanie trestného činu po dlhší čas, má svoj podklad v období vymedzenom v skutkovej vete
napadnutého rozsudku.Kustálenýmskutkovýmzisteniamuvedenýmpodbodom1/vovzťahukobž.Ing.M.A.považujeodvolací
súd za potrebné uviesť, že jeho trestná činnosť je v dostatočnej miere dokázaná, a to bez rozumných
pochybností, aj inými dôkazmi, ako len výpoveďou svedkyne K. B., preto námietka, že táto svedkyňa

so zreteľom na zastavenie jej trestného stíhania nemôže byť hodnovernou, je nedôvodná. Okrem
tejto výpovede teda existujú aj iné dôkazy, ktoré jeho trestnú činnosť preukazujú. Ide predovšetkým o
výpovede obž. Y. a svedkov P. M., M. K., J. T., J. S., či M. K. a M. B.. Výpoveď svedkyne K. B. je tak
zobjektivizovaná týmito svedeckými výpoveďami, a tiež nemožno z dôkaznej situácie vylúčiť aj zvukové
záznamy, ku ktorým sa vyjadrovali aj ďalší svedkovia a objasňovali zaužívané gramatické výrazy, ktoré

sa bezprostredne týkali drog (automatíky a karamelky, či šutre, a pod.). Zo zvukových záznamov, ku
ktorým sa vyjadroval aj obž. Ing. M. A., plynie postupnosť telefonických hovorov medzi obž. Ing. A. a
osobami, ktoré si chceli zadovážiť pervitín, a medzi obž. Ing. A. a obž. Y., u ktorého obž. Ing. Bača
zisťoval možnosti zadováženia pervitínu, a teda aj jeho následnej distribúcie iným osobám. Ide napr.
o hovory zaznamenané dňa 02.07.2013 medzi obž. Ing. A. a stanicou registrovanou na meno W. Q.,
medzi obž. Ing. M. A. a stanicami registrovanými na meno P. B. a R. V. z 13.07.2013 v prílohe č. 2

vyšetrovacieho spisu.

Zadovážené zvukové záznamy posúdil odvolací súd ako zákonný dôkaz, keďže o nich rozhodol Okresný
súd Prešov po začatí trestného stíhania. Táto okolnosť čiastočne plynie z obsahu vyšetrovacieho spisu
a jeho príloh, ako aj z utajovanej prílohy, ktorú mal odvolací súd k dispozícii. Trestné stíhanie vo veci

sa začalo uznesením vyšetrovateľa OR PZ, OKP, Prešov pod ČVS: ORP-302/1-OVK.PO-2013 zo dňa
15.03.2015 pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona, pričom príkazy sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu Prešov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky boli vydané
dňa 19.03.2013, 25.04.2013 a 21.06.2013, čo vyplýva z predložených príloh vyšetrovacieho spisu pod č.
1-4. Skutočnosť, že obhajoba ako aj obžalovaní neboli oboznámení s utajovanými skutočnosťami, nejde

na vrub zákonnosti trestného konania, pretože obhajoba znalá uplatnenia svojich práv mala možnosť
počas trestného konania oboznámiť sa s utajovanou prílohou. V súvislosti so zákonnosťou procesného
postupu pri rozhodovaní o odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky je namieste uviesť aj
to, že podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia, o použití ITP rozhoduje krajský súd a
nie okresný súd. Ak obhajoba v ďalšom namieta, že ustan. § 115 Tr. poriadku nepovoľuje využitie

odpočúvania pri takom trestnom čine, ktorý je predmetom obžaloby, odvolací súd k tomu iba v stručnosti
poznamenáva, že podľa § 115 ods. 1 Tr. poriadku možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky okrem iného aj v trestnom konaní o zločine, za ktorý sa považuje v zmysle
§ 11 ods. 1 Tr. zákona aj trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona so zreteľom na hornú

hranicu zákonnej trestnej sadzby až na desať rokov, ktorú za tento trestný čin zákon ustanovuje. Z
uvedenýchdôvodovpretonámietkuobhajobyonezákonnostizvukovýchzáznamovaichnepoužiteľnosti
ako dôkazu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

Výpovede svedkov D. C., K. B., či J. A., ktorí popisujú rozdielne okolnosti pri spoločnom užívaní drog ako

aj k osobe, ktorá ich mala doniesť, oproti výpovedi K. B., je potrebné vnímať v kontexte existujúcej hrozby
trestného stíhania, čo vyvoláva reálne pochybnosti o tom, aby títo svedkovia vypovedali k všetkým
okolnostiam pravdivo, keďže ide o drogovú trestnú činnosť.

Odvolaciu námietku obž. Ing. A., že jeho vina je založená na predaji pervitínu a to iba na výpovediach

svedkov, pričom takáto látka nikdy uňho nebola zaistená a preto nebolo preukázané, že išlo na 100
% o pervitín v obvyklej jednorazovej dávke, keďže nebola vykonaná chemická analýza tejto látky,
odvolací súd neakceptoval. Z výpovedí svedkov P. M., M. K., J. T., či M. K., ktorí ho usvedčujú z
predaja a zadováženia pervitínu, plynie, že po užití bielej kryštalickej látky v rámci jednej dávky mali
pocit náhleho prívalu energie, nepotrebovali spať dlho a po ustúpení účinkov sa dostavila únava. Ak

svedkovia vypovedali, že pervitín kupovali za 20,- až 30,- eur jednu dávku, v podstate sa zhodovali
nezávisle od seba na zrejme obvyklej cene predávanej látky. To, že látka zaistená nebola pri predaji,
resp. pri jej nákupe alebo zadovážení iným spôsobom, nemá žiadny vplyv na hodnotenie výsledkov
vykonaného dokazovania. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ obžalovaný Ing. A. predal, resp. dal
konečným užívateľom pervitín, títo ho spravidla ihneď alebo vo veľmi krátkej dobe užili, preto nemohlo

dôjsť k zaisteniu tejto látky a na ustálenie skutkových tvrdení postačujú aj výpovede svedkov o tom,
že k nákupu, resp. k zadováženiu pervitínu od obž. Ing. A. došlo. Ostatne koneční užívatelia, spravidla
závislí na pervitíne, poznali jeho účinky, a v prípade, pokiaľ by tieto účinky predávaná látka nemala,
tak by opakovane od obž. Ing. A. pervitín nezadovažovali. Svedkovia, ktorí usvedčovali obž. Ing. A. zpredaja drog, nespochybnili skutočnosť, že pokiaľ došlo k nákupu pervitínu, tento nemal svoje účinky.
Preto na podklade dôkazov možno bez pochybností vyvodiť záver o tom, že obž. Ing. A. predával,
resp. zadovažoval pervitín, ktorý obsahoval potrebné množstvo účinnej látky na ovplyvnenie psychiky

konečného konzumenta.

Námietku obž. Ing. M. A. vo vzťahu ku kúpe drog od V. S. považoval odvolací súd za dôvodnú. V
tejto prerokúvanej veci V. S. ako svedok vypočutý nebol a nedošlo tak k objasneniu ani zvukových
záznamov z uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, pričom výpoveď svedkyne K. B., ktorá vypovedala

k sprostredkovaniu predaja drog medzi V. S. a Ing. M. A., neobsahuje informáciu, či ku kúpe, resp. k
sprostredkovaniu pervitínu medzi nimi skutočne došlo.

Aj ďalšiu námietku obžalovaného Ing. A. považoval odvolací súd za opodstatnenú a to vo vzťahu k
výrobe pervitínu. Za výrobu omamnej, či psychotropnej látky je potrebné rozumieť akékoľvek chemické
spracovanie látok do formy takej látky, ktorej účinky sú buď v podobe ustanovenej v § 2 ods. 1 alebo § 2

ods. 2 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch. Z dôkaznej situácie
nevyplýva, aby obž. Ing. A. sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na výrobe pervitínu. Túto skutočnosť
poprel sám obž. Ing. A., ako aj obž. M. Y.. Zistenie, že obž. Ing. A. mal zadovážiť obž. M. Y. voľne
dostupné liečivo Nurofen Stop grip a Modafen a to minimálne 6 balení, čo plynie z výpovede obž. M.
Y., samo o sebe nezakladá priamu účasť na výrobe pervitínu. Uvedené konanie by mohlo byť posúdené

ako účastníctvo vo forme pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Pre neexistenciu dôkazov, ktoré
by preukazovali bez pochybností výrobu pervitínu z týchto liekov obž. Y., ako aj jeho množstvo, odvolací
súd uzavrel, že vina pri pomoci k výrobe pervitínu obž. Ing. A. dokázaná nebola.

Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku 1/ vo vzťahu k obžalovanému Ing. A., odvolací súd zastáva názor,

že právna kvalifikácia zodpovedá skutkovým zisteniam ustáleným konajúcim súdom s výhradou, ktorá
bola dôvodom odvolania prokurátora v neprospech tohto obžalovaného. Aj u tohto obžalovaného sa
prokurátor domáhal právneho posúdenia skutku podľa kvalifikačného momentu uvedeného v § 138
písm.b/Tr.zákona,čojezávažnejšíspôsobkonania-podlhšíčas. Obdobneajuobž.Ing.A.bolizistené
okolnosti páchania trestného činu spočívajúce v zadovažovaní, kupovaní a predávaní pervitínu rôznym

osobám, i keď ho sám užíval. Preto dobu páchania skutku vymedzenú najmenej od septembra 2012
do 24.07.2013 je potrebné podradiť pod kvalifikačný moment „po dlhší čas“ a konanie obžalovaného
kvalifikovať ako závažnejší spôsob konania aj v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zákona. Okruh osôb, ktorým
zabezpečoval pervitín - predával, či dával, taktiež aj sprostredkoval, bol ustálený na základe výpovede
obž. M. Y., ako aj svedkov vypovedajúcich v tejto veci, išlo predovšetkým o svedkov M. K., M. B., P.

M., K., J. T., J. S., či K. B.. Tieto zistenia opodstatňujú kvalifikovanie konania obžalovaného aj podľa
kvalifikačného momentu uvedeného v § 138 písm. j/ Tr. zákona.

Vo všeobecnosti odvolací súd ešte ku kvalifikačnému znaku „závažnejší spôsob konania“ spáchania
trestného činu, uvádza, že výklad právnych predpisov a ich inštitútov je potrebné posudzovať podľa

zmyslu a účelu zákona. Ak zákonodarca „závažnejší spôsob konania“ definoval presne vymedzenými
okolnosťami, potom zmyslom tohto zákonného znaku je jednotne rozlíšiť závažnosť toho ktorého
trestného činu podľa okolností jeho spáchania.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že pod pojmom uvedeným v základnej skutkovej

podstate prerokúvaného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. d/ „po akúkoľvek dobu“ je potrebné
rozumieť určenie minimálnej časovej hranice, po ktorú páchateľ má úmyselne v neoprávnenej v držbe
psychotropnú alebo omamnú látku, jed alebo prekurzor, teda je ním aj minimálny čas predstavujúci
minúty, či sekundy. Vymedzenie „akejkoľvek doby“ má však aj svoj horný limit, ktorý je ovplyvnený
okolnosťami posudzovaného spôsobu páchania trestného činu, medzi ktoré nesporne patrí aj doba

páchania trestného činu. Je ním kvalifikačný moment „páchanie trestného činu po dlhší čas“ uvedený
v § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorý zvyšuje závažnosť trestného činu. Aj keď zákonodarca nevymedzil
pojem „po dlhší čas“, na dlhšiu dobu je potrebné usudzovať z povahy a charakteru trestnej činnosti,
ako aj z okolností, za akých bol trestný čin páchaný. Zločin podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona je trvácim
trestným činom, keďže ide o sústavné, resp. po dlhšiu dobu trvajúce konanie páchateľa so zreteľom

na neoprávnené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov. Toto
konanie spočíva vo vyvolaní a udržiavaní protiprávneho stavu držbou týchto látok, ktorý sa udržiava až
do doby napr. ich užitia, či iného prevodu týchto látok iným osobám (opakovaný predaj vykazuje prvky
pokračovacieho trestného činu). Ak páchateľ udržiava protiprávny stav po dlhšie časové obdobie, ktorézvyšuje závažnosť jeho konania, potom takéto konanie už nemožno podradiť pod pojem „po akúkoľvek
dobu“, ale pod pojem „po dlhší čas“.

So zreteľom na dobu 11 mesiacov, počas ktorej obaja obžalovaní obstarávali pervitín iným osobám,
aj keď sami drogy užívali, resp. obž. M. Y. minimálne počas tejto doby pervitín vyrábal, odvolací súd
uzavrel, že obdobie, počas ktorého obžalovaní páchali trestný čin, zvyšuje závažnosť konania a preto
je potrebné ho posúdiť v zmysle kvalifikačného momentu „po dlhší čas“.

Ku namietanému kvalifikačnému momentu „na viacerých osobách“ podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona je
potrebné v stručnosti uviesť, že tento je zákonom vymedzený v § 127 ods. 12 pojmom „najmenej tri
osoby“. Obdobne aj tu platí, že počet osôb, na ktorý je prevod drog realizovaný jedným zo spôsobov
uvedených v § 172 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zákona, je limitovaný v základnej skutkovej podstate
kvalifikačným momentom „na viacerých osobách“. V dôsledku uvedeného preto neobstojí argumentácia,
že základná skutková podstata nijako neobmedzuje počet osôb, na ktoré je droga prevádzaná. Práve

okolnosť „páchanie trestného činu na viacerých osobách“ predstavuje limit pre počet osôb v základnej
skutkovej podstate uvedeného trestného činu a zvýrazňuje vyšší stupeň závažnosti konania páchateľa.
Preto pokiaľ páchateľ uskutoční prevod drog na najmenej tri osoby, jeho konanie je potrebné posúdiť
aj ako kvalifikačný moment v zmysle § 138 písm. j/ Tr. zákona. Na základe uvedeného výkladu potom
neobstojí úvaha obhajcu, že základná skutková podstata zahŕňa v sebe celú škálu konaní páchateľa,

od jednorazového predaja jednej dávky drogy jednej osobe, cez dílerský spôsob predaja drog až po
komisionálny spôsob predaja drog.

Pokiaľ obhajoba považuje za rozhodujúce vyrovnať sa s termínom obvykle jednorazová dávka a s
množstvom účinnej látky v zaistenej droge so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 5 Tr. zákona,

odvolací súd na túto námietku reaguje odkazom na výpovede svedkov M. K., P. M., M. K., či J. T.,
ktorí vypovedali o účinkoch zadováženej bielej kryštalickej látky pod názvom pervitín, ktorá obsahuje
metamfetamín a je látkou vyvolávajúcou závislosť a spôsobilou nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka
a pri dlhodobejšom užívaní aj jeho sociálne správanie. Ostatne, určenie množstva konkrétnej drogy má
vplyv iba na rozlíšenie posúdenia činu podľa § 171 alebo § 172 Tr. zákona, resp. pri použití ustanovenia

§ 172 Tr. zákona, ak má byť použitý kvalifikačný moment v zmysle väčšieho, značného alebo veľkého
rozsahu.

Teda aj vo vzťahu k obž. Ing. A. odvolací súd uzavrel, že bez dôvodných pochybností bolo preukázané,
že obž. A. sa mal vo výraznej miere podieľať na predaji a zadovažovaní pervitínu pre iné osoby, ktorá

látka je psychotropnou v zmysle zák. č. 139/1998 Z. z. a zaradenou do II. skupiny psychotropných látok
obsahujúcich metamfetamín. Bolo dokázané, že obžalovaný najmenej šiestim osobám, mimo ods. A. S.
a obž. M. Y., predal, zadovážil či sprostredkoval pervitín, čo tvorí podstatu kvalifikačného momentu ako
okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby na viacerých osobách. Preto, pokiaľ konajúci
súd posúdil tento skutok ako obzvlášť závažný zločin aj v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 172

ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr. zákona, postupoval
správne. Nesprávne však vyhodnotil ďalší kvalifikačný moment uvedený v § 138 písm. b/ Tr. zákona z
dôvodov už vyššie rozvedených.

Konajúcisúd poprávnejstránkeuzavrel,žeobajaobžalovanísaposudzovanéhotrestnéhočinudopustili

vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Z výsledkov vykonaného dokazovania však plynie,
že obž. M. Y. vyrábal pervitín sám, nebolo dokázané, aby pri jeho výrobe bol účastný aj obž. Ing. A..
Z ním vyrobenej psychotropnej látky dal obvykle jednorazovú dávku na užitie minimálne trom osobám,
ktoré konanie bolo samostatným. Preto odvolací súd uzavrel, že obž. M. Y. sa zločinu dopustil sčasti
sám a sčasti vo forme spolupáchateľstva.

Konajúci súd skutok uvedený pod bodom 2/ právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, ustálil na podklade nielen výpovede obžalovaného
Ing. A., ktorý popieral úmysel viesť motorové vozidlo v čase uloženého mu trestu zákazu činnoti viesť
motorové vozidlá, ale aj listinných dôkazov, predovšetkým z trestného rozkazu Okresného súdu Svidník

sp. zn. 2T/1252/2012, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na
dobu 2 rokov. Zo zabezpečenej dôkaznej situácie konajúci súd správne vyvodil, že obžalovaný vedel o
svojom odsúdení na základe trestného rozkazu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/125/2012 zo dňa
25.09.2012 k trestu zákazu činnosti popri treste odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečneodložený s určením skúšobnej doby, keďže trestný rozkaz osobne prevzal dňa 01.10.2012, a taktiež
vedel aj o obsahu uznesenia tohto súdu z 15.02.2013, ktorým bolo vyslovené, že obžalovaný je účastný
amnestie a odpúšťa sa mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, keďže

toto rozhodnutie prevzal dňa 27.02.2013. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne plynie, že amnestia
udelená prezidentom republiky sa nevzťahovala na trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkých druhov a teda tento trest vykonával aj naďalej. Pokiaľ ale konajúci súd dôvodil vinu zo zásady,
že neznalosť zákona neospravedlňuje, keďže obžalovaný tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že mu nebol
amnestovaný aj trest zákazu činnosti, odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Obhajoba

obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že mu nedošla výzva na odovzdanie vodičského oprávnenia a
preto si myslel, že amnestia sa vzťahovala aj na uvedený trest zákazu činnosti, nie je relevantná.
Doručené rozhodnutia obžalovanému obsahujú jasné a zrozumiteľné výroky o tom, aké druhy trestu a
v akej výmere mu boli uložené a na ktorý druh trestu sa vzťahovala amnestia prezidenta republiky. Už
len samotné pomenovanie trestu zákazu činnosti z gramatického hľadiska vyjadruje o aký trest ide, teda
že tento zakazuje vykonávať činnosť, ktorá je špecifikovaná v tom ktorom rozhodnutí, v danom prípade

viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Mierne nadpriemerný intelekt obžalovaného preukázateľný
závermi znaleckého posudku, ako aj dosiahnuté vzdelanie vyvracajú existenciu zníženej logickej úvahy
u obžalovaného a problémov s výkladom gramatického znenia prečítaného textu, a teda vyvracajú aj
jeho obranu o tom, že si myslel, že mu bol amnestovaný trest v plnom rozsahu.

Odvolaciu námietku obhajcu smerujúcu k právnemu posúdeniu konania uvedeného pod bodom 2/
napadnutého rozsudku ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchaného v jednočinnom
súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich obchodovanie a nakladanie s nimi, odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.
Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, aby obž. Ing. M. A. riadil motorové vozidlo

dňa 01.06.2013 práve v súvislosti s predajom drog iným osobám, naopak obž. Ing. A. túto činnosť
popieral, čo je potom v logickom rozpore s uplatňovanou námietkou. Z jeho výpovede, ako aj výpovede
jeho manželky V. A. plynie, že s osobným motorovým vozidlom jazdil na požiadanie manželky z
dôvodu prevozu auta z W. do V., čo vylučuje akúkoľvek súvislosť s drogovou trestnou činnosťou. Za
daných zistení preto riadenie motorového vozidla obžalovaným počas plynutia trestu zákazu činnosti

viesť všetky druhy motorových vozidiel je samostatným skutkom, spáchaným vo viacčinnom súbehu
s obzvlášť závažným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Ani hodnotenie závažnosti spáchaného prečinu podľa
§ 10 ods. 2 Tr. zákona nemožno vykladať tak, že u obžalovaného konanie uvedené pod bodom 2/ nie
je trestným činom. S dôvodmi, o ktoré opiera obhajca záver, že závažnosť prečinu je v posudzovanom

prípade nepatrná, sa odvolací súd nestotožnil. Tvrdenie, že čin bol spáchaný v súvislosti s nepriaznivým
zdravotným stavom manželky, preukázané nebolo a je v rozpore s výpoveďou svedkyne V. A., ktorá
nepotvrdila, aby obžalovaný riadil motorové vozidlo práve preto, aby jej pomohol zabezpečiť lekárske
ošetrenie pre jej nepriaznivý zdravotný stav. V konaní pred súdom svedkyňa vypovedala, že požiadala
svojho manžela o prepravu jej osobného motorového vozidla domov, pretože išla k sestre, a pokiaľ ide

o jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej spomína problémy s chrbticou, nevyjadrila sa, že išlo o
akútny stav, ktorý bolo nevyhnutné riešiť ihneď lekárskou pomocou, ale uvádzala, že auto nechala v
W. a bolo potrebné ho priviezť do V.. Okolnosti prípadu preto neumožňujú posudzovať závažnosť jeho
konania ako nepatrnú. Obžalovaný spáchal trestný čin minimálne v nepriamom úmysle, keď vedel, že
svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol

s tým uzrozumený.

So zreteľom na zistenie, že vyvstala potreba napraviť skutkové zistenia vo vzťahu k obom obžalovaným,
u obž. M. Y. v jeho neprospech a u obž. Ing. M. A. v jeho prospech, a aj právne posúdenie skutku
uvedené pod bodom 1/ v neprospech obžalovaných, pričom pri rozhodovaní o treste odvolací súd

čiastočne vyhovel obž. Ing. M. A., odvolací súd na podklade odvolania prokurátora a obž. Ing. M. A.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine u oboch obžalovaných ale len ohľadne skutku 1/ a súčasne
aj naň nadväzujúci výrok o treste, keďže tento musí mať podklad vo výroku o vine.

Po úprave skutkových zistení na podklade výsledkov vykonaného dokazovania konajúcim súdom, z

ktorých bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný M. Y. dal pervitín aj svedkovi M. B. a naopak, ktorými
nebolo jednoznačne dokázané, že obžalovaný Ing. A. si zabezpečoval pervitín od V. S., odvolací súd
konanie obžalovaných právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b/, j/ Trestného zákona
sčasti samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a u obž. M. Y. aj
podľa písm. a/ § 172 os. 1 Tr. zákona.

Následne odvolací súd rozhodoval o druhu a výmere trestov, pritom v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako i na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.

Konajúci súd ustálil na podklade vykonaného dokazovania, že obžalovanému M. Y. poľahčovalo to, že
pred spáchaním žalovaného trestného činu viedol riadny život, čo zodpovedá ustanoveniu § 36 písm. j/
Tr. zákona, pričom priťažujúce okolnosti nezistil. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd a dopĺňa
ho o zistenie, že obžalovanému je potrebné priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zákona a to, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a túto úprimne aj ľutuje. Pri rozhodovaní o druhu
trestu a jeho výmery odvolací súd zistil, že na strane obž. M. Y. existujú aj ďalšie okolnosti, na ktoré bolo

potrebné prihliadať vo vzťahu k hodnoteniu jeho osoby ako objektu trestu. Išlo predovšetkým o zásadnú
zmenu postoja obžalovaného k jeho trestnej činnosti, ktorú možno oprieť o zistenie, že obžalovaný
sa dobrovoľne ambulantne podrobuje psychoterapeutii súvisiacej so závislosťou od nealkoholových
drog, že nemá pozitívne výsledky testov na drogy po prepustení z výkonu väzby, že vyvinul snahu o
získanie rekvalifikácie za účelom zamestnania sa, ktoré pri hodnotení osoby obžalovaného vo vzájomnej

súvislosti ako aj v súvislosti so spôsobom jeho života pred spáchaním trestného činu umožňujú aplikáciu
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, pretože trest uložený v zákonnej sadzbe
od desať rokov až na pätnásť rokov by bol neprimerane prísnym. Je potrebné si uvedomiť aj fakt,
že obžalovaný páchal trestnú činnosť ako závislý na pervitíne, čo bolo preukázané aj znaleckým
dokazovaním z odvetvia psychiatrie, a aj keď odvolací súd nemal znalecky podporený záver o stave

jeho protitoxikomanického liečenia, už len jeho aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu účelu zbaviť
sa závislosti na pervitíne, vyhodnotil ako výnimočnú, predurčujúcu k vedeniu riadneho života. Ostatne
aj závery znalca z odboru psychológie, z ktorých je zrejmá priaznivá prognóza vývoja obžalovaného
za podmienok absolvovania ochrannej liečby, vyznievajú v prospech obžalovaného, pričom motívom
jeho konania okrem uspokojenia vlastných potrieb z drogovej závislosti bola aj ľahká ovplyvniteľnosť

a orientácia na sociálnu skupinu, ktorá podobne ako on mala problémy s drogovou závislosťou. Z
uvedených dôvodov preto odvolací súd za priznania vyššie spomenutých poľahčujúcich okolnosti a
za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému M. Y. trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý považoval za primeraný k všetkým okolnostiam prípadu, k
pomerom obžalovaného, za zodpovedajúci účelu vymedzeného zákonom na zabezpečenie prevýchovy

obžalovaného a zamedzenia mu v páchaní trestnej činnosti, ako tiež za dostatočný tak z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Odvolací súd nepoužil zmierňujúce ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona pri ukladaní trestu,
pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver o tom, aby obž. M. Y. spáchal

trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti. Preukázaná závislosť na pervitíne podľa znalcov nemala
vplyv na rozpoznávacie schopnosti obžalovaného a jeho ovládacia schopnosť bola znížená len vtedy,
pokiaľ bol obžalovaný pod vplyvom psychotropnej látky. Ak obžalovaný vyrábal pervitín v čase, kedy ho
nemal, konal tak cieľavedome za plnej zodpovednosti.

Konajúci súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona do miernejšej diferenciačnej skupiny
v rámci výkonu trestu, keďže u obžalovaného nejde o obzvlášť narušeného páchateľa. Je preukázané,
že obžalovaný nebol pred spáchaním skutku trestne stíhaný, preto jeho zaradenie do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia by bolo neprimeraným a nevhodným, najmä v súvislosti so
zabezpečením zmeny jeho správania žiaducim smerom.

Súčasne bol obžalovanému M. Y. podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený aj trest prepadnutia veci
v rozsahu uvedenom vo výroku o treste. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že veci
zaistené pri domovej prehliadke u obžalovaného boli znalecky posudzované so záverom, že tieto boli
použité na spáchanie trestného činu - na výrobu pervitínu. Vzhľadom na toto zistenie vyvstala potreba

odňať vlastnícke právo obžalovanému M. Y. na veciach, ktorými páchal trestnú činnosť.

Pokiaľ ide o uloženie protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, ktoré odporúčali znalci z
odvetvia psychiatrie, tak ako konajúci súd aj odvolací súd vyvodil záver, že navrhovaná liečba je nutná,keďže obžalovaný páchal trestnú činnosť aj v súvislosti s užívaním návykovej látky. Keďže obžalovaný
súhlasil s absolvovaním liečby ambulantnou formou, odvolací súd o návrhu prokurátora rozhodol podľa
§73ods.2písm.d/a§74ods.1Tr.zákona. Jefaktom,žeústavnáformaliečeniabymalaväčšívýznam,

keďže liečebný režim zahŕňajúci medikamentóznu, psychiatrickú a psychologickú odbornú intervenciu
poskytuje väčšie možnosti vplývať na osobnosť obžalovaného, avšak splnenie účelu ochrannej liečby
závisí aj od súhlasného postoja obžalovaného, čo je významným faktorom na dosiahnutie účelu liečby.

Obžalovaný M. Y. spáchal obzvlášť závažný zločin, preto odvolací súd obligatórne ukladal i ochranný

dohľad podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona. So zreteľom na prístup obžalovaného k svojej trestnej činnosti
vyvodil záver, že doba 1 roka núteného dohľadu je postačujúca.

U obžalovaného Ing. M. A. poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Aj keď konajúci súd priznal
obžalovanému poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život, odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil. Skutočnosť, že

obžalovaný má v registri priestupkov za obdobie od 03.11.2010 do 16.03.2013 celkom zaznamenaných
10 priestupkov, spravidla za porušenie pravidiel cestnej premávky a priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, spolu s hodnotením jeho odsúdenia na základe rozsudku Okresného súdu
Svidník sp. zn. 2T/125/2012 z 20.09.2012, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, podstatou ktorého bolo porušenie

pravidielvcestnejpremávke,nepreukazuje,abyobžalovanýpredspáchanímžalovanýchtrestnýchčinov
viedol riadny život. Za vedenie riadneho života totiž možno považovať iba také správanie sa, ktoré je
v súlade s právnymi a spoločenskými normami, čo u obžalovaného preukázané nebolo. Preto na
základe týchto zistení odvolací súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zákona.
Taktiež nebolo možné priznať ani poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zákona, pretože

obžalovaný spáchal dva trestné činy a aj keď sa k spáchaniu riadenia motorového vozidla pod vplyvom
alkoholu čiastočne priznal, toto jeho priznanie nie je v súlade so zákonným vymedzením uvedenej
poľahčujúcej okolnosti, keďže obžalovaný sa bránil, že nevedel o tom, aby maril výkon úradného
rozhodnutia. Takéto priznanie sa k spáchaniu skutku, ktoré je nutné objasňovať so zreteľom na obranu
obžalovaného, nespĺňa požiadavky stanovené zákonom. Priznanie sa páchateľa k trestnej činnosti musí

zahŕňaťpriznaniekvšetkýmzložkám skutkovejpodstatytrestnéhočinu,čovdanomprípadeobžalovaný
neurobil, keď popieral úmysel spáchať trestný čin. Okrem toho, obžalovaný sa nepriznal k spáchaniu
skutku uvedeného pod bodom 1/, preto súd nemohol prihliadať na túto poľahčujúcu okolnosť. Odvolací
súd taktiež neuznal priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný už bol odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona),
keďže prerokúvaného prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustil práve v súvislosti s

odsúdením Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/125/2012. Na túto okolnosť podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona
nemožno prihliadnuť, keďže sa na ňu prihliada ako na znak trestného činu. Obžalovanému by malo
priťažovať to, že sa mu ukladal trest za viac trestných činov, čo by zakladalo priznanie priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona.

Ako o už bolo spomenuté, zákon za obzvlášť závažný zločin, z ktorého bol i obžalovaný Ing. A. uznaný
vinným, ustanovuje sankciu odňatia slobody na desať až pätnásť rokov. Keďže obžalovaný spáchal dva
úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je prečinom a druhý zločinom, bolo pri ukladaní trestu potrebné
použiť aj sprísňovacie ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého sa zvyšuje horná hranica
trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Pre daný

prípad to znamená, že za hornú hranicu trestnej sadzby sa považuje 20 rokov (zvýšená o 5 rokov,
čo je jednou tretinou z hornej sadzby). V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 106/2013 sa
dolná hranica trestnej sadzby nezvyšuje a preto by do úvahy mohlo prichádzať použitie sprísňovacieho
ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona za existencie prevahy priťažujúcej okolnosti. So zreteľom ale na
povahu a charakter oboch trestných činov, za ktoré odvolací súd obž. Ing. M. A. ukladal trest odňatia

slobody, bol vyvodený záver, že zvýšenie dolnej hranice by bolo neprimerane prísne a to s poukázaním
na § 38 ods. 7 Tr. zákona. Za danej situácie odvolací súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov, ktorý v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona považoval za zodpovedajúci všetkým
okolnostiam prípadu ako aj pomerom na strane obžalovaného a ktorý súčasne zabezpečí účel trestu
vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Pre účely výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný Ing. M. A. podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona
zaradený do miernejšej diferenciačnej skupiny, ktorý spôsob výkonu trestu je vhodnejší so zreteľom na
zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa, čo možno odvodiť aj zo spôsobu jehoživota vedeného pred spáchanou trestnou činnosťou. Obžalovaný sa dopúšťal protiprávneho konania
nižšej závažnosti, ktoré zodpovedalo priestupkom a v jednom prípade aj prečinu, čo svedčí o tom,
že obžalovaný pred spáchaným skutkom nebol osobou náchylnou k páchaniu závažných trestných

činov. Nápravu obžalovaného v miernejšej diferenciačnej skupine posúdil odvolací súd v zhode s
konajúcim súdom ako primeranejšiu, pretože v najprísnejšej diferenciačnej skupine prostriedky na
reguláciu správania obžalovaného možno využiť v užšom rozsahu.

Argumentáciu obžalovaného, že je potrebné prihliadať na jeho závislosť od pervitínu zistenú znalcami

z odvetvia psychiatrie pri ukladaní trestu, nepovažuje odvolací súd za podstatné kritérium pri ukladaní
trestu a to najmä z dôvodu, že znalci síce skonštatovali závislosť od pervitínu, avšak nepotvrdili zníženú
príčetnosť vplyvom užívania drog po celú dobu páchania trestnej činnosti. Znalci stanovili, že v prípade,
pokiaľ bol obžalovaný pod vplyvom pervitínu, tak vtedy jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli
znížené, dokazovaním sa však nepreukázalo, aby obžalovaný v čase predaja, resp. zadovažovania
drog iným osobám bol pod vplyvom drog, naopak, dokazovaním bolo preukázané, že spravidla po

odovzdaní drogy iným osobám došlo aj u obžalovaného k užitiu pervitínu, čo vedie k záveru, že predaj
a zadovažovanie pervitínu bolo u obžalovaného spravidla za plnej trestnej zodpovednosti. Z uvedeného
dôvodu preto nebolo možné uňho použiť zmierňovacie ustanovenie pri ukladaní trestu podľa § 39 ods. 2
písm. c/ Tr. zákona. Ostatne, obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pervitín užíval z dôvodu, aby mal
lepší sex so svojou priateľkou, s ktorou udržiaval vzťah počas trvania manželstva. Tento dôvod užívania

drogyniejehodnýosobitnéhozreteľa,akobytomohlobyťnapríkladprivážnychzdravotnýchproblémov,
v dôsledku ktorých by páchateľ trpel silnými bolesťami a za účelom ich zmiernenia by užíval marihuanu.

Pokiaľideopoužitie§39ods.1Tr.zákonapriukladanítrestu,odvolacísúdtakakoajkonajúcisúdnezistil
žiadne okolnosti prípadu, resp. pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali takýto postup. Okolnosti

predaja a zadovažovania drog sú bežného charakteru, vrátane aj užívania pervitínu obžalovaným,
rodinnépomery,akobžalovanýmádvedetipochádzajúcezmanželstva,ktorésarozpadlolenvdôsledku
jeho nezodpovedného správania, sú priemerného charakteru a ničím nevybočujú z bežného rámca.
Okrem toho bolo zistené, že obžalovaný sa v čase páchania drogového trestného činu nestaral riadnym
spôsobom o rodinu, zanedbával deti, čo plynie aj z komunikácie medzi ním a jeho bývalou manželkou

V. A..

Obžalovanému Ing. M. A. odvolací súd na rozdiel od rozhodnutia konajúceho súdu neuložil trest
prepadnutia veci. Vychádzal pritom zo zistenia, že vec zaistená pri prehliadke osobného motorové
vozidla u obžalovaného, nebola použitá na spáchanie trestného činu. Ide o červenú dózu, ktorá

bola podrobená znaleckému skúmaniu, pričom sa nedokázalo, aby sa v nej nachádzali stopy po
metamfetamíne, čo by mohlo byť podkladom pre záver, že táto dóza bola použitá napr. na prevážanie
pervitínu.

Znalci odporučili uložiť obžalovanému protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou vzhľadom na

zistenú závislosť na pervitíne. Keďže obžalovaný páchal trestnú činnosť v súvislosti s užívaním
návykovej látky, odvolací súd v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona mu uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie v ambulantnej forme, s ktorou obžalovaný súhlasil, čo predpokladá
aktívnejší prístup obžalovaného k dosiahnutiu účinku liečby.

Aj obž. Ing. M. A. bol uložený ochranný dohľad, keďže tento bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin,
a to obligatórne podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona. Odvolací súd uzavrel na podklade záveru, ktorý je už
vyššie spomenutý ohľadne narušenosti osobnosti páchateľa, že uloženie dohľadu na kratšiu dobu 1
roka je postačujúce.

K ďalším namietaným chybám konania odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by aj konajúci súd opieral
svoje skutkové zistenia o záznamy a odpočúvanie telekomunikačnej činnosti z trestnej veci ods. A. a
spol., tieto sú vo vzťahu k zabezpečenej dôkaznej situácii iba podporným dôkazom, ktorý pre uznanie
viny nie je podstatným. Odvolací súd pri revízii ustálených skutkových záverov nevychádzal z
namietaného dôkazu, keďže vinu obž. Ing. M. A. opieral o iné dôkazy, čo je zrejmé z odôvodnenia tohto

rozhodnutia.

Vylúčenie veci obv. B. na samostatné konanie v prípravnom konaní je vecou vedenia vyšetrovania a súd
nemôže zasahovať do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní. Ak prokurátor podmienečnezastavil trestné stíhanie u obv. B. ako u spolupracujúcej osoby postupom podľa § 208 Tr. poriadku, toto
rozhodnutie je právoplatné, súdy sú ním viazané a preskúmavať ho nemôžu. Pokiaľ ide o hodnotenie
výpovede svedkyne K. B., odvolací súd sa k nemu už v tomto rozhodnutí vyjadroval a predniesol

dôvody, pre ktoré jej výpovedi je potrebné veriť. Podmienečné zastavenie trestného stíhania by mohlo
byť vyhodnotené ako „kúpenie si svedka prokurátorom“ najmä za situácie, ak by menovaná svedkyňa
popierala spáchanie drogovej trestnej činnosti od počiatku a po dohode s prokurátorom by usvedčovala
ostatných spolupáchateľov, čo ale v danom prípade nenastalo, pretože svedkyňa K. B. či už v postavení
podozrivej alebo obvinenej a následne aj v postavení svedka vypovedala k spôsobu páchania trestnej

činnosti nielen svojej ale aj ostatnými osobami v podstate rovnako.

Ak obhajoba namieta zasahovanie predsedu senátu do výsluchov svedkov, toto mu umožňuje procesný
predpis v ustanoveniach § 253 ods. 3 a § 261 ods. 4. Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní ale nevyplýva,
aby obhajca mal námietky voči vedenému výsluchu svedkov. Preto túto odvolaciu námietku považuje
odvolací súd za nedôvodnú.

Trestná vec ods. J. A. a spol. podľa obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu nebola súčasťou tejto
prejednávanej veci. To možno vyvodiť z uznesenia o vznesení obvinenia a z neexistencie uznesenia
o vylúčení veci na samostatné konanie. Preto nie je zrejmé, na základe akých podkladov vychádzal
obhajca pri tvrdení, že ods. A. a ďalšie osoby boli spoločne stíhané s obžalovanými M. Y. a Ing. M.

A., ods. A. S. a svedkyňou K. B.. J. A. bol v tomto konaní vypočutý ako svedok, preto odvolací súd
nevzhliadol žiadny dôvod na pripojenie jeho trestnej veci.

Ak obhajca JUDr. Jenča poukazoval v dôvodoch odvolania na to, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, k
tomu je potrebné uviesť, že o vznesenej námietke zaujatosti konajúci súd rozhodol dňa 17.12.2014 tak,

že sudca JUDr. W. M. nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ktoré uznesenie bolo
doručené všetkým oprávneným osobám, medziiným aj tomuto obhajcovi, čo plynie z čísla listu 1748.
Sťažnosť proti uzneseniu podaná nebola a preto sa rozhodnutie stalo právoplatným dňa 23.12.2014.
Odvolací súd preto nezistil žiadny dôvod na nezákonné zloženie súdu, ktorý rozhodoval vo veci.

Konajúci súd v stručnosti vyložil v napadnutom rozhodnutí dôvody, pre ktoré uznal obžalovaných vinných
zo spáchania skutkov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž obsahuje podstatný obsah dôkazov, o
ktoré opieral konajúci súd svoje skutkové zistenia, v ňom rozviedol úvahy, ktorými sa riadil, a tiež stručne
odôvodnil tresty, ktoré boli obžalovaným uložené. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces
nemožno podľa odvolacieho súdu považovať to, že súd sa nezaoberá všetkými námietkami obhajoby a

detailne neodôvodňuje svoje rozhodnutie, k porušeniu tohto práva by mohlo dôjsť v tom prípade, pokiaľ
byrozhodnutiesúduneobsahovalodostatočnúargumentáciusúvisiacusozákladnýmiotázkamiohľadne
viny a trestu. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať ani také hodnotenie
dokazovania, ktoré nie je v súlade s predstavou obžalovaného a obhajcu, pokiaľ toto hodnotenie má
svoj logický podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd v tomto rozhodnutí rozviedol

úvahy pri hodnotení dokazovania, pričom vychádzal aj z úvah prezentovaných konajúcim súdom, čo
považuje za dostatočné so zreteľom na riešenie podstatných otázok vo vzťahu k vine a treste.

V závere už iba odvolací súd konštatuje, že pokiaľ vyhovel odvolaniu prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech aj obž. M. Y., je logické, že potom odvolania obž. M. Y. ako aj jeho matky MVDr. I. Y.

podané v prospech musel posúdiť ako nedôvodné. To bolo podkladom pre zamietnutie týchto odvolaní
postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.