Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Homzová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/34/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010473
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7916010473.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. mája
2018, v trestnej veci obžalovanej D. T., pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188
ods.1 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 26.10.2017, sp.
zn. 7T/119/2016 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej D. T..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná D. T., rod. T. uznaná vinnou zločinom lúpeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 14.8.2016 v čase od 00.00 hod. do 00.50 hod. prechádzala D. T. spoločne s poškodeným E. K. popri
budove zmrzliny U., vedľa Mestského parku na ulici E.. S.. Š. v Q., kde stretli už odsúdených ml. D. Š.
a ml. F. G., ktorým spoza chrbta E. K. D. T. rukou kývla, aby ich nasledovali, kde následne už odsúdený
ml. F. G. spolu s už odsúdeným ml. D. Š. išli za nimi, kde na ulici E.. S.. Š. v Q. pred hlavným vchodom
do budovy J. H. na U. K. pri autobusovej zastávke už odsúdení ml. F. G. a ml. D. Š. pristúpili zozadu
k poškodenému E. K., chytili ho za plecia a ťahali ho smerom ku chodníku za autobusovú zastávku,
pričom sa tomuto poškodený E. K. bránil, spadol na zem a zostal ležať na chrbte, kde ho už odsúdení
ml. D. Š. a ml. F. G. udierali a kopali, potom ho všetci traja, t.j. obžalovaná D. T. a už odsúdení ml. F.
G. a ml. D. Š. prehľadávali, pričom D. T. mu vybrala z pravého vrecka nohavíc peňaženku s osobnými
dokladmi poškodeného a hotovosťou vo výške 250,- Eur a 50 CZK (po prepočte 1,85 Eur), ktorú D.F. T.
z peňaženky vybrala a už odsúdený ml. D. Š. mu z toho istého vrecka vybral mobilný telefón zn. J., typ
G.-J., potom sa všetci traja, t.j. obžalovaná D. T. a už odsúdení ml. F. G. a ml. D. Š. začali naťahovať
na peniazoch a peňaženke, pričom poškodený začal na nich kričať, aby mu ju vrátili, na to už odsúdený
ml. F. G. mu ju vrátil späť bez hotovosti, čím týmto konaním poškodenému E. K., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Q., P. XXXX/XX nebolo spôsobené žiadne zranenie, avšak mu bola spôsobená škoda
odcudzením hotovosti a mobilného telefónu vo výške 282,85 Eur.
Za to okresný súd uložil obžalovanej podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. n), § 37 písm.
m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon uloženého trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala odvolanie
obžalovaná. Takto podané odvolanie odôvodnila prostredníctvom obhajcu JUDr. J. T. a to tak, že krajský
súd vo svojom predchádzajúcom uznesení konštatoval, že v konaní je potrebné ukázať aj to, kto
skutok spáchal, a za akých pohnútok. U obžalovanej D. T. pohnútka spáchať skutok chýba, keďže boladohodnutá s poškodeným, išli do parku, bol to jej klient a peniaze by od neho dostala. Nemala dôvod
volať ostatných, aby išli za nimi. Po zrušení veci krajským súdom okresný súd vo veci vypočul svedkyňu
G. D., ktorá však uviedla, že k samotnému skutku nevie nič konkrétne uviesť. Je preto zrejmé, že
dôkazná situácia sa žiadnym spôsobom nezmenila. Je toho názoru, že výrok o vine sa môže zakladať
len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného
stíhania, naproti tomu na oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa nevyžaduje, aby
bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal. Záver
o vine obžalovanej nemožno vyvodiť len z domnienok a hypotéz. Rozhodnutie o vine je založené len
na úvahách a domnienkach. Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že majetkový motív obžalovanej
je evidentný. Súd vyvodzuje majetkový motív z toho, že odmena za poskytnutie sexuálnych služieb,
ktorú mala obžalovaná zinkasovať od poškodeného by sa nepohybovala v takej výške, akú poškodený
vyhral v herni na automatoch. Obžalovaná sa s poškodeným pozná zhruba 7 rokov a inkasovala od
poškodeného za sexuálne služby sumy 50,- až 100,- Eur podľa rozsahu služieb. Prvostupňový súd
uvádza, že obžalovaná kývla na ďalších spoluobžalovaných G. a Š., aby je pomohli pri zmocňovaní sa
peňazí. Jediný, kto to potvrdzuje je spoluobžalovaný G., ktorý uviedol, že „Keď na mňa kývala, aby som
išiel za ňou, nevedel som čo odo mňa chcela“, naviac to bolo v čase, keď sa incident stal pod vplyvom
omamných látok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a obžalovanú spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril prokurátor a uviedol, že nemožno sa stotožniť s tvrdením
obžalovanej, že rozhodnutie o vine je založené len na úvahách a domnienkach, nakoľko v odôvodnení
napádaného rozsudku súd jasne a podrobne uvádza a následne analyzuje dôkazy, ktoré jednoznačne
svedčia o vine obžalovanej, zámer skryť majetkový motív obžalovanej v jej konaní je jednoznačne
evidentný, vyvrátený vykonaným dokazovaním. Dôkazom toho je aj výsluch svedkyne G. D.. Práve
naopak, vina obžalovanej bola dostatočne preukázaná výsluchom spoluobžalovaných ml. F. G., ml.
D. Š., ktorí uviedli, že obžalovaná T.Á. mala poškodeného na zemi prehľadávať. Obžalovaný ml.
G. ďalej uviedol, že pred samotným incidentom naňho obžalovaná kývla, aby ju a poškodeného
nasledovali, pričom následne došlo k fyzickému útoku a odcudzeniu peňaženky a mobilu. Taktiež
videl ako obžalovaná odišla s peňaženkou poškodeného ďalej a z peňaženky mu vybrala peniaze.
Obžalovanú D.Í. T. jednoznačne usvedčuje aj výpoveď ml. D. Š., ktorý vypovedal, že po tom, čo
poškodeného udrel G., vytiahla z jeho vrecka peňaženku práve obžalovaná D. T. a utiekla preč. Taktiež
poškodený E. K. vypovedal, že po tom, ako bol napadnutý, na zemi ho prehľadávali viacerí S., pričom
cítil, že ho taktiež šacuje ženská ruka. Jedinou osobou ženského pohlavia priamo angažovanou na
skutku bola jedine D. T.. Tiež svedok C. P. vypovedal, že videl ako D. T. prezývaná Ž. vytiahla peňaženku
z vrecka poškodeného, rozbehla sa k zastávke a následne sa vrátila späť. Túto skutočnosť potvrdila
aj svedkyňa C. H., ktorá vypovedala, že videla ako sa k poškodenému ležiacemu na zemi zohla
obžalovaná T. a z vrecka mu vybrala peňaženku. Aj svedok D. E. na otázku obhajcu uviedol, že
peniaze poškodenému zobrala obžalovaná T.. Na základe vykonaných dôkazov prokurátor má za to,
že vina obžalovanej D. T. bola jednoznačne preukázaná a jej konanie naplnilo všetky pojmové znaky
spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods.1 Tr. zák. bez akýchkoľvek pochybností, ktoré
sa snaží obžalovaná ku skutku vyvolať, aby sa tak vyhla trestnej zodpovednosti za svoje konanie.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V predmetnej trestnej veci už krajský súd rozhodoval a to na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. júna
2017. Vtedy zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd podrobne rozobral dôkaznú situáciu,
ktorú mal preukázanú z trestného procesného spisu pri plnení si svojej revíznej povinnosti. Krajský súd
prikázal okresnému súdu doplniť dokazovanie svedkyňou, ktorú označovali spoluobžalovaní G. a Š. ako
G.. Krajský súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní F.
G. a D. Š. fetujú, a aj v čase skutku boli nafetovaní. Obžalovaná D. T. mala s poškodeným E. K. priateľský
vzťah a po tom, čo poškodený vyhral na automatoch, išli smerom do parku. Za nimi išla ďalšia skupinka,
asi štyria. Bolo preukázané, že poškodeného napadol obžalovaný F. G. a jeho brat C. P.. Výpovede
obžalovaných a svedkov sa rozchádzali v tom, kto vytiahol peňaženku poškodenému, ďalej peniaze z
peňaženky. Poškodený v prípravnom konaní vypovedal, že keď ležal na chrbte, tak traja S. ho začaliprehľadávať, pričom cítil, že ho prehľadáva aj taká jemnejšia ruka, nebola to chlapská ruka, a z toho
dôvodu sa domnieval, že ho prehľadávala aj Ž.. Potvrdil, že aj Ž. kričala, aby mu vrátili peňaženku. S.
v sivom tričku mu potom peňaženku vrátil. Ž. mu povedala nech idú to nahlásiť na políciu. Na hlavnom
pojednávaní poškodený vypovedal, že Ž. tiež stála nad ním, avšak nevie povedať, či ich odťahovala
preč, alebo čo robila.
Zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyžaduje vnútorné presvedčenie súdu
o vine obžalovaného. Rozhodnúť o vine a odsúdiť obžalovaného možno len vtedy, ak nevyvstanú
racionálne pochybnosti o skutočnostiach zakladajúcich jeho vinu. Zásada zistenia skutkového stavu
bez dôvodných pochybností sa najzreteľnejšie premieta do odôvodnení rozhodnutí. Súd v prípade
odôvodnenia rozsudku musí stručne uviesť, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si
navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov.
Svedkyňa G. D. vypočutá na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že v podstate nič nevidela,
a k samotným detailom skutku sa vyjadriť nevedela. Vinu obžalovanej mal okresný súd dostatočne
preukázanúvýpoveďamipôvodnespoluobžalovanýchml.G.aml.Š.,ktorísúužprávoplatneodsúdení,a
ktorí uviedli, že obžalovaná bola účastná celého skutku po tom, ako bol poškodený napadnutý, podieľala
sa taktiež na odcudzení peňaženky a následne na deľbe peňazí. Obžalovaná je usvedčená aj ďalšími
svedeckými výpoveďami a to svedkov D. E., C. P. a C. H.. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy,
a tieto následne aj hodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por. a rozhodol o vine
obžalovanej.
V postupe okresného súdu po doplnení dokazovania krajský súd nezistil žiadne pochybenie. O vine
obžalovanej nemal pochybnosti ani odvolací súd a to z dôvodov, ktoré podrobne rozobral vo svojom
rozhodnutí okresný súd, a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožnil. Z výpovedi poškodeného
bolo okrem iného preukázané aj to, že vyhral v automate 200,- Eur a v herni boli aj tri S., ktoré si
hľadali zákazníkov. Jedna z nich bola práve obžalovaná, ktorú prezývajú „Ž.“. Ona sa okolo neho motala,
ale on jej nepovedal, že s ňou niekam pôjde. Keď vyšli z herne, tak mu povedala, že ide s ním. Na
hlavnom pojednávaní poškodený na otázky procesných strán kontradiktórneho konania jednoznačne
uviedol, že pohlavné styky so Ž. ani v minulosti nemal, za sex jej neplatil, neboli dohodnutí na sexuálnom
styku, obžalovaná ho dobrovoľne nasledovala, on chcel ísť ďalej hrať na automaty do T.. Z výpovedi
poškodeného je potom zrejmé, že motív u obžalovanej dostať sa k peniazom po jeho napadnutí je
preukázaný, lebo nemala nádej získať peniaze od neho iným spôsobom.
Osoba obžalovanej je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania. Pri ustálení rovnakého pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okresný súd uložil
obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov. Výrok o treste okresný súd náležite
odôvodnil, a s týmto sa krajský súd plne stotožnil. Zaradenie obžalovanej pre účely výkonu trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá
ustanoveniu § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaná D. T. pred spáchaním teraz súdeného
úmyselného trestného činu ešte nebola vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní obžalovanej krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.