Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211618
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211618.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: W. W., trvale bytom K.. X. XXXX/X, XXX XX I. T., štátnej občianke SR, v konaní o zaplatenie
sumy759,46Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš

č.k. 7C/243/2013-47 zo dňa 18.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/243/2013-47 zo dňa 18.02.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca podal návrh podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „nariadenie“), ktorým žiadal vydať rozsudok o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť zmenkovú
sumu 759,46 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 759,46 Eur od 29.04.2009 do
zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 759,46 Eur od 13.07.2009 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 2,53 Eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 16.12.2008 na zmenkovú sumu 759,46 Eur a ktorou sa

zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.04.2009. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

Okresný súd podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia vyzval žalobcu tlačivom B, aby doplnil skutkové tvrdenia
na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená, na základe

akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanej záväzok, ktorý bol
zabezpečený zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej častí. Žalobca v reakcii
oznámil, že návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplní s tým, že v konaní uplatňoval majetkové práva
zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný
záväzkový právny vzťah a na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych častí.

Okresný súd z predloženej zmenky zistil, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť za zmenku pri predložení na
rad: Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, sumu 22.879,49 Sk, úrok 0,25 % denne od 29. apríla 2009, splatné:
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, bez protestu, na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia. Miesto vystavenia zmenky je Liptovský Mikuláš, dátum vystavenia zmenky je 16. decembra
2008, číslo zmluvy 5580883. Okresný súd z obsahu pripojeného spisu, sp.zn. 6Er/1323/2010 zistil, že
bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, proti

žalovanej na vymoženie sumy 759,46 Eur (22.879,49 Sk) s príslušenstvom, na základe exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR14990/09 zo dňa 29.06.2010. Rozhodcovskýsúd odôvodnil rozsudok tým, že účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah blankozmenkou
vystavenou dňa 16.12.2008. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.12.2008 okresný súd zistil, že žalovaná
uzavrela zmluvu č. 5580883 ako dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľom. Na základe

tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníčke poskytnúť úver vo výške 8.000,- Sk. Okresný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 6Er/1323/2010-13 zo dňa 28.02.2011
zamietol.

Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu

a rady (ES) č. 861/2007, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a žalobu zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná jej dôvodnosť. Okresný
súd uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu rozlišuje postup súdu tak, že
v prvom štádiu konania, ak sa súd domnieva, že informácie od žalobcu nie sú dostatočné a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi možnosť
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť. Ak žalobca návrh v určenej lehote nedoplní, súd

návrh zamietne. Okresný súd konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu boli nedostatočne jasné,
neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie. S poukazom na judikatúru
vyšších súdov nebolo možné v konaní vykonávať dokazovanie, ale vec prejednať len adekvátne
návrhu žalobcu, ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním
ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho nároku z iného dôvodu, ako práva zo zmenky. Žalobca

predložil zmenku, z ktorej vyplýva jej možné použitie ako inštitútu zabezpečujúceho splnenie záväzku
žalovanej zo spotrebiteľskej zmluvy. Číslo zmluvy uvedené na zmenke korešponduje s číslom zmluvy o
úvere uzavretej medzi žalovanou ako dlžníčkou a veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Zamietnutím
žaloby nebol akceptovaný formalistický prístup žalobcu, ktorý odvodzoval svoj nárok výlučne z povahy
inštitútu uvedeného v návrhu (zmenka), keďže takýmto postupom žalobcu dochádza k zastieraniu

prvotného spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi. Okresný súd podľa Smernice 93/13/
EHS konštatoval povinnosť členských štátov Európskej únie zabezpečiť, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ďalej poukázal na Smernicu č. 2008/48/ES,
podľa ktorej by zmluva o úvere mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné

informácie, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Podľa rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora C-40/08 je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez
námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže
byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Okresný súd
poukázaltiežnauznesenieEurópskehosúdnehodvoraC-76/10,podľaktoréhojeúlohouvnútroštátneho

súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov Smernice
a v prípade kladnej odpovede je úlohou súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva. Zo skutkových tvrdení žalobcu pritom podľa okresného súdu nie je možné naplniť
úradnú povinnosť súdneho prieskumu ex offo a skúmať dodržanie právnych noriem spotrebiteľského
práva. Ak by v danom prípade okresný súd vyhovel žalobe na základe zmenky, postupoval by rovnako

ako rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie v exekučnom konaní bolo kvalifikované ako rozhodnutie,
ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie.

Podľa okresného súdu nie je možné odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského
vzťahu, nakoľko použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované. Bolo preto

potrebné zo strany žalobcu doplniť jeho tvrdenia tak, aby bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti
podmienok spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobca
odmietol. Prelomeniu zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi nasvedčuje
rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu z 25.02.1965. Európsky súdny dvor v Luxemburgu
(C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom a o to skôr je daný povinný

súdny prieskum postavenia spotrebiteľa, ak ide o samotného dlžníka, ako je to v tomto prípade.
Ak žalobca nedoplnil svoj návrh, spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, ako to nepriamo zo zmenky vyplýva. Ďalšie vyzývanie žalobcu
na produkovanie skutkových tvrdení umožňujúcich mu byť v konaní úspešný, by bolo porušením
komunitárneho práva a zásady kontradiktórnosti konania. Aj konanie s nízkou hodnotou sporu je

sporovýmkonaním,vktorommážalobcapovinnosťtvrdeniaadôkaznúpovinnosť.Neuneseniebremena
tvrdenia má vždy za následok zamietavé rozhodnutie súdu. Snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako
riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v hrubom rozpore s elementárnymi zásadami
spotrebiteľskéhopráva,keďneumožňujeexoffopreskúmaťzmluvuakauzuprávnehovzťahuaprípadnúnekalú povahu zmluvnej podmienky. Zmluvné dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach
v úverovej zmluve, ktoré umožňuje, aby zmenková suma pozostávala zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, je v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 528/2001 Z.z. a umožňuje v rozpore

s § 53 ods. 4 písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Dohoda o vyplnení zmenky nebola individuálne dohodnutá, a preto môže
predstavovaťneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve.Nemožnoprihliadnuťaninaneprimerane
vysoký zmenkový úrok 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Dohoda o vyplnení zmenky by bola právnym
úkonom obchádzajúcim zákon, a to normy na ochranu spotrebiteľa, ktorý je v zmysle § 39 OZ absolútne

neplatný. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto v konaní neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní
došlo k vadám tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd
rozhodnutie založil na tom, že žalobca na výzvu nedoplnil podanú žalobu, čím spôsobil nemožnosť
posúdenia, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Takýto postup je podľa žalobcu neprípustný a okresný
súd nemôže vyzývať na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná, a
uplatnením takejto výzvy podmieňovať ďalší postup v konaní. Ak z tohto dôvodu došlo k zamietnutiu

návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných
vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, pričom je vlastníkom cenného
papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie ani dokumenty k zmenke
nemá a v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s cenným papierom spojené. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských súdov,

je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa aplikáciou ustanovení
o zmenke obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca
zásadne nesúhlasil s tým, že by v takomto konaní súd bol oprávnený z úradnej povinnosti skúmať,
či ide o spotrebiteľský vzťah. Keďže súd neuviedol žiadne konkrétne argumenty, je jeho rozhodnutie

arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca trval na tom, aby okresný súd konal v
zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny
poriadok neumožňuje. Žalobca pritom skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom
zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd si sám vytvoril
pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý ani nie je účastníkom konania,

a žalovanou, mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania.
Okresný súd ignoroval § 17 Zákona zmenkového a šekového podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Žalovaná tak vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky a

keďžetakvsporovomkonanínemôžečiniťžalovaná,týmmenejtakmôžečiniťsámsúd.Vtejtosúvislosti
žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008.

Žalobca uviedol, že predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky,
ktorá ako listinný cenný papier inkorporuje samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl.

5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak však neurobil, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Samotný súd nie je legitimizovaný na to, aby vznášal námietky voči zmenke za žalovanú.
Okresný súd žiadal z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej na ťarchu žalobcu vykonať dokazovanie,
ktoré by údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Sama žalovaná sa tejto obrany

žiadnym spôsobom nedovolávala a uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Prvostupňový súd požadoval
od žalobcu preukázanie skutočností, o ktorých žalobca nemal vedomosť a nemal k dispozícii ani
požadované listinné dôkazy. Okresným súdom požadované doplnenie žaloby a s tým spojená údajná
povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala byť zmenka vystavená, nevyplývajú z
právneho poriadku a zo strany okresného súdu boli fabulované. Okresný súd síce poukazuje na predpisy

Európskeho a vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení nevyplýva ním
tvrdený nesúhlas s názorom žalobcu, že významnou pre konanie je výlučne zmenka. Okresný súd
vykonal dokazovanie oboznámením úverovej zmluvy, exekučného spisu a ďalšími listinnými dôkazmi,
avšak ani jeden z účastníkov dokazovanie týmito listinami nenavrhol. Podľa ust. § 120 OSP však vsporovom konaní je dokazovanie ovládané prejednacou zásadou a súd tak má vykonávať len tie dôkazy,
ktoré navrhli účastníci. Žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, čím jasne, úplne
a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a

obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Vo veci mohol okresný súd rozhodnúť o uplatnenom nároku
len z predloženej zmenky. Okresný súd vychádzal ako z nespornej zo skutočnosti, že žalovaná so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere a že zmenka je zabezpečovacou zmenkou
a že žalovaná zmluvu o úvere uzatvorila ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti neboli tvrdením ani jedného

z účastníkov konania, a preto ich nemožno považovať za nesporné. Žalobca ani žalovaná sa k
týmto okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by mohol súd dospieť k záveru
o ich nespornosti. V odôvodnení okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho
súdu z roku 1965. K tomuto rozhodnutiu žalobca uvádza, že mu jeho obsah nie je známy a toto
rozhodnutie ani nie je dostupné. Jedná sa o rozhodnutie takmer 50 rokov staré, pričom v čase jeho
vznikupraktickyeurópskespotrebiteľsképrávoneexistovalo.Rozhodnutienemeckéhonajvyššiehosúdu

nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky, a to zákon č. 191/1950 Zb. Nemecký najvyšší súd pritom pri rozhodovaní postupoval podľa
nemeckého práva a okresný súd vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom neriešil zhodu či rozdielnosť
právnej úpravy Nemecka a Slovenskej republiky. Záver okresného súdu s odkazom na prelomenie
abstraktnosti zmenky podľa tohto nemeckého rozhodnutia je v rozpore so záverom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Obo 3/2008, a tiež s rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, podľa ktorého je zmenkový záväzok úplne samostatný a oddelený
od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku.

Z týchto skutočností podľa žalobcu vyplýva, že okresný súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie

vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah, než
aký je predmetom súdneho konania. K záveru okresného súdu, že nemožno prihliadať na neprimerane
vysoké príslušenstvo pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25 % denne je nevyhnuté uviesť, že
zmenku vystavila žalovaná a dobrovoľne ju podpísala. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu Nitra sp.zn. 5Co/16/2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25

% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako
zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Aj keď sa tento rozsudok týkal inštitútu zmluvnej pokuty, ide o
majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas a v prípade,
ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. Zmenkový úrok na
zmenke má rovnakú funkciu, ako zmluvná pokuta, a preto je toto rozhodnutie v prejednávanom

prípade aplikovateľné. Žalobca poukázal tiež na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
10Co/79/2013, ktoré bolo vydané v identickej právnej veci a rovnako na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43Cob/316/2013. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také, a to porušením
nariadenia, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva

žalobcu na prístup k súdu. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu v celom
rozsahu vyhovieť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovanou, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej

pohľadávky voči žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950
Sb., Zákon zmenkový a šekový.Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), navrhovateľ začne európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I,
a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku

späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako
je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.

Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Krajský súd zistil, že v postupe okresného súdu došlo k vadám a tento postup nebol v súlade s

citovanými ustanoveniami Nariadenia, okresný súd nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s ust. § 120 O.s.p.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
nariadenia (tlačivo B) zo dňa 30.9.2013 (č.l. 38 spisu) vyzýval žalobcu, aby uviedol na základe akých

skutočností bola zmenka vystavená na uvedenú sumu, na základe akého právneho titulu a z akých
skutkových okolností vznikol záväzok, ktorý bol zabezpečený zmenkou, vyzval žalobcu špecifikovať
zmenkovú istinu s uvedením jej položiek s uvedením ich výšky, dátumu a dôvodu vzniku, odôvodniť
počiatok uplatneného 6% ročného úroku a predložiť príslušné listinné dôkazy. Z návrhu podanéhožalobcom však podľa krajského súdu vyplýva, že žalobca uplatnil nárok výlučne na základe predloženej
zmenky vystavenej žalovanou. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej
forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v

zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný.
Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na
žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
niejeviazanýnainévzťahyaaninahospodárskedôvodyvznikuzmenky.Sabstraktnosťouzmenkového
záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom

záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí
pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je
vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží
zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na
čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho
konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež

záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový
záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo

zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,
ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva

uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s
príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca
podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky. Nepredloženie okresným súdom požadovaných dôkazov
ani poskytnutie okresným súdom požadovaných informácií tak nemôže byť dôvodom na zamietnutie
žaloby zo strany okresného súdu. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu nie je relevantné to, že

žalobca ako majiteľ zmenky nepreukázal skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky a ani okolnosti
ohľadom kauzálnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej účastníkom mala byť žalovaná v postavení dlžníka.
Odvolací súd je toho názoru, že pre postup okresného súdu, ktorý tlačivom B vyzýval žalobcu na
doplnenie skutočnosti a predloženie ďalších dôkazov ohľadom uplatneného nároku, nebol daný žiadny
Nariadením stanovený dôvod. Žalobca dostatočne určil nárok ako nárok zmenkový, ktorý riadne doložil

originálom zmenky, čo na jeho preukázanie postačuje. Okresný súd tak nebol oprávnený vyzývať
žalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu
preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovanou, nakoľko takéto dôkazy nie sú pre posúdenie žalobcom uplatneného
nároku relevantné. Posúdenie takýchto okolností by bolo relevantné výlučne v prípade, ak by žalovaná

ako dlžník vzniesla v rámci súdneho konania námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Ak na
takúto výzvu žalobca požadované skutočnosti a dôkazy nedoplnil, nemôže byť táto okolnosť dôvodom
preto,abysúdnávrhžalobcupodanývsúladesNariadenímzamietolprenesplnenietejtovýzvy,nakoľko
doteraz poskytnuté informácie uvedené v návrhu žalobcu a ním pripojené dôkazy umožňujú postup súdu
podľa čl. 5 ods. 2 až 5, čl. 7 a čl. 9 Nariadenia. Ak okresný súd z dôvodu nedoplnenia tlačiva žalobcom

v takomto prípade uplatnený návrh žalobcu zamietol, v rozpore s Nariadením odňal žalobcovi možnosť
konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a tiež právo na spravodlivé súdneho konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Krajský súd uvádza, že okresný súd mal postupovať podľa Nariadenia a zaslať žalovanej tlačivo C

na odpoveď a následne, s prihliadnutím na skutočnosť, či žalovaná na uplatnený nárok žalobcu v
Nariadením stanovenej lehote odpovie alebo nie, určiť ďalší procesný postup. Vykonávať dokazovanie
je možné len v súlade s Nariadením, pričom čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu,
ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu
nedoručí v Nariadením stanovenej lehote súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov

predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento
záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia, ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov
doručením odpovede žalovanej strany. Okresný súd pritom napriek tomu, že mienil postupovať podľa čl.
4 ods. 4 Nariadenia a návrh zamietnuť z dôvodu jeho nedoplnenia, pripojil exekučný spis a pri zamietnutínávrhu vychádzal aj z obsahu listín v ňom obsiahnutých (napr. zmluva o úvere, rozhodcovský rozsudok).
Keďže žalovaná k uplatnenému nároku nevzniesla žiadne relevantné skutočnosti, mal okresný súd v
zmysle Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania

dokazovania a pripájania exekučného spisu.

V tomto prípade podľa krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov nad
rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom prípade
dostatočne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom zmenky, ale

je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie s
výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným súdom nebolo vykonávané
ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, nakoľko žalovanej okresný súd ani nedal možnosť k uplatnenému
nároku žalobcu sa vyjadriť. Okresný súd napriek tomu vykonával dokazovanie úverovou zmluvou
a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na
zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na posúdenie a rozhodnutie

o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne
uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,

k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri
využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,

skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného
súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na

posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Krajský súd nesúhlasí ani s postupom okresného súdu, ktorý z pripojeného exekučného spisu
konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a vo veci aplikoval

spotrebiteľské právo. Za daného stavu, keď žalovaná ani nemala možnosť voči uplatnenému nároku
žalobcu vzniesť námietky, nie je možné takýto postup okresného súdu akceptovať. Žalobca v konaní
uplatnilzáväzokžalovanejzaplatiťsumu,ktorúdozmenkydoplnilpôvodnýmajiteľzmenky,aokresnýsúd
napriek tomu posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej
zmluvy a nie ako nárok zo zmenky, čo je neprípustné. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom

uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila
charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie.

Vo vzťahu k charakteru zmenkového vzťahu ako vzťahu abstraktného okresný súd uviedol, že tento
vzťah nie je možné oddeliť od vzťahu spotrebiteľského, pričom argumentoval rozhodnutím nemeckého

najvyššieho súdu z roku 1965 a rozhodnutím Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu (C-419/11),
ktorý skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom. Krajský súd k tomu udáva, že abstraktný
charakter zmenkového vzťahu je vyjadrený § 17 zákona zmenkového a šekového. Zásada abstraktnosti
zmenkových záväzkov znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky, ktoré sú úplne oddelené od
všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k ich vzniku. V zmysle tohto ustanovenia potom dlžník

nie je oprávnený namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku skutočnosti, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu
s pôvodným majiteľom zmenky, a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Odvolací súd je toho
názoru, že výlučne žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný tvrdiť
na svoju obranu proti platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalovaná
strana tak musí tvrdiť a preukázať tiež okolnosti, ktoré by spochybnili abstraktný charakter indosamentu

v zmysle ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver,
že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dlžník tak musí preukázať, že
nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní nielen uplatniť,
ale ich aj riadne zdôvodniť a preukázať, nakoľko samotný majiteľ zmenky je dostatočne legitimovanýuž tým, že drží zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku, dôvod jej prijatia, či
dôvod jej indosácie a nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je záväzkom
samostatným, a preto nie je závislý na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok zo

zmenky, bez ďalšieho nie je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo nepochybné,
že s danou zmenkou súvisia. Neobstojí ani odkaz na nemecký rozsudok z roku 1965. Ohľadom tohto
rozsudku krajský súd uvádza, že nie je zrejmé, na základe akého právneho stavu bol daný rozsudok
vydaný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, či právna úprava, ktorú
nemecký súd v danom rozsudku aplikoval, je totožná s právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom

Zákone zmenkovom a šekovom. Z citácie dotknutého nemeckého rozsudku okresným súdom nie je
možné zistiť, aký nárok nemecký súd posudzoval, či sa jednalo o zmenku prevedenú bežným rubopisom
alebo rubopisom uskutočneným po lehote na protest, ktorý má len účinky postúpenia pohľadávky, ani
to, či nemecký súd na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere prihliadol na námietku zmenkového
dlžníka alebo bez takejto námietky. Okrem toho treba poukázať na judikatúru súdov SR, ktorá závery
tohto nemeckého rozhodnutia prekonáva názorom, podľa ktorého ...„z povahy zmenky ako abstraktného

a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp. zn.
5Obo 3/2008). Krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012,
podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne
nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok

zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok
preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti,
zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.

Krajský súd je potom názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia

základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, nemôžu postačovať na prelomenie
základnej zásady obsiahnutej v § 17 zákona zmenkového a šekového. Postup okresného súdu bol
preto v rozpore aj týmto ustanovením zákona zmenkového a šekového, ktoré dokazovanie ohľadom
základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu boli podané a preukázané
námietky zo strany dlžníka. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká

skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka.
Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako
relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd pri posudzovaní
uplatneného nároku žalobcu bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom
zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť.

Nebol však oprávnený skúmať podmienky jej vystavenia a ani jej prípustnosť či neprípustnosť. Zákaz
zneužitia práva je síce jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna
úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom
prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať
základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter vzťahu spotrebiteľského.

Krajský súd nesúhlasí ani s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k ustanoveniam
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré krajský súd považuje za potrebné v tejto
súvislosti citovať.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 28.04.2009,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu vystavenia
predmetnej zmenky 8.7.2009, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku
6 veriteľom.Okresný súd z uvedeného § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z dospel k záveru o možnej neplatnosti
dojednania o vystavení zmenky. V zmysle citovaného § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. mohol veriteľ
prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak sa jednalo

o zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Ak by v prejednávanom prípade zmenková suma vyplnená do zmenky túto maximálnu zmenkovú
sumu podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. presahovala, podľa krajského súdu mohla táto
skutočnosť mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť neplatnosť

zmenky a ani neplatnosť dohody o jej vyplnení. Samotný zákon č. 258/2001 Z.z. totiž porušenie
§ 4 ods. 6 nesankcionoval neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou dohody o vyplnení zmenky, ale
vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinnosti podľa tohto
ustanovenia veriteľom. V dôsledku porušenia tohto zákonom ustanoveného obmedzenia tak prípadne
mohol žalovanej vzniknúť výlučne nárok na náhradu škody voči pôvodného veriteľovi, teda voči
spoločnosti pohotovosť, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovanej ako

dlžníka prijala, resp. ju v rozpore s týmto ustanovením vyplnila. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom
tohtokonaniaavdôsledkuporušeniatejtozákonnejpovinnostinemoholvzniknúťžiadennárokžalovanej
ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý nie je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti neobstoja ani právne závery okresného súdu o možnom posúdení

zmluvného dojednania o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd
argumentoval tým, že dohoda o vyplnení zmenky má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu,
že umožňuje veriteľovi požadovať od spotrebiteľa zmenkovú sumu, ktorá pozostáva zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa zo zmluvy, a požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Krajský
súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré priamo

počítalo s tým, že za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru je možné vystaviť
zabezpečovaciu zmenku, ktorá musí spĺňať zákonom v danom ustanovení určené podmienky. Zákon
pritom priamo počítal aj s tým, že zmenka bude vystavená ako blankozmenka, keď uvádzal, že veriteľ
je povinný dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením.
Samotný zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví blankozmenku, ktorú dodatočne vyplní veriteľ. V

danom čase tak vystavenie takejto zmenky bolo v súlade s právnou úpravou zákona o spotrebiteľských
úveroch, a teda nie je možné konštatovať, že by sa malo jednať o postup veriteľa na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ako už bolo uvedené vyššie, otázku porušenia zákonom stanoveného limitu, do
ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie neplatnosťou zmenky alebo dohody
o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na náhradu škody vzniknutej spotrebiteľovi

porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský súd tak konštatuje, že nebolo zistené, že by zmenka
bola vystavená v rozpore so zákonom alebo by dohoda o jej vyplnení zákon obchádzala. Vzhľadom k
tomu, že žalobcom predložená zmenka spĺňala všetky Zákonom zmenkovým a šekovým požadované
náležitosti, jedná sa o platnú vlastnú zmenku vystavenú žalovanou.

Okresný súd vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne konštatoval, že na toto neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky nie je možné
prihliadať. Záver o neprimeranej výške zmenkového úroku však okresný súd konštatoval bez toho,
aby tento záver bližšie odôvodnil. Krajský súd konštatuje, že z tejto časti odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku nevyplývajú dôvody, pre ktoré okresný súd ku svojmu záveru o neprimeranej

výške zmenkového úroku dospel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nie je v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p. Vo všeobecnosti platí, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, pričom
sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť odôvodnený a dostatočne vysvetlený. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie

písomnej formy rozhodnutia nie je len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť tiež
prameňom poznania úvah súdu v otázke zisťovania skutkového stavu a tiež v právnom posúdení veci.
V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu chýba akákoľvek úvaha a skutkové zistenia súdu, ktoré by
odôvodňovali záver o rozpore úrokovej miery 0,25% s dobrými mravmi, resp. o zhoršení postavenia

spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou, pričom žalobca

v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobcaakonadobúdateľzmenky,ktorýniejeprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľa,nemápovinnosť
preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou. Okresný
súd bude postupovať v súlade s čl. 5 a nasl. Nariadenia, doručí žalovanej Tlačivo C na odpoveď a v

závislosti od toho, či žalovaná využije svoje právo na odpoveď alebo nie, urči okresný súd ďalší postup
v konaní. Ak žalovaná v odpovedi uplatní voči nároku žalobcu námietky, okresný súd tieto námietky
vyhodnotí a v prípade potreby vykoná dokazovanie v súlade s nariadením. Ak žalovaná v Nariadením
stanovenej lehote neuplatní žiadne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu, nie je okresný súd bez
námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj
keď by tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Keďže predmetom konania

je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude okresný súd tento nárok posudzovať podľa
zákona zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského
súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je platnou zmenkou spĺňajúcou všetky zákonom
zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne
odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených

záverov krajského súdu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.