Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/220/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8213207943.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ Q. E., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX,
XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie
vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 a 2/ X. O., K.. XX.X.XXXX, O. V. V. XX, XXX XX O., o zaplatenie
2.803,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.XX.XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovaných
1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.803 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.10.2010 do 11.2.2012 vo výške 56,87 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy
2.803 eur od 12.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými

v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva
o úvere), na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali
splácať úver v mesačných splátkach po 1.689 Sk vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca. Žalobcu si
uplatňuje 50 splátok úveru splatných od 20.10.2010 do 20.11.2014 v celkovej výške 2.803 eur. Splátky
splatné od 20.2.2012 do 20.11.2014 sa stali splatnými dňa 11.2.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na deň 20.12.2006 a
konečná splatnosť úveru na deň 20.11.2014. Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP)

upravovali podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností.
Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.
(ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Tvrdil, že
na túto zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia § 52-54 Obč. zákonníka (ďalej len OZ), pretože do
31.12.2007 sa tieto ustanovenia vzťahovali len na zmluvu kúpnu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené
v 8. časti OZ a na zmluvu podľa § 55 OZ a na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879j OZ, podľa ktorého sa novelizovaným ustanovením § 52

ods. 1 OZ nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutýchpred1.1.2008.Akpred1.1.2008bolauzavretázmluvaoúvere,kdeboldlžníkspotrebiteľom,
nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - 54 OZ , ale je potrebné
aplikovať ZoSÚ ako lex specialis a tiež ObZ. s poukazom na § 1 ods. 2 . Pôvodný veriteľ dňa 15.12.2011zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu aj pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo
výške 5.301,47 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.852,78 eur, riadneho úroku 104,53 eur, z úroku
z omeškania vo výške 335,19 eur, ostatného príslušenstva 8,97 eur, pričom úrok vo výške 335,19 eur

a sumu 8,97 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňoval.

2. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. XRo/XXX/XXXX-XX zo
dňa XX.X.XXXX, ktorým súd zaviazal žalovaných na zaplatenie žalobcom žalovanej sumy 2.803 eur s
príslušenstvom namietal svoju pasívnu legitimáciu s tým, že so žalovanou v 1. rade uzavrel dohodu,

ktorou na seba prevzala povinnosť splácať úver.

3. Žalovaná v 2. rade namietala v odpore proti spomenutému platobnému rozkazu aktívnu legitimáciu
žalobcu s tým, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky. Zároveň vzniesla námietku premlčania a navrhla
žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 27.9.2014 k vznesenej námietke premlčania uviedol, že si
uplatňuje iba nepremlčané splátky splatné od 20.10.2010 do 20.11.2014. Pôvodne splatné splátky od
20.2.2012 do 20.11.2014 sa stali splatnými dňa 11.2.2012, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

5. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil dôkazy, týkajúce sa postúpenia pohľadávky v zmysle § 92
ods. 8 ZoB, žalobca uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky podľa jeho názoru
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ďalej mal za to, že zo znenia ustanovenia § 92
ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,

ktorá je už splatná. Napriek uvedenému poukázal na výzvu zo dňa 25.9.2008, ktorá má preukazovať,
že právny predchodca splnil podmienky na postúpenie pohľadávky. Právny predchodca nevyužil svoje
oprávnenie na zosplatnenie pohľadávky, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to podaním
zo dňa 23.1.2012 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 11.2.2012. Podľa žalobcu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúenie pohľadávky.

6. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa XX. X. XXXX, zmluvou o splátkovom úvere zo P. XX.
XX. XXXX č.l. 4, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne č.l. 5-19, oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa XX. XX. XXXX č.l. 20, podacím hárkom č.l. 21, oznámením o postúpení

pohľadávky zo dňa XX. XX. XXXX č.l. 22, podacím hárkom č.l. 23, výzvou k úhrade a oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX. X. XXXX č.l. 24, zmluvou o postúpení pohľadávok
15. 12. 2011 č.l. 25-29, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 33-34, pokusom o zmier zo
dňa 22. 8. 2013 č.l. 35-36, platobným rozkazom č.l. 46, odporom žalovaného v 2. rade zo dňa 11. 6. 2014
č.l. 49, odporom žalovanej v 1. rade zo dňa 20. 6. 2014 č.l. 50-52, vyjadrením k odporu odporcu zo dňa

27. 9. 2014 č.l. 65-66, vyjadrením žalobcu zo dňa 17. 7. 2015 č.l. 85, vyjadrením žalovaného v 2. rade
zo dňa 17. 7. 2015 č.l. 86, výzvou zo dňa 23. 11. 2016 č.l. 96, vyjadrením žalobcu zo dňa15. 12. 2016
č.l. 97-102, výzvou zo dňa 25. 9. 2008 č.l. 103, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa XX. X. XXXX č.l. 104, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX. XX.
XXXX č.l. 105, výzvou k úhrade zo dňa XX. X. XXXXX č.l. 106, oznámením o postúpení pohľadávky

zo dňa XX. XX. XXXX č.l. 107, podacím hárkom č.l. 108-109, podaním žalobcu zo dňa 10. 4. 2017 a
zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzavreli zmluvu o
splátkovom úvere dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným bezúročný

spotrebný úver vo výške 100 000,-- Sk, pri premenlivej úrokovej sadzbe 12 % ročne v deň uzatvorenia
zmluvyaRPMN14,70%.Žalovanísazaviazali splácaťúvervmesačnýchsplátkachpo1.689Skvždydo
20. dňa toho - ktorého mesiaca, splatnosť prvej splátky bola 20.12.20006 a konečná splatnosť úveru bola
20.11.2014, t.j. celkom v 96 mesačných splátkach, splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho
mesiaca. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 2.000,-Sk z prostriedkov úveru a poplatok za

správu úveru bol 60 Sk mesačne. V záverečných ustanoveniach v čl. II. bod 2 dlžník vyhlásil, že sa
oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, Sadzobník a podmienky
určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.8. Nesporné tiež bolo, že žalovaní uhradili pôvodnému veriteľovi splátky od 24.11.2006 do 24.4.2009,
celkom sumu 1.096,34 eur, z ktorej pôvodný veriteľ započítal sumu 966,95 eur na istinu, na poplatky
sumu 66,39 eur a na úrok z omeškania sumu 63 eur.

9. Spornou ostala skutočnosť: 1/ či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať podľa ObZ tak,
ako to tvrdil žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, keďže ide o spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 53-54 OZ o spotrebiteľských zmluvách. (viď uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013). Úver je síce absolútnym obchodom, ale v

prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná zákonom o ochrane spotrebiteľa
a je potrebné ju posudzovať podľa predpisov občianskeho práva o spotrebiteľských zmluvách aj v
zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 5MCdo 20/09, pričom novelou OZ zák. č. 150/2004 došlo k zásadnej
zmene v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná vec sa týka aj Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá chráni spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného
vzťahu. Spornou ostala tiež skutočnosť: 2/ či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v tomto

spore alebo nie.

10. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože okrem
§ 524 OZ sa postúpenie bankovej pohľadávky musí riadiť aj § 92 ods. 8 a zák. č. 483/2001Z.z.
o bankách (ďalej len ZOB), podľa ktorého banka môže postúpiť na subjekt, ktorý nie je bankou,

len splatné pohľadávky po tom, čo písomne vyzvala dlžníka na zaplatenie splatnej pohľadávky a
nesplatné pohľadávky môže postúpiť len vtedy, keď vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Pôvodný
veriteľ - banka pri postúpení pohľadávky nepostupovala podľa § 92 ods. 8 ZoB, preto zmluva o
postúpení pohľadávky je neplatná a žaloba nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalobca
tvrdil, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože pôvodný veriteľ mohol postúpiť na

neho aj nesplatnú pohľadávku a na aktívnu legitimáciu postačuje, že predložil súdu oznámenie banky
adresované žalovaným o postúpení pohľadávky na žalobcu.

11. So vstupom Slovenska do Európskej únie Slovenská republika je povinná aplikovať európske
právnepredpisy,ktorémajúprednosťpredslovenskýmiprávnymipredpismi,teda jepovinnáprednostne

aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernicu 93/13). Táto Smernica 93/13 bola
prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4. 2004 v ust. §
52-54, týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských zmlúv.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

13. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

14. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

15. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľapodľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

17. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

18. Zmluva o úvere ako absolútny obchod je upravená v ObZ v § 497, podľa ktorého zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 261 ods. 3 písm.
d) ObZ okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahy: zo zmluvy o úvere (§497).

19. Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj napriek ustanoveniu čl. II. bod 3,
podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a tiež
aj napriek čl. II. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať
podľa príslušných ustanovení ObZ.

20. Na prejednávaný prípad je možné použiť len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so
Smernicou 93/13 a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky,
teda je potrebné prejednávaný právny vzťah posudzovať aj podľa ustanovení OZ týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy a v čase

postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa č. 632/1992 Zb. (§ 23a ods.1, 2).,
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, ako aj podľa špeciálnych predpisov - zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a podľa špeciálneho zákona č. 238/2001 Z.z. o bankách
(ďalej len ZoB), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky, keďže ide o
bankovú pohľadávku.

21.Podľa§52 ods.1OZ, účinnéhovčaseuzavretia úverovejzmluvy (ku 22.5.2006) Spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

22. Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

25. Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy, dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez

súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

26. Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.28. Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 524 ods. 1 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

30. Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené

31. Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

32. Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

34. Podľa § 2 ods. 3 OZ Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviťdohodouodchylneodzákona,aktozákonvýslovnenezakazujeaakzpovahyustanovenízákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

35. Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 632/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa.

37. Podľa § 23a ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

38. Podľa § 23a ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu ( § 52 až 60 OZ )sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

39. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zák. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) účinného v
čase uzavretia úverovej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

40. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

41. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

42. Ust.§ 53 ods. 1 OZ ,účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyslovene zakazovalo, aby

spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné podmienky zmluvy. Podľa
§ 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemohli odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemohol vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznával alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 5 OZ V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považovali

okrem iného najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy a ktoré dovoľovali dovoľujú dodávateľovi, t. j. banke - pôvodnému veriteľovi
previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom
došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 OZ
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

43. Na základe uvedeného a v duchu existujúcej judikatúry a v súlade s právnou úpravou a zásadami na
ochranu spotrebiteľa opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom súd poukazuje na citovaný
bod 19.16 VOP, podľa ktorého žalovaní ako spotrebitelia boli oprávnení postúpiť svoje pohľadávky
voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom Banky, ale naopak právny predchodca žalobcu - Banka ako veriteľ bol oprávnený bez súhlasu

žalovaných kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie
voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu.

44. Táto podmienka spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne
môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s
postúpením pohľadávky odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Táto podmienka
je tiež spôsobila obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva.

Právnypredchodca navrhovateľapostúpilpohľadávkunaspoločnosť,ktoránemáoprávnenievykonávať
bankovú činnosť, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho
nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto
nerovnováhy.

45. Táto nerovnováha má za následok rozpor s dobrými mravmi a následne absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorá vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým
veriteľom a úverovými dlžníkmi. Terajší žalobca nadobudol pohľadávku na základe postúpenia od
pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. Inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ani podmienkou, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. Inštitút postúpenia je zákonom

prípustný, avšak vychádzajúc z obsahu zmluvy, ktorej súčasťou mali byť VOP, je potrebné konštatovať,
žeprávaapovinnostiúčastníkov niesúvsúvislostisprávompostúpiť pohľadávkuvyváženévovzťahuk
obom účastníkom, nie sú individuálne dohodnuté, keďže sa jedná o typovú zmluvu, ktorá však vykazuje
znaky jasného nepomeru v neprospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka a v takom prípade je
takúto podmienku, ktorá je nevyvážená, potrebné považovať za absolútne neplatnú.

46. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle citovaných ustanovení OZ chrániacich spotrebiteľa,
ale aj ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, nerovnosť zmluvných strán je definovaná ako
konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pričom ide aj o nekalú obchodnú praktiku v zmysle §
8 ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná obchodná praktika uvedená vo VOP v neprospech

spotrebiteľa je preto v rozpore s dobrými mravmi, ktorá je je absolútne neplatná a na ktorú súd prihliada
z úradnej povinnosti. Súd zdôrazňuje, že v súvislosti s posudzovaním žalovanej pohľadávky sa žalovaní
ako spotrebitelia dostali do výrazného zhoršenia právneho postavenia a v prípade, ak by sa chceli
domáhať svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného veriteľa, ale v tomto konaní od
žalobcu, by boli značne diskriminovaní, a preto konanie pôvodného veriteľa a nasledujúceho subjektu,

na ktorý bola pohľadávka postupovaná, vykazuje i znaky sťaženia domáhania sa práv dlžníka voči
veriteľovi, čo je možné tiež hodnotiť ako znak diskriminácie a vybočenia z pravidiel morálky a takéto
konanie možno posudzovať aj ako nekalú obchodnú praktiku.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len ZoB) účinného v čase uzavretia úverovej

zmluvy Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové
povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.48.Podľa§2ods.3ZoBBankovépovoleniejepovolenienazaloženiebankyalebonazriadeniepobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo

ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

49. Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

50. Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

51. Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému

dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo
pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad
jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými
celkami a subkonsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi

podľa § 49c.

52. Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

53. Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

54. Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

55. Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú

osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

56. Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových
činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť
pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.

57. Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť

58. Podľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi
klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti
postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody

59. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky( v čase uzavretia

zmluvy to bol § 92 ods. 7 zák. o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.60. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť, bola otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel

cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť
pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu
podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúma ,
či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia
pohľadávky na žalobcu ( v čase uzavretia zmluvy išlo o ust. § 92 ods. 7 ZoB ).

61. Súd je toho názoru, že § 92 ods. 8 ZoB neupravuje výnimky z bankového tajomstva tak, ako to tvrdí
žalobca, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

62. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,

nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka
bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“

2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

63. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky

klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom,

čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovaným na splnenie dlhu,
ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie
bankovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, aby banka aj skutočne doručila takúto výzvu žalovaným.
Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam Slovenskej sporiteľne adresovaný žalovaným o postúpení

pohľadávky a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva žalobcu ako postupníka žalovaným na
zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaní
ako dlžníci boli v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní.

64. Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia

pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva
to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút

postúpeniapohľadávkyzodpovedajúcenesplácanémudlhu,atoajosobe,ktorániejebankou“(pôvodný
odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z. ).

65. Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku,
s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva

z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení je
zdôraznenýpeňažnýzáväzokklientabankyalebočasťpeňažnéhozáväzku,ktorýmjedlžníkvomeškaní.
Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný
zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90
dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže

postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na
ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú ( v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté
na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktoré činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad
NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností, čo by bolo v rozpore s účelom ZoBa viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vystupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup
by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky

vyžadovaná v § 27ods. 1 ZoB a v súlade so Smernicou o nekalých praktikách. Súd nespochybňuje právo
banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so
zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže
banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

66. Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je
právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v
konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právnehoúkonu,atopostúpeniapohľadávkyzostranybanky.Vprípade,aktentofaktickýúkonvykonaný
nebol, neplatným bude následný právny úkon.

67. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

68. Uvedené ustanovenie treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý

je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti
alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry
dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca
odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa
takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil,

alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť
postúpenia pohľadávky bankou.

69. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca,
kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne

postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe
hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho aktívnej
legitimácie v spore neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že
došlo k doručeniu výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách do dispozičnej sféry
žalovaného. Žalobcovi je táto skutočnosť ohľadom nutnosti preukázať predmetnú skutočnosť známa z

konaní, v ktorých požadoval nároky z takto postúpených pohľadávok. Tu sa žiada opäť zdôrazniť, že
výzva, ktorá mala preukazovať výšku pohľadávky žalovaného bola zo dňa 25.9.2008 a v nej uvedená
pohľadávka bola v sume 5.938,50 Sk (viď tiež ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení
s ustanoveniami § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k splatnej časti pohľadávky). Žalobca
teda ani na výzvu súdu nepredložil relevantný dôkaz o tom, aby banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila

predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou a doručenou
výzvou žalovaným v zmysle cit. ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení úverového
vzťahu bankou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Žalobca
v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške
uvedenej v zozname pohľadávok - v prílohe č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávky. Banka postúpila

pohľadávku žalobcovi a postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila žalovaným, čo však nepostačuje
na to, aby žalobca bol aktívne legitimovaný.

70. Žalovaní boli v omeškaní s dlžnými splátkami, ale postúpenie sa týkalo celého dlhu, keďže k
postúpeniu pohľadávky došlo dňa 15.12.2011.

71. Žalobca síce predložil súdu výzvu na úhradu dlžnej sumy a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru adresovanú žalovaným zo dňa 23.1.2012, avšak žalobca na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti bankového úveru nebol oprávnený, keďže nemal povolenie vydané NBS na vykonávanie
bankovej činnosti, preto súd na toto oznámenie pri rozhodovaní nemohol prihliadnuť a na základe tohto

oznámenia nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

72. Podľa názoru súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada NBS, opodstatňuje záver, že s
bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky jeproduktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať bankové oprávnenie zahŕňa aj správu úveru, aj zosplatnenie úveru

ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

73. Ak predmetom postúpenej pohľadávky podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mala byť
sumy 5.301,47 eur, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ ako banka postúpil zmluvou zo dňa 15.12.2011
nebankovej spoločnosti aj nezročné splátky úveru, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo zo strany

banky pred postúpením pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011
na žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola nezročná pohľadávka, preto je toto postúpenie neplatné a
žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby.

74. Súd dodáva, že aktívnou legitimáciou sa rozumie takého hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencie tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
základnou súčasťou súdneho konania (porov. Rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

75. Na základe uvedeného, teda nesplnenia aktívnej legitimácie žalobcu v spore, súd žalobu zamietol.

76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP
s tým, že úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).