Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/589/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109212698
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6109212698.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: W.. M. I., nar XX. XX.
XXXX, bytom B. X, S. S., v konaní zastúpenom Lion Law Partners s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Horná 32, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti odporcovi: Y. I., B.., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. O. X, S., v konaní zastúpenom JUDr. Evaristom Zuzanom, advokát, advokátska kancelária,
so sídlom Horná 65A, Banská Bystrica, IČO: 45 028 273, o neúčinnosť právnych úkonov, o trovách

konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 03. 2014
č. k. 7C/117/2009 - 500, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.243,85 Eur na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Evarista Zuzana,
advokáta, vedený v D., a. s., S. S., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením rozhodoval o náhrade trov konania po tom, čo krajský súd, ako
súd odvolací, rozsudkom č. k. 14Co/360/2012 - 470 zo dňa 10. 12. 2013 potvrdil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 7C/117/2009 - 424 zo dňa 11. 06. 2012, ktorým bol návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietnutý. Výrok rozsudku o náhrade trov konania, ktorým prvostupňový súd rozhodol
o náhrade trov konania podľa § 150 O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania, odvolací súd zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
Okresný súd poukázal na ustanovenie § 226 O. s. p., podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené
a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu. V ďalšom rozhodoval prvostupňový súd o náhrade trov konania podľa

zásady úspešnosti v konaní v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Poukázal na to, že právny
zástupca odporcu uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia včas. Súd preskúmal vyčíslenie trov
konania a trov právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov a priznal ich s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky, pretože predmetom
konania bolo určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch. Za irelevantné
označil, že neúčinnosť právnych úkonov, podľa názoru právneho zástupcu odporcu, mohla mať za

následok zníženie hodnoty majetku dlžníkov navrhovateľa vo výške 69.983,40 Eur (z ktorej hodnoty
pri vyčíslení trov právneho zastúpenia právny zástupca odporcu vychádzal). Prvostupňový súd ustálil,
že nejde o prípad, kedy by bola aplikovateľná úvaha právneho zástupcu odporcu, a preto pri určovaní
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1
vyhlášky, čo predstavuje v roku 2008 výšku 48,63 Eur, v roku 2009 výšku 53,49 Eur, v roku 2010 výšku
55,49 Eur, v roku 2011 výšku 57,- Eur a v roku 2012 výšku 58,69 Eur.Ďalej prvostupňový súd uviedol, že vychádzal aj z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky (v znení účinnom
do 31. 05. 2009), resp. ods. 2 vyhlášky (v znení účinnom do 31. 05. 2010), podľa ktorého základná
sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých

osôb. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia prvostupňový súd rozpísal jednotlivé úkony
právnej služby s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie ku každému úkonu s tým, že takýmto
spôsobom (spolu s režijným paušálom a príslušnou DPH) trovy konania vyčíslil na sumu 1.276,87 Eur.
Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že odporcu zastupuje splnomocnený advokát v konaní už
od roku 2008, pôvodne vedenom pod sp. zn. 7C/41/2009, kedy bol jeho právnym zástupcom W.. W.

U., pričom JUDr. Evarist Zuzan prevzal zastupovanie odporcu dňa 04. 01. 2010. O trovách odporcu
Y. I. B.. nebolo počas celého konania rozhodnuté. Súd priznal aj trovy právneho zastúpenia za rok
2009 s poukazom na ustanovenie § 24 O. s. p. Pokiaľ ide o udelenie substitučných plnomocenstiev
medzi advokátmi, je na nich, ako si vzájomné nároky medzi sebou vyrovnajú. Za rozhodujúce v zmysle
ustanovenia § 149 O. s. p. považoval prvostupňový súd, že odporca si zvolil za advokáta, ktorému majú
byť trovy zaplatené, JUDr. Evarista Zuzana. Súd považoval priznané trovy za účelne vynaložené, a preto

ich odporcovi priznal.

Proti rozhodnutiu o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.
Vytkol prvostupňovému súdu, že jeho odôvodnenie, prečo po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., napriek tomu, že mu nič nebránilo rozhodnúť podľa

ustanovenia § 150 O. s. p. majúc za to, že odôvodnenie len poukazom na ustanovenie § 226 O. s. p.
postráda atribúty zákonného zdôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Za neudržateľnú a nevysvetliteľnú považoval argumentáciu súdu, na základe ktorej priznal náhradu trov
právneho zastúpenia aj za úkony pred oficiálnym prevzatím zastupovania odporcu dňa 04. 01. 2010.

Pokiaľ pred týmto obdobím právny zástupca odporcu vystupoval v konaní v postavení advokátskeho
koncipienta, resp. substituenta W.. U., súd opätovne rozhodol nepreskúmateľným spôsobom bez
odpovedajúcich dôkazov a bez opory v zistenom skutkovom stave priznajúc odporcovi aj náhradu
trov právneho zastúpenia za roky 2008 a 2009. Ďalej poukázal na procesný postup súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/41/2008, kde nelogicky a nedôvodne bola časť pôvodného nároku vylúčená

na samostatné konanie, v čom treba vidieť navrhovateľa ukracujúci postup zo strany súdu, ktorý
nemôže byť vykladaný na jeho ťarchu. V pôvodnom konaní boli totiž odporcovi 1/ až 3/ zastupovaní
tým istým zástupcom, v dôsledku čoho prichádzalo do úvahy krátenie nominálnej hodnoty jedného
úkonu právnej služby z titulu viacerých zastupovaných subjektov. Pretože odvolací súd v zrušujúcom
uznesení nereagoval na konkrétnu a členitú argumentáciu navrhovateľa v jeho vyjadrení zo dňa 08.

08. 2012, opätovne na ňu poukázal. Konkrétne poukázal na vhodnosť použitia ustanovenia § 150 O.
s. p. s prihliadnutím na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR opierajúcu sa o rozhodnutie
č. k. 6Mcdo/5/2011 zo dňa 18. 01. 2012. V porovnaní z doterajšou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR podľa § 150 O. s. p. novela účinná od 15. 10. 2008 ako prioritné hľadisko uvádza správanie
sa účastníka v konaní. Toto je zrejmé najmä z obsahu jeho výsluchu zo dňa 24. 11. 2008 a v celom

ďalšom konaní len zo sprostredkovanej aktivity jeho právneho zástupcu. Poukázal na neurčité, neisté a
účelové odpovede odporcu na dôležité skutkové otázky navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, z čoho
vyplýva hmatateľná a neprehliadnuteľná pochybnosť o hodnovernosti argumentácií odporcu. Odporca
účelovo skresľoval skutočnosti, ba až klamal, takže jeho argumentácia sa dostala do extrémneho
nesúladu s ostatnými dôkazmi. Za týchto okolností práve ustanovenie § 150 O. s. p. malo slúžiť na

odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti medzi účastníkmi konania, preto súd
pôvodnesprávneaplikovaltotozákonnéustanovenie.Súduvšaknebrániloničvyhodnotiťanimajetkové,
sociálne a ďalšie pomery účastníkov konania, ktoré sú v priaznivom pomere v prospech navrhovateľa,
a to s poukazom na výšku dlžnej sumy a výšku nárokovateľnej sumy predstavujúcej účelne vynaložené
trovy právneho zastúpenia odporcu. Potrebné je zvažovať aj eventuálny aspekt neprimeranej tvrdosti

v zmysle zásady proporcionality, keď majetková sféra odporcu neutŕži žiadnu citeľnú stratu, avšak
bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať za daného stavu náhradu trov konania odporcovi. Ďalej
dôvodí tým, že prvostupňový súd v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vytvoril ďalší súdny
spor, hoci v pôvodnom konaní sa navrhovateľ primárne domáhal posúdenia všetkých kúpnych zmlúv,
na ktoré odporca použil nepreukázateľne získané finančné prostriedky. Minimálne vo vzťahu ku Kúpnej

zmluve zo dňa 20. 01. 2006 možno uvažovať o absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy z dôvodu,
že ju nepodpísal kupujúci odporca, ale jeho otec. Súd sa vôbec nezaoberal otázkou, že v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou bolo prioritne potrebné sústrediť pozornosť predovšetkým na
správanie sa účastníkov v konaní a až sekundárne mali byť posudzované a hodnotené ostatné otázky.V prospech navrhovateľa preto mala byť vyhodnotená ako mimoriadna okolnosť, že navrhovateľ nebol
objektívne schopný presne označiť odporovateľné právne úkony práve pre blízky príbuzenský pomer
odporcu a jeho rodičov v pozícii dlžníkov navrhovateľa, na ktorú okolnosť opakovane upozorňoval. Súd

však nijako ani v merite veci, ani v časti výroku o náhrade trov konania túto okolnosť nezohľadnil a
nevyhodnotil ju.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie okresného súdu

podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Odvolací súd síce zmenil výrok napadnutého uznesenia, avšak len v časti nesprávne priznanej výšky
úkonu v roku 2010, konkrétne písomné podanie na súd: vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26. 07. 2010
(omylom uvedené 2009), kde prvostupňový súd priznal náhradu vo výške 55,49 Eur za úkon právnej
služby, hoci vzhľadom na skutočnosť, že aj tento úkon právnej služby sa ešte týkal troch zastupovaných

osôb, pričom tento úkon bol vykonaný v čase platnej a účinnej právnej úpravy vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
v § 13 v stave k 30. 06. 2013 (predchádzajúca úprava platila do 31. 05. 2010), kedy sa základná sadzba
tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (§
13 ods. 2). Preto za tento úkon právnej služby nemala byť priznaná hodnota úkonu 55,49 Eur, ale 27,74
Eur, čo s príslušnou 19 % DPH predstavuje sumu 33,02 Eur, o túto čiastku priznal prvostupňový súd

odporcovi viac, ako mu prináležalo. V rozsahu tejto nesprávne určenej čiastky preto odvolací súd znížil
priznanú náhradu trov právneho zastúpenia (teda namiesto priznanej sumy 1.276,87 Eur priznal sumu
1.243,85 Eur).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd týmto reaguje aj na odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorý

vytýkal prvostupňovému súdu, okrem iného, aj nezohľadnenie tejto skutočnosti. Vzhľadom na uvedené
vyčíslenie je však zrejmé, že táto námietka nebola dôvodná. Naopak, prvostupňový súd úkony za rok
2008,2009,akoaj2010(tuprvédvaúkony)krátilpodľavtedyplatnejúpravy(§13ods.3,resp.2vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o 20 %). Nesprávne však určil hodnotu tretieho úkonu v roku 2010 (v napadnutom
uznesení je pisárska chyba, namiesto 26. 07. 2009 malo byť uvedené 26. 07. 2010), kedy mala byť

hodnota úkonu krátená o 50 %.

Odvolací súd k jednotlivým úkonom priznaných prvostupňovým súdom dodáva, že tieto posudzoval len
z hľadiska rozsahu a obsahu odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., ktorými
je odvolací súd viazaný. Nemohol preto odvolací súd prihliadnuť na niektorý úkony, ktoré nemali byť

priznané v plnej výške, keďže išlo len o procesné podanie, resp. účasť na pojednávaní, ktoré bolo
odročené.

Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľa, v zmysle ktorej nemala byť priznaná odporcovi
náhrada trov za právne zastúpenie v roku 2008 a 2009, túto námietku odvolací súd považuje za

bezpredmetnú. Z priloženého spisu sp. zn. 7C/41/2008 je bez akýchkoľvek pochybností zistiteľné, že
aj v konaní v roku 2008 a 2009 bol odporca Y. I. B.. zastúpený splnomocneným advokátom W.. U., má
preto právo na náhradu trov konania aj za tieto úkony právnej služby a správne rozhodol prvostupňový
súd, pokiaľ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 3 O. s. p. na túto skutočnosť poukázal a rozhodol,
ktorému z advokátov priznať náhradu trov konania.

Zásadnou odvolacou námietkou navrhovateľa bolo, že prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda rozdielne od svojho pôvodného rozhodnutia, kedy o trovách
konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. o. Odvolací súd zrušil pôvodné
rozhodnutie o trovách konania, pretože mal za to, že prvostupňový súd nevysvetlil, prečo o trovách

konania rozhodol s použitím tohto mimoriadneho zákonného ustanovenia. Preto, pokiaľ prvostupňový
súd takéto mimoriadne dôvody nezistil a nedokázal ich riadne pomenovať, rozhodol správne, keď
rozhodol o náhrade trov konania v zmysle základnej zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.
s. p. Dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ na podporu svojho tvrdenia, nemôže odvolací súd akceptovať,
pretože všetky smerujú v konečnom dôsledku k posudzovaniu veci samej. Pokiaľ je účastník neúspešný

v dôsledku neunesenia dôkazného bremena na svoje tvrdenie, znamená to jeho procesný neúspech
vo veci, ten však nemožno zmierňovať použitím tohto mimoriadneho zákonného ustanovenia pre
rozhodnutie o trovách konania. V konaní, kde predmetom sporu je neúčinnosť právneho úkonu, odporca,
ako strana popierajúca tvrdenia navrhovateľa, pochopiteľne a z logických dôvodov uvedenie na svojuobranu len tie okolnosti a argumenty, ktoré mu môžu pomôcť, nemožno očakávať, že bude tvrdiť,
vysvetľovať a argumentovať tak, ako predpokladá protistrana.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd síce zmenil vzhľadom na prv uvedené výrok napadnutého
uznesenia, avšak vo svojej podstate ide o rozhodnutie (až na uvedený jeden úkon) vecne správne a tiež
správne a dostatočne jasne odôvodnené.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu účastníkovi právo na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, keď navrhovateľ bol neúspešným účastníkom odvolacieho konania
(resp. jeho úspech bol len nepatrný) a odporcovi žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.