Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218720
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116218720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a. s.,
Štúrova 5, 813 54, Bratislava, IČO: 31 318 916, adresa na doručovanie: OTP Banka Slovensko, a. s.,
Odbor právny, Alžbetina 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. M. ,
XXXXXT.,ozaplatenie2728,87eurasprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov
č.k. 25Csp/71/2016-47 zo dňa 18.09.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.598,87
eura z titulu istiny, 1.321,33 eura z titulu bežného úroku, 38,65 eura z titulu úroku z omeškania, úrok z
omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 2.598,87 eura od 19.08.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške
62,60 eura. Žalovanému povolil zaplatiť vzniknutý dlh v 80,- eurových mesačných splátkach splatných
vždy do 25. dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok, počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. V prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 52

% vo výške, ktorá bude stanovená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 - 8 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol
na základe uzatvorenej zmluvy o Poistenom OTP expres úvere dňa 17.12.2012, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.820,- eur s uvedením ročnej
úrokovej sadzby 29,30 %, ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) 37,47 %, celkovej
čiastky splatnej spotrebiteľom vo výške 7.135,19 eura a priemernej hodnoty RPMN 19,37 %. Žalovaný
sa zaviazal splácať poskytnutý úver banke v 84 mesačných splátkach vo výške 84,94 eura, a to vždy
k 5. dňu v mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola uvedená 17.12.2009. Žalovaný sa zároveň
zaviazal v prospech žalobcu uhrádzať poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eura, poplatok
za zabezpečenie poistenia vo výške 3,13 eura, poplatok za každú upomienku vo výške 25,- eur,

poplatok za zmenu zmluvných podmienok vo výške 65,- eur a poplatok za nedočerpanie úveru vo
výške 3 % nedočerpanej čiastky úveru. Podaním zo dňa 18.03.2015, žalobca oznámil žalovanému
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k 22.04.2015 s výzvou na uhradenie zostatku nesplateného
úveru vo výške 4.095,63 eura v lehote 10 dní od doručenia podania, ktoré žalovaný prevzal 15.04.2015.Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný celkom uhradil 829,71 eura, pričom na istinu bola
zaúčtovaná suma celkom vo výške 91,13 eura, na poplatky suma vo výške 190,67 eura, na úroky suma
547,89 eura a na úroky z omeškania suma 0,02 eura. Zostatok nesplatenej istiny predstavuje 2.728,87

eura, kapitalizovaný zmluvný úrok do 18.08.2016 sumu 2.396,29 eura, nezaplatený zmluvný úrok do
zosplatnenia bol vo výške 1.321,33 eura. Po zosplatnení si žalobca účtoval poplatky vo výške 112,60
eura, a to mesačný poplatok 3,13 eura za 20 mesiacov (október 2013 - máj 2015), t.j. v sume 62,60
eura a dvakrát poplatok za upomienku po 25,- eur. Po právnom posúdení uplatneného nároku súd
uviedol, že považoval za preukázané, že medzi stranami sporu sa jedná o vzťah spotrebiteľský, lebo

uzatvorená zmluva o Poistenom OTP expres úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v súlade s ust. § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru žalobcom, súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo
výške 2.728,87 eura, od ktorej odpočítal sumu 130,- eur, ktorá bola dvakrát zarátaná na poplatky
vo výške 50,- eur a jedenkrát vo výške 30,- eur, ktoré si žalobca zúčtoval pred zosplatnením. Súd
prvej inštancie považoval tieto poplatky za neprimerané, ktoré neodzrkadľovali hodnotu upomienky, ale

predstavujú skrytú sankciu vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi. Z tohto dôvodu preto vyhovel
žalobe ohľadne priznanej istiny vo výške 2.598,87 eura. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi
sumu kapitalizovaného zmluvného úroku len ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. vo
výške 1.321,33 eura a poplatky za poistenie vo výške 62,60 eura. Zamietol žalobu v časti uplatnených
poplatkov za 2 upomienky po 25,- eur. Ďalej priznal žalobcovi sumu kapitalizovaného úroku z omeškania

vyčísleného k 18.08.2016 vo výške 38,65 eura. Úroky z omeškania si žalobca pri kapitalizácii vypočítal
len z nezaplatenej istiny, a preto ich súd v kapitalizovanej forme priznal aj po zosplatnení do dátumu,
ktorý žiadal žalobca. Následne od 19.08.2016 súd priznal žalobcovi ním žiadané úroky z omeškania
vo výške 1 %. V prevyšujúcej časti súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku a poplatku za
upomienky po zosplatnení zamietol. Poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia odvolacieho

súdu vo veci sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, z ktorého vyplýva, že veriteľovi vzniká právo na
zaplatenie dohodnutých zmluvných úrokov len do doby vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zákon
reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, ale dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej
úpravy a spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Navyše je v rozpore s
ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. §

39, § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalobca pristúpil
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, vzniká mu právo na vrátenie poskytnutej istiny úveru,
kapitalizovaných úrokov a primeraných poplatkov vyúčtovaných podľa zmluvy do dátumu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Žalovanému súd prvej inštancie povolil splácať predmetné pohľadávky v
mesačných splátkach vo výške 80,- eur splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca z dôvodu jeho

nepriaznivej finančnej situácie, nakoľko má nízky príjem (§ 231, § 232 Civilného sporového poriadku).

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 251
a § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý bol čiastočne úspešný priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 52 % s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok a
výrok o náhrade trov konania. Uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu, že uplatňovaním úrokov aj
po predčasnej splatnosti úveru by sa mal obchádzať inštitút iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods.

2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Zmluvné úroky ako cena za poskytnutie úveru sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a následne za možnosť dlžníka držať/užívať/disponovať
s peňažnými prostriedkami a nie sankciou za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov.
Vo vzťahu k výške a primeranosti ceny nemožno hovoriť o iných plneniach za omeškanie. Na inštitút
zmluvného úroku nie je možné aplikovať ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko nejde

o sankciu za omeškanie, ale ust. § 1a tohto nariadenia upravujúce limity pre odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorá je relevantnou právnou úpravou vo vzťahu k zmluvným
úrokom. Poukázalnato,žemomentvznikupovinnostidlžníkaplatiťúrokyjevzákonevýslovneuvedený,
citoval ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a uviedol, že sa neodvíja od obsahu dohody medzi
stranami, t.j. napr. od termínu čerpania/poskytnutia úveru dohodnutého v zmluve, ale je naviazaný na

moment faktického poskytnutia peňažných prostriedkov dlžníkovi. Z uvedeného teda vyplýva, najmä z
ust. § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka, že moment ukončenia trvania povinnosti dlžníka
platiť úroky sa odvíja od skutočného vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi. Ďalej poukázal na
odlišnosť inštitútu odstúpenia od zmluvy od vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že po vyhlásení aúčinnosti predčasnej splatnosti zmluvný vzťah nezaniká, ale naďalej trvá. Mení sa iba jeho obsah, a to
pokiaľ ide o zmluvnú podmienku dátumu splatnosti jednotlivých splátok úveru. Vo vzťahu k vyhláseniu
súdu o neprimeranosti poplatkov, ktoré považoval za skryté sa žalobca nestotožnil. V tejto časti namietal

náležité neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016vzneníneskoršíchpredpisov,ďalej
len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 01.08.2018 (§

378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením
uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ako aj následne uplatnenými odvolacími námietkami

žalobcomodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavveci,akoajsprávne
právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej
inštancie.

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,

vrátene nevykonania dôkazov týkajúcich sa dôvodnosti uplatneného nároku neboli dôvodné. Súd prvej
inštancie správne právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na strane
žalobcu zohľadnil, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 17.12.2012 č. XXXXXXXXXXRSÚ s tým,
že správne uzavrel, že po zosplatnení úveru žalobca má nárok len na úrok z omeškania.

Vo vzťahu k aplikácii ust. § 497 a nasl., najmä § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, na ktoré
ustanovenia poukázal žalobca, odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvej inštancie správne na
právnyvzťahaplikovalust.§52anasl.Občianskehozákonníka,leboprávnyvzťahmedzistranamisporu
vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatváral dodávateľ so spotrebiteľom - žalovaným. Z
ust. § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Navyše
zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzných predpisov nevyplýva pravidlo, podľa ktorého má dlžník
v spotrebiteľskom vzťahu povinnosť platiť cenu služby v podobe úrokov aj za obdobie po splatnosti
pohľadávky, resp. predčasnej splatnosti pohľadávky popri úrokoch z omeškania a iných nárokoch z

porušenia práva, a to až do vrátenia istiny bez ohľadu na to, kedy sa tak stane. Vyhlásením predčasnej
splatnosti zo strany veriteľa - žalobcu sa zmenili všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a teda aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver
vdohodnutýchsplátkachaplatiťmuzposkytnutejistinyďalšiedohodnutéúroky.Predčasnézosplatnenie
úveru je jednostranný úkon veriteľa, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať okamžité

vrátenie celej úverovej istiny (§53 ods.9 Občianskeho zákonníka). Úroky majú akcesorický charakter k
hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva o úvere zanikla tým,
že sa zmenil obsah práv a povinností z nej vyplývajúci. Jednorázovým zosplatnením pohľadávky vznikla
spotrebiteľovi - žalovanému povinnosť jednorázovo vrátiť dlžnú sumu vrátane kapitalizovaných úrokov
ku dňu zosplatnenia. V prípade omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku má veriteľ právo

len na úrok z omeškania (§517 ods.2 Občianskeho zákonníka). Nesprávne právne posúdenie účinkov
vyhlásenia predčasnej splatnosti súdom namietané žalobcom nebolo opodstatnené. Podľa názoru
odvolacieho súdu, v danom prípade súd prvej inštancie účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti správne
posúdil. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy odvolací súd uvádza, že sa na daný prípad odstúpenie odzmluvy nevzťahovalo, lebo z č.l. 20 spisu nepochybne vyplýva, že žalobca listom zo dňa 18.03.2015
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená.

6. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky týkajúce sa posúdenia neprimeranosti
dojednaných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa poplatkov za upomienky vo
výške 25,- eur (2 x), ako aj zúčtovanej platby na poplatky vo výške 130,- eur (2 x) a 50,- eur a 1 x 30,- eur,
ktoré si žalobca zúčtoval pred zosplatnením. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že sa jedná o poplatky, ktoré nie sú primerané, predstavujú skrytú sankciu vo vzťahu k žalovanému

ako spotrebiteľovi, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v zmysle
ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uplatnené námietky týkajúce sa náležitého neodôvodnenia
vyhlásenia poplatkov za neprimerané odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Súd prvej inštancie
vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu správne ex offo skúmal dojednané zmluvné podmienky vo vzťahu
k uplatneným nárokom po zosplatnení pohľadávky. Z titulu uplatnených poplatkov za upomienky v
neprimeranej výške ich náhradu vzhľadom na ich neprimeranosť, ktorej výšku si spotrebiteľ nedojednal

a na uzatvorenú štandardnú formulárovú zmluvu, ich nepriznal. Pri posúdení obsahu spotrebiteľskej
zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku
o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1
CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil,
a preto odvolací súd v súlade s čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal v súlade so zásadou hospodárnosti konania, ako aj v záujme rozumného
usporiadania procesných vzťahov strán sporu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 vo vzťahu k nepriznaniu
poplatkov a 2:1 vo vzťahu k nepriznaniu zmluvných úrokov po zosplatnení (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.