Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220763
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115220763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: LONLER, s.r.o., so sídlom v Sabinove
083 01, Nezábudova 31, IČO: 36 454 729, proti žalovaným: 1. S. G., J.. XX.X.XXXX, G. N. XXX XX,
J. XX a 2. P. G., J.. XX.X.XXXX, G. N. XXX XX, J. XX, o zaplatenie 1.318,68 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných v 1.a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/303/2015-76 zo dňa
12.10.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že uložil
povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.318,68 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.318,68 eur, a to dňom nasledujúcim po splatnosti
faktúry, od 1.6.2015 až do zaplatenia, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % proti žalovaným.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je nespochybniteľné, že žalovaní užívajú sporné
priestory patriace žalobcovi bez právneho dôvodu, čo uzavreli už súdy vo viacerých predchádzajúcich
súdnych konaniach. Za ich užívanie pritom žalovaní uhrádzajú ako nájomné nízku sumu, ktorú si
určili sami. Mali by však uhrádzať sumu, ktorá zodpovedá primeranému a obvyklému nájomnému v
žalovanom období, teda v roku 2014. Ide o bezdôvodné obohatenie aj v tomto prípade, ak majetok
obohateného sa nezmenšil, hoci sa mal zmenšiť. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí aj ten,
kto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie potom spočíva

v tom, že obohatený vykonával právo nájmu cudzej veci bez toho, aby platil nájomné. Je nesporné,
že žalovaní užívajú priestory ako byt, preto súd vychádzal z hodnoty nájomného vo výške 138,- eur/
mesačne (po zaokrúhlení), predstavujúcej primerané a obvyklé nájomné tak, ako to ustálil žalobca. Je
nepochybné, že celkové náklady spojené s nájomným, teplom, TÚV, VAS činili spolu 2.578,68 eur a
žalovaní zaplatili ako zálohu 1.260,- eur, nezaplatenou teda zostala čiastka 1.318,68 eur. Ďalej súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatňuje z titulu nájomného nárok na zaplatenie mesačnej sumy
138,- eur, čo predstavuje po zaokrúhlení 1,30 eur za m2, pričom z predloženého pripojeného spisu a

oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že v obci Š. S. a v N., je to takmer dvojnásobne viac.
Súd preto predmetný nárok priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, nie ako ušlý zisk. Bezdôvodné
obohatenie vzniklo žalovaným tým, že neplatili žalobcovi nájomné za byt, keďže priestory užívajú ako
byt, a nie ako nebytové priestory. Bolo preukázané, že do priestorov užívaných žalovanými, boli dodanéslužby ich správcom - Bytovým družstvom Prešov, a to tak, ako to bolo uvedené v listinných dôkazoch.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodil ustanoveniami § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ďalej § 451 ods. 2, § 454 a § 456 Občianskeho zákonníka. Poukázal taktiež aj na ustanovenie

§ 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní, a preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, pričom požadované
úroky z omeškania podľa vyčíslenia v žalobnom petite, predstavujú ročne 5,15 % a sú v súlade s § 3
ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal
žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovaným
v 1. a 2. rade.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli, že
celý rozsudok považujú za vydieranie a zvýhodňovanie žalobcu. Uviedli, že žiadali, aby súd vyžiadal

kúpnopredajnú zmluvu medzi ZŤS Sabinov ako predávajúcim a firmou LONLER, pretože žalobca ako
konateľ firmy LONLER, užíva priestory bývalej slobodárne bez právneho titulu, bez kolaudačného
rozhodnutia, bez projektovej dokumentácie po zmene slobodárne na bytový dom, čím hrubo porušuje
Stavebný zákon. Ďalej žiadali, aby si od užívateľa vyžiadal listinné dôkazy, ktoré sudkyňa neakceptovala
a dôkazom je vydaný rozsudok zvýhodňujúci žalobcu a jeho právneho zástupcu. Taktiež uviedli, že

ďalším dôvodom je odpojenie vykurovacieho zariadenia pod ich bytom, pričom v ich byte teplota v
zimnomobdobídosahujeteplotulen7-14°Celziaatakýtozásahdozariadeniapovažujúzaprotizákonný,
bez zmeny projektovej dokumentácie a urobený účelovo. Žiadali, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol
zrušený v celom rozsahu.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že argumenty uvedené v odvolaní
žalovaných, sú právne irelevantné a nepravdivé. Z predchádzajúcich rozhodnutí súdov všetkých
stupňov, vrátane Najvyššieho súdu, jednoznačne vyplýva, že predmetný nebytový priestor užívajú
žalovaní bez právneho titulu a ich vzťah k žalobcovi nie je založený na základe nájomnej zmluvy, a preto
neide o chránený nájom, čo znamená, že žalobca nie je povinný poskytovať žalovaným žiadne služby,

ktoré sú obvykle spojené s nájmom.

6. K uvedenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí zotrvali na svojom odvolaní, uviedli, že
zo strany žalobcu od roku 2000 ide o vydieranie a obmedzovanie ich osobných práv, celej rodiny s tým,
že v byte nepovolili žiadne opravy, ako aj maľby priestorov, ani žiadne iné zásahy do priestorov bytu.

Zotrvali na svojom písomnom odvolaní v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce

CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v
zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinkyrealizovanýchúkonovpredodňomúčinnostitohtozákona, posudzovaťajvsúvislostisprávnouúpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti

s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

12.Odvolacísúdtakpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutia,ikonania,ktorémupredchádzalo,dospel
k záveru, že súd prvej inštancie (okresný súd) v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na podklade vykonaného dokazovania

dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

13. Odvolací súd tak konštatuje v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a
v podstatných bodoch na ne odkazuje.

14. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že vlastníkom obytného domu postaveného na parcele

č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. N., je žalobca. Žalovaní v 1. a 2. rade časť týchto
priestorov užívajú bez právneho dôvodu niekoľko rokov, pričom nie je sporné ani to, že medzi stranami
sporu prebehlo niekoľko súdnych sporov, v ktorých bol úspešný žalobca. Predmetom tohto sporu je
zaplatenie nájmu a nákladov za teplo, vodu a ostatné platby, ktoré vyúčtoval súčasný správca bytového
domu a žalobca ich následne vyúčtoval ako náklady nájmu, náklady za teplo, TÚV a VaS za obdobie

1-12/2014 žalovaným. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaní tieto platby neuhradili, a tak
sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu. Tieto závery súdu prvej inštancie sú dostatočné na to, aby
odvolací súd rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako zákonný a vecne správny.

15. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaných a po ich preskúmaní

dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového, i právneho stavu. Tvrdenia žalovaných, že v súčasnosti prebiehajú konania o
pridelenie náhradného bytu, na predmet sporu nemajú žiaden vplyv, vzhľadom už na vyššie uvedené.

16. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktoré

považuje za vecne správny, pretože žalobca bol v konaní úspešný a v zmysle § 255 ods. 1 CSP má
nárok na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí v konaní úspech nemali.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, pričom konštatuje, že žalobca bol v konaní úspešný, avšak

náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám
nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).