Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/340/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413210731
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8413210731.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko,

a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej spoločnosťou Bobák, Bollová a
spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa č. 10, IČO: 35 855 673,
proti žalovanému M. N., D.. XX. X. XXXX, H. N. S. U., v spore o zaplatenie 1.939,38 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 911,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
od 03.07.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Platobný rozkaz Okresného súd Kežmarok zo dňa 17.1.2014 č.k. 4C/340/2013-41

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.10.2013 domáhala na žalovanom zaplatenia
1 939,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy za dobu od 3.7.2012 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tvrdeniami, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvy č.
A6162805 a č. A6163527, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe
týchto zmlúv žalobkyňa vypožičala žalovanému SIM karty, ktorá mu umožnili využívať ňou poskytované
telekomunikačné služby. SIM kartám boli pridelené účastnícke čísla XXXX XXX XXX a č. XXXX XXX
XXX.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za služby poskytnuté mu na základe týchto zmlúv, vyfakturované
v období od 2/2012 - 4/2012, vo výške 927,32 eur. Po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 18.6.2012

zaplatil len časť tohto dlhu, a to vo výške 15,94 eur.
Žalobou sa žalobkyňa okrem zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby domáha titulom
nároku na náhradu škody zaplatenia aj sumy celkom 1 028 eur.
Tvrdila, že škoda v tejto výške žalobkyni preukázateľne vznikla v súvislosti s odpredaním mobilných
telefónov/telekomunikačných zariadení žalovanému, a to telekomunikačných zariadení zn. Samsung
Galaxy Tab.10.1 16GB (škoda vo výške 480 eur), a zn. Samsung Galaxy Tab. 10.1 16GB (škoda vo
výške 548 eur). Škodu jej žalovaný spôsobil tým, že získal zariadenia za zvýhodnenú akciovú cenu 69

eur a 1 euro, oproti ich trhovej cene 549 eur, a to tak, že podpisom dodatku k zmluvám sa zaviazal
používať jej služby a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvných vzťahoch počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.Žalobousažalobkyňadomáhanažalovanomajzaplateniaúrokovzomeškaniavsúladesovšeobecnými
podmienkami (článok 11,bod 11.14) počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedenej v pokuse o pokonávku z 18.6.2012, tzn. od 3.7.2012.

3. Dňa 17.1.2014 súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 4C 340/2013-41, ktorým uložil žalovanému
povinnosti v súlade so žalobou.
Tento platobný rozkaz sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému tak, ako to vyžadovalo ust. s § 173 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 (ďalej len „Občiansky súdny

poriadok“). Žalovaný na adrese označenej žalobkyňou v žalobe Veľká Lomnica, Tatranská 242/12, v
čase podania žaloby ani neskôr nemal trvalý ani prechodný pobyt, a podľa oznámení polície na uvedenej
adrese sa ani nezdržiaval.
Adresu jeho skutočného pobytu sa súdu počas celého priebehu konania nepodaril zistiť.
Uznesením zo dňa 7.6.2019 sp.zn. 4C 340/2013-70 súd žalovanému podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v tom čase ustanovil pre toto konanie opatrovníka - obec Veľká Lomnica.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2016.

4. V rámci prípravy pojednávania súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) dňa 15.8.2016 doručil
žalobu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi opatrovníčke žalovanému na vyjadrenie.

Podaním zo dňa 18.8.2016 opatrovníčka žalovaného oznámila, že k predmetu konania sa nevyjadruje.
V podaní uviedla, že žalovaný mal trvalý pobyt na adrese označenej v žalobe iba do 14.3.2011, odkedy
je bezdomovcom. V obci sa od tejto doby nezdržiava. Voči obci má dlhy za roky 2009-2011.

5. Následne súd z registra obyvateľov SR zistil, že žalovaný od 28.6.2017 má trvalý pobyt v meste

Trnava.
Podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd podanie žaloby oznámil žalovanému zverejnením
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21.8.2018 v neprítomnosti oboch strán,
u ktorých súd doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne a včas vykázané.
Zástupkyňa žalobkyne svoju neúčasť ospravedlnila dôvodom účasti na odbornom lekárskom vyšetrení,
o odročenie pojednávania nepožiadala.
Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.

7. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania
strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov
na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť

odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán,
ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

8. Žalovaný nepoprel žiadne z tvrdení žalobkyne v žalobe.
Súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhované zástupcom žalobkyne, a to dôkazy všetkými listinami
predloženými žalobkyňou.
Žalovaný nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu.
Na základe uvedenej procesnej situácie súd skutkový stav v spore uzavrel nasledovne:

9. Žalovaný nepoprel a súd na základe vykonaných dôkazov nemal vážnejšie pochybnosti, že žalobkyňa
uzavrela so žalovaným 2 zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
žalobkyňou žalovanému.Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb„ zo dňa 15.2.2012 (ďalej len „zmluva
č.1“) súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
A6162805 s poukazom na ust. § 44 zákona č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a to na

dobu neurčitú.
Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb„ zo dňa 15.2.2012 (ďalej len „zmluva
č.2“) súd zistil, že žalobkyňa toho istého dňa uzavrela so žalovaným aj ďalšiu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, a to pod č. A6163527, taktiež s poukazom na ust. § 44 zákona č.351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, a to taktiež na dobu neurčitú.

Podľa dojednania zmluvných strán neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej
siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., (ďalej len „všeobecné podmienky “) a cenník služieb ( ďalej
len „cenník“), a ďalšie dokumenty, ktoré zmluvy výslovne ustanovujú.
Zmluvami sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanému prístup k jej verejnej mobilnej sieti a sprístupniť
mu v zmluvách dojednané služby. Za tým účelom mu vypožičala SIM karty s účastníckym číslami XXXX

XXX XXX a XXXX XXX XXX. Žalovaný sa zmluvami zaviazal platiť žalobkyni za zriadenie prístupu a
poskytovanie dohodnutých služieb cenu podľa platného cenníka služieb spoločnosti, a to na základe
vyúčtovania služieb za priradené zúčtovacie obdobie predloženými faktúrami s lehotou splatnosti 14 dní
od vystavenia faktúry spôsobom dojednaným v zmluve.

10. Žalovaný v spore neučinil sporným a vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené ani tvrdenie
žalobkyne, že žalovaný nezaplatil cenu za verejné mobilné služby poskytnuté mu žalobkyňou na
základe uvedených zmlúv vyúčtované mu v období 2/2012 - 4/2012 podľa cenníka žalobkyne faktúrami
nasledovne:
- faktúrou č. 2143977485 vystavenou dňa 25.2.2012 splatnou dňa 10.3.2012 znejúcou na sumu 95,30

eur (zmluva č. 1),
- faktúrou č. 2147396646 vystavenou dňa 25.3.2012 splatnou dňa 8.4.2012 znejúcou na sumu 167,42
eur (zmluva č. 1),
- faktúrou č. 21508337467 vystavenou dňa 25.4.2012 splatnou dňa 9.5.2012 znejúcou na sumu
132,94 eur (zmluva č. 1),

-faktúrouč.2143977767 vystavenou dňa25.2.2012splatnoudňa 10.3.2012znejúcounasumu 179,46
eur (zmluva č. 2),
-faktúrouč.2147395794vystavenoudňa25.3.2012splatnoudňa8.4.2012znejúcounasumu360,67eur
(zmluva č.2).
- faktúrou č. 2150836118 vystavenou dňa 25.4.2012 splatnou dňa 9.5.2012 znejúcou na sumu 3,98

eur (zmluva č. 2),

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné

služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o
poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené

v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo
cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

12. V prejednávanom spore súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení a právneho stavu prijal
záver, že žalovaný dňa 15.2.2012 uzavrel so žalobkyňou zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa

citovaného § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Súčasťou týchto zmlúv sú všeobecné
podmienky a cenník.
Súd tieto zmluvy posudzoval z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa a právne vzťahy nimi
založené považoval za vzťahy spotrebiteľské, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje právna úprava
ochrany žalovaného ako spotrebiteľa.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Vychádzajúc z listinných dôkazov v spise súd prijal záver, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuviedla žiadne
tvrdenia, ktoré by nasvedčovali záveru o tzv. nespotrebiteľskom charaktere týchto zmlúv. Žalovaný je
v zmluve označený ako „fyzická osoba-nepodnikateľ“. Súd tu len dodáva, že dôkazné bremeno na
preukázanie tzn. nespotrebiteľského charakteru zmluvy má vždy dodávateľ.

Podľa výpisu z obchodného registra je nesporné, že žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv konala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti.15. Žalobou v prejednávanom spore si žalobkyňa uplatnila 2 samostatné nároky, a to jednak nároky
na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné mobilné služby (tzv. hovorné), a jednak nároky na náhradu
škody spôsobenej žalovaným.

16.Pokiaľideonárokynatzv.hovorné,súddospelkzáveru,žetietonárokymajúsvojuoporuvzmluvách
č.1ač.2uzavretýchstranamipodľazákonaoelektronickýchkomunikáciách. Pretopokiaľsažalobkyňa
žalobou s poukazom na predložené faktúry domáhala na žalovanom zaplatenia tzv. hovorného vo výške
911,38 eur, súd žalobe vyhovel.
17. Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody uplatnené vo výške celkom 1 028 eur, pri posudzovaní

týchto nárokov súd vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (všeobecná občianskoprávna
zodpovednosť za škodu), podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.Základnýmipredpokladmi vznikutejtovšeobecnejobčianskoprávnejzodpovednostisubjektu
za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody a zavinenie, pričom pre vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je potrebné,
aby boli kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady.

Všeobecnáobčianskoprávnazodpovednosťzaškodupodľa§420ods.1Občianskehozákonníkapritom
môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj iných záväzkových povinností (zmluvná zodpovednosť
alebo záväzková zodpovednosť). Môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností
(mimozáväzková zodpovednosť).

18. Pokiaľ ide o 1. predpoklad - protiprávny úkon žalovaného, zo skutkového vymedzenia nárokov
v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa náhrady škody v danej veci domáha na základe tvrdenia, že
žalovaný porušil základnú zmluvnú povinnosť dojednanú v dodatkoch k zmluvám, a to povinnosť zotrvať
v zmluvných vzťahoch s ňou po dojednanú dobu.
Porušenie takejto zmluvnej povinnosti žalovaným však žalobkyňa v konaní nepreukázala.

19. Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy
A6162805“ (ďalej len „dodatok č.1„) súd zistil, že žalobkyňa dňa 15.2.2012 uzavrela so žalovaným
zmluvu, na základe ktorej predala žalovanému tablet zn. Samsung Galaxia Tab 10.1 16GB, ktorého
bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 549 eur, za zľavnenú cenu 69 eur, a to za podmienok

dohodnutýchvdodatkuč.1. Žalovanýsavdodatkuč.1 (okreminého)zaviazal,žepodobu24mesiacov
zotrvávzmluvnomvzťahusňoupodľazmluvyč.1.Preprípadporušenia(okreminých)ajtejtopovinnosti,
strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 480 eur, a to bez ohľadu na
dĺžku doby, ktorá žalovanému zostane do ukončenia doby viazanosti.
Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6163527“ (ďalej

len „dodatok č. 2„) súd zistil, že žalobkyňa dňa 15.2.2012 uzavrela so žalovaným aj ďalšiu zmluvu,
na základe ktorej predala žalovanému ďalší tablet zn. Samsung Galaxia Tab 10.1 16GB, ktorého
bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 549 eur, za zľavnenú cenu 1 euro, a to za podmienok
dohodnutých v dodatku. Žalovaný sa v dodatku č. 2 (okrem iného) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s ňou podľa zmluvy č. 2. Pre prípad porušenia (okrem iných) aj tejto

povinnosti, strany dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 548 eur, a to bez
taktiež ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostane do ukončenia doby viazanosti.

20. Vznik, dobu trvania a spôsob ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvami č. 1 a č. 2 vrátane
ich dodatkov upravujú všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmlúv.

Podľa článku 2. bod 2.1. všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe
zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom.
Podľa článku 4. bod 4.1. všeobecných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy
zaniká: a) dohodou zmluvných strán , b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo
spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa článku 4 body 4.2. všeobecných podmienok obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť
písomnou dohodu platnosť zmluvy k obojstranne dohodnutému a potvrdenému dátumu, ak zmluva alebo
jej dodatok nestanovujú inak.
Podľa článku 4 bodu 4.5. všeobecných podmienok odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim
po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o

odstúpení.
Podľa článku 4 bodu 4.7 všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť
platnosť zmluvy písomnou výpoveďou, ak nemôže poskytovať služby v dohodnutom rozsahu alebo v
potrebnej kvalite z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania Služby.Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohodu sa môže zmeniť alebo zrušiť iba

písomne.

21. V prejednávanom spore žalobkyňa, ktorá okrem vykonania dôkazov ňou v žalobe označených
nenavrhla vykonať iné dôkazy, nepreukázala, že by záväzkové vzťahy medzi stranami založené
zmluvami č. 1 a č. 2 vrátane ich dodatkov skončili niektorým zo spôsobov, ktorý si sama upravila vo

všeobecných podmienkach. Žalobkyňa v konaní netvrdila a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva,
že by strany boli uzavreli dohody o ukončení zmlúv, prípadne zmluvné vzťahy ukončili odstúpením od
zmlúv alebo ich výpoveďou.
Vzhľadom na písomnú formu zmluvy, ktorú si žalobkyňa sama vyhradila vo všeobecných podmienkach,
na jej platné ukončenie akýmkoľvek z uvedených spôsobov, bola potrebná písomná forma. Súd preto
prijal záver, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný svoje záväzky zotrvať v právnych

vzťahoch založených zmluvami 24 mesiacov porušil.
Na tomto závere nič nemení skutočnosť, ak žalobkyňa deaktivovala SIM karty žalovaného, nakoľko
podľa všeobecných podmienok strany ako spôsob ukončenia zmluvy nedojednali deaktiváciu SIM -karty.

22. Pokiaľ ide o 2. predpoklad - vznik samotnej škody, podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka

uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pojem „škoda“ Občiansky zákonník
nedefinuje. Všeobecne sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak
dalo dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

23. Žalobkyňa tvrdí, že škoda jej vznikla ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou a akciovou cenou
mobilného telefónu odpredaného žalovanému.

Súd zastáva názor, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou mobilných zariadení
medzi stranami a cenou, za ktorú sa tieto zariadenia predávajú na trhu, nepredstavuje majetkovú škodu
a ani ušlý zisk. Tento rozdiel je výsledkom zmluvného dojednania medzi stranami, nie následkom
protiprávneho úkonu žalovaného. Žalobkyňa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodla
ponúknuť na trh tablety v predajnej cene 549 eur za cenu 69 eur, resp. 1 euro, teda za cenu nižšiu

ako bola ich bežná maloobchodná cena. Zaplatením tejto zmluvnej ceny sa zariadenia dostali do
vlastníctva žalovaného (žalobkyňa netvrdila, že by žalovaný túto sumu nezaplatil). Žalobkyni preto
nemohla vzniknúť odpredaním zariadení žalovanému škoda, keďže už nebola ich vlastníkom, a žiadna
iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobkyni z titulu „zľavnenej kúpnej ceny „nevznikla, pretože
žiadna takáto povinnosť v zmluve nie je upravená.

Súd len dáva do pozornosti, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje žalobou, bolo možné dosiahnuť riadnym
legitímnym spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Žalobkyňa pôvodné zmluvné dojednanie
nemôže jednostranne reparovať len preto, že sa nesplnili jej očakávania v rámci obchodnej politiky.

24. S vyššie uvedenými závermi je spojený aj záver o nesplnení 3. predpokladu pre vznik škody

(príčinnejsúvislostimedziporušenímpovinnostiaškodou),pretožeajvprípadepreukázaniazavineného
nezotrvania žalovaného v zmluvných záväzkoch po dobu 24 mesiacov, dôvodom tvrdeného zmenšenia
majetku žalobkyne by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpne zmluvy uzavreté so žalovaným.

25. Vzhľadom na uvedené právne závery súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia

povinnosti plnenia žalovanému zo spôsobenej škody ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na jej
príslušenstvo (úroky z omeškania).

26. Súd tu navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v tejto časti iba zmenila pôvodne uplatňovaný
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na nárok na náhradu škody. Žalobou uplatnený nárok na náhradu

škody preto nie je ničím iným iba snahou žalobkyne o sofistikované priznanie rovnakého majetkového
prospechu ako z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Súd má povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods.
smernice Rady ES 93/13 o nekalých spotrebiteľských podmienkach). Súdy dojednania žalobkyne ozmluvnej pokute už judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (okrem
rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 aj napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
18Co 136/2010, rozsudok sp. zn. 2Co 137/2010 a pod.), pričom ako dôvod neprijateľnosti považovali

nemennosť zmluvnej pokuty bez ohľadu na čas porušenia záväzku, čo umožňovalo žalobkyni čo aj v
posledný mesiac doby viazanosti dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti
platiť cenu služby na začiatku viazanosti.
Súdny dvor EÚ judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo
veci C-618/10 Banco Espanol). Vyslovil, že tým sa sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania

nekalej podmienky. Zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej podmienky na náhradu škody sa vo svojich
dôsledkoch nijako nezmení spoločnosťou neželateľný výsledok, nakoľko sledovaná konštrukcia náhrady
škody v prejednávanej veci prichádza teoreticky do úvahy aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v 1.
ako aj napr. 12 a viac mesiaci lehoty viazanosti.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením

požadovaného peňažného záväzku žalovaným vo výške 8% ročne od 3.7.2012, tzn. odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v písomnom pokuse o pokonávku z
18.6.2012.
Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej istiny vo výške 911,38 eur počnúc
týmto dňom, ktorý nepredchádza dňom splatnosti jednotlivých faktúr, a to v požadovanej výške, ktorá

neodporuje predpisom občianskeho práva.
V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol.

29. Spolu s rozhodnutím v merite veci súd podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil
platobný rozkaz vydaný dňa 17.1.2014.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Strany boli v spore úspešné čiastočne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovaného bol cca vyrovnaný

(1 939,38 eur : 911,38 eur).
Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výrokom I. - IV. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).