Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 9T/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010116
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pikna

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317010116.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudcom JUDr. Jozefom Piknom v trestnej veci obžalovaného A. W. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s odkazom na ustanovenie
§ 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. W., M.. XX.XX.XXXX F. Š., A. Q. W. Č.. XXX/XX, Š.

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Y. Č.. X U. XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 2.2.2017 pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s odkazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že

dňa 31.08.2015 v čase približne o 09.00 hod. v Š. ako vodič osobného motorového vozidla zn.
Renault Fluence, EČ: L. na cestnom moste ul. P. M. K. I. v 20,5 km v smere jazdy do mesta Š.
nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla a nedal prednosť cyklistke - poškodenej V. B.,
ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov, tlačiac po svojej pravej strane svoj dámsky bicykel zn.
Monika, v smere zo Š. -F. R. Š., pričom počas prechádzania cez priechod sa vodič vozidla dostatočne

nepresvedčil o možnosti prechodu cez priechod pre chodcov, prehliadol chodkyňu V. B., ktorá vstúpila
na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov, čím porušil § 4 ods. 1 písm. f) zákona č.
8/2009 z. z. o cestnej premávke, pričom v priamej príčinnej súvislosti s nehodovým dejom chodkyňa
V. B. utrpela odierku na malíčku pravej nohy, odierku na bočnom členku vpravo, voľnú tekutinu v
pohrudničnej dutine dorsobazálne obojstranne, kompresívnu zlomeninu hornej polovice tela stavca Th
11 s prelomením a vtlačením hornej krycej platničky so znížením ventrálnej a strednej tretiny stavca tela
o 4mm sprominenciu zadnej hornej hrany do miechového kanála o 2mm, zlomeninu kostrče, ktoré podľa

znaleckého posudku obmedzovali poškodenú v obvyklom spôsobe života v trvaní 3 mesiacov,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 a poškodená
spoločnosť Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1 so svojimi

nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Y. súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú
vec proti obžalovanému A. W..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka - poškodenej L.. J. N., svedka - poškodenej S. P., svedka
- poškodenej V. B., znalca L.. S. L., svedkov L. M. J. J. M., znalca I.. D. Č.V., prečítaním výpovedí
obžalovaného a svedkýň L.. Y. T. a I. W. z prípravného konania a oboznámením listinných dôkazov -
zápisnice o previerke výpovede svedkyne L. M. na mieste, zápisnice o previerke výpovede svedka J.
M. na mieste, správy o povesti z mesta Š., evidenčnej karty vodiča, lustrácie Registra trestov a lustrácie

z Registra priestupkov, uplatnenia nároku na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou,
uplatnenia nároku na náhradu škody Sociálnej poisťovne.

Svedkyňa - poškodená V. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že 31.08.2015 išla na svojom bicykli z F.
R. Š. po ľavom chodníku smerom na most. Pri odbočke na Hepaj zosadla z bicykla a pokračovala peši

popri zvodidlách. Pri priechode pre chodcov zastavila, sledovala situáciu, pričom na F. M.ešlo žiadne
auto a na F. strane bola kolóna áut, nakoľko tam bola nejaká nehoda. Predtým, ako vkročila na priechod
pre chodcov, tam stála dostatočne dlho na to, aby odsledovala situáciu, nevie presne koľko, možno aj 2
- 3 minúty. V akej polohe presne stála, to nevie, stála rovno. Ešte ako tam stála, videla pána, ako uteká
do auta, situáciu vyhodnotila tak, že môže bezpečne prejsť, preto vykročila na priechod pre chodcov.

Pri strede priechodu si však všimla, že na ňu rýchlo vyštartovalo auto a vtedy pocítila náraz, odhodilo
ju doľava. Koľko spravila krokov od okamihu, ako sa auto riadené pánom W. pohlo, to nevie. Akou
rýchlosťou predmetné vozidlo išlo to nevie, ale išlo dosť rýchlo na to, aby ju odhodilo. Čo sa týka jej
reakcie, keď zbadala, že na ňu vyštartovalo auto, chcela ujsť, reflexívne strhla bicykel doľava. Ako ležala
na zemi, prišiel ku nej nejaký pán v čiernom tričku, tomu uviedla: „Vy ste ma zrazili“. On jej na to povedal:

„To nie ja, to henten“ a ukázal na druhého pána. Ten pristúpil k nej, začal ju dvíhať za ľavú ruku a proti jej
vôli ju posadil vedľa neho do jeho auta na predné sedadlo, pričom bicykel jej dal do jeho kufra. Išiel s ňou
smerom do F., pričom jej hovoril, že ju vezme na obed, že sa nejako dohodnú. Ona však chcela iba ísť k
lekárovi,nakoľkocítilasilnébolesti.Volalapocestemanželovi,obžalovanýjejnajprvpovedalnechnikam
nevolá, ona sa však otočila smerom k oknu a podarilo sa jej zavolať, pričom manželovi povedala, že ju

niekto zrazil a teraz ju niekam vezie, avšak nevie kam. Pri predajni farby - laky v F. obžalovaný zastavil
autoapremýšľalčobuderobiťďalej,onamalastrachahovorilamu,žepotrebujelekára,následneodišiel
naspäť na F., pričom zastavili pri ambulancií L.. T., on jej pomohol vyjsť z auta, ona následne prešla
sama, tak ako vládala, k doktorke. Plakala, doktorka jej dala injekciu a pýtala sa prečo nebola privolaná
polícia a záchranka, keď ide o dopravnú nehodu. Následne ju poslala na röntgen, povedala jej aby si

zavolala taxík alebo aby poprosila pána W., či ju tam nezavezie. Medzitým sestrička vyšla s pánom W.
na chodbu, pričom poškodená nepočula, čo sa presne rozprávali, iba počula, že mu sestrička povedala:
„A., to nemôžem, to je dopravná nehoda.“ Potom ako poškodená po vyšetrení vyšla na chodbu, čakali
ju tam už jej dcéry, ktorým to oznámil jej manžel, následne prišiel policajt pán L., ten jej dával fúkať,
pýtal sa jej ako sa volá, kde býva, pričom obžalovaného sa nepýtal nič. Auto obžalovaného prvý krát

zbadala, keď stála na začiatku priechodu, pred tým autom bola ešte motorka, ale tá mu nezavadzala
v prejazde. Keď zbadala vozidlo ako sa na ňu rúti, cítila sa vystrašená, bola to sekunda ako do nej
narazilo. Keď stála na priechode, bolo auto obžalovaného od nej asi 3 - 4 metre a keď sa pohlo, tiež
asi 3 - 4 metre. Jej ošetrujúcou doktorkou bola L.. T.. Ona L.. T. povedala, že ju obžalovaný zrazil, oni
sa jej pýtali, ako ju zrazil, ona na to odpovedala, že išla po priechode a narazil do nej. Nepamätám

sa, či doktorke a sestričke povedala, či išla na bicykli alebo pešo. Vylučuje, že by uviedla po nehode
niekde na vyšetrení, že išla na bicykli, to určite neuviedla. Išla na bicykli po chodníku po W., vie, že po
chodníku by sa nemalo chodiť na bicykli, ale nakoľko sa bojí premávky na ceste, chodí na bicykli po
chodníku. Obdržala prepúšťaciu správu z nemocnice, vie čo tam je napísané, neurobila žiadne opatrenie
na nápravu nesprávne uvedených údajov, ona bola vtedy veľmi chorá. V minulosti osteoporózu nemala.

Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išli s manželom cez most peši do A., videla
poškodenú ako tlačí bicykel po pravej strane smerom k priechodu, videla ju po začiatok priechodu a
potom ju videla až potom ako zaznel náraz, videla ju ležať pred autom a následne ju ten mladý muž
nakladal do auta, auto bolo sivé, to zazrela až po náraze, oni išli po ľavej strane mosta a teda udalosťvideli po ich strane mosta. Konverzáciu medzi účastníkmi nehody nepočula, počula len, že poškodená
kričala: „nechajte ma, nechajte ma“. Poškodenú videla, keď vstúpila na priechod tak, že bola v pohybe.

Po prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedkyne L. M. z prípravného konania z č. l. 105 („S mužom sme
boli priamo nad vodou už bližšie k brehu F. a vtom momente som si všimla B., ktorá bola ešte na bicykli
vo vzdialenosti 5 až 10 metrov, pri priechode zosadla a tlačila bicykel. Ju som videla len pokiaľ zosadla z
bicykla ešte pred priechodom a potom som ju už nevidela. Potom som ju už len videla padnutú na ceste.
Priebeh pani B. cez priechod pre chodcov som nevidela“) a časti zápisnice o výsluchu svedkyne L. M.

z prípravného konania z č. l. 104 („Keď sme s mužom išli, tak som si ju popri tom len tak všimla asi pri
W., videla som ako tlačí bicykel po ľavej strane cesty a bicykel držala na svojej pravej strane. Pani B.
prechádzala po priechode rovno, určite neprechádzala šikmo na priechod. Cez priechod prechádzala
klasickou chôdzou, neutekala. Jej chôdza bola prirodzená, neuponáhľaná“), svedkyňa uviedla, že si to
už až tak nepamätá, už sú to dva roky, ale pravdivé je to, čo bolo prečítané z č. l. 104, videla poškodenú
na tom priechode. To, že išla cez priechod rovno mala na mysli, že nešla šikmo na priechod, ale išla

rovno po priechode. Ona poškodenú na mieste nehody spoznala, ale nepristavila sa pri nej, nakoľko
nebolo kedy, keďže obžalovaný ju natlačil do auta a išiel preč. Do auta dávali poškodenú dvaja a je si
istá, že ju dali na zadné sedadlo predmetného vozidla. Asi po mesiaci a pol svedkyňa oslovila pána B.,
pri náhodnom stretnutí v A., ako sa má jeho manželka.
Svedok J. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išli s manželkou po moste, rozprávali sa, zrazu počuli

náraz. Videli ako stálo auto na priechode, pred ním bol padnutý bicykel a pani, ktorú dvaja muži nakladali
do auta. Tú pani dovtedy do tváre nevidel. Čo sa týka toho, či tú pani videl pred tým ako počuli náraz
uviedol,žetobollentakýzábleskakojuzazreltlačiacsvojbicykelpopravejstrane,prizačiatkupriechodu
pre chodcov. Čas ktorý ubehol od vtedy od kedy zazrel poškodenú po zrážku, presne uviesť nevie, mohlo
to byť päť, šesť, sedem sekúnd. V tom zlomku sekundy si uvedomil, že bola v pohybe. Ten pohyb bol

už smerom k stredu cesty. Potom až do samotnej nehody ju už nevidel. Nevie, či bicykel tlačila alebo
naň sadla.

Znalec L.. S. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe požiadavky riaditeľstva policajného
zboru, okresného dopravného inšpektorátu F. vypracoval znalecký posudok vo veci dopravnej nehody,

ku ktorej došlo dňa 31.08.2015 v čase okolo 09.00 hod. na moste do F.. K dispozícií mal vyšetrovací
spis, súvislosti v ňom uvedené, konkrétne zdravotnú dokumentáciu nachádzajúcu sa v nemocnici s
poliklinikou Y. vrátane grafických vyšetrení (röntgen, počítačová tomografia), štyri ambulantné zdravotné
záznamy, poškodenú menovanú V. B. osobne vyšetril približne dva a pol mesiaca po dopravnej nehode a
dospel k tým diagnózam, ktoré predpokladal v rozprave a navyše po prehodnotení pôvodnej röntgenovej

snímkykostrčezodňaúrazupridaldiagnózuzlomeninyprvéhokostrčovéhostavca.Dobuliečbyohraničil
vzhľadom na zlomeninu 11 hrudného stavca v rozmedzí 3 až 5 mesiacov, pričom čo sa týka toho,
či ide o ťažký alebo ľahký úraz, znalec uvádza, že medicína takýto pojem nepozná, ide o právny
pojem, na druhej strane sa zaužívalo pojem ťažkosti používania zo súdnej praxe. Ak má znalec takto
hodnotiť toto poranenie, predpokladá, že ide o ťažký úraz, avšak vzhľadom k tomu, že menovaná

nebola žiadnym závažným spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe života, nie je jednoznačné,
skôr sporné, či sa môže vôbec jednať o ťažkú ujmu na zdraví, keď ani nepredpokladá zanechanie
trvalých následkov. Na röntgenovej snímke chrbtice našiel preriednutie horizontálnych rámcov stavcov a
zvýraznenievertikálnychstavcov,čosvedčíometabolickomochorení-ostreoporóze,ideoochorenie,pri
ktorom je deficit tak minerálnej ako aj bielkovinovej zložky, tak isto je narušená introarchitektúra stavca,

na takýto stavec, resp. jeho zlomenie postačuje, nepatrná pôsobiaca energia. Na medicíne neštudovali
forénznubiomechaniku,napriektomu,nazákladecharakteristikyporanenínálezupoškodeniaosobného
auta a bicykla, vyjadril znalec svoj názor aj na mechanizmus nárazu, resp. úrazu a v niektorých
bodoch svojho posudku ho aj zdôvodnil. Okrem týchto objektívnych skutočností zobral do úvahy aj
výpoveď samotnej poškodenej vo vzťahu k doktorke L.. T., ako aj vo vzťahu k prijímajúcemu lekárovi na

centrálnom príjme a prijímajúcemu lekárovi na oddelení. Pacienti s preukázaným poranením aké mala
poškodená majú naložený na svojom trupe upomínací korzet, aby nedošlo k predklonu a tým zvýšeniu
kompresie stavca, v bočnej rovine, je to obmedzenie ľahšieho stupňa, pacienti nemôžu dlho sedieť,
aby nebola vertikálna záťaž na zlomený stavec, pacienti s podobným priebehom ochorenia pri dodržaní
týchto doporučení nemávajú zvýšenú bolestivosť. Čo sa dodatočne diagnostikovanej zlomeniny kostrče

týka, vtedy používajú na sedenie pacienti gumenú podušku, resp. koleso, iné hygienické veci si mohla
robiť sama, nepotrebovala pomoc inej osoby. Obmedzenie ľahšieho spočívalo v dodržiavaní režimu
práceneschopnosti. Podľa zistení znalca a spôsobu zranenia, má znalec za to, že pacientka narazila
svojou prednou časťou bicykla do ľavej prednej časti blatníka a následne pedálom mohla poškodiťmotorové vozidlo, došlo k jej pádu na sedaciu časť a miernemu predklonu a úklonu doprava. Oderky
na malíčku a pravom členku mohli byť od vozovky pri páde alebo od kontaktu s autom pri náraze. V
prípade, že by pacientka tlačila bicykel po svojej pravej strane a do tohto by narazilo auto, zranenia

by boli iného charakteru, to znamená, oderky by boli na ľavej strane od vozovky, boli by tam zranenia
pravdepodobne aj od bicykla a čo sa týka zlomeniny, mala by úplne iný priebeh. Čo sa týka rýchlosti
auta, ku ktorej dospel v znaleckom posudku, vychádzal z charakteru poranení, teda že neprišlo k vysoko
energetickému násiliu a jeho prejavom na tele poškodenej, pričom vychádzal aj z relevantných dôkazov,
ktorésineodporovali,tedazvýpovedeobžalovanéhoakoipoškodenej.Akýbybolmechanizmuszranení

poškodenej, ak by vozidlo išlo rýchlosťou 9 km/h, poškodená by išla peši a po pravej strane by mala
bicykel, a vozidlo by narazilo do nej v tejto rýchlosti, znalec uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, nakoľko
by k tomu bola potrebná analýza, pričom však on by ju vypracovať nevedel, nakoľko nepozná všetky
okolnosti používané v umelej inteligencii znalcov z odboru dopravy. Obdobie dva a pol mesiaca po
nehode, kedy vypracovával znalecký posudok, je podľa názoru znalca dostatočný čas na to, aby sa
dokázali objektívne zhodnotiť všetky subjektívne a objektívne okolnosti a teda vypracovať relevantný

znalecký posudok. Ak by mala poškodená v tomto časovom období také subjektívne alebo objektívne
ťažkosti, ktoré by súviseli s touto nehodou a obmedzovali by ju v jej súkromnom živote, tieto by boli ňou
oznámené jej ošetrujúcim lekárom. Ak by mal vypracovávať dodatok k znaleckému posudku na základe
lekárskych vyšetrení vykonaných po vypracovaní jeho znaleckého posudku, nemalo by to dostatočnú
relevanciu, nakoľko vplyv na jej zdravotný stav mohli mať aj neskoršie okolnosti.

Znalec I.. D. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe uznesenia Okresného riaditeľstva
policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu F. vypracoval znalecký posudok č. 5/2016,
podľa ktorého príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že cyklistka B. pri vchádzaní na cestu z
miesta z mimo cesty, nedala prednosť v jazde vozidlu Renault, v dôsledku čoho prišlo k nehode. Pri

vypracovaní tohto posudku vychádzal zo zadovážených podkladov okresného dopravného inšpektorátu
F. a to výpovedí účastníkov nehody a znaleckého posudku L.. L., ktorý aj citoval vo svojom znaleckom
posudku a podľa ktorého vypracoval analýzu nehody, že poškodená v čase nehody jazdila ako cyklistka,
pričom nemal k dispozícií žiadny technický dôkaz, ktorý by spochybnil toto tvrdenie. Na základe žiadosti
Okresného riaditeľstva policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu F. následne vypracoval

doplnenie č. 1 k znaleckému posudku s tým, že vo veci boli zistené pre neho dve nové skutočnosti a
to výpovede svedkov pána M. a pani M. a na základe toho konštatoval, že existujú dve verzie nehody,
technicky možné a prijateľné. Prvá podľa výpovede vodiča vozidla a v súlade so znaleckým posudkom
L.. L. a druhá podľa pani B. a svedkov M. a M., že prechádzala cez vozovku peši ako chodkyňa, pričom
v takom prípade dopravnej nehody jej príčinou bola skutočnosť, že vodič W. nedal prednosť chodkyni

prechádzajúcej cez cestu. Na základe uznesenia Okresného súdu Galanta vypracoval doplnenie č. 2
k znaleckému posudku č. 5/2016, kde vypracoval ďalšiu alternatívu priebehu dopravnej nehody, že
poškodená jazdila na bicykli, ale po priechode pre chodcov, nakoľko toto nebolo do tej doby zapracované
v znaleckom posudku, pričom znalec dospel k záveru, že v prípade ak jazdila na bicykli, či už krížom
cez cestu priechodu pre chodcov alebo priamo po priechode pre chodcov, je daná jedna príčina nehody

- nesprávna technika jazdy cyklistky a ak išla pešo, tak nesprávna technika jazdy vodiča. Na ľavom
prednom blatníku vozidla Renault, boli zadokumentované „rovnobežné“ trecie stopy, ktoré pochádzajú
od výpletu batožinového košíka bicykla, tieto stopy sú na konci zalomené, z čoho vyplýva, že prišlo ku
zmene pomeru rýchlosti medzi vozidlom a bicyklom, najprv bolo rýchlejšie vozidlo zhruba o 2 km/h, v
mieste kde sa lámu tieto stopy a vracajú sa späť, došlo k vyrovnaniu rýchlosti vozidla a následne bol

bicykel mierne rýchlejší. Vo vzťahu k rýchlosti uvedenej v znaleckom posudku L.. L., že rýchlosť vozidla
bola takmer nulová, k tomu sa znalec N. vyjadril, že nie absolútna rýchlosť vozidla Renault, ale rozdiel
medzi rýchlosťami účastníkmi nehody, sa v priebehu kolízie blížila k nule. V alternatíve jeho posudku,
že poškodená jazdila na bicykli, malo vozidlo v čase nárazu rýchlosť 12 km/h +- 3 km/h, pričom brzdil z
rýchlosti 14 km/h a cyklistka rýchlosť 10 km/h +- 3km/h, a v prípade ak išla pešo malo vozidlo rýchlosť

9 km/h +- 2 km/h, pričom brzdil z rýchlosti 12 km/h a chodkyňa rýchlosť 7 km/h +- 2 km/h. V oboch
ním uvedených alternatívach o priebehu nehody, sa poškodená pohla na priechod pre chodcov ako prvá
a teda, obžalovaný mal možnosť si ju všimnúť. V prípade ak išla po priechode na bicykli, vychádzajúc
zo zákona o cestnej premávke, bola cyklistka povinná dať prednosť vozidlu a vodič bol povinný na ňu
reagovať až vtedy, keď sa dostala do kolízneho postavenia voči vozidlu a hrozila nehoda. Ak šla peši

ako chodkyňa, bol vodič povinný na ňu reagovať v okamihu ako vstúpila na priechod, t.j. pred tým ako sa
rozbehol. V momente, keď vodič sadol do auta, naštartoval a zaradil jednotku a pozrel sa vpravo aj vľavo
takakouvádzavosvojejvýpovedi,malmožnosťvprípade,žeišlapoškodenáakocyklistkapopriechode,
vidieť túto cyklistku. Vo vzťahu k obžalovaným uvádzanému tvrdeniu, že „Ja som si išiel potom sadnúťnaspäť do svojho vozidla, kde som naštartoval, zaradil som prvý rýchlostný stupeň, skontroloval som
ľavú a pravú stranu, a nakoľko som nikoho nevidel, ani na ceste, na priechode, tak som sa s vozidlom
pohol pomaly dopredu“, znalec uviedol, že z technického hľadiska je možné, že prišlo k nepozornosti,

ktorá sa môže stať a teda nemusel si poškodenú všimnúť, zároveň však znalec uviedol, že poškodená sa
v zmysle jeho záverov pohla 3,3 sekundy pred zrážkou, obžalovaný sa pohol 2,1 sekundy pred zrážkou,
čo je rozdiel 1,2 sekundy, a keď obžalovaný tvrdil, že sa pozrel doľava a následne doprava, tak ten
čas medzi tým ako sa pozeral doľava a následne doprava, pri akceptovaní zaostrenia, príp. zdržania
pohľadu, by tento čas mohol byť 1,2 sekundy, a teda keď sa pozeral doľava, mohol vidieť poškodenú ako

stojí na začiatku priechodu. Spôsob rozjazdu vozidla obžalovaného zodpovedal bežnému rozbiehaniu,
keď na uvedenej dráhe (5,4 - 5,9m) dosiahol rýchlosť 14 km/h +- 3 km/h a stihol zabrzdiť na 12 km/
h. Zrýchlenie vozidla Renault uvažoval o hodnote 1,5m/s2, čo zodpovedá bežnému rozbiehaniu. Toto
bolo východiskovým faktorom analýzy nehody, ale aj výsledkom nehody vychádzajúceho z technicky
pravdepodobnej rýchlosti jazdy cyklistky v čase zrážky 10 km/h a strednej hodnoty brzdenia vozidla pred
zrážkou. Technicky prijateľné sú obe znalcom vypracované alternatívy dopravnej nehody.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne L.. Y. T. z prípravného konania, ktorá bola so súhlasom procesných
strán na hlavnom pojednávaní prečítaná, vyplýva, že v čase nehody mala riadne ordinačné hodiny v jej
ambulancií, pričom v čase o deviatej hodine prišiel do ambulancie A. W. s V. B.. Obaja prišli po svojich,
vstúpili obaja do ambulancie. Pán W. bol taký vystrašený, šokovaný a pani B. slovne agresívna, útočila

na A. W.. Že to len tak nenechá. Že to pôjde na súd. Svedkyňa vykonala vyšetrenie. U. W. upokojili,
spýtali sa ho, či bola privolaná polícia, on povedal, že nie, ale následne zo svojho mobilu zavolal políciu.
Pani B. odporučili traumatologické vyšetrenie. Pán W. sa správal ústretovo, pani B. aj navrhol odvoz na
traumatológiu, ale nakoniec tam pani B. išla s RZP. Potom opustili ambulanciu. Pani B. uviedla, že išla
na bicykli a keď prechádzala cez cestu pán W. do nej buchol s autom a následne spadla z bicykla. To,

že bola cyklistka pani B. uviedla aj v nemocnici.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne I. W. z prípravného konania, ktorá bola so súhlasom procesných strán
na hlavnom pojednávaní prečítaná, vyplýva, že 31.08.2015 bola riadne v ordinácií L.. Y. T., kde pracuje
ako zdravotná sestra. Približne okolo deviatej hodiny počula silné búchanie na dvere a už z čakárne

bolo počuť ako nejaká žena na niekoho kričí, ale si už nepamätá, že čo. Keď otvorila dvere tak tam
bola pani B., ktorá jej hneď povedala: „Išla som na bicykli po moste a ťukol do mňa autom“. Pani B.
prišla normálne po svojich, sťažovala sa na bolesť v krížovej oblasti. B. sa správala veľmi agresívne,
vykrikovala na W., ale už si nepamätá čo konkrétne. On bol z toho celého v šoku a nevedel sa vyjadriť.
Svedkyňa sa ich oboch pýtala, či volali políciu a povedali, že zatiaľ nie. Ona bola potom ošetrená a aj

pán W.. Pani B. doktorka odporučila ošetrenie na traumatológií a pán W. jej navrhol odvoz. Potom obaja
odišli z ambulancie. Pani B. čakali v čakárni dcéry, ktoré tam robili cirkus. Tieto dcéry zavolala pani B..

Obžalovaný A. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola vykonaná v súlade s Trestným
poriadkom tak, že ju bolo možné na hlavnom pojednávaní prečítať, nakoľko na hlavnom pojednávaní

obžalovaný odmietol vypovedať, uviedol, že v uvedený deň 31.08.2015 išiel na vozidle Renault Fluence,
na maďarských značkách približne o 09.00 hod. v smere z F., z kruhového objazdu smerom do F. cez
most. Po tom ako vyšiel z kruhového objazdu ho predbehla cestná rýchlostná motorka, ktorú šoférovala
žena. V uvedenom čase bol pred mostom alternatívny - dočasný priechod pre chodcov, nakoľko sa v
tom čase opravoval chodník alebo most, ale tá žena na motorke išla vo vzdialenosti asi 30 metrov pred

ním a pred týmto priechodom pre chodcov bolo malé dieťa, ktoré už prechádzalo cez priechod alebo
na priechod len vbehlo, a tá žena na motorke chcela zabrzdiť, pričom sa motorka naklonila na bok a
ona musela zosadnúť z motorky a motorka jej spadla nabok. On s autom následne zastavil tesne za
ňou, ako spadla z motorky, pričom jej motorka bola spadnutá na tom priechode, čiže jeho vozidlo mohlo
stáť asi 1,5 až 2 metre od nej. Po tom ako zastavil za ňou vystúpil z vozidla, vypol motor na svojom

vozidle a išiel jej pomôcť zdvihnúť motorku. Pomohol jej tú motorku zodvihnúť, medzi tým prišiel na
miesto ešte jeden motorkár, ktorý sa jej opýtal, či je v poriadku, načo ona povedala, že je v poriadku.
Motorku pomohol tejto žene odtlačiť ten motorkár doprava, ku krajnici, kde s motorkou zostal stáť aj on aj
ona. Obžalovaný si potom išiel sadnúť naspäť do svojho vozidla, kde naštartoval, zaradil prvý rýchlostný
stupeň, skontroloval si ľavú a pravú stranu a nakoľko nikoho nevidel, ani na ceste na priechode tak sa

s vozidlom pohol pomaly dopredu. Zrazu, už ako bol s autom v pohybe, si po svojej ľavej strane všimol
cyklistku. Vtedy náhle stačil naraz spojku a brzdu a so svojím vozidlom zastavil. Už počas toho, ako si
túto pani na bicykli všimol, videl, že so svojím bicyklom ide do jeho jazdnej dráhy. Následne počas jeho
brzdenia prišlo k nárazu jej bicykla do jeho ľavej strany vozidla, vlastne do časti ľavého blatníka. K nárazuprišlo tesne za priechodom pre chodcov. Stret jej bicykla s vozidlom by popísal tak, že vlastne vozidla sa
dotkol len jej bicykel, ktorý spadol nárazom na ľavú stranu a ona z bicykla spadla tak, že bola na vozovke
naľavo od svojho bicykla. Hneď po náraze vystúpil z vozidla a išiel jej pomôcť, pričom jej išiel pomôcť

aj druhý pán z vozidla, ktoré bolo za ním. Túto pani spoločne zodvihli zo zeme a ona na obžalovaného
začala hulákať, že ju on zrazil, že kam kuká. Ten druhý pán zvýšil hlas a povedal jej, nech si uvedomí,
že išla na bicykli po priechode a chcela si zrezať cestu a prejsť s bicyklom pred autom obžalovaného na
druhú stranu, čiže jej jasne týmto povedal, že je to jej chyba. Nato pani zostala ticho. Obžalovaný sa jej
pýtal, či má nejaké zranenia, ona povedala, že ani nemá také vážne zranenia a povedala, že chce ísť

domov. On jej povedal, že nech ide najskôr k lekárovi a tak súhlasila. Následne si sama otvorila dvere
na jeho vozidle a nastúpila do vozidla. On medzi tým nakladal jej bicykel do kufra svojho auta. Počas
toho ako sedela vo vozidle počul, ako tá pani telefonovala zo svojho mobilu a niekomu hovorila, že ju
zrazili a že ide na ošetrenie k lekárke T.. Následne hneď išli k lekárke, kde táto pani začala kričať, že išla
na bicykli a tento ju zrazil, konkrétne ukazovala na obžalovaného, že on ju zrazil. Toto isté povedala tá
pani doktorke, ktorá ju začala ošetrovať. Potom obžalovaný vyšiel z ambulancie a zavolal na linku 112

a oznámil, čo sa stalo. Ešte počas ošetrenia prišiel do ambulancie policajt a rodina tej pani. Potom pani
vyšla z ambulancie a on jej vytiahol z vozidla jej bicykel, s čím mu pomáhal jej syn. Tomu ho odovzdal
a išli s policajtom na miesto dopravnej nehody. Tá pani išla vtedy na röntgen a on s policajtom išiel na
miesto, kde policajt zadokumentoval, čo potreboval a následne išli spísať zápisnicu. Tej pani sa roztrhla
šľapka a vytvorila stopu na vozovke, ktorú aj policajt zadokumentoval.

Zo zápisnice o previerke výpovede svedkyne L. M. na mieste vyplýva, že svedkyňa popísala miesto,
odkiaľ uvidela poškodenú, keď zosadla z bicykla a kde svedkyňa stála, keď prišlo k nárazu. V predmetnej
zápisnici je taktiež zaznamenané, že počas previerky výpovede boli zistené rozpory v miestach, ktoré

svedkyňa uviedla vo svojej výpovedi a ktoré ukázala na mieste. Zároveň bolo zistené (s pomocou
figuranta) že z miest, ktoré svedkyňa ukazuje, bolo možné vidieť priebeh dopravnej nehody.

Zo zápisnice o previerke výpovede svedka J. M. na mieste vyplýva, že svedok popísal miesto, odkiaľ
prvý krát uvidel poškodenú a kde svedok stál, keď si všimol dopravnú nehodu. V predmetnej zápisnici

je taktiež zaznamenané, že počas previerky výpovede boli zistené rozpory v miestach, ktoré svedok
uviedol vo svojej výpovedi a ktoré ukázal na mieste. Zároveň bolo zistené (s pomocou figuranta) že z
miest, ktoré svedok ukazuje, bolo možné vidieť priebeh dopravnej nehody.

Zo správy o povesti z mesta F. vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam v evidencii priestupkov

riešených Mestskou políciou v F..

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný má evidované tri blokové pokuty na úseku cestnej
dopravy -porušenie povinností vodiča a to zo dňa 15.12.2012 (pokuta vo výške 20,- eur), zo dňa
10.8.2008 (pokuta vo výške 500,- Sk) a zo dňa 17.5.2007 (pokuta vo výške 500,- Sk).

Z Registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam v registri trestov.

Z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný nemá evidovaný žiaden priestupok.

Za poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. na hlavnom pojednávaní vypovedala
L.. J. N., ktorá uviedla, že ku skutku sa vyjadriť nevie, vie sa vyjadriť iba k náhrade škody a to tak, ako
si túto uplatnili v prípravnom konaní, pričom celková suma náhrady škody činí 1.516,65 eur. Či je táto
suma konečná sa ku dňu hlavného pojednávania vyjadriť nevie.

Za poškodenú spoločnosť Sociálna poisťovňa na hlavnom pojednávaní vypovedala S. P., ktorá uviedla,
že Sociálna poisťovňa si uplatňuje škodu za vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 451,10 eur.
Nemocenské dávky boli poškodenej vyplatené od 1. dňa jej pracovnej neschopnosti, nakoľko sa táto
nachádzala v ochrannej lehote a boli jej vyplatené od augusta 2015 do augusta 2016. Poškodená si
uplatnila nárok aj na invalidný dôchodok, tento jej však nebol priznaný, nakoľko naň nesplnila zákonné

podmienky. Táto suma je konečná.

Z uplatnenia nároku na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyplýva, že táto si uplatnila
a vyčíslila škodu vo výške 1.516,65 eur.Z uplatnenia nároku na náhradu škody Sociálnou poisťovňou vyplýva, že táto si uplatnila a vyčíslila
škodu vo výške 451,10 eur.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a

rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, a z nej vyplývajúcu zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v
prospechobvineného)dospelkzáveru,žeobžalovanéhojepotrebnéspodskutkuuvedenéhovobžalobe
v zmysle ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Splnomocnený zástupca poškodenej navrhol vykonať dôkaz doplnením znaleckého posudku znalcom

z odboru traumatológie, nakoľko z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva, že znalec sa
nevedel vyjadriť k mechanizmu vzniku zranení, nakoľko jeho závery znaleckého posudku sú diametrálne
odlišné od vykonaného dokazovania a taktiež aj znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy.
K uvedenému sa pripojil prokurátor s tým, že vzhľadom k tomu, že znalec vychádzal z podkladov
zabezpečených z priestupkového konania, má za to, že by bolo dôvodné, aby mal znalec k dispozícií

výsledky z vykonaného dokazovania po vznesení obvinenia a na hlavnom pojednávaní.

Súd tento návrh v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol, nakoľko uvedené
okolnosti sú už známe zo skôr vykonaného dôkazu - znaleckého posudku L.. L., ktorý bol vypočutý na
hlavnom pojednávaní, pričom bol prítomný aj pri výsluchu poškodenej a teda mal možnosť zohľadniť ňou

uvádzanétvrdenia.Znaleczároveňprijehovýsluchuuviedol,ževzhľadomnavykonanédokazovanie,by
doplnením znaleckého posudku, nedospel k žiadnym novým záverom biomechanizmu zranenia, pričom
z jeho pohľadu čas, ktorý prešiel od predmetnej autonehody do zhotovenia znaleckého posudku je
dostatočný na zmapovanie všetkých relevantných okolností na podanie znaleckého posudku a v prípade
ak by mu boli aj predložené dodatočné lekárske správy o lekárskom stave poškodenej, vyhotovené po

vypracovaní znaleckého posudku, mohli by mať na zdravotný stav poškodenej vplyv už aj iné okolnosti,
ktoré sa vyskytli po predmetnom skutku a teda by nebolo vhodné z nich vyvodzovať jednoznačné závery,
ohľadnenásledkovspôsobenýchdopravnounehodou.Zároveňsúduvádza,ževprípade,žeprokuratúra
nepovažovala za relevantné podklady, ktoré boli poskytnuté uvedenému znalcovi v prípravnom konaní
na vypracovanie znaleckého posudku, mala možnosť ešte pred podaním obžaloby na súd vyžiadať

od znalca dodatok k znaleckému posudku. Taktiež znalec pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní
uviedol,žebynevedelvypracovaťdodatokkznaleckémuposudkusozadaním„Akýbybolmechanizmus
zranení poškodenej, ak by vozidlo išlo rýchlosťou 9 km/h, poškodená by išla peši a po pravej strane
by mala bicykel, a vozidlo by narazilo do nej v tejto rýchlosti“, nakoľko by k tomu bola potrebná
analýza, pričom však on by ju vypracovať nevedel, nakoľko nepozná všetky okolnosti používané v

umelej inteligencii znalcov z odboru dopravy. Znalec však jednoznačne uviedol, že popísané zranenia
poškodenej zodpovedajú takej alternatíve nehodového deja, kedy poškodená jazdila na bicykli v čase
zrážky s motorovým vozidlom a ak by do nej narazilo motorové vozidlo tak, že by išla peši tlačiac bicykel
vedľa seba, zranenia by boli iné ako tie ktoré mala poškodená. Alternatívu, že poškodená jazdila na
bicykli v čase zrážky jednoznačne vo svojom znaleckom posudku pripúšťa aj znalec z odboru cestnej

dopravy a teda nie je pravdou, že by závery znaleckého posudku L.. L. boli diametrálne odlišné od
vykonaného dokazovania a taktiež aj znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy. Na základe
uvedeného má súd za to, že vypracovávanie dodatku k znaleckému posudku za účelom zodpovedania
na otázku „aké konkrétne zranenia by poškodená mala pri inej alternatíve nehodového deja“ by bolo
nadbytočné a z pohľadu súdneho konania, prihliadajúc na ostatné vykonané dôkazy aj nehospodárne.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. - o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre
chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.

Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. - o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez
nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosťjazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode
pre cyklistov sa jazdí vpravo.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v zásade existujú dve technicky možné a
prijateľné verzie predmetnej dopravnej nehody. Pri prvej verzii poškodená prechádzala cez vozovku na
bicykli, pri druhej prechádzala poškodená cez vozovku pešo po priechode pre chodcov. Vychádzajúc
zo znaleckého posudku I.. N. a zo zákonných ustanovení upravujúcich správanie sa účastníkov
cestnej premávky, v prípade prvej verzie, teda ak poškodená prechádzala cez vozovku na bicykli, bola

technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy poškodenej, pričom tak vytvorila náhlu
prekážku obžalovanému jazdiacemu na motorovom vozidle, ktorý nemal možnosť zabrániť dopravnej
nehode a teda nespôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví poškodenej porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona. Pri druhej verzii, teda ak poškodená prechádzala cez vozovku
pešo po priechode pre chodcov, bola technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy
obžalovaného, ktorou spôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví poškodenej porušením dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Druhej verzii svedčia výpovede poškodenej a svedkov J. M. a L. M.. Súd má však za to, že
dôveryhodnosť týchto troch výpovedí je znížená, nakoľko je v nich viacero rozporov s ostatnými
vykonanými dôkazmi a pri svedkyni M. aj v rámci výpovede jej samotnej.

Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že išla pešo, po zrážke ju proti jej vôli obžalovaný naložil na
predné sedadlo jeho auta a nechcel ísť s ňou k lekárovi, pričom ona celý čas nevedela kam idú, čo aj
uviedla svojmu manželovi, keď s ním v aute telefonovala, až následne skončili u L.. T.. L.. T. je obvodnou
doktorkou poškodenej a preto sa javí ako málo pravdepodobné, že by obžalovaný najskôr odmietal ísť

s poškodenou k lekárovi a potom by s ňou náhodne išiel práve k jej obvodnej lekárke, ak by mu ona
sama nepovedala, kto je jej obvodná lekárka. Zároveň ihneď po vyšetrení poškodenú v čakárni uvedenej
leárky čakali jej dcéry, ktoré by sa uvedenú skutočnosť, že sa ich matka nachádza práve tam, nemali
ako dozvedieť, ak by im to neoznámil ich otec, s ktorým ako s jediným poškodená podľa jej výpovede
telefonovala. Obe svedkyne L.. Y. T. i I. W. zhodne vo svojich výpovediach tvrdili, že im poškodená pri

prvotnom vyšetrení uviedla, že išla na bicykli a obžalovaný ju zrazil. Uvedené vyplýva aj z lekárskych
správ čo na hlavnom pojednávaní potvrdil znalec L.. L..

Svedok J. M. popísal skutočnosť, že videl poškodenú pred nehodou pri začiatku priechodu pre chodcov
tlačiac svoj bicykel po pravej strane iba ako taký záblesk a následne ju až do samotnej nehody už nevidel

a nevie, či bicykel tlačila alebo naň nasadla.

Svedkyňa L. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodenú videla po začiatok priechodu a potom
ju videla až potom ako zaznel náraz. Navyše v prípravnom konaní v jednej a tej istej svojej výpovedi
najskôr tvrdila, že videla ako poškodená prechádzala po priechode rovno po ľavej strane cesty tlačiac

bicykel na svojej pravej strane a následne uviedla, že videla poškodenú len pokiaľ zosadla z bicykla ešte
pred priechodom a potom ju už nevidela. Potom ju už len videla padnutú na ceste. Taktiež svedkyňa vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že si je istá, že poškodenú dávali do auta dvaja muži
na zadné sedadlo, pričom samotná poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že
do auta ju posadil obžalovaný na predné sedadlo vedľa miesta vodiča.

Naopak v prospech prvej verzie nehodového deja svedčia jednak obe výpovede svedkýň L.. Y. T. a I.
W., ktoré tak ako je uvedené vyššie, zhodne tvrdili, že im svedkyňa pri prvotnom vyšetrení uviedla, že
išla na bicykli, no najmä výpoveď znalca z odboru traumatológia, ktorý uviedol, že podľa jednotlivých
zranení má za to, že pacientka sediac na bicykli narazila svojou prednou časťou bicykla do ľavej prednej

časti blatníka a následne došlo k jej pádu na sedaciu časť a miernemu predklonu a úklonu doprava.
Oderky na malíčku a pravom členku mohli byť od vozovky pri páde alebo od kontaktu s autom pri náraze.
V prípade, že by pacientka tlačila bicykel po svojej pravej strane a do tohto by narazilo auto, zranenia
by boli iného charakteru, to znamená, oderky by boli na ľavej strane od vozovky, boli by tam zranenia
pravdepodobne aj od bicykla a čo sa týka zlomeniny, mala by úplne iný priebeh.

Súd teda nemal za preukázané, že by sa nehodový dej stal jednoznačne zhodne s druhou verziou, teda
tak, že by obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona - dať prednosť chodcovi,ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov a tak z nedbanlivosti spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví poškodenej.

Vzhľadom k tomu, že aj po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní nebola jednoznačne
ustálená jediná verzia predmetnej dopravnej nehody, a teda jednoznačne preukázaná vina
obžalovaného dospel súd k záveru tak ako je uvedené vyššie, že obžalovaného je potrebné spod
skutku uvedeného v obžalobe v zmysle ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodiť,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a to o to viac, že vykonané

dokazovanie jednoznačne nasvedčuje tomu, že sa nehodový dej stal v súlade s prvou verziou a teda,
že poškodená prechádzala cez vozovku na bicykli a teda technickou príčinou dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy poškodenej, nakoľko vytvorila náhlu prekážku obžalovanému jazdiacemu na
motorovom vozidle, ktorý nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode a teda nespôsobil z nedbanlivosti
ťažkú ujmu na zdraví poškodenej porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

V zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku, podľa ktorého ak súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný
proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, súd odkázal aj v prejednávanom prípade
poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.