Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6912213353.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 14C/242/2012,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/112/2016-65 z 26.

mája 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

III. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením 13Co/112/2016-65 z
26. mája 2016 (na odvolanie žalobkyne) potvrdil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
14C/242/2012-22 z 26. mája 2015, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur.

2. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré bolo podané dňa 27. júla 2016.
Podanie dovolania žalobkyňa odôvodnila dovolacími dôvodmi v zmysle § 420 písm. e/ a f/ zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Namietala, že vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, resp. súd bol nesprávne obsadený (§ 420 písm. e/ CSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny
poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu,
ktorej náhrady sa v konaní domáha. Zároveň jej odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 písm. f/ CSP), pretože dovolaním napadnuté uznesenie je nielen „absolútne prekvapivé“,
ale aj nepreskúmateľné a súdny poplatok jej vôbec nemal byť vyrubený. Z týchto dôvodov žalobkyňa
(ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho
súdu. Súčasťou dovolania žalobkyne bol tiež návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods.

1 písm. b/ CSP.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná
zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.4. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

5. Podľa § 440 CSP dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Tzv. vady zmätočnosti taxatívne vypočítané v ustanovení § 420 CSP
pod písmenami a/ až f/ sú zároveň dovolacími dôvodmi aj dôvodmi prípustnosti dovolania (viď § 431
ods. 1 CSP).

6. V danom prípade dovolateľka namietala, že v konaní súdov oboch inštancií došlo k procesným vadám

uvedeným v § 420 písm. e/ a f/ CSP. Podľa týchto ustanovení je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak e/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Zákon teda dovolanie nepripúšťa vo vzťahu k akémukoľvek rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale
len takému, ktoré spĺňa atribúty rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Skúmanie, či ide o také rozhodnutie odvolacieho súdu, má vždy prednosť pred skúmaním, či v konaní
odvolaciehosúdudošlokniektorejzvádtaxatívnevypočítanýchvustanovení§420CSPpodpísmenami
a/ až f/.

7. Pod vecou samou treba pritom rozumieť predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom

má byť v konaní vecne rozhodnuté. V sporovom konaní má rozhodnutie súdu vo veci samej výlučne
formu rozsudku (§ 212 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní môže byť preto rozhodnutím vo veci samej
len rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil rozsudok súdu prvej inštancie (§ 392 CSP).

8. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti.
Takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ale ani iným (nemeritórnym)
rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej končí v zmysle § 420 CSP (ako napr. uznesenie o
zastavení odvolacieho konania, uznesenie o odmietnutí odvolania a pod.). Dovolanie žalobkyne preto
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

9. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 447 písm. c/ CSP dovolanie
žalobkyne ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
10. Súčasťou dovolania žalobkyne bol aj návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods. 1
písm.b/CSP,ktorýžalobkyňaodôvodnilatým,žejepotrebnépodaťnaÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky

návrh na začatie konania o súlade položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej
republiky. Argumentovala, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u
ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti a ako taká sa nemá spoplatňovať, pretože
predstavuje jediný prostriedok, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na
vylúčeniesudcu.Poplatokzanámietkuzaujatostimápodľanejpovahufaktickypoplatkuzavyjadreniesa

k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
11. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa § 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie možné
primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.
12. K podobnému návrhu žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá
žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť rozhodnutia z

10. mája 2017, sp. zn. 1XObdo 15/2017, sp. zn. 1XObdo 27/2017, sp. zn. 1XObdo 36/2017, z 19. apríla
2017, sp. zn. 1XObdo 44/2017 alebo z 2. augusta 2017, sp. zn. 1XObdo 164/2017. Dovolací súd v nich
konštatoval nedôvodnosť predmetného návrhu na prerušenie dovolacieho konania, s poukazom na to,
ževyrubenímsúdnehopoplatkuzanámietkuzaujatostisažalobkynineodnímaprávovyjadriťsakotázke
zaujatosti sudcu. Navyše v prejednávanej veci sa dovolací súd zaoberal len prípustnosťou dovolania

žalobkyne a nie aj jeho dôvodnosťou (tvrdenými dovolacími dôvodmi) a pre také rozhodnutie nebolo
potrebné skúmať, či žalobkyňou napádané ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú alebo nie sú v súlade s ÚstavouSlovenskej republiky. Dovolací súd preto návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania podľa §
162 ods. 1 písm. b/ CSP ako nedôvodný zamietol.

13. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania a
odmietol dovolanie žalobkyne ako (objektívne) neprípustné, je neopodstatnený tiež návrh žalobkyne na
odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný
o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.