Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209791
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716209791.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 právne zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová,
advokát so sídlom v Bratislave, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902 proti žalovanému N. J., Y.. XX.X.XXXX,
E. J. XXX, L. L., v konaní o zaplatenie 1.150 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýježalobcovipovinnýzaplatiťsumu700€spolus5%úrokomzomeškaniaročneod22.3.2014

do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 20 % celkovo vzniknutých
trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.8.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1.150 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 22.3.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovanému ako veriteľ dlžníkovi na základe zmluvy

o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 25.1.2013 požičal - poskytol úver vo výške 700 €, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 680 €, čiže spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 1 380
€ za podmienok dohodnutých v zmluve. Úver má byť splatený dvanástimi mesačnými splátkami po 115
€ od 28.2.2013. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde sa
strany úverovej zmluvy dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku
predstavujú náklady na vypracovanie uzatvorenia zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s

tým spojenou. Žalovaný však úver riadne nesplácal napriek výzvam žalobcu. Žalobca podal trestné
oznámenie polícii pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.
zákona a po vykonanom vyšetrovaní Okresný súd Martin trestným rozkazom sp. zn. 3T/159/2014 zo
dňa 24.9.2014 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Tr. zákona, avšak žalobcu ako veriteľa podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 14.10.2014. Od doručenia

trestného rozkazu žalovaný žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu
pripojil všeobecné podmienky poskytnutia úveru, výpis zo svojho Obchodného registra, kópiu trestného
rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/159/2014 zo dňa 24.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
14.10.2014 a úverovú zmluvu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa

nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska. Súd mu preto žalobu, jej prílohy a poučenie strany
doručoval spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 116 ods. 2 C. s. p., teda zverejnením týchto listínna webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu. Písomnosti sa považovali po 15 dňoch od zverejnenia
za doručené, aj keď sa o tom žalovaný nedozvedel. Na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR
bolo žalovanému zasielané aj predvolanie na pojednávanie na deň 24.8.2017, ktoré súd vykonal v

neprítomnosti strán riadne predvolaných. Svoju neprítomnosť ospravedlnil iba žalobca, ktorý v priebehu
konania na žalobe zotrval.

4. Na pojednávaní súd prečítal listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu a takto vykonaným
dokazovaním zistil tento skutkový stav veci.

5. Strany sporu, a to žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 25.1.2013 uzavreli spolu úverovú
zmluvu čísla uvedeného v žalobe. Na základe tejto úverovej zmluvy žalobca žalovanému poskytol
úver v sume 700 € za poplatok vo výške 680 €, čiže žalovaný mal celkovo zaplatiť sumu 1.380 € v
dvanástich mesačných splátkach po 115 € počnúc 28.2.2013. Na formulárovej zmluve bolo uvedené,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Je pravdou, že žalovaný v predmetnej

zmluvebolidentifikovanýajsvojímidentifikačnýmčíslomorganizácie(IČO).Zovšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru vyplývalo, že sú formulárovými všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru v
prípade, keď je úver poskytovaný podľa Obchodného zákonníka a vzťahy zmluvných strán sú upravené
Obchodným zákonníkom. Z trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/159/2014 z 24.9.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť 14.10.2014 vyplynulo, že žalovaný bol okrem iného uznaný za vinného

aj z pokračovacieho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil s
čiastkovými skutkami opísanými v bode 2 až 4 skutkovej vety trestného rozkazu, a to vždy konaním z
26.11.2012, keď uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere s obchodnou spoločnosťou Telervis plus, a.s.
askutkamiz25.1.2013az26.2.2013,keďmalpodľaobžalobyaajtrestnéhorozkazuuzatvoriťauzatvoril
so žalobcom úverovú zmluvu uvedenú v žalobe a následne dňa 26.2.2013 uzatvoril ďalšiu úverovú

zmluvu. V obidvoch prípadoch boli úverové zmluvy charakterizované ako bezúčelové hotovostné
spotrebiteľské úvery poskytnuté vo výške 700 € (podľa zmluvy z 25.1.2013) a v sume 350 € (podľa
zmluvy z 26.2.2013).

6. Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom

rozsahu.

7. Žalobca v žalobe konštatoval, že je presvedčený, že keďže žalovaný v prospech predmetnej úverovej
zmluvy nepoukázal žiadnu splátku napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov
uvedených v žiadosti o úver, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že úver nebude

splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu škodu. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu
nepoprel, a preto boli nesporné. Nasvedčuje im aj tá skutočnosť, že žalovaný v období od 26.11.2012
do 26.2.2013 uzatvoril podľa skutkovej vety trestného rozkazu tri úverové zmluvy, z ktorých však
ani jednu nezačal splácať. Skutočnosť, že žalovaný nemal v úmysle správať sa podľa dohodnutých
podmienok v úverových zmluvách, svedčí o skutočnosti, že nielenže z trestnoprávneho hľadiska sa

dopustil podvodného konania vo vzťahu k svojim veriteľom, avšak z hľadiska občianskoprávneho jeho
vôľa v čase uzatvárania zmluvy nebola vážna, teda žalovaný vôbec nemal v úmysle poskytnuté úvery
začať splácať, spravovať sa úverovými podmienkami. V dôsledku tejto skutočnosti právny úkon úverovej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.1.2013, trpí vadou nedostatku vážnej
vôle, čo robí tento právny úkon neplatným. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon

sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V dôsledku tejto skutočnosti
žalobca má nároky, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

8.Podľa§451ods.2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto prípade
žalovaný na úkor žalobcu získal plnenie z právneho dôvodu, ktorý bol neplatný, teda z neplatnej zmluvy.
Šlo o sumu 700 €, ku ktorej zaplateniu súd podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka

žalovaného zaviazal podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd žalobcovi proti žalovanému priznal aj nárok na úroky z
omeškania od 22.3.2014, teda odo dňa, keď žalovaného žalobca vyzval na zaplatenie zvyšku úveru,
ktorý bol samozrejme väčší ako výška istiny. Súd však žalobcovi nemohol priznať nárok na takzvanýpoplatok v sume 680 € (žalobca ho ani celý nepožadoval vzhľadom na istinu 1.150 €, ktorá bola
požadovaná v žalobnom petite), nakoľko nárok na tieto plnenia vychádzal z neplatne dojednanej zmluvy
o úvere, ktorá bola pre nedostatok vážnosti vôle na strane žalovaného absolútne neplatná. Preto v časti,

kde žalobca požadoval viac ako bola suma 700 €, čo bola suma žalovanému skutočne poskytnutá, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. Žalobca v konaní nebol
v celom rozsahu úspešný. Úspešný bol v rozsahu 60 % celkovo uplatneného nároku a v rozsahu

približne 40 % celkovo uplatneného nároku bol neúspešný. Čistý úspech žalobcu predstavoval 20 %
celkovo uplatneného nároku a predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalobcu. Vzhľadom
na pomerné krátenie náhrady trov konania súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 20 %
celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.