Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010790
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117010790.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. septembra 2018,
v trestnej veci obž. P. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19. septembra 2017 sp. zn. 0T/65/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. T..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19. septembra 2017 sp. zn. 0T/65/2017 bol obžalovaný P.
T. uznaným vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,natomskutkovomzáklade,že

- dňa 21.04.2017 v čase okolo 20.30 hod. v byte na ul. P. C. XX v F., sa po tom, ako mu jeho manželka Y.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. C. XX, F. oznámila, že chce ukončiť ich manželský zväzok, začal správať
voči nej agresívne, prinútil ju, aby spolu s ním pozerala film o šikane, počas ktorého sa je vyhrážal
slovami že „ešte nevieš čo je to šikana, ešte ju len zažiješ“ a následne keď chcela odísť, ju chytil za
ramená a sotil do kresla v obývačke so slovami „tu budeš a budeš pozerať“, pričom ju nechcel pustiť,
vytrhol jej mobilný telefón z ruky, ktorým sa snažila privolať pomoc a vyhnal sa na ňu svojou pravou

rukou, no nijako sa jej nedotkol, a keď sa snažila od neho z izby utiecť, postavil sa jej do cesty, kde po
vzájomnom zápasení jej priložil svoju päsť pravej ruky k ľavému lícu a pritlačil ju o stenu a ešte trikrát jej
naznačil päsťou úder do hlavy, avšak nedotkol sa jej a nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali
lekárske ošetrenie, čím však u nej svojím konaním vyvolal strach a vzhľadom na jeho predchádzajúce
správanie sa v minulosti, vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to mu bol uložený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona,
za nezistenia poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností uvedených v § 36 a § 37 Trestného zákona, trest
odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený
a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 3

(troch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré neskoršie
prostredníctvom obhajcu odôvodnil tým, že naďalej trvá na svojej nevine. Poškodenej sa žiadnym
spôsobom nevyhrážal, nesprával sa voči nej agresívne a nevykonal nič, čo by u nej mohlo vyvolať strach
a vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie. V danej veci proti sebe stoja jeho tvrdenia oproti tvrdeniam

poškodenej. Rozoberá odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým nesúhlasí. Analyzuje aj konflikty
medzi ním a jeho synom P., pričom jeho vzťah k nemu nie je veľmi pozitívny a aj vzhľadom na ichkomplikovaný vzťah sa postavil na stranu poškodenej. Hodnotí spolužitie s poškodenou a je pravdou,
že dňa 21.04.2017 sa s poškodenou mali rozprávať o ich ďalšom spolužití, pričom mu ona oznámila,
že trvá na podanom návrhu na rozvod ich manželstva. V tom čase bola poškodená precitlivená a celá

jej reakcia -„útek“ z bytu, plač, privolanie polície, bolo len zavŕšením toho, ako sa zbaviť a ničiť ho.
Navrhoval vypočuť aj svedkov B. T. a jeho švagrinú P. F. o ich spolužití s poškodenou, čo mu bolo
zo strany okresného súdu nedôvodne zamietnuté. Súd mal pri dôkladnom a citlivom skúmaní celkovej
situácieaichvzájomnýchvzťahovdospieťkzáveru,žeskutoksavôbecnestal.Navrholzrušiťnapadnutý
rozsudok a spod obžaloby ho oslobodiť, event. vrátiť súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Z vyjadrenia poškodenej vyplýva, že si nič nevymyslela ani nič nezatajila. Obžalovaný sa jej v
inkriminovanom čase vyhrážal, obmedzoval jej osobnú slobodu, naznačoval údery do tváre, vzal jej
mobil, aby si nemohla privolať pomoc a mala oprávnený strach a obavu o svoj život. Poukazuje na
predchádzajúceodsúdeniaobžalovaného,kedyraznapadolsvojhošéfaavdruhomprípadenadriadenú.

Popisuje aj ich vzájomné spolužitie a príčiny rozvodu. Súhlasí s rozsudkom okresného súdu a žiada
odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal v

dostatočnom rozsahu dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora a
boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom a postačujúcom na zistenie a ustálenie skutkového stavu
veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so
zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku
sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne a z

dôvodu neopakovania tam uvedených skutočností v celom rozsahu naň odkazuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje rozsiahle a podrobné odôvodnenie, v ktorom je
vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd
opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Úplnosť vykonaných dôkazných

prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho
súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z §
2 ods. 12 Trestného poriadku. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov

neodporuje základným princípom logického myslenia.

Aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe
výpovede poškodenej Y. T., ktorá okrem iného popisovala svoje spolužitie s obžalovaným, ich vzájomné
vzťahy, ako aj predmetný incident z kritického dňa, kedy obžalovanému oznámila, že na rozvode trvá a

do spálne sa nevráti. Poškodená nechcela s obžalovaným pozerať film o šikane na vojne, pričom tento
začal vykríkovať, že on tak bol šikanovaný, že to zažil a že ona nevie, čo je to šikana, ale ju zažije. Po
chvíli sa postavila a chcela odísť, avšak obžalovaný k nej priskočil, chytil ju za rameno a sotil ju naspäť do
kresla. Popisuje zápasenie o mobil, ktorý je obžalovaný vytrhol. Keď sedela v kresle, tak jej obžalovaný
naznačil úder päsťou do hlavy. Chcela odísť z izby, ale obžalovaný sa postavil pred dvere a nedovolil jej

to. Pri dverách zápasili, kde sa ho snažila odtlačiť, aby sa dostala vonku, čo sa však nedalo, keďže je
silnejší. Taktiež jej obžalovaný priložil svoju pravú ruku zovretú v päsť pod jej ľavé oko a líce a pritlačil jej
hlavu o stenu, pričom jej naznačil údery päsťou na hlavu. Strašne sa bála a nevedela, čo má robiť a ako
sa dostať z tejto situácie. Po chvíli sa jej podarilo utiecť z bytu, vybehla o poschodie vyššie, zazvonila k
susedovi, poprosila ho o mobil a zavolala na č. 158, kde jej povedali, aby išla pred vchod a čakala na

políciu. Poškodená mala zároveň vedomosť aj o predchádzajúcich trestných stíhaniach obžalovaného
a to za ublíženie na zdraví, kedy napadol svoju nadriadenú v práci.Taktiež svedok P. T. popisoval vzájomný vzťah svojich rodičov a stav, v akom našiel svoju matku-
poškodenú v čase, keď prišiel domov, pričom táto bola úplne splakaná a triasla sa. Poškodená mu tiež
hovorila o tom, čo sa v ten deň stalo. V zhode s výpoveďou poškodenej je aj výpoveď svedka X. F.,

ktorý potvrdil, že mu na dvere zaklopala suseda- poškodená a poprosila ho, aby jej poskytol mobil, že
potrebuje zavolať na políciu, pričom bola vystrašená a usúdil, že sa zrejme doma niečo stalo.

Odvolací súd zároveň na tomto mieste poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa
hodnotenia týchto výpovedí súdom prvého stupňa, kde súd presvedčivo zdôvodnil prečo a na základe

akých skutočností a okolností vyhodnotil tieto výpovede za pravdivé a osvojujúc si tam uvedené závery
v ďalšom naňho odkazuje.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ustanovenie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
Tr. zákona poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolužitiu pred jeho hrubým
narušením a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej

ujmy. Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zreteľom na
všetky konkrétne okolnosti prípadu. Je potrebné brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a
povahovévlastnostipáchateľasfyzickýmiapovahovýmivlastnosťamipoškodeného,ichvzájomnývzťah
a podobne. Pod dôvodnou obavou je potrebné rozumieť vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým
je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, vyhrážanie však musí byť objektívne spôsobilé

vzbudiť takúto dôvodnou obavu, preto nie je nevyhnutné, aby u poškodeného skutočne vznikla dôvodná
obava uvedeného charakteru. Taktiež je potrebné skúmať, či vyhrážanie bolo doprevádzané chovaním,
ktoré ilustrovalo odhodlanie páchateľa vyhrážky splniť a z tohto bude potom možné vyvodiť, či vyhrážka
bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. Podľa názoru krajského súdu, znak spočívajúci vo vyhrážaní
obžalovaného, nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia a jeho spôsobilosť,

resp. nespôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, ale je potrebné ho vykladať aj v spojení s ďalším konaním
a prejavmi obžalovaného, ktoré by potom bolo, resp. nebolo možné vnímať ako vyhrážky spôsobilé
vzbudiť u poškodeného takúto obavu.

Odvolací súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania a na základe vyššie uvedeného potom

vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok v takom rozsahu, ako je ustálený v skutkovej vete napadnutého
rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom kvalifikované ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa svojej v tom čase ešte manželke (chránenej
osobe) vyhrážal takým spôsobom, že to mohlo u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu o jej život, čím
naplnil ako subjektívnu a objektívnu stránku tohto trestného činu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami,pričomnezistilexistenciuakopoľahčujúcejtakaj priťažujúcejokolnostiapriukladanítrestu
postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Obžalovaný má podľa zistenia krajského súdu v odpise z registra trestov 4 záznamy, avšak vo všetkých
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Aj napriek zahladeniu odsúdení (keďže sa

nezahladzuje samotné spáchanie trestného činu, iba odsúdenie) je potrebné z hľadiska hodnotenia
osoby obžalovaného poukázať na to, že bol už v minulosti 2-krát trestne stíhaný za trestné činy ublíženia
na zdraví (v roku 2002 udrel konateľa spoločnosti päsťou do tváre), naposledy rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2T/129/2010 zo dňa 8.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn.4To/26/2012zodňa6.12.2012,kedyfyzickynapadolpopredchádzajúcomnedorozumenípoškodenú

Ing. K.A., škrtil ju, triasol s ňou a tlačil ju smerom dozadu, pričom jej spôsobil tam uvedené zranenia.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby
obžalovaného a jednak zo závažnosti činu. S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno
konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne

vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a
občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a má za to, že
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba na 3 roky, zodpovedá zásadám

pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Obžalovaný
v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel
trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, s týmito sa krajský súd nestotožnil a odkazuje na

vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine,
pričom na základe zhora uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku, z ktorého bol uznaný za vinného. Aj keď obžalovaný namieta, že súd nepostupoval
správne pri hodnotení dôkazov, je potrebné poukázať na to, že poškodená vo vzťahu k spáchanému
skutku vypovedala konzistentne, bez žiadnych významných rozporov a ňou uvádzané skutočnosti a
okolnosti spáchanej trestnej činnosti boli verifikované aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi- výsluchmi

svedkov.Nemalpretoanikrajskýsúddôvodneuveriťtaktoučinenejvýpovedipoškodenej,ktoráusviedča
obžalovaného zo spáchaného prečinu. Krajský súd preskúmal vykonané dôkazy a nedospel k iným
skutkovým a právnym záverom ako prvostupňový súd, pričom obžalovaný sa predovšetkým domáhal
ich iného hodnotenia v intenciách jeho požiadaviek.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.