Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010166
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517010166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci
obžalovanej R. S. D.. XX.XX.XXXX S. H., trestne stíhanej na slobode pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len
„Trestný zákon"), dňa 12. marca 2018 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

R. S. V. Š. G. P. S. Á. , D.. XX.XX.XXXX S. H.,
H. N. Č., Ľ.. A. XXXX, na slobode, materská dovolenka,

j e v i n n á , ž e

dňa 25.05.2016 v čase o 14.15 h viedla ako vodič v katastri obce N. A. M. po ceste 11/581 smerom od
Z. H. G. D. O. D. S. osobné motorové vozidlo Peugeot 3008, evidenčné číslo D., pričom v km 36,90 v

priamom úseku komunikácie bezprostredne po prejdení pravotočivej zákruty pri miestnej časti obce C.
na križovatke tvaru „T" s vedľajšou cestou III/1240 pričom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c)
zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov sa nevenovala plne
vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke dôsledkom čoho s vozidlom narazila do pred
ňou jazdiaceho osobného motorového vozidla Renault Mégane Scénic, evidenčné číslo O., ktoré viedol
vodič A. W., následkom čoho bolo vozidlo Peugeot 3008 odrazené do protismernej časti vozovky, kde

narazilo ešte aj do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla Š. T., evidenčné číslo O., ktoré viedla
vodička poškodená G. X., pričom týmto konaním jej spôsobila zlomeninu ľavej očnice, podvrtnutie krčnej
chrbtice,otrasmozgu,prasklinuvonkajšiehoajvnútornéhočlenkavpravo,pomliaždeniepravéhokolena,
ktoré si vyžiadalo liečenie od 25.05.2016 do 30.06.2016, počas ktorého mala po dobu 6 týždňov nie
závažne sťažený obvyklý spôsob života, pričom týmto konaním spôsobila zranenia aj jej spolujazdkyni
vo vozidle Škoda Felicia poškodenej Z. H. a to otras mozgu, podvrtnutie krčnej chrbtice, plošnú odreninu
v oblasti pravej kľúčnej kosti, prasklinu horného konca vretennej kosti vpravo, pomliaždenie pravého

kolena, ktoré si objektívne vyžiadalo liečenie od 25.05.2016 do 21.11.2016, počas ktorého mala po dobu
do 8 týždňov nie závažne sťažený obvyklý spôsob života,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenej podmienečne odkladá výkon trestu odňatia

slobody.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenej u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 15 /pätnásť/
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obvinenej u k l a d á trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení:
- G. X., D.. XX.XX.XXXX S. O., H. N. F. XX,
- Z. H., D.. XX.XX.XXXX S. O., H. N. C. XX,
odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná je Obžalovaná je trestne stíhaná pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného

zákona na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry D. O. D. S..

Súd vo veci vydal dňa 07.06.2017 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú za vinnú v zmysle obžaloby
a uložil jej trest. Proti trestnému rozkazu podala obžalovaná prostredníctvom obhajcu odpor v zákonnej
lehote.

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovanou nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste.

Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovanej o jej právach a v intenciách

§ 257 Trestného poriadku vyhlásila obžalovaná, že je vinná. Následne súd prečítal obžalovanej otázky
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky
odpovedala obžalovaná zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora. Prokurátor
navrhol vyhlásenie obžalovanej o vine prijať a navrhol vykonať dokazovanie k výroku o treste a
náhrade škody. Obhajkyňa obžalovanej taktiež navrhla prijať vyhlásenie obžalovanej. Poškodená X. a

poškodená H.Á. sa k uvedenému nevyjadrovali. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie
vyhlásenia obžalovanej a jej vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal
jej vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznala nevykonal a vykonal dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovanej o
vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä

výpovede obžalovanej, poškodených, znalecké posudky z odboru dopravy a zdravotníctva, odvetvie
chirurgia a traumatológia, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody) uznal obžalovanú za vinnú
po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovanej
naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovanej podľa 16 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Svojím konaním obžalovaná porušila
záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia a ochrane majetku.
Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a náhrade škody.

Z výpovede svedkyne poškodenej G. X. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že si uplatnila nárok na
náhradu škody vo výške 3 532,- Eur z jej poisťovne a i z poisťovne obžalovanej a táto jej bola uhradená
koncom minulého roka. Náhradu škody si uplatnila za zlomeniny a trvalé následky súvisiace s nohou,
t.j. zlomeninou členka a vnútornej časti. Trvalé následky spočívajú v tom, že musí cvičiť s ortézou.

Z výpovede svedkyne poškodenej Z. H. vyplynulo, že si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške
2825,- Eur. Náhrada škody jej bola uhradená vo výške 1 800,- Eur približne dva mesiace dozadu. Zvyšná
časť sumy - 30% patrí ako odmena odškodňovacej spoločnosti, cez ktorú si to vybavovala. Náhradu
škody tým považuje za uhradenú, resp. vybavenú. Uviedla, že jej majú vyplatiť už len trvalé následky,ktoré spočívajú v obmedzení pohybu, nemá dobre zrastenú kosť. Neľahne si na ruku a keď dlhšie robí
ten istý pohyb tak ju to bolí a tŕpnu jej prsty.

Podľa evidenčnej karty vodiča R. S. vedenej Okresným riaditeľstvom PZ Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 22.02.2018 obžalovaná nemá evidovanú žiadnu dopravnú nehodu, zákazy činnosti a ani alkohol
za volantom.

Podľa odpisu z registra trestov zo dňa 08.03.2018 obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

Podľa odpisu z registra priestupkov zo dňa 08.03.2018 obžalovaná nemá žiadne záznamy a o
priestupkoch.

Podľa správy zamestnávateľa - Základná škola Z. H. zo dňa 17.02.2017 obžalovaná si riadne plnila
všetky svoje povinnosti, neviedlo sa proti nej žiadne disciplinárne konanie.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného
pojednávania.

* * * * *

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval tri poľahčujúce okolnosti a
to, že obžalovaná pred spáchaním skutku viedla riadny život, čo vyplýva z kladných správ o povesti

obžalovanej [§ 36 písm. j) Trestného zákona] a priznala sa ku skutku v podobe vyhlásenia viny za
spáchaný skutok a svoje konanie oľutovala [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Súčasne súd v dôsledku
prijatého vyhlásenia o vine priznal obžalovanej ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že napomáhala pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. U obžalovanej súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Vzhľadom na prevahu

poľahčujúcich okolností a na to, že u obžalovanej nejde o osobu, ktorá je kriminálne narušená a u ktorej
bynebolpredpokladnápravy,dospelsúdkzáveru,žeuloženietrestuodňatiaslobodybezspojeniasjeho
výkonom podľa súdu zabezpečí nápravu obžalovanej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ukladal
obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou vo výmere
15 mesiacov. Vzhľadom na to, že obžalovaná sa skutku dopustila v súvislosti s vedením motorového

vozidla, keď k dopravnej nehode došlo na pomerne prehľadnom úseku v dôsledku nevenovania sa
vedeniu vozidla a dopravnej situácii obžalovanou a ako aj vzhľadom na následky dopravnej nehody,
ktoré poškodené pociťujú dodnes na zdraví, súd dospel k záveru, že je namieste uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Preto popri podmienečnom treste odňatia slobody súd
obžalovanej ukladal podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlá každého druhu v trvaní 12 mesiacov. Súd ukladal trest zákazu činnosti na spodnej hranici
trestnej sadzby tohto druhu trestu, keďže ako vodič nebola postihnutá za žiadne dopravné priestupky.
Na hlavnom pojednávaní neboli súdu predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali osobné pomery
obžalovanej, na základe ktorých by súd mohol posúdiť, či osobné pomery obžalovanej by boli dôvodom
na miernejší, mimoriadne znížený trest zákazu činnosti, alebo by odôvodňovali jeho neuloženie. Takto

uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle
§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj

individuálnej prevencie.

Súd považuje za potrebné obžalovanej ozrejmiť i podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu tres-tnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia

slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,
že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom radebude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovanej v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jej
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustila. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaná priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdená, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaná nebude v

skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti
zákonný dôvod na premenu uloženého podmieneč-ného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V
prípade, ak bude obžalovaná viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam,
súd vysloví, že sa osvedčila; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest
vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovanú poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods.

2 Trest-ného zákona, jej nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne jej môže hroziť, v prípade uznania
viny, i nepodmienečný trest.

Poškodenú G. X. V. A. Z. H. súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže z ich

výpovedí vyplynulo, že ešte majú zdravotné problémy po dopravnej nehode, škoda bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla, ktorá sa prednostne uspokojuje z povinného zmluvného poistenia
motorového vozidla, ktorým škoda bola spôsobená a dokazovanie na rozhodnutie o povinnosti na
náhradu škody by bolo potrebné ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a
predĺžilo by ho. Všeobecná zdravotná poisťovňa oznámila listom zo dňa 27.02.2018, že škoda bol

uhradená a a na návrhu na náhradu škody netrvajú, preto o nej súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.