Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207956
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617207956.7

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu : U. G., E. XX.XX.XXXX, J. I.
L., L. P. XXXX/XX, štátna občianka Maďarskej republiky, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému Provident Financial, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. advokátska kancelária De minimis, spol. s r.
o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v spore o zaplatenie sumy 645,11 Eur s

príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi
uložiť do úschovy na Okresnom súde Lučenec peňažnú sumu 890,- Eur do 7 dní od doručenia tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa 31.05.2017

domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 645,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
počnúc od 30.05.2017 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1 ). Na základe vyššie menovanej zmluvy poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 460,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným súvisiacu
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od

žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj len ako „Zmluva o doplnkovej službe č.1 ). Dňa
XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2 ). Na základe vyššie menovanej
zmluvyposkytolžalovanýžalobkyniúvervovýške360,-Eur.Súčasnežalobkyňauzatvorilasožalovaným
súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného

od žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 610380305 (ďalej ako „Zmluva o doplnkovej službe č.2 ).

2. Na základe Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni bude za
odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti, ktorá je určená na
úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Žalobkyňa má za to, že Zmluvy o doplnkovej službe majú k Zmluvám o spotrebiteľskom úvere
akcesorickú povahu aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v
tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v zmluvách
o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobkyni žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým,
že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale
zahrnul ho do splátky úveru. Odplata za doplnkové služby, ktoré boli predmetom Zmlúv o zabezpečení

splátok úveru bola pri doplnkových zmluvách percentuálne vo výške 51,50 % z poskytnutých úverov.
Žalobkyňa má za to, že Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú doplnkovou službou, ktoré sú spojené aúzko súvisia so spotrebiteľskými úvermi. Z tohto dôvodu by sa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a 2
a s nimi súvisiace Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č.2 mali posudzovať ako jeden celok. Akcesorický
charakter Zmlúv o doplnkovej službe k Zmluvám o spotrebiteľských úveroch možno priamo dovodiť aj z

bodu 1.1 každej priloženej Zmluvy o doplnkovej službe. V súvislosti s uzavretými Zmluvami o doplnkovej
službe č.1 a č. 2 žalobkyňa poukázala na to, že tieto Zmluvy nie sú samostatne označené číslom.

3. Žalobkyňa poukázala na § 52a Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“): ,,Ak sú uzavreté viaceré
spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá

z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami“. Zmluvy o doplnkovej službe č.1 a č. 2 boli nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie
Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej vôle pristupovala

a požadovala uzatvorenie Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2, čím sa poskytnuté úvery predražili,
nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u nej
v domácnosti. Táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola daná len ako
podmienka poskytnutia úverov. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a
účinného v čase podpisu Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 má byť odmena za doplnkovú

službu zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľskými úvermi, a teda aj do
RPMN. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že žalovaný: v Zmluvách o spotrebiteľských úveroch
nesprávne uvádza RPMN vo výške 70,38 % , pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy
o doplnkovej službe č. 1 je niekoľko násobne vyššia (pre ilustráciu ide o RPMN približne vo výške
228,66% - (výpočet ). V skutočnosti teda

spotrebiteľka - žalobkyňa za úver č. 1 zaplatí celkom 86 % odplatu zo sumy poskytnutého úveru, čo pri
priemernýchúrokochvbankáchjedoslovaúžerníckeplnenie.Požiadavkunatakétoplnenieniejemožné
inak pomenovať len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť
právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere
v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere

ako celok. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaný: v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 2 nesprávne uvádza RPMN vo výške 46,46 % , pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo
Zmluvy o doplnkovej službe č. 2 je niekoľko násobne vyššia (pre ilustráciu ide o RPMN približne vo výške
190,10% - (výpočet ). V skutočnosti teda
spotrebiteľka -žalobkyňazaúverč.2zaplatícelkom75,52%odplatuzosumyposkytnutéhoúveru,čopri

priemernýchúrokochvbankáchjedoslovaúžerníckeplnenie.Požiadavkunatakétoplnenieniejemožné
inak pomenovať len ako úžera, čo odporuje dobrým mravom. Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť
právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere
v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako celok.

4. Predmetné Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2, na základe ktorých boli poskytnuté peňažné
prostriedky neobsahujú náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej aj len ako zákon 129/2010 Z. z.) a súčasne v nich nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné
podmienky. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:

- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úver- musí byť uvedená konkrétnym dátumom; - v súlade s písm. k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia čo v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.

129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu spotrebiteľských zmlúv, musia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
(musí byť uvedená konkrétnym dátumom). V prípade, že údaj o konečnej splatnosti v zmluve absentuje
považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a
právne znalý dodávateľ vedomý. V Zmluvách o spotrebiteľskom úvere č.1 a č. 2 nie je uvedený konkrétny

dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahujú iba
údajtýkajúcisapočtusplátok(60).Úmyslomzákonodarcubolo,abyspotrebiteľbolužpripodpisezmluvy
informovaný a uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru.
V predmetných Zmluvách o spotrebiteľských úveroch súčasne v súlade s § 9 ods. 2 písm.k) absentuje ajvýška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má taktiež za následok, že poskytnuté
úverysapovažujúzabezúročnéabezpoplatkov,čohosimuselbyťžalovanýakoodborneaprávneznalý
dodávateľ rovnako vedomý. S dôrazom na tzv. legálny výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia

je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých
termínochjepovinnýsplácaťistinu,úrokyainépoplatky.Spotrebiteľmáužpripodpisezmluvyvedieťaká
pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť
bude pripísaná na úhradu poplatkov. Predmetné zmluvy neobsahujú žiadne dojednania, z ktorých by
uvedenébolozrejmé.Predloženézmluvyospotrebiteľskýchúverochuzavretémedziúčastníkmikonania

zákonom požadované náležitosti neobsahujú. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukázala aj na
rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015.

5. V rámci samotného textu zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 nie je nijakým spôsobom
špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú
službu. Nakoľko v texte zmluvy absentuje okruh plnení, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľovi

ako protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je zrejmé, že v zmluvách absentuje skutočné
protiplnenie pre spotrebiteľa. Z uvedeného možno vyvodiť, že z dôvodu neurčitosti a absencie
skutočného protiplnenia pre spotrebiteľa je možné opodstatnene považovať poplatok za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, t. j. za neplatný, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku došlo k prehĺbeniu
nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.

6. Na základe vyššie uvedeného možno označiť konanie žalovaného ako úžernícke konanie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku. V
danom prípade ide i o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil
na tri sumy, a to na: zdanlivo primeraný úrok, poplatok za garantovanú službu, poplatok za výber

splátok úveru. Má za to, že Zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 je nutné považovať za
absolútne neplatné právne úkony. Dôsledkom absolútnej neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľskom úvere
č. 1 a č. 2 je, že žalovaný mal nárok iba na vrátenie istiny poskytnutých úverov, t.j. iba na vrátenie
takých súm, ktoré boli reálne žalobkyni poskytnuté na základe Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a
č. 2. Súvisiacim dôsledkom je súčasne aj skutočnosť, že všetky peňažné plnenia žalobkyne prijímané

nad rámec istiny jednotlivých poskytovaných úverov, je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie,
nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného na úkor žalobkyne bez právneho
titulu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 04.
októbra 2013, č. k. 36C/69/2011, podľa ktorého ,,zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok

úveru týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na zistenú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že zmluvná podmienka
(administratívnypoplatok)netýkajúcasahlavnéhopredmetuplneniaaodmenyzatotoplnenie(odmenou
je dohodnutý úrok za poskytnutie úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa,

keď za bližšie neurčené služby spoločnosti Provident Financial, s.r.o. musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok,
ktorý vo svojom rozsahu takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru, t.j. tento
bližšie neidentifikovaný poplatok zdvojnásobuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
Zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru, týkajúca sa odmeny za hotovostný výber
splátok úveru taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,

nakoľko táto zmluvná podmienka je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď
za v zásade spotrebiteľom nepožadovanú službu - osobné vyberanie splátok úveru prostredníctvom
pracovníkov spoločnosti Provident Financial, s.r.o. má spotrebiteľ zaplatiť sumu, ktorá predstavuje
viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Z čoho jednoznačne vyplýva, že takto dohodnutá odmena
za osobné inkasovanie splátok úveru podstatne a niekoľkonásobne zvyšuje výdaje spotrebiteľa v

súvislosti s poskytnutým úverom. Aj keď ide o samostatnú zmluvu, táto zmluva priamo súvisí so
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“. Tiež dala do pozornosti aj rozhodnutie Okresného súdu Lučenec
zo dňa 14.03.2013, sp. zn.: 12C/63/2013 aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
27.06.2013, sp. zn.: 41Cob/139/2012.

7. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne žalovanému bez platného právneho titulu, zakladá na strane
spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkovýprospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ,,ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej

dostal“. Bezdôvodné obohatenie predstavuje uhradená suma zo strany žalobkyne, ktorá presahuje
reálne poskytnuté finančné prostriedky. Na základe predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXX je zrejmé, že žalobkyni bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 460,- Eur
(istina úveru vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve žalobkyňa uhradila žalovanému sumu
vo výške 853,66 Eur (súčet všetkých súm prislúchajúcich k položke „Čiastka“ v „Karte splátok“). Z

uvedeného možno dovodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko bez
právneho titulu prijímal úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru za obdobie od 28.12.2014 do
05.06.2015 (z úhrady pripísanej na účet žalovaného zo dňa 28.12.2014 predstavuje bezdôvodné
obohatenie suma 10,60 Eur), spolu vo výške 393,66 Eur (úhrady 853,66 Eur - istina úveru 460,- Eur).
Žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne neplatnou Zmluvou o úvere
č. 1 vo výške 393,66 Eur. Na základe predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

je zrejmé, že žalobkyni bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 360,- Eur (istina úveru
vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 611,45
Eur ( súčet všetkých súm prislúchajúcich k položke „Čiastka“ v „Karte splátok“). Z uvedeného možno
dovodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko bez právneho titulu prijímal
úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru za obdobie od 15.06.2015 do 30.07.2015 (z úhrady

pripísanej na účet žalovaného zo dňa 15.06.2015 predstavuje bezdôvodné obohatenie suma 33,60 Eur),
spolu vo výške 251,45 Eur (úhrady 611,45 Eur - istina úveru 360,- Eur). Žalovaný je povinný vydať
bezdôvodné obohatenie v súvislosti s absolútne neplatnou Zmluvou o úvere č. 2 vo výške 251,45 Eur.

8. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 23.05.2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do

29.05.2017. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa
30.05.2017, dostal do stavu omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Žalobkyňa si preto
uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa 30.05.2017 do zaplatenia.

9. Dňa 17.01.2018 žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu prestal od 18.12.2015
poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a
2017, žalovaný iné podnikateľské činnosti reálne nevykonáva. V dôsledku obmedzenia podnikateľských
činností bolo počas roku 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek a ku dňu 31.12.2016 fungovalo už
iba 6 pobočiek. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný rozpustil sieť svojich obchodných zástupcov

a počet zamestnancov žalovaného naďalej neustále a výrazne klesá. Počet zamestnancov v roku 2016
mal byť 10 až 19 ( ). Žalovaný vykazoval v roku 2016 záporné vlastné
imanie vo výške mínus 16.205,010 Eur. Základné imanie žalovanej spoločnosti zapísané v obchodnom
registri je pritom iba 6.155.812,56 Eur.

10. Žalovaný hromadne postupuje pohľadávky voči svojim klientom už na iné subjekty (predovšetkým
v prospech skupiny KRUK) z čoho je zrejmé, že má záujem postupne úplne odísť zo slovenského trhu;
za účelom odchodu sa žalovaný samozrejme potrebuje zbaviť svojho majetku, ktorý je tvorený najmä
pohľadávkami voči tretím osobám - klientom žalovaného. Uvedené je zrejmé aj z toho, že žalovaný
prestal vykonávať svoju hlavnú podnikateľskú činnosť, a teda nemá dôvod, aby ďalej na slovenskom

trhu zotrvával (keďže jeho zotrvaním by boli spojené len ďalšie náklady).

11. V súčasnosti žalovaný nevlastní žiaden majetok, na ktorý by žalobca mohol efektívne zriadiť záložné
právo, preto účel sledovaný týmto návrhom nie je možné dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia. Majetkom žalovaného sú výlučne iba finančné prostriedky resp. neurčité pohľadávky voči

neurčitým klientom, ktoré žalovaný systematicky odpredáva.

12. Dôležitou skutočnosťou je tiež to, že žalovaný má viacero (stovky, resp. tisíce) splatných záväzkov
voči svojim klientom, ktorí preplatili svoje úvery (ktoré sa z dôvodu nezákonnosti v zmysle zákona
považujú za bezúročné a bez poplatkov) a na ktorých sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný si je dobre

vedomý tejto skutočnosti a aj z tohto dôvodu a za účelom minimalizácie náhrad sa pravdepodobne
rozhodol postupovať tak, ako je uvedené na webovej stránke žalovaného.13. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie je zrejmá existencia neodkladnej potreby žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby žalovanému bola súdnym rozhodnutím uložená povinnosť
zložiť peňažnú sumu do úschovy na príslušnom súde vo výške 890,- Eur; Bezdôvodné obohatenie činí

645,11 Eur, s úrokom s omeškania 5 % ročne za obdobie od 30.05.2017 do zaplatenia, úroky ku dňu
16.01.2018 činia 20,41 Eur, trovy právneho zastúpenia činia 237,59 Eur.

14. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že pohľadávka žalobcu v tejto veci je absolútne zrejmá
a je odôvodnená závažnými, opakovanými porušeniami zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré

sa nachádzajú v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom);
nedostatky úverovej zmluvy sú podrobne rozobraté v samotnom žalobnom návrhu, a to: neplatné
určeniepoplatkov,absenciapovinnýchnáležitostíZmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorámázanásledok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy a neplatnosť Zmluvy
o poskytnutí doplnkovej služby. S poukazom na vyššie uvedené preto tunajší súd rozhodol rozsudkom
č.k. 9Csp/155/2017-334 zo dňa 16.02.2018 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 645,11

Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 645,11 Eur od 22.06.2017 do zaplatenia,
a súd priznal žalobcovi náhradu trov sporu v rozsahu 100%. Je len otázkou času kedy nadobudne
právoplatnosť rozhodnutie na základe ktorého bude žalovaný povinný uhradiť na účet žalobcu uplatnenú
výšku pohľadávky, príslušenstvo a trovy konania.

15. Žalovaný má vedomosť o tom, že by mal žalobcovi uhradiť na účet pohľadávku predstavujúcu
bezdôvodné obohatenie (rovnako ako aj stovkám ďalších osôb), avšak plniť odmieta a pokúša sa čo
najviac oddialiť právoplatnosť súdnych rozhodnutí, ktoré by tretím osobám priznávali voči žalovanému
akékoľvek nároky.

16. Vzhľadom k tomu, že u žalovaného prebieha riadený proces, ktorý typicky sprevádza ukončenie
podnikateľských aktivít obchodných spoločností a jeho úkony smerujú ku zbavovaniu, resp. k odpredaju
jehomajetkuanáslednémuukončeniupodnikaniahrozí,žebeznariadenianavrhovanéhoneodkladného
opatrenia, výkon súdneho rozhodnutia formou exekúcie o uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi dlžnú sumu (pohľadávku) bude ohrozený (čím je daná podmienka potreby neodkladnej úpravy

pomerov).

17. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil ustanovením § 324 a ustanovením
§ 325 ods. 2 písm. b/ Civilného sporového poriadku.

18. Žalobca uviedol, že dôvody, pre ktoré by v tejto veci mal súd nariadiť neodkladné opatrenia sú:
- žalobca predložil v konaní dôkazy a argumenty, ktoré osvedčujú existenciu právneho vzťahu medzi
sporovými stranami a súčasne osvedčujú skutočnosti odôvodňujúce obavu z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti žalovanému bude objektívne dosiahnutá ochrana, ktorej sa žalobca
domáha,

- navrhované neodkladné opatrenie obmedzí žalovaného len v primeranom a v nevyhnutnom rozsahu,
- účel uloženej povinnosti nemožno dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia

19. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. b/ C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

21. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

23. Z predložených listinných dôkazov žalobcom má súd preukázané, že v dostatočnej miere osvedčil
svoj nárok, t. j. preukázal dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko má obavu,že exekúcia bude ohrozená. Z listinných dôkazov predložených žalobcom má súd preukázané, že
žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového
portfólia v rokoch 2016 a 2017, taktiež vyplýva z výročnej správy žalovanej spoločnosti za rok 2016, že

vlastné imanie žalovaného je výrazne v záporných hodnotách a vysoko prevyšuje hodnotu základného
imania. Súd poznamenáva, že aj keď nevyplýva z výpisu z obchodného registra, že žalovaný zanikol, z
verejne dostupných informácii je známe, že žalovaný obmedzil svoju činnosť, a to tým, že neposkytuje
žiadne nové úvery a pôžičky, ďalej tým, že postupne znižuje počet zamestnancov, ale aj rozpustením
siete svojich obchodných zástupcov a uvedené skutočnosti môžu vyvolať u žalobcu obavy súvisiace s

budúcim výkonom rozhodnutia.

24. Konania žalovaného, ktoré vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
podrobne rozpísal odôvodňujú dostatočnú obavu, že bude exekúcia ohrozená, preto súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská
Bystrica, a to písomne.

Podľa ustanovenia § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ustanovenia § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ustanovenia § 389 ods. l C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.