Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244818
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1111244818.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu G. A., narodeného XX. C. XXXX, bývajúceho v L., Y.,
zastúpeného splnomocnenkyňou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, IČO:
35 955 341, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej
republike,zaktorúkonáNárodnábankaSlovenska,sosídlomvBratislave,ImrichaKarvaša1,onáhradu
škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/208/2011, o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. augusta 2016 sp. zn. 5Co/434/2015, 5Co/435/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom prvým výrokom
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný

súd“) z 12. novembra 2014 č. k. 21C/208/2011-340 v časti o zamietnutí žaloby a druhým výrokom
potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 24. februára 2015 č. k. 21C/208/2011-365, ktorým
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur. Zároveň rozhodol aj o
trovách odvolacieho konania. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou
majúc predovšetkým za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nepreukázaní
nesprávneho úradného postupu žalovanej pri výkone verejnej moci spočívajúcej vo vykonávaní dohľadu

nad činnosťou podielového družstva.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“).
Dovolaním napadol len prvý výrok tohto rozsudku. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a §
421 ods. 1 písm. b) v spojení s § 431 ods.1 a § 432 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Vadu zmätočnosti odôvodnil tým, že
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho súdu.
Odvolací súd totiž neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú citoval
a rovnako dôležitú, pre neho priaznivú, zamlčal (nespomenul ju) a keď jeho rozhodnutie je založené
na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol,
že predložené listinné dôkazy a verejne známe skutočnosti jasne a hodnoverne dokazujú skutočnosti

zásadného významu pre rozhodnutie vo veci. Nestotožnil sa so záverom konajúcich súdov, že v konaní
nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými subjektami. Podľa
neho z predložených listinných dôkazov vyplýva opak, a to, že NBS mala prístup k všetkým informáciám
v dôsledku informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky, okrem iného vždy aj k aktuálnemu
stavu hospodárenia družstva. Nesúhlasil ani so stanoviskom odvolacieho súdu, podľa ktorého nárok
na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak žalobca nemôže dosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky voči družstvu v konkurznom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, žeodvolacísúdnevyhodnotilsprávnežalobcomnavrhnutédôkazy,atosprávusprávcukonkurznejpodstaty
a jeho výpoveď v konaní vedenom pod sp. zn. 7C 206/2011.

3. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podľa jej názoru rozsudok odvolacieho súdu vychádza z
náležite zisteného stavu veci a aj z jej správneho právneho posúdenia. Preto navrhla dovolanie žalobcu
odmietnuť, resp. zamietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), ktorému vec pripadla

na prejednanie a rozhodnutie, po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou,
pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti
dovolania.

5. V prvom rade sa zaoberal prípustnosťou a súčasne aj dôvodnosťou dovolania uplatnenou podľa
§ 420 písm. f) C. s. p. Za zmätočnostnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia dovolateľ označil

nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu konanie
pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté nebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý
znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok
porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný

rozsudoktotižuvádzaskutkovýstav,ktorýpovažovalodvolacísúdzarozhodujúci,stanoviskástránsporu
k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých
vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom
prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho
súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v

plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolaciehosúduvsebetakzahŕňapoobsahovejstránkeajodôvodnenierozsudkusúduprvejinštancie.
Dovolateľpretonedôvodneargumentoval,žerozsudokodvolaciehosúdujenepreskúmateľný;pričomza
vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom. Dovolanie v tejto časti preto bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť podľa
§ 447 písm. c) C. s. p.

6. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom tvrdenou vadou vyplývajúcou

z § 420 písm. f) C. s. p., dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho dovolateľom
uplatneného dovolacieho dôvodu, a to, že napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci. Tento postup zvolil v súlade s rozhodnutím veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018 (ďalej
len „rozhodnutie sp. zn. 1 VCdo 1/2018“) rozhodol o otázke prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov

v dovolaní tak, že kumulácia dovolacích dôvodov je prípustná.

7. Dovolací súd, vychádzajúc z právneho názoru o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov
vysloveného v rozhodnutí 1 VCdo 1/2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior
derogat legi priori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí 1 VCdo 2/2017, zaoberal

sa vecou aj z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. v spojení s § 432 C. s. p. Dospel
pritom k záveru, že i keď dovolateľ v dovolaní formálne uviedol, že dovolanie podáva aj v zmysle
citovaných zákonných ustanovení, vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti vyčítal odvolaciemu
súdu nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Napr. na strane 2 dovolania v piatom odseku uviedol, že
„rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko

tieto zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je neúplné“. Ak je v
dovolaní síce namietané nesprávne právne posúdenie veci, ale odôvodnené tým, že skutkové zistenia
a z nich vyplývajúci skutkový záver sú chybné, teda že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací
súd, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je z obsahového hľadiska splnená zákonná náležitosť
dovolania vyplývajúca z § 428 C. s. p., a to jeho odôvodnenie dovolacími dôvodmi. V tomto ustanovení

sa totiž za jednu z náležitostí dovolania považuje aj uvedenie toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody). Civilný sporový poriadok pritom v ustanoveniach § 431
a § 432 rozlišuje dva druhy dovolacích dôvodov. V prvom prípade sa jedná o dovolanie podané z
dôvodu, že došlo k vade uvedenej v § 420 C. s. p. a v druhom prípade dovolanie prípustné podľa § 421možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne či
nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod Civilný sporový poriadok nepozná.

8. V predmetnej veci v súvislosti so záverom odvolacieho súdu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, t.
j. že nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými subjektmi,
dovolateľ v dovolaní výslovne uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva opak. To znamená,
že namietal skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci skutkový záver, z
ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako aj v prípade námietky voči ďalšiemu záveru odvolacieho súdu,

že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody môže byť úspešne uplatnený
proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom
konaní, výslovne uviedol, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil správne ním
navrhnuté dôkazy. Nesprávne zistenie skutkového stavu však, ako už bolo uvedené vyššie, nie je podľa
Civilného sporového poriadku dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať
skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací

súd (§ 442 C. s. p.). Táto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre
skúmanie správnosti právneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia
práva na zistený skutkový stav. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie
veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok
skutkových). Nemožno preto dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť

spochybnením skutkových záverov odvolacieho súdu. Dovolanie žalobcu v časti, v ktorej formálne
uviedol, že ho podáva aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. v spojení s § 432 ods. 1 C. s. p., nespĺňa
náležitosti vyplývajúce z § 428 C. s. p., čo je dôvodom na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d) C. s. p.

9. Aj v prípade, ak by sa malo vychádzať z toho, že uvedením ustanovenia § 421 a § 432 ods. 1

C. s. p. v dovolaní, je bez ďalšieho splnená náležitosť dovolania v zmysle § 428 C. s. p. (teda jeho
odôvodneniedovolacímdôvodom,ktorýmjenesprávneprávneposúdenieveci),bol byvpreskúmavanej
veci daný dôvod na odmietnutie dovolania v časti uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu, a to pre
nesplnenie požiadavky vyplývajúcej z § 432 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu
spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru
o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio
juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového
stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j.

ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú
právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť
právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového
stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej
interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní

žalobcu absentuje. Nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p. je
dôvodom na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) C. s. p.

10. Napokon, dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti s právnym záverom odvolacieho
súdu, že nárok na náhradu škody môže byť úspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno

dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní, nešlo o právnu otázku, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Nosným (podstatným) dôvodom zamietnutia žaloby bol záver
o nepreukázaní základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to predpokladu nesprávneho
úradného postupu; neexistencia škody bola uvedená len ako argument navyše. Vzhľadom na uvedené
vo vzťahu k tejto otázke (ak by dovolanie inak spĺňalo všetky náležitosti), by nebol splnený predpoklad

prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 421 ods. 1 C. s. p., čo zakladá dôvod na jeho odmietnutie podľa
§ 447 písm. c) C. s. p.

11. Najvyšší súd so zreteľom na obsah uvedený v bodoch 5. až 10. tohto rozhodnutia dovolanie žalobcu
odmietol.

12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu
zavinil žalobca (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalovanej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.