Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117210078
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117210078.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely

Maštalířovej,členieksenátuJUDr.AlenyKrižanovejaJUDr.MiroslavyPúchovskejvprávnejvecižalobcu
C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. G. XXXX/XX, J. J., zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907 proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenom Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaazaplateniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/84/2017-126 zo dňa 7.novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/84/2017-126 zo dňa 7.novembra 2017 v
napadnutej časti výroku rozhodnutia, ktorým bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.875,54 eur
a v časti výroku o trovách konania potvrdzuje

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 1.875,54 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo
výške 86,25 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.875,54 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 1.000,--eur a náhrady trov konania. Žalobca v návrhu uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa
22.2.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1
500,- Eur so splatnosťou 42 mesačných splátok á 80,37 eur, s celkovou čiastkou na úhradu 3 375,54
Eur. Žalobca tvrdil, že doposiaľ uhradil už celú celkovú čiastku na úhradu, t.j. 3 375,54 Eur a má za to,
že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), resp. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko nebola dodržaná písomná forma zmluvy, absentujú v nej náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), k) citovaného zákona a obsahuje nesprávny údaj RPMN. Podľa názoru

žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi je zmluva neplatná (§ 39 OZ) v časti dohody o výške úrokov (70,01
% ročne), ktorá výrazne prevyšuje odplatu obvykle považovanú na finančnom trhu. Vzhľadom k tomu,
že žalobca zaplatil žalovanému doposiaľ sumu 3 375,54 Eur pri výške úveru 1 500,- Eur, domáha sa
voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 875,54 Eur a náhrady trov konania.
Zároveň si uplatnil proti žalovanému v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur. Žalovaný sa v konaní pred okresným súdom bránil tým, že zmluva
obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. obsahuje počet, výšku a termíny

splátok, istiny úrokov a iných poplatkov.

2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.875,54 eur je dôvodný. V rámci dokazovania okresný súd zistil,že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu žiadosť bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi nie sú totožné a líšia sa okrem iného v údaji o RPMN pre úver. Vzhľadom na zistenú
skutočnosť okresný súd konštatoval, že nie je možné hovoriť o akceptácii návrhu žiadosti zo strany

žalovaného, ale o novom návrhu, ktorý by mal žalobca písomne prijať alebo odmietnuť. V konaní však
nebolo preukázané, že by žalobca následne urobil ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že
by takýto nový návrh žalovaného prijal. Z uvedeného dôvodu dospel okresný súd k záveru, že nemal
preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle
zmluvných strán v časti údajov o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) pre úver, preto

dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010,
a to RPMN. Ďalej okresný súd konštatoval, že súhlasí s názorom žalobcu, že zmluva neobsahuje
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. r/ zákona č. 129/2010
Z. z. Tento je uvedený iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je podpísané
žalobcom. Je nepochybné, že v čase uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere listina označená
ako žiadosť zmluva takýto údaj vôbec neobsahovala. Konvalidovanie obsahu zmluvy o tento údaj

nemožno nahradiť listinou žalovaného - oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a to hneď za
situácie, keď podľa tvrdení žalovaného sa v bode 7.1 zmluvných dojednaní (súdu nepredložených)
uvádza, že toto oznámenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nakoľko sa nepochybne jedná o
zmluvné dojednania vypracované žalovaným, pričom aj žiadosť v zmluve je formulárového charakteru
bez možnosti ovplyvnenia textu zmluvných dojednaní spotrebiteľom vrátane bodu 13 žiadosti zmluvy o

revolvingovom úvere. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi je súčasťou zmluvy o revolvingovom úveru, z čoho následne vyplýva, že zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010.

3. Ďalej okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129 Z.

z., t. j. výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je pravdou, že zmluva obsahuje
iba sumu mesačnej splátky bez toho, aby bolo zrejmé, aká časť mesačnej splátky je určená na úhradu
istiny, aká časť na úhradu úrokov, prípadne poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom v čase jeho uzatvorenia pre chýbajúce náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/,

j/ cit. zákona a § 11 ods. 1 písm. d/.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01 % ročne,
táto značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zverejnené na internetovej stránke Národnej
banky Slovenska. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu na
spotrebiteľské úvery. Zmluvne dohodnutá výška úveru 70,01 % ročne je neprimerane vysoká v rozpore
s dobrými mravmi, preto je táto časť zmluvy absolútne neplatná (§ 3 v spojení s § 39 OZ).

5. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby (body 8.1 a 8.6 zmluvy) z výpovede žalovaného bolo

nepochybne zistené, že chcel, aby mu bol poskytnutý úver a nebol informovaný o tom, aby mohol mať
možnosť odkladu splátok a určite to nebolo jeho primárnym cieľom, s ktorým vstupoval do záväzkového
vzťahu. Okresný súd uzavrel, že takáto zmluvná podmienka nebola individuálne a teda ani platne
dohodnutá.

6. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca žalovanému doposiaľ zaplatil sumu 3.375,54 eur a čerpal
1.500,--eur žalobca plnil nad rámec čerpaných prostriedkov, hoci úver je bezúročný a bez poplatkov,
a preto vznikol na strane žalovaného bez dôvodné obohatenie, ktoré je žalobcovi povinný vydať v
zmysle § 451 ods. 2 OZ, a preto okresný súd žalobe o zaplatenie 1.875,54 eur vyhovel. Žalobu v časti
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,--eur zamietol, pretože vzniknutá majetková

ujma bezdôvodné obohatenie bola týmto rozsudkom priznaná a vznik konkrétnej morálnej ujmy žalobca
netvrdil, preto satisfakcia v podobe poskytnutia finančného zadosťučinenia spočívajúceho na úvahe
súdu, v tomto prípade nebola priznaná.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na

náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom k tomu, že žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov v
súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť súdny poplatok v
zmysle citovaného ustanovenia vznikla žalovanému.8. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v časti výroku rozhodnutia,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.875,54 eur a v časti uloženia povinnosti
zaplatiť súdny poplatok vo výške 86,25 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že sa nestotožnil so záverom

okresného súdu v tom, že zmluva neobsahuje RPMN, pretože táto nebola dohodnutá. Z napadnutého
rozsudku podľa názoru žalovaného nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom,
že žalobca navrhol údaje o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN
neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. V prípade, keď súd prvej inštancie
dospel k tomu, že nedošlo k dohode o RPMN z dôvodu rozdielnych údajov RPMN pritom ide o nesprávny

a nezákonný záver. Údaj RPMN bol uvedený do zmluvy v čase jej uzavretia tak, ako to vyžaduje
zákonná úprava. Nesúhlasil ani so záverom okresného súdu v tom, že bolo povinnosťou uplatňovať
príklad, v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku
každej položke osobitne, ale ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá zahŕňa istinu, úroky a iné poplatky.
Poukázal na znenie článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48, v zmysle ktorej nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ

podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok. Žalovaný tvrdil, že zmluva, údaj o počte výške a termínoch splatnosti splátok obsahuje. Ďalej
žalovaný napádal, že súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec podľa príslušných zákonných
ustanovení, preto dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy.

9. Posúdil danú vec a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka dospel k nesprávnemu záveru o
neplatnosti úverovej zmluvy o vzniku bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti výrokov rozhodnutia zmenil tak, že žalobcu
zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

10. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa právnej doktríny smernica
nemá všeobecnú záväznosť, koná riadene, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým
fyzickým a právnickým osobám. Ak bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne
a včas je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu. V zmysle rozsudku súdneho dvora EÚ z 26.2.1986
maršal samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako na takú nemožno

odvolávať. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov v danej problematike.
Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného ohľadom RPMN plne sa stotožnil so záverom okresného
súdu, ďalej žalobca zotrval na svojom, že obligátornou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy výška, počet a
termíny splátok, istiny, úrokov a iných údajov sa absenciou, ktorej náležitosti má ten následok, že úver

je bezúročný a bezpoplatkov. Na uvedenom zotrval i s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosti
súdov, keď súdy dospeli k záveru, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad
centra contra legge vnútroštátneho práva. V súlade s požiadavkou zákona vyslovenou v § 9 ods. 2 písm.

f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov poukázať najmä na ust. § 53 ods. 1 a 4 písm. a/ OZ. Navrhol, aby
odvolací súd v rozhodnutí ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

12. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

13. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.14. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

15. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.875,54 eur a výrok, ktorým bol žalovaný povinný zaplatiť súdny
poplatok vo výške 86,25 eur na účet Slovenskej pošty, a. s. , prevádzkovateľa systému so sídlom Banská
Bystrica, Partizánska cesta 9.

16. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému vydanie
bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Okresný súd v danej
veci žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.875,54 eur vyhovel, pretože dospel k
záveru, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa § 52 a nasl Občianskeho
zákonníka. V predmetnej zmluve absentuje údaj o RPMN ako aj termín splatnosti, konečnej splatnosti
úveru, počet splátok, výška úrokov. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle § 9

ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
okresný súd konštatoval, že zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k
tomu považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č.
129/2010 a v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ bezúročný o nesprávny údaj RPMN. V časti o zaplatenie
primeranéhofinančnéhozadosťučineniaokresnýsúdžalobuzamietol,ževznikkonkrétnejmorálnejujmy

žalobca netvrdil.

17. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, že zmluva uzatvorená stranami
sporu neobsahovala náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zák. č. 129/2010 Z. z. rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správne. Pre záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti

úveru postačí, ak predmetná zmluva neobsahuje čo i len jednu z náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z. z. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala zákonné náležitosti, a
to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín ročnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
ročnú percentuálnu mieru nákladov, v súlade s ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výšku vyčísleného bezdôvodného obohatenia žalovaný v

podanom odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej v zmysle § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

18. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v

napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú
právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické,

presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní
vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými vo vtedy
platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2

CSP ako vecne správny potvrdil.
21. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016,
v súlade s ust. §470 CSP.

22. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na
ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

23.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodneokresnýsúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

24. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).