Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6P/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205119
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716205119.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci navrhovateľky L. P.,

rod. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C., občianke SR, zast JUDr. Ľubicou Flíderovou,
advokátkou AK Zvolen, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti manželovi navrhovateľovi E. P., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom E. C., nezamestnanému, občanovi SR, za účasti mal. dieťaťa C. P., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Detva, o
návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky L. P., rod. Č., nar. XX. XX. XXXX a manžela E. P., nar. XX. XX. XXXX,
uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Detva vo zväzku 14, ročník

2013, na strane 8, pod poradovým číslom 9, r o z v á d z a .

II. Súd z v e r u j e mal. C. P., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti
matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec maloletého dieťaťa E. P., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ýprispievať na výživu mal. C. P.,
nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 80,- Eur mesačne splatnou vždy od 15-teho dňa v mesiaci vopred

do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu manželstva s manželom. Manžel navrhovateľky
s návrhom súhlasil, pokiaľ išlo o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
navrhoval súdu, aby tento nariadil striedavú osobnú starostlivosť obom rodičom.

2. Súd na základe prednesu navrhovateľky, jej manžela, právnej zástupkyne navrhovateľky, kolízneho

opatrovníka, na základe listinných dôkazov: rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 07. apríla 2016,
plnej moci zo dňa 18. 04. 2016, sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, správy sociálnej
poisťovne pobočka Zvolen zo dňa 11. 07. 2016, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
oddelenia služieb pre občana, pracovisko Detva zo dňa 08. 07. 206, správy Daňového úradu Banská
Bystrica zo dňa 12. 07. 2016, správy o povesti Mestského úradu Detva zo dňa 18. 07. 2016, správy o
šetrení rodinných pomerov zo dňa 25. 08. 2016, elektronického vyjadrenia otca maloletého dieťaťa zo
dňa 18. 09. 2016, správy zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 05. 10. 2016, pracovnej zmluvy matky

zo dňa 17. 01. 2017, správy OR PZ Zvolen - OO PZ Detva zo dňa 23. 10. 2017, ako aj ďalších listinných
a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:3. Navrhovateľka s manželom uzavrela manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré je zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu Detva vo zväzku 14, ročník 2013, na strane 8, pod por. číslom 9. Z
manželstva pochádza jedno maloleté dieťa C., nar. XX. XX. XXXX. U oboch rodičov maloletého dieťaťa

sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú občanmi Slovenskej republiky, pričom posledné spoločné bydlisko
manželov bolo mesto C..

4. Navrhovateľka uviedla, že pred uzavretím manželstva sa s manželom poznali asi 2 roky. Manželstvo
uzavrela z citovej náklonnosti, pričom je pravdou, že uzavretie manželstva urýchlila tá skutočnosť, že

očakávali narodenie spoločného dieťaťa. Po uzavretí manželstva krátky čas bývali u jej rodičov v C.,
potom spoločne odišli do F., kde bývali v podnájme, pričom jej manžel pracoval v E.Á.. Do zahraničia
odišlasmanželompreto,lebomalidlhyktoréimvzniklivrámcipredchádzajúcichpodnikateľskýchaktivít.
Manžela pre nezhody v zamestnaní prepustili zo zamestnania keď bola v ôsmom mesiaci tehotenstva.
Následne poberal podporu, hľadal si zamestnanie a tak sa spolu rozhodli, že dieťa porodí v F.. Tu bývali
do času, pokiaľ malá nedovŕšila X,X roka veku, kedy spoločne odišli do S. do mesta E., kde si manžel

našiel prácu ako dispečer v kamiónovej preprave a tlmočník. Mal dobrú pracovnú pozíciu, bývali vo
firemnom byte, za ktorý nemuseli platiť žiadne nájomné. Aj napriek uvedenému manžel nič neušetril,
vznikali medzi nimi nedorozumenia, pretože manžel bol podráždený, nervózny keď sa ho spýtala či
spláca dlhy.

5. Aj zhora uvedený zamestnávateľ v S. ukončil s manželom navrhovateľky pracovný pomer a potom
sa všetci dňa 11. 12. 2015 presťahovali späť na Slovensko. Spočiatku bývali u rodičov navrhovateľky
do januára 2016, potom manžel navrhovateľky opätovne odišiel pracovať do F., nakoľko si tam našiel
prácu. Podľa informácie navrhovateľky, manžel mal v inkriminovanom období príjem cca 1.000,- Eur,
pričom ona poberala len rodinné prídavky vo výške 180,- Eur mesačne. Iný príjem nemala. Manžel jej

dal na výživu maloletej dcéry naposledy vo februári 100,- Eur.

6. V závere uviedla, že vzťahy medzi ňou a manželom sú tak vážne narušené, manželstvo si neplní
ani jednu spoločnú funkciu, existuje už len formálne, pričom k manželovi už nepociťovala žiadnu citovú
náklonnosťapretosarozhodlapodaťnávrhnarozvod,pretoženevidelapredpokladobnoveniaspolužitia

a to z dôvodu nezodpovedného a ľahkovážneho postoja manžela k plneniu si svojich záväzkov.

7.Manželnavrhovateľkysaelektronickýmspôsobom(e-mailom)vyjadrildňa18.06.2016,kzárobkovým
možnostiam v období, keď pracoval v S., kde v tomto čase dokázal uživiť celú rodinu, a súčasne aj
„splácať veci“, ktoré si kúpili; ako aj platiť navrhovateľkine výdavky. Kategoricky odmietol jej tvrdenia, že

neprispieval na potreby maloletej dcéry C.. Naopak uviedol, že každý mesiac jej od januára 2016 do júna
2016 prispieval na výživu sumou vo výške 100,- Eur, ktorú odovzdával priamo do rúk navrhovateľky bez
toho, aby si pýtal od nej potvrdenie o prevzatí sumy. Pokiaľ išlo o návrh na rozvod uviedol, že bol aktívny
v záchrane vzťahu od času, keď navrhovateľka od neho odišla a to až do septembra 2016. S návrhom
na rozvod nesúhlasil, žiadal aby im súd uložil povinnosť zúčastniť sa poradensko-psychologického

procesu.

8. Súd mal k dispozícii správu z poradensko-psychologického procesu, ktorá bola vypracovaná E.. I.
E., psychológom RPPS, ktorá v nej o.i. uvádza, že po rozhovore s oboma klientmi dospela k záveru,
že obnova manželského spolužitia za daných okolností nie je možná, manželia už skoro rok nežijú v

spoločnej domácnosti. Ďalej uviedla, že v období od 17. 10. 2016 do 23. 11. 2016 sa uskutočnila jedna
individuálna konzultácia s matkou, jedna individuálne konzultácia s otcom a jedna párová konzultácia s
obomarodičmi.Vzáverepsychológuvádza,ženazákladespoluprácesklientmisaukázalo,žepracovať
na obnove spolužitia manželov nie je možné.

9. Kolízny opatrovník sa vedel vyjadriť len vo vzťahu k budúcej situácii, ak by dieťa bolo na Slovensku u
otca, alebo matky. Pokiaľ otec navrhoval striedavú starostlivosť v takej forme, že v čase keď bude dieťa u
neho a žilo by s ním v zahraničí; kolízny opatrovník poukázal na to, že nevie do akého prostredia by dieťa
išlo, nepoznal pomery a zvyky v S., nebola mu známa ani legislatívna úprava takéhoto rodinnoprávneho
statusu. V závere uviedla, že nemajú v evidencii prípad, aplikovanej striedavej osobná starostlivosti v

dĺžke 2 týždňov, majú len striedavú osobnú starostlivosť v cykloch párny a nepárny týždeň. Vo veci
návrhu na rozvod, rozhodnutie ponechal na úvahu súdu.10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 24 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva
je dôvodný a to vzhľadom na dlhodobú odcudzenosť oboch partnerov, absenciu citovej náklonnosti
navrhovateľky ku manželovi, ktorá bola dôsledkom jeho nezodpovedného správania sa v minulosti. Súd

bol preto názoru, že ak by aj návrh na rozvod manželstva zamietol, len by deklaroval formálny zväzok
muža a ženy bez toho, aby bola naplnená čo i len jedna z funkcií inštitútu manželstva tak, ako to má
na mysli zákon o rodine.

15. Pri zverení dieťaťa na čas po rozvode a úpravu práv a povinností k nemu, súd po doplnení

dokazovania dospel k názoru, že v súčasnosti nie sú splnené predpoklady k tomu, aby nariadil striedavú
osobnú starostlivosť z dôvodu nezodpovedného správania sa otca pri zabezpečovaní starostlivosti dieťa
ako aj jeho „neschopnosť“ zamestnať sa (či už v zahraničí alebo na Slovensku).

16. V priebehu dokazovania bola spočiatku matka ochotná pristúpiť na osobnú striedavú starostlivosť;

a to v období keď otec dieťaťa sudcovi za prítomnosti strán a kolízneho opatrovníka sľúbil, že do konca
februára 2017 bude mať vyriešenú otázku budúceho zamestnania v zahraničí (S.), alebo na území
Slovenskej republiky. Požiadal súd (vo februári 2017), aby mu bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej
by si zadovážil výsledky pohovorov. Zároveň súdu prisľúbil, že zabezpečí všetky potrebné potvrdenia
od príslušných úradov spolu s úradným prekladom do jazyka slovenského, ktorými súdu deklaruje, že

ak dôjde k osobnej striedavej starostlivosti o maloletú dcéru, bude schopný pre ňu zabezpečiť v S.
nielen bývanie, ale predloží aj dôkaz o tom, že má pravidelný mesačný príjem, ktorý by mu slúžil na
pokrytie nákladov spojených so starostlivosťou a výživou maloletého dieťaťa. Súdu mal doručiť úradný
preklad zástupcu predškolského zariadenia v S., ktorý mu mal dať údajne ústny prísľub, že v prípade
ak bude dieťa s ním bývať, bude mu umožnené umiestniť dieťa do predškolského zariadenia. Aj napriek

poskytnutiu lehoty (od 02. marca 2017 do 28. septembra 2017), otec maloletého dieťaťa nedoručil súdu
sľubované správy a listiny, pričom nepovažoval ani za potrebné oznámiť, že sa mu nepodarilo zamestnať
nielen v S., ale ani na území Slovenskej republiky. Už tento jeho „prístup“ do určitej miery charakterizuje
jeho osobnostné vlastnosti.

17. Na pojednávaní dňa 28. 09. 2017 súd získal informáciu, že voči otcovi maloletého dieťaťa bolo
vznesené obvinenie OO PZ SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu odloženia dieťaťa v zmysle
§ 205 Trestného zákona, ktorá správa sa súdu (na základe jeho výzvy) potvrdila a to úradným listom
OR PZ Zvolen OO PZ Detva zo dňa 23. 10. 2017, kde súdu bolo oznámené, že poverený príslušník OO
PZ v Detve dňa XX. XX. XXXX pod číslom spisu ČVS:ORP-913/DT-ZV-2017, uznesením začal trestné

stíhanie voči manželovi navrhovateľky za prečin odloženia dieťaťa podľa § 205 ods. 1 Trestného zákona,
pričom podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie E. P., nar. XX. XX. XXXX v C.
a to na tom skutkovom základe, že ako rodič maloletého dieťaťa C. P., dňa XX. XX. XXXX v čase od
19.36 hod. do 20.13 hod. v hotelovej izbe penziónu J. v C. porušil rodičovské povinnosti vyplývajúce zo
starostlivosti o svoje dieťa a to najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a

všestranný vývoj maloletého dieťaťa tým, že maloleté dieťa ponechal samotné bez dozoru v hotelovej
izbe a on odišiel na doposiaľ presne nezistené miesto požívať alkoholické nápoje. Neskôr mu bola
hliadkou OO PZ Detva nameraná koncentrácia alkoholu v dychu 0,75 mg/l.18. Na základe zhora uvedeného súd zveril maloletú C. na čas po rozvode do osobnej výchovy a
starostlivosti matke, pretože táto v konaní preukázala, že má pravidelný príjem z trvalého pracovného
pomeru a v prípade nečakanej situácie je jej schopný pri výchove pomôcť aj otec, s ktorým býva v

spoločnej domácnosti spolu s maloletou dcérou. Za danej situácie súd ani len neuvažoval o osobnej
striedavej starostlivosti a to pre nezodpovedné správanie sa otca, ako aj z dôvodu, že otec dieťaťa
nepreukázal, že má trvalé bydlisko (po tom, ako mu zomrela stará matka, v byte ktorej býval a došlo
k predaju predmetného bytu), ako aj z dôvodu, že otec dieťaťa nepreukázal, že má stály a pravidelný
zdroj príjmu, z ktorého by mohol uhrádzať náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa v čase

kedy by toto bolo u neho.

19. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd považoval sumu 80 Eur za sumu zodpovedajúcu súčasným
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam otca maloletého dieťaťa zamestnať
sa a zabezpečiť si stály mesačný príjem. Opodstatnenosť súdom určenej výšky výživného potvrdzuje aj
prednes otca dieťaťa, ktorý do súdnej zápisnice prehlásil, že doteraz platí škôlku dcére, kupuje jej lieky

a platí aj nejaké dlhy. Prehlásil aj to, že už v súčasnosti sú jeho náklady z uvedených dôvodov vyššie
ako 80 Eur mesačne. Súd mal potom za to, že je v možnostiach, no predovšetkým v schopnostiach otca
maloletého dieťaťa, prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 80 Eur.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, súd vychádzal zo zákonného ustanovenia § 52 CMP.

21. V závere je potrebné uviesť, že súd v tomto konaní ani neupravoval styk otca s dcérou pretože
matka na pojednávaní prehlásila, že nemá problém poskytnúť otcovi dieťaťa časový priestor k tomu,
aby sa mohol s ním stretávať, avšak len za jej prítomnosti. Viacdňový styk otca s maloletým dieťaťom
(bez prítomnosti matky) súd v súčasnosti vylúčil a to práve s poukazom na to, že otec dieťaťa nemá v

súčasnosti vyriešenú bytovú otázku a nemá ani stály mesačný príjem.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376

CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).