Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200290
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200290.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

MališovejačlenieksenátuJUDr.AnnyPeťovskejPhD.aJUDr.RenátyJanákovej,vprávnejvecižalobcu:
E.. U. U., Š. Č.. XX, XXX XX G., právne zastúpený: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti
žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska
14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014-
P zo dňa 29.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P zo dňa 29.12.2014 v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III, Okresný dopravný
inšpektorát č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M zo dňa 19.09.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1
písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 17.04.2014 oznámil Okresnému úradu Bratislava a Miestnemu úradu MČ Bratislava - Staré
Mesto zvolávateľ Cyklokoalícia, Karadžičova 6, Bratislava zastúpený žalobcom konanie verejného
zhromaždenia dňa 25.04.2014 s názvom „Štvrté narodeniny Critical Mass“ za účelom zlepšenia
podmienok cyklistov v meste, propagácie cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej
alternatívy a oslavy cyklodopravy ako každodennej ekologickej náhrady individuálnej automobilovej
dopravy. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto dňa 23.04.2014

oznámila konanie zhromaždenia a sprievodu - 25.04.2014 Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave I.

2. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave III č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M zo dňa 19.09.2014 rozhodol, že žalobca obvinený z
priestupku dňa 25.04.2014 o 18.55 hod. ako nemotorový účastník cestnej premávky, „cyklista“, viedol
bicykel neznámej značky ako organizátor cyklistického zhromaždenia v Bratislave z Námestia SNP po
trase udanej organizátorom. Počas presunu križovatkou Krížnej a Legionárskej ulice v ich smere jazdy

svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne na
svetelnom signalizačnom zariadení sa zobrazil svetelný signál s červeným svetlom „Stoj“. Organizátor
zhromaždenia (žalobca) sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Krížnej a Legionárskej
ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom v ich smerejazdysvietilsvetelnýsignálsozelenýmsvetlom„Voľno“arukouspravadoľavaukazovalďalšímcyklistom
nech pokračujú v jazde, ktorí to aj uposlúchli a presúvali sa napriek červenému signálu „Stoj“. Tým
umožnil prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Následne žalobca počas presunu križovatkou Miletičovej

a Záhradníckej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so
zeleným svetlom „Voľno“. Následne na svetelnom signalizačnom zariadení sa zobrazil svetelný signál
s oranžovým svetlom a následne s červeným svetlom „Stoj“. Organizátor zhromaždenia (žalobca) sa s
bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Miletičovej a Záhradníckej ulice, čím znemožnil prejazd
cezkrižovatkuostatnýmúčastníkomcestnejpremávky,pričomvichsmerejazdysvietilsvetelnýsignálso

zeleným svetlom „Voľno“ a rukou sprava doľava ukazoval ďalším cyklistom v sprievode nech pokračujú v
jazde, čo títo uposlúchli a presúvali sa na červený signál s červeným svetlom „Stoj“, čím žalobca umožnil
plynulý prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Uvedené skutočnosti boli zadokumentované hliadkou
Fotón 725 digitálnym záznamom, ktorá bola velená ako jedna z hliadok do dohľadu nad verejným
zhromaždením a následným presunom cyklistov.

3. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že U. U. ako účastník cestnej premávky porušil § 3 ods. 1,
ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. j) a § 20 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za čo bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l), a za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm.
f) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 100,- eur. Súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť
uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré bolo rozhodnutím žalovaného KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P zo dňa 29.12.2014 zamietnuté a bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie s totožným odôvodnením.

II.
Žaloba

5. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-200/2014-P zo dňa 29.12.2014 v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-BAIII-ODI1-182/2014-P-M zo dňa 19.09.2014.

6. Žalobca v žalobe uviedol, že Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III, Okresný dopravný inšpektorát,
oddelenie bezpečnosti cestnej premávky vydal dňa 19.09.2014 rozhodnutie, v ktorom žalobcu uznal
vinným zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch tým, že dňa

25.04.2014 o 18.55 hod. ako nemotorový účastník cestnej premávky, „cyklista“, viedol bicykel neznámej
značky ako organizátor cyklistického zhromaždenia v Bratislave z Námestia SNP po trase udanej
organizátorom. Počas presunu križovatkou Krížnej a Legionárskej ulice v ich smere jazdy svietil
na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne sa
na svetelnom signalizačnom zariadení zobrazil svetelný signál s oranžovým svetlom a následne s

červeným svetlom „Stoj“. Žalobca sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Krížnej a
Legionárskej ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky.
Následne sa žalobca postavil v strede križovatky Miletičovej a Záhradníckej ulice, čím znemožnil prejazd
cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky. Uvedené skutočnosti boli zadokumentované
hliadkou Fotón 725 digitálnym záznamom, ktorá bola velená ako jedna z hliadok do dohľadu nad

verejným zhromaždením a následným presunom cyklistov. Žalobcovi z dôvodu, že sa mal dopustiť
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch uložil prvostupňový správny orgán podľa §
22 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona pokutu vo výške 100,- eur. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný
správny orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom.

7. Žalobca mal za to, že nespáchal priestupok, z ktorého bol uznaný vinným príslušným orgánom, a to z
toho dôvodu, že vykonával zákonné práva a povinnosti organizátora riadne ohláseného zhromaždenia
s cieľom, aby zhromaždenie prebehlo pokojne, aby sa zabezpečil plynulý prejazd v jednom útvare a
aby doň nevnikli žiadne iné osoby. Poznamenal, že právo pokojne sa zhromažďovať garantuje Ústava

SR v čl. 28.

8. Podľa názoru žalobcu zo zákona o zhromažďovacom práve vyplýva vzájomná spolupráca pre
všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú na príprave, organizovaní a i samotnom priebehu podujatia -zhromaždenia. Účelom nahlásenia zhromaždenia podľa zákona o zhromažďovacom práve je podľa
názoru žalobcu nielen formálna registrácia daného zhromaždenia, ale predovšetkým skutočnosť
umožniť príslušným orgánom, aby uskutočnili opatrenia, ktoré by mohli zabrániť zvolaniu zhromaždenia,

ak by bol jeho účel v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonmi, uskutočnenie takých
opatrení, ktoré poskytujú ochranu skupinám organizujúcim zhromaždenie i samotným zhromaždeným,
ako aj uskutočnenie opatrení na zabezpečenie verejného poriadku.

9. Žalobca poznamenal, že v prípade, ak zhromaždenie obmedzí dopravu, je potrebné, aby sa konalo v

súčinnosti s políciou, ktorá zabezpečí, aby cestná premávka nenarušila zhromaždenie nad dohodnutý
rámec, a aby zároveň bola zabezpečená a zaručená bezpečnosť cestnej premávky. Uviedol, že požiadal
príslušníkov Policajného zboru SR o súčinnosť jednak písomnou formou - prostredníctvom ohlásenia na
Okresnom úrade Bratislava I, ako aj pred začatím zhromaždenia požiadal ústne prítomných príslušníkov
Policajného zboru SR o súčinnosť. Situácia, ktorá vznikla a ktorú prvostupňový, ako aj druhostupňový
správny orgán označili za priestupok, mala byť podľa názoru žalobcu účinne riešená pomocou prijatých

opatrení poriadkových síl, teda prostredníctvom Policajného zboru SR.

10. Žalobca tvrdil, že priestupok, z ktorého bol uznaný za vinného nespáchal, postupoval v súlade so
zákonom o zhromažďovacom práve a vykonával svoje zákonné práva a povinnosti.

11. Uviedol, že príslušníci Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad nad zhromaždením, konali v
rozpore s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore, nakoľko ich povinnosťou bolo vyzvať zvolávateľa
zhromaždenia, aby navigoval cyklistov takým smerom a spôsobom, ktorý by určili príslušníci Policajného
zboru tak, aby nedošlo k blokovaniu dopravy počas presunu cyklistického zhromaždenia.

12. Žalobca zastával názor, že neporušil zákon o cestnej premávke a nie je ho možné uznať vinným
zo spáchania priestupkov. Predmetné zhromaždenie bolo vyjadrením slobody zhromažďovania podľa
zákona o zhromažďovacom práve, ktoré chráni účastníkov zhromaždenia a vylučuje, aby zhromaždenie
bolo porušením zákona, pokiaľ prebieha v intenciách oznámenia a nebolo zakázané.

13. V tejto súvislosti žalobca upozornil na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/03-35.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu
protiprávnemu konaniu, nie je si vedomý toho, že konal protizákonne alebo, že by sa dopustil
akéhokoľvek protiprávneho konania.

15. Žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave obidve preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.04.2015 zotrval na svojom rozhodnutí tak, ako je uvedené
v rozhodnutí o odvolaní. Mal za to, že predmetné rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

17. Žalovaný zastával názor, že zo znenia ust. § 3 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve
vyplýva, že ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude zrušené, môže zvolávateľ požiadať obec
alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana. Z oznámenia konania
zhromaždenia a sprievodu zo dňa 25.04.2014 vyplýva, že zvolávateľ nepožiadal podľa § 6 ods. 3 zákona

o zhromažďovacom práve mestskú časť o poskytnutie ochrany. Podľa názoru žalovaného si žalobca
mylne vysvetľuje dikciu zákona o zhromažďovacom práve, že požiadal príslušníkov Policajného zboru
SR o súčinnosť jednak písomnou formou - prostredníctvom ohlásenia na Okresnom úrade Bratislava I a
jednak tým, že pred začatím zhromaždenia požiadal ústne prítomných príslušníkov PZ SR o súčinnosť,
nakoľkopodľanázoružalovanéhozvyššieuvedenéhojasnevyplýva,žetútopovinnosťmalpredzačatím

celého konania zhromaždenia a taktiež samotné ohlásenie zhromaždenia mestskej časti Bratislava
neznamená, že zvolávateľovi bude automaticky poskytnutá súčinnosť príslušného útvaru Policajného
zboru.Námietku žalobcu v tomto prípade žalovaný považoval za irelevantnú, nakoľko skutočnosť oznámenia
zhromaždeniamestskejčastiBratislavahoneoprávňujekporušovaniuaznemožneniucestnejpremávky
a k ohrozeniu jej plynulosti a bezpečnosti.

18. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami uvádzanými žalobcom. Považoval za potrebné zdôrazniť, že
vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, tieto skutočnosti rešpektoval a určil ich vzájomný
vzťah. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov.

19. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

IV.
Konanie na prvostupňovom a druhostupňovom súde

20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie a žalobu dňa 03.03.2016 rozhodnutím č. k. 1S/44/2015-32 podľa § 250j ods. 1 OSP ako
nedôvodnú zamietol.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Sžo/43/2016 zo dňa 30.11.2017 rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia ako odvolací súd

uviedol, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nezodpovedá právu účastníka konania na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa krajský
súd nálezom Ústavného súdu č. k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004 vôbec zaoberal. Rovnako sa
krajský súd nevysporiadal s námietkou žalobcu, že napriek tomu, že žalobca ako zvolávateľ v oznámení
o konaní zhromaždenia výslovne nepožiadal o poskytnutie ochrany zhromaždeniu podľa § 6 ods.

3 zákona o zhromažďovacom práve, boli príslušníci Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad
nad zhromaždením povinní spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd (v tomto prípade pri
ochrane práva pokojne sa zhromažďovať) a dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a
spolupôsobiť pri jej riadení (§ 2 ods. 1 písm. a/, j/ a § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore). Ak teda v
posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky a nevysporiadal sa s nimi

v odôvodnení svojho rozsudku, postupoval nedôsledne.

22. V ďalšom konaní uložil odvolací súd krajskému súdu vysporiadať sa s nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 193/03-35 z 30. marca 2004, najmä preskúmať, či dôvody,
ktoré boli uvedené správnym orgánom pri uložení pokuty, možno vzhľadom na význam slobody

zhromažďovania, ako aj s prihliadnutím na oprávnenia a povinnosti zvolávateľa zhromaždenia v zmysle
zákona o zhromažďovacom práve považovať za relevantné a dostatočné na to, aby odôvodnili potrebu
sankcionovať žalobcu uvedeným spôsobom. Ďalej uložil povinnosť prihliadnuť na okolnosti prípadu,
keď predmetné zhromaždenie bolo riadne a včas oznámené v súlade so zákonom o zhromažďovacom
práve a tiež na to, že v danej veci nikto nespochybnil, že išlo o pokojné zhromaždenie, ktorého účelom

bolo formou hromadného prejazdu cyklistov po vopred oznámenej trase poukázať na potrebu zlepšenia
podmienok pre cyklistov v meste, spropagovanie cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej
alternatívy a oslava cyklodopravy ako každodennej ekologickej náhrady individuálnej automobilovej
dopravy. Taktiež uložil krajskému súdu sa vysporiadať aj s námietkou žalobcu, že napriek tomu, že
žalobca v oznámení o konaní zhromaždenia výslovne nepožiadal o poskytnutie ochrany zhromaždeniu

v zmysle § 6 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve, bolo v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/, j/ a § 9 ods. 1
zákona o Policajnom zbore povinnosťou príslušníkov Policajného zboru, ktorí zabezpečovali dohľad nad
zhromaždením, spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd (v tomto prípade pri ochrane práva
pokojne sa zhromažďovať) a dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobiť pri
jej riadení.

V.
Právna úprava

23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1

Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2
SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

24. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.25. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

29. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho

konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách.

30. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a

slobôd, právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené.

31. Podľa čl. 19 ods. 2 citovaného zákona toto právo možno obmedziť zákonom v prípadoch
zhromaždenínaverejnýchmiestach,akideoopatrenia,ktorésúvdemokratickejspoločnostinevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku alebo pre

bezpečnosť štátu. Zhromaždenie však nemožno podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

32. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

33. Podľa čl. 28 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

34. Podľa čl. 28 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon
v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku

alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, občania majú právo pokojne
sa zhromažďovať.

36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb., výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody
prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení
verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.

37. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb., ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené,

môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla
ochrana.

38. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 84/1990 Zb., ak sa zvolávateľovi po narušení pokojného priebehu
zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu, požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru.

Môže tak urobiť tiež, ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu.39. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb., obec je povinná oznámiť Policajnému zboru konanie
zhromaždenia, ako aj to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia, bezodkladne po doručení oznámenia o
konaní zhromaždenia alebo bezodkladne po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia.

40. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), j) zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní tieto úlohy:
a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody
a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
j) dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.

VI.
Právne závery správneho súdu

41. Krajský súd po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré

vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom ako i v súlade so
záverom odvolacieho súdu, ktorý je pre súd záväzný, dospel k záveru, že správne orgány vec nesprávne
právne posúdili, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

42. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu

zistil, že žalobca bol ako účastník cestnej premávky správnym orgánom sankcionovaný za porušenie
ust. § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 2 písm. j) a § 20 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, tým, že dňa 25.04.2014 o 18.55 hod. ako nemotorový účastník cestnej premávky, „cyklista“,
viedol bicykel neznámej značky ako organizátor cyklistického zhromaždenia v Bratislave z Námestia
SNP po trase udanej organizátorom. Počas presunu križovatkou Krížnej a Legionárskej ulice v ich smere

jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so zeleným svetlom „Voľno“. Následne
nasvetelnomsignalizačnomzariadenísazobrazilsvetelnýsignálsčervenýmsvetlom„Stoj“.Organizátor
zhromaždenia (žalobca) sa s bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Krížnej a Legionárskej
ulice, čím znemožnil prejazd cez križovatku ostatným účastníkom cestnej premávky, pričom v ich smere
jazdysvietilsvetelnýsignálsozelenýmsvetlom„Voľno“arukouspravadoľavaukazovalďalšímcyklistom

nech pokračujú v jazde, ktorí to aj uposlúchli a presúvali sa napriek červenému signálu „Stoj“. Tým
umožnil prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Následne žalobca počas presunu križovatkou Miletičovej
a Záhradníckej ulice v ich smere jazdy svietil na križovatke riadenej svetelnou signalizáciou signál so
zeleným svetlom „Voľno“. Následne na svetelnom signalizačnom zariadení sa zobrazil svetelný signál
s oranžovým svetlom a následne s červeným svetlom „Stoj“. Organizátor zhromaždenia (žalobca) sa s

bicyklom postavil a ostal stáť v strede križovatky Miletičovej a Záhradníckej ulice, čím znemožnil prejazd
cezkrižovatkuostatnýmúčastníkomcestnejpremávky,pričomvichsmerejazdysvietilsvetelnýsignálso
zeleným svetlom „Voľno“ a rukou sprava doľava ukazoval ďalším cyklistom v sprievode nech pokračujú v
jazde, čo títo uposlúchli a presúvali sa na červený signál s červeným svetlom „Stoj“, čím žalobca umožnil
plynulý prejazd cyklistom v ich smere jazdy. Uvedené skutočnosti boli zadokumentované hliadkou

Fotón 725 digitálnym záznamom, ktorá bola velená ako jedna z hliadok do dohľadu nad verejným
zhromaždením a následným presunom cyklistov, za čo sa uznal vinným zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch mu bola
uložená pokuta vo výške 100,- eur a súčasne uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.

43. Právo pokojne sa zhromažďovať je jedným z najdôležitejších politických práv a je podľa čl. 19 ods.
1 zák. č. 23/1991 Zb. zaručené každému. Hoci je toto právo systematicky zaradené k politickým právam
je ho potrebné vnímať širšie a to tak, že sa vzťahuje i na zhromaždenia s nepolitickým charakterom.
V demokratickom právnom štáte realizácia tohto práva umožňuje tvorbu verejnej mienky, diskusiu
a zaoberanie sa všetkými témami, ktoré majú celospoločenský význam, čo z práva zhromažďovať

robí jeden z elementov demokracie. Pri realizácii tohto práva nesmie dôjsť k negatívnym zásahom
voči jeho účastníkom preto „štát“ musí prijať také legislatívne ako i správne opatrenia k tomu,
aby poskytol ochranu pri realizácii tohto práva. Právo pokojne sa zhromažďovať je subjektívne
verejné právo t.j. je vynútiteľné voči orgánom verejnej moci, ale zároveň zakladá povinnosť týchto
orgánov toto právo ochraňovať. Podľa zákona o zhromažďovaní aj pouličné sprievody a manifestácie

sú vždy zhromaždením. Pouličný sprievod možno definovať, ako typ mobilného zhromaždenia v
priebehu ktorého sa účastníci organizovane premiestňujú za účelom zvýšenia účinnosti prezentácie
účelu zhromaždenia. Za pouličný sprievod možno považovať aj mobilné zhromaždenie účastníkov na
bicykloch (bližšie pozri nález ÚS SR 193/03). Pri pouličných sprievodoch, pokiaľ účastníkom nehrozízávažné nebezpečie pre ich zdravie alebo nie je naplnený iný dôvod zákazu zhromaždenia sa počíta s
tým, že budú používať nielen chodníky ale i vozovky, či iné plochy, po ktorých sa môžu premiesťovať. Za
týmto účelom zákon o zhromažďovaní ukladá povinnosti zvolávateľovi zhromaždenia zabezpečiť riadny

priebeh zhromaždenia pomocou usporiadateľov, prípadne polície.

44. V predmetnej veci z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca oznámil Okresnému
úradu Bratislava a Miestnemu úradu MČ Bratislava - Staré Mesto konanie verejného zhromaždenia na
trase určenej organizátorom. Toto verejné zhromaždenie nebolo zakázané, pričom žalobca bol zo strany

správnychorgánovsankcionovanýakoorganizátorcyklistickéhozhromaždeniazaporušenieustanovení
cestného zákona, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné, nakoľko dochádza k neoprávnenému
zásahu do práva garantovaného Listinou základných práv a slobôd ako i Ústavou SR a napokon i
zákonom o zhromažďovaní. Podľa názoru krajského súdu nemožno konanie žalobcu považovať za
priestupok podľa zákona o priestupkoch, ale za konanie, ktorým si plnil svoju zákonnú povinnosť ako
zvolávateľ zabezpečiť riadne a nerušené verejné zhromaždenie.

45. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že zo zákona o zhromažďovacom práve vyplýva vzájomná spolupráca
pre všetky subjekty, ktoré sa zúčastňujú na príprave, organizovaní a i samotnom priebehu podujatia -
zhromaždenia a taktiež, keď zhromaždenie obmedzí dopravu, je potrebné, aby sa konalo v súčinnosti s
políciou, ktorá zabezpečí, aby cestná premávka nenarušila zhromaždenie nad dohodnutý rámec, a aby

zároveň bola zabezpečená a zaručená bezpečnosť cestnej premávky. Táto úloha vyplýva policajnému
zboru z ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o policajnom zbore, podľa ktorého spolupôsobí pri ochrane
základných práv a slobôd ako aj z ust. § 1 ods. 2 písm. j), keď je jeho úlohou dohliadať na bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky a spolupôsobiť pri jej riadení. Krajský súd mal za to, že pokiaľ došlo zo strany
žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu k sankcionovaniu žalobcu za porušenie ustanovení

zákona o cestnej premávke a k uznaniu viny zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona
o priestupkoch vec po právnej stránke nesprávne posúdili.

46. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR I.ÚS 193/03-35, na ktorý vo svojej žalobe poukázal
žalobca a z ktorého možno vychádzať v predmetnej veci, sankcionovanie žalobcu v priamej súvislosti s

uskutočnením zhromaždenia, ktorého bol zvolávateľ došlo k obmedzeniu práva sťažovateľa na pokojné
zhromaždenie. Žalobca ako zvolávateľ mohol porušiť len svoje povinnosti zvolávateľa zhromaždenia,
ktoré mu vyplývajú zo zákona o zhromažďovacom práve a nie z cestného zákona, v tomto rozsahu je
potom potrebné zákon o zhromažďovacom práve vo vzťahu k cestnému zákonu považovať za zákon
lex specialis a teda príslušný zákonný podklad na obmedzenie slobody zhromažďovania. Porušenie

povinnosti zvolávateľa je priestupkom (§14 ods. 1 zák. o zhromažďovacom práve).

47. Taktiež si podľa názoru krajského súdu nemožno zamieňať povinnosť zvolávateľa zhromaždenia
zabezpečiť pokojný priebeh zhromaždenia aj poskytnutím ochrany zo strany obce alebo policajného
zboru na základe žiadosti (pokiaľ je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, alebo sa

zvolávateľovi nepodarí zjednať nápravu po narušení verejného zhromaždenia) so žiadosťou o
spolupôsobenie pri zabezpečení plynulého prejazdu v jednom útvare, aby doň nevnikli žiadne ďalšie
osoby, čím by došlo k narušeniu zmyslu a účelu verejného zhromaždenia, ktorým bolo formou
hromadného prejazdu cyklistov po vopred oznámenej trase poukázať na potrebu zlepšenia podmienok
pre cyklistov v meste, spropagovanie cyklistiky ako rýchlej, ekologickej a zdravej dopravnej alternatívy a

oslava cyklodopravy ako každodennej ekologickej náhrady individuálnej automobilovej dopravy. Zákon
o zhromaždovaní ukladá zvolávateľovi zhromaždenia povinnosť riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby
sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení a za tým účelom aj
obmedziť cestnú premávku jej plynulosť a bezpečnosť a to najmä za predpokladu absencie plnenia úloh
policajného zboru vyplývajúcich mu zo zákona o policajnom zbore.

48. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o nezákonnosti žalobou
napadnutých rozhodnutí a rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

49. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu
prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP
v ďalšom konaní viazaný.50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že žalobcovi priznal úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.