Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200039
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116200039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W.,
I. námestie 5, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Košice, Urbánkova 1562/6, proti
žalovanémuL.S.Slovakias.r.o.,sosídlomX.,L.XX,IČO:35792752,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky o odvolaní žalovaného proti rozsudku 19C
1/2016-70 z 15.2.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.986,53
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zamietol žalobu o určenie, že poplatok 202,82 € za službu
spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu

bezdôvodné obohatenie vo výške 1.986,52 € a určenia, že poplatok 202,82 € za službu spočívajúcu
v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Žiadal priznať aj náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tak, že so žalovaným uzavrel formulárovú typovú spotrebiteľskú
zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
z 31.3.2011. Na základe žiadosti mu bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.170 € (tu súd

poznamenal, že suma je zrejme nesprávne uvedená namiesto správnej čiastky 1.410 €), ktorý sa
zaviazal žalovanému vrátiť v 42 mesačných splátkach vo výške 62,69 €, RPMN za úver bola 66,29 %
a ročná úroková sadzba 70,02 %. Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil sumu 1.207,18 €, keď od sumy
1.410 € odpočítal sumu 202,82 € ako odplatu za poskytnutie služby podľa čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody
o poskytnutí služby, t.j. odmenu za možnosť odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu. Žalobca uviedol, že popri úroku 70,02 % tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej
výške,keďpoplatokjeabsolútneneprimeranýkslužbeakojeodkladsplátok.Odkladsplátokneznamená

ich odpustenie, práve preto je cena služby v rozsahu 14,38 % z výšky úveru neprijateľná. Poukázal na
to, že ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil takúto službu a už ju zaplatil. Poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov o neprijateľnosti takéhoto poplatku. Argumentoval, že pri schválenom úvere vo výške 1.410 € mu
žalovaný skutočne poskytol úver vo výške 1.207,18 €, na ktorom ku dňu 29.4.2015 uhradil žalovanémusumu 2.589,30 € a formou zrážok zo mzdy 8 splátok po 75,55 €, teda 604,40 €. Ku dňu podania
žaloby uhradil žalovanému sumu 3.193,70 €. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 70,02
%, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1

rok do 5 rokov v marci 2011 boli vo výške 12,87 %. Je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi
bol viac ako päťkrát vyšší. K dohode o výške úrokov poukázal napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1
M Cdo 1/2009, rozsudok KS Prešov sp. zn. 3Co 151/2013, rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 1484/2004.
Vysoké úroky (70,02 %) sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval NS SR v rozsudku 5 Cdo
26/2011. Poukázal na obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymenované v § 9 ods.

1 zákona 129/2010 Z.z. kde pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom splatnosti spotrebiteľského úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou
splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona nemyslel len stanovenie počtu
mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou podľa písm. k/, kde sa uvádza aj počet

splátok. V zmluve chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ citovaného
zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.Uvedenénedostatkyspôsobujúnásledokvyplývajúciz§11ods.1písm.b/citovanéhozákona
spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s

neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške
1.986,52 €, ktoré musí vydať. Súčasne poukázal na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. i/, ods. 5, § 54 ods.
1 OZ, § 3 ods. 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 a tiež čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Smernice rady
93/13/EHS. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej subjektívnej a objektívnej lehoty uviedol, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v

konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý
sa bezdôvodne obohatil, pričom nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti
dozvedieť už skôr. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe uviedol, že táto začala plynúť od jednotlivých
splátok úveru.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že predmetom dohody o poskytnutí služby
je založenie dvoch vzájomných záväzkov - záväzok žiadateľa/dlžníka uhradiť odplatu za získanie
zmluvného nároku na odklad splatnosti splátok a záväzok poskytovateľa úveru tento odklad poskytnúť.
Úhrada odplaty sa teda nerealizuje v situácii, kedy žalobca službu nezískal. Zo žiadneho ustanovenia
regulujúceho spotrebiteľské právne služby nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu

platiť vopred. Žiadny zákon neupravuje právo na odklad splatnosti splátok. V tejto súvislosti poukázal
na obdobnú skutkovú a právnu situáciu, akú posudzoval NS ČR vo veci sp. zn. 33 Cdo 1956/2007. Nie
je zrejmé z tvrdení žalobcu, v čom má byť rozpor s dobrými mravmi, ak dohodu uzavrel dobrovoľne
a opakovane, a o jej obsahu vedel. Nesúhlasil s tvrdením o neprijateľných zmluvných podmienok a
oponoval tým, že porovnávanie úrokových sadzieb bánk a nebankových subjektov je zavádzajúce,

vecne nedôvodné a nekonkrétne; výška odplaty za spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy medzi
účastníkmi konania bola predmetom osobitnej regulácie, a tá nebola v prípade označenej zmluvy
porušená. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená v zmysle
ust. § 53 ods. 6 OZ, ide teda o prípad, kedy táto otázka bola riešená osobitným ustanovením, preto
aplikácia všeobecného ustanovenia je vylúčená. V zákone bolo výslovne uvedené, že pri porovnávaní

sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých
prostriedkov a lehota splatnosti. Tiež mal za to, že všetky podmienky čerpania úveru boli v zmluve jasne,
určite, zrozumiteľne dojednané a dlžník mal možnosť sa rozhodnúť, či zmluvu uzatvorí alebo nie. Zmluva
obsahuje vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky sa počet splátok, teda náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi

predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou
zmluvy ako takej a obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace
jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Poprel existenciu nároku žalobcu a tiež jeho eventuálnu
vymáhateľnosť z dôvodu premlčania.

5. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení sporu podľa ust. § 34, § 40 ods. 1, 3, § 43a
ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2,
3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, 8, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ospotrebiteľských úveroch konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému dojednaniu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a k platnému založeniu záväzkového vzťahu medzi a to napriek tomu, že
žalovaný v pozícii veriteľa reálne vyplatil žalobcovi čiastku 1.207,18 €, ktorej titulom mal byť úver

schválený vo výške 1.410 € a žalobca ako spotrebiteľ mu vrátil spolu sumu 3.193,70 €. Žalobca dňa
11.3.2011 podal a podpísal písomný návrh na uzatvorenie zmluvy na listine označenej ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere s náležitosťami uvedenými pod
bodom 5. listiny a žalovaný predmetnú listinu podpísal dňa 31.3.2011 s náležitosťami uvedenými pod
bodom 6. listiny a súčasne žalovaný toho istého dňa (31.3.2011) vystavil listinu Oznámenie veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi, ktorej súčasťou sú uvedené údaje o schválenom úvere. Súd dôvodil, že
medzi stranami sporu mal byť založený spotrebiteľský vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá je upravená osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež Občianskym zákonníkom,
príp. Obchodným zákonníkom ako všeobecnými právnymi normami. Základná právna úprava právneho
úkonu - posúdenie jeho platnosti je obsiahnutá v Občianskom zákonníku v ust. § 34 a nasl. s tým, že

platnosť právneho úkonu sa o.i. posudzuje tiež z pohľadu splnenia podmienky dodržania jeho formy, a
to pod hrozbou absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre prípad, že forma právneho úkonu predpísaná
zákonom alebo určená dohodou zmluvných strán nebude dodržaná (§ 40 OZ). Zákon č. 129/2010 Z.z.
ako osobitný zákon vo vzťahu k OZ stanovuje v ust. § 9 ods. 1, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu; tým je daná predpísaná písomná forma tejto zmluvy zákonom. Základná

právna úprava tzv. technologického procesu vzniku zmluvy ako právneho úkonu je upravená v ust. §
43a OZ a nasl. a rieši vznik zmluvy na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia s tým, že
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 OZ). Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu zmluvy nedôjde,
ak prijatie návrhu obsahuje výhrady, zmeny alebo doplnky, teda ide o odpoveď, z ktorej vyplýva zmena

obsahu navrhovanej zmluvy, nie vymedzenie obsahu zmluvy inými slovami.

6. Po porovnaní písomného návrhu na uzavretie predmetnej zmluvy a písomného prijatia tohto návrhu
súd uzavrel, že žalovaný ako veriteľ a súčasne ako druhá zmluvná strana, ktorej bol návrh na uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere určený, prijal návrh s odlišným obsahom, pretože:

1/ akceptácia návrhu (údaje v bode 6. žiadosti) uvádza vo vzťahu k úveru 1.410 € výšku RPMN za
úver 67,08 % v porovnaní s údajom RPMN pre úver 1.410 € uvedeným v podanom návrhu na uzavretie
zmluvy v bode 5. žiadosti vo výške 70,02 %,
2/ akceptácia návrhu (údaj v bode 6. Žiadosti a súčasne údaj v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi) uvádza vo vzťahu k revolvingu výšku RPMN (predpokladaná) 60,50 % v porovnaní s údajom

výšky RPMN (predpokladaná ) 63,32 % v podanom návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. žiadosti,
3/ akceptácia návrhu (údaj v bode 6. Žiadosti a súčasne údaj v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi) uvádza navyše údaj ročnej sadzby úroku z omeškania 9 %,
4/ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi obsahuje údaj schválenej výšky revolvingu 848,77
€ v porovnaní s údajom čiastky revolvingu v podanom návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. žiadosti

vo výške 743,41 €.

7. Vychádzajúc z uvedeného súd právne uzavrel, že žalovaný odmietol návrh na uzatvorenie zmluvy,
jeho prijatie so zmenami je novým návrhom, ktorý žalobca písomne neprijal, preto nedošlo k platnému
dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami a k platnému

založeniu záväzkového vzťahu medzi nimi. Pokiaľ žalobca a žalovaný si napriek tomu poskytli navzájom
akékoľvek plnenie, sú povinní ho vrátiť podľa ust. § 451 OZ v spojení s ust. § 457 OZ ako bezdôvodné
obohatenie, ktoré vzniklo prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu. Žalobca prijal od žalovaného
sumu 1.207,18 €, žalovanému vrátil 3.193,70 € a tento sa takto bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o
žalovanú sumu 1.986,52 €, na zaplatenie ktorej ho súd zaviazal.

8. Námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd považoval za nedôvodnú. Stotožnil s argumentáciou
žalobcu, že 2-ročná subjektívna premlčacia lehota mu začala plynúť až bezprostredne potom, ako vec
prekonzultoval so svojim právnym zástupcom a získal tak vedomosť o možnosti podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, t.j. najskôr v novembri 2015. S poukazom na to, že predmetná žaloba je z

5.1.2016 a jej súčasťou je plná moc z 1.12.2015, pokiaľ žaloba bola podaná na súde dňa 5.1.2015, nárok
nie je premlčaný v jeho subjektívnej lehote dvoch rokov. Pokiaľ ide o posúdenie trojročnej objektívnej
lehoty, pre jej začiatok plynutia treba vychádzať z dátumu plnenia realizovaného zo strany žalobcu -
v tomto prípade žalobca "splácal úver" splátkami tak, že poskytnutú čiastku 1207,18 € začal splácaťod mája 2011 a podľa Prehľadu platieb úveru k 26.3.2015 ku dátumu 9.4.2013 vrátil spolu 1.146,69
€ a ku dátumu 9.5.2013 vrátil spolu 1.222,24 €, t.j. bezdôvodné obohatenie začalo vznikať na strane
žalovaného najskôr počnúc mesiacom máj 2013 (súčasne začiatok plynutia objektívnej premlčacej

lehoty). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca podal predmetnú žalobu dňa 5.1.2016, neuplynula
ohľadnejehonárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaaniobjektívnapremlčacialehotatrochrokov.

9. K výroku o zamietnutí žaloby v časti neprijateľnej podmienky súd uviedol, že takto rozhodol z dôvodu,
že posúdil zmluvu ako neplatný právny úkon.

10. K výroku o náhrade trov konania súd uviedol, že vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a aj napriek tomu,
že žalobu v časti zamietol, má za to, že žalobca mal v konaní de facto plný úspech, preto mu priznal
náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca bol úspešný vo svojej podstate v celom rozsahu, pretože
základom žaloby bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý súd uznal, hoci na základe
iného právneho posúdenia, na základe čoho posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok bolo

bez právnej relevancie. Z tohto pohľadu preto nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu.

11. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách
konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy. Odvolateľ navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a zamietol žalobu aj v tejto časti a priznal mu náhradu trov
konania. Namietal, že súd nesprávne posúdil povahu plnení, ktoré si strany sporu ako účastníci zmluvy o

revolvingovom úvere uzavreli, nakoľko plnenie poskytnuté na základe zmluvy neplatnej pre nedostatok
formy, nemá povahu bezdôvodného obohatenia. Podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa
nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
V súvislosti so závermi súdu o nedohodnutí údaju RPMN (t.j. že medzi návrhom a prijatím návrhu sú
rozdiely v hodnote RPMN) namietal, že súd nevychádzal zo žiadnej právnej normy a ako základnou

skutočnosťousaaninezaoberaltým,žečiúdajRPMNsadádohodnúťanazákladektoréhokonkrétneho
ustanovenia zákona. Na to aby nedošlo k uzavretiu zmluvy z dôvodu rozdielnej RPMN musí byť v prvom
rade ustálené, že daný údaj je dohodnuteľným. Údaj o RPMN sa pritom v zmysle žiadneho zákona
nedá dohodnúť - ani zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že ide o dohodnutý údaj
ale o vypočítaný ukazovateľ, pričom práve zákon č. 129/2010 Z.z. určuje, kedy a ako sa tento údaj

má vypočítať v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd sa mylne domnieval, že medzi stranami nedošlo k
dohode o RPMN, ak žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zsa iný. Ak teda tento
údaj nemožno dohodnúť, nemožno použiť ani ust. § 44 ods. 2 OZ. Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN -
tento údaj má byť vypočítaný v čase uzavretia zmluvy. Súd nedospel ku správnym skutkovým a právnym

záverom,akzadôvodneuzavretiazmluvyoznačilto,žemedzi„návrhom“a„prijatímnávrhu“súrozdielyv
hodnote ročnej úrokovej sadzby. Konsenzus o vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, nastáva
v dôsledku spôsobu, akým dlžník (žalobca) formuluje a vymedzuje obsah svojho návrhu na uzavretie
zmluvy (formou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru). Je to dlžník, ktorý prostredníctvom žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru (odsek 1.2 a 2.1 zmluvných podmienok) výslovne vyjadruje, že jeho

návrh zahrňuje aj žiadosť o úver s inými parametrami, ako sa uvádzajú v bode 5. žiadosti. Žalovaný
preto poprel závery súdu, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Ani záver súdu ohľadne
neprijatia návrhu na uzavretie zmluvy z dôvodu, že v prijatí (akceptácii) návrhu sa uvádza nový údaj
o úroku z omeškania 9 % nie je v súlade so zákonom. Tento údaj nie je predmetom dohadovania, do
zmluvy sa uvádza hodnota aktuálna v čase jej uzavretia.

12.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žesúdprvejinštancievoveciúplnezistilskutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil, preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.
Zdôraznil, že z jeho strany k akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere z 31.3.2011

nedošlo. Žalovaný podstatné náležitosti vyplývajúce z úveru dopísal do bodu 6. Žiadosti/Zmluvy a túto
listinu podpísal až dňa 31.3.2011, kedy vyhotovil aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru. Porovnaním
parametrov úveru uvedených v návrhu žalobcu (bod 5. Žiadosti/Zmluvy ) s parametrami uvedenými
jednak v bode 6. Žiadosti/Zmluvy a jednak v Oznámení o schválení úveru je evidentné, že tietoparametre, predstavujúce zákonom predpísané obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nie sú totožné. Úkony zo strany žalovaného, ktorými reagoval na žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru
(t.j. vyplnenie bodu 6. žiadosti v spojení s Oznámením veriteľa o schválení úveru), vzhľadom k tomu,

že obsahujú dodatky resp. zmeny, predstavujú nový návrh na uzatvorenie zmluvy podľa § 44 ods. 2
OZ, ktorý žalobca neakceptoval a nepodpísal. Preto zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
z 31.3.2011 je neplatným právnym úkonom pre nedostatok písomnej formy podľa § 40 ods. 1 OZ.
Žalovaný vytýka súdu nesprávny postup, pokiaľ tento vo veci aplikoval ust. § 44 a § 46 OZ tvrdiac, že čl.
2.1. zmluvných dojednaní vylučuje tento postup. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v záujme

zvýšenej ochrany spotrebiteľa súdna prax už stanovila pravidlá pre uzatváranie spotrebiteľských zmlúv,
ako aj pravidlá ich mechanizmu, a preto záver súdu, ktorý požaduje písomnú formu zmluvy je správny.
Žalovaný namietal, že nie je možné hovoriť, že nebol konsenzus k údaju o hodnote RPMN, nakoľko
tento sa určuje aj s ohľadom na schválený úver a na základe údajov úveru. Medzi bodom 5. a 6. by
nemal byť preto v otázke hodnôt vstupujúcich do výpočtu RPMN žiaden rozdiel. Žalovaný však sám
uviedol, že v bode 5. je iný údaj ako v bode 6. Pri schválení úveru sa vyskytol iný údaj, pretože ide

o údaj predpokladaný a v bode 6. ide o údaj schválený. Tieto údaje nie sú totožné a nepochybne sú
mätúce pre osobu, ktorá nemá potrebné odborné znalosti a sú pre spotrebiteľa zavádzajúce. Záverom
zdôraznil, že v dôsledku nedodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami
sporu je zmluva neplatná a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému na
základe tejto zmluvy, ktoré predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodné obohatenie.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako včas
podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379,
§ 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP)

a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
17.1.2018 o 12.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil dňa 11.1.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá nebol napadnutý odvolaním
žalobcu ani žalovaného, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.986,53 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

16. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, teda že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva nasprávne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

21. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1, 2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok

v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Vecne správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky

žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

24.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd uvádza nasledovné:

25. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.3.2011 podpísal žalobca Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru, v ktorej v bode 5. sa uvádza RPMN úveru 70,02 %. Bod 6. zmluvy podpísaný žalovaným dňa
31.3.2011 uvádza RPMN úveru 67,08 %. Žalobca teda pred uzatvorením zmluvy navrhol jej znenie, ktoré
žalovaný v celom rozsahu a bez výhrad neprijal a navrhol iné znenie zmluvy. Z dôkazov nevyplýva, že

by sa žalobca so zmluvou po úprave oboznámil a akceptoval ju, pričom podľa kogentného ustanovenia
§ 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý podlieha akceptácii oboch zmluvných strán.

26. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi

bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobcom následne
došlo k prijatiu tohto nového návrhu.

27. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v
žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho

nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov bodu 6. zmluvy označeného ako
„údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je
zrejmé, že žalobca v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (11.3.2011) nemal vedomosť o výške
RPMN, resp. bola mu známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6. zmluvy a v
„oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 31.3.2011.

28. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že proces uzatvárania zmlúv je možné rozdeliť
na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.
Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore

so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý
mal žalobca prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
V opačnom prípade by sa minul účinku zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorého jedným z cieľov

je zabezpečiť, aby spotrebiteľ bol v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach
týkajúcich sa zmluvného vzťahu v čase jeho vzniku. Údaj o hodnote RPMN preto nemohol byť zmenený
jednostranným úkonom žalovaného, ktorému nič nebránilo, aby svoj nový návrh, obsahujúci už presnú(nie iba predpokladanú) výšku RPMN, predložil žalobcovi aby tento vyjadril svoj písomný súhlas s týmto
novým návrhom

29. K námietke žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody zmluvných strán a že jej
výpočet je konkrétne určený odvolací súd uvádza, že toto súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ani
netvrdil. Súd prvej inštancie len správne uviedol, že výška RPMN musí byť riadne určená a predostretá
spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany veriteľa,
t.j. žalovaného.

30. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že zmluva platne nevznikla, a ak žalobca
zaplatil (vrátil) žalovanému na základe neplatnej zmluvy viac finančných prostriedkov, ako mu tento
poskytol, vznikla žalovanému povinnosť tieto prostriedky vydať žalobcovi, pretože inak by sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil.

31. Pokiaľ ide o posúdenie, či medzi stranami išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, toto závisí od
naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§§ 451 ods. 1, 2, 457 OZ). Bezdôvodné
obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu

občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde,
je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002)
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 882/2006).

32. Odvolateľ poukazujúc na ust. § 455 ods. 1 OZ, podľa ktorého plnenie poskytnuté na základe
zmluvy neplatnej pre nedostatok formy, nemá povahu bezdôvodného obohatenia, tvrdí, že ani prípadný
nedostatok písomnej formy zmluvy o úvere (ktorý popiera), nemá za následok vznik bezdôvodného
obohatenia na jeho strane. Odvolací súd sa nestotožňuje s touto odvolacou námietkou žalovaného.

Toto zákonné ustanovenie je aplikovateľné len v prípade relatívne neplatného právneho úkonu, ktorý
sa neurobil vo forme, ktorá bola zmluvnými stranami dohodnutá a ak sa neplatnosti dovolá ten, kto je
neplatnosťou právneho úkonu dotknutý. V prejednávanej veci súd riešil platnosť spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, ktorá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1, 2), ktorej nedostatok
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo. Z absolútne neplatnej zmluvy je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal, preto žalovaný je povinný vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

33. Dôvody napadnutého rozsudku vo vyhovujúcom výroku sú vecne správne, zákonné a presvedčivé,
odvolací súd sa s nimi stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho

konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie
námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

34. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a to aj v súvisiacom výroku o trovách

konania, ktorý je takisto vecne správny a s dôvodmi ktorého sa odvolací súd stotožňuje.

35. O nároku o náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi
proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli podaním vyjadrenia k

odvolaniu. O výške priznaného nároku trov odvolacieho konania žalobcovi proti žalovanému rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).