Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/230/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206369
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815206369.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu S. V., Y.. XX.X.XXXX,
E.G. G. B., Y. XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska
dlhá 21, proti žalovaným: X/ Q.. Q. L., Y.. XX.XX.XXXX, E. Y. XXX, B.A., X/ N. L., Y.. XX.XX.XXXX,
E. Y. XXX, B., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v

Rožňave, Hviezdoslavova 4, X/ N. M., Y.. XX.X.XXXX, E. R. XXXX/XX, B., X/ K. C. A. X/ Š. M., žalovaní
v 4. a 5. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 29. septembra 2016 č.k. 4C/199/2015 - 68 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva sporových strán
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, R..Ú.. Y. A. I. B.. „. Č.. XXX W. G. XXXX m2, záhrada a
túto vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže novovytvorenú parcelu registra „C“ vo
výmere pripadajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobcu vo veľkosti 415,25 m2, geometrickým plánom
na tento účel vyhotoveným v priebehu súdneho konania, a to tak, aby bola pričlenená k parcele reg. „C“

č. XXX, R..Ú.. Y.. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania a
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. až 5. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že označená nehnuteľnosť,
ku ktorej spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 66/192, žalovaných v 1. a 2. rade 44/192,

žalovaného v 3. rade 33/192, žalovaného v 4. rade 16/192 a žalovaného v 5. rade 33/192, sa nachádza
medzi pozemkami žalobcu, ktorý je vlastníkom domu so súp. č. XXX Y. I.. B.. „. Č.. XXX, ako aj priľahlých
pozemkov, parcely reg. „D“ č. XXX A. XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX A. V. Č.. XXX, R..Ú.. Y.
a pozemkom žalovaného v 1. rade, ktorý je spoločne s Q. L., Y.. XX.X.XXXX podielový spoluvlastník
(1/2) domu so súp. č. XXX Y. I.. B.. „. Č.. XXX ako aj priľahlého pozemku parcely reg. „C“ č. XXX,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX, R..Ú.. Y.. Žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade pokusom o zmier

zo dňa X.X.XXXX na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá by
mohla vyriešiť vzájomné nezhody, avšak žalovaní na návrh nijako nereagovali, preto žalobca navrhol,
aby došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti tak, že novovytvorená parcela vo výmere pripadajúcej jeho
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 415,25 m2 by bola „pričlenená“ k parcele reg. „C“ č. XXX, R..Ú..
Y. tak, ako je to naznačené na snímke z katastrálnej mapy, ktorú žalobca pripojil.

3. Súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaných v 1. a 2. rade založenú na námietke relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom G. B., katastrálnym odborom podč. G. XXXX/XX, resp. kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom G. B., katastrálnym
odborompodč.G.XXX/XXXX-XX/XX,ktorýmikúpnymizmluvamižalobcaodkúpilspoluvlastníckypodiel
2 x po 33/192 od pôvodného podielového spoluvlastníka na označených nehnuteľnostiach bez toho, aby

ich právny predchodca žalobcu ako podielových spoluvlastníkov označených nehnuteľností informoval
o svojom úmysle previesť spoluvlastnícky podiel a ten im ani nebol ponúknutý na predaj, a tak nemohli
uplatniť predkupné právo k prevádzaným spoluvlastníckym podielom na označených nehnuteľnostiach.
Dodal, že vo vyjadrení doručenom súdu dňa 8.4.2016 žalovaní v 1. a 2. rade oznámili, že bol nastolený
pôvodný právny stav a žiadali žalobu zamietnuť. Zástupca žalovaných v 4. a 5. rade súhlasil so zrušením

podielového spoluvlastníctva.

4. Konštatoval, že nariadil pojednávanie na deň 29.9.2016, pričom predvolanie na toto pojednávanie
prevzal žalovaný v 1. rade dňa 14.9.2016, žalovaná v 2. rade dňa 22.9.2016, žalovaný v 3. rade
dňa 16.9.2016, zástupca žalovaných v 4. a 5. rade dňa 19.9.2016, právny zástupca žalovaných v
1. a 2. rade dňa 13.9.2016 a právny zástupca žalobcu dňa 27.9.2016 s tým, že u žalobcu súd

nemal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané. Doplnil, že právny zástupca žalobcu
síce podaním doručeným súdu dňa 28.9.2016 podal žiadosť o odročenie pojednávania dňa 29.9.2016
z dôvodu, že predvolanie na toto pojednávanie prevzal až dňa 27.9.2016 a on tak nemal súdom
poskytnutých päť dní na prípravu na pojednávanie, naviac bol súčasne predvolaním zo dňa 3.6.2016
predvolaný na pojednávanie Okresného súdu Košice-okolie, ktorého termín určil na ten istý deň o

9,00 hod, dôvod uvedený v žiadosti advokáta žalobcu o odročenie pojednávania súd neakceptoval.
V tejto súvislosti prvoinštančný súd dôvodil, že u obidvoch právnych zástupcov - advokátov išlo o
rovnaký spôsob doručovania tzv. „miestnou doručenkou“ cez podateľňu súdu, kde bolo aj právnemu
zástupcovi žalobcu, aj advokátovi žalovaných v 1. a 2. rade doručované predvolanie na pojednávanie
od 12.9.2016, pričom právny zástupca žalovaných si toto predvolanie na pojednávanie prevzal dňa

13.9.2016 a advokát žalobcu dňa 27.9.2016, t.j. až po dvoch týždňoch, nejde o zložitý spor, advokátovi
žalobcu boli doručované všetky podania protistrán a „ak by aj súd tento dôvod akceptoval, právny
zástupca žalobcu neozrejmil súdu, z akého dôvodu neprevzal predmetné predvolanie na pojednávanie
počas dvoch týždňov.

5. Súd prvej inštancie následne prejednal spor v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a
vychádzajúc zo zistenia, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX R..Ú.. Y. zo dňa 29.9.2016, A. L. I.. Č.. XXX, záhrady s výmerou 1208 m2, sú žalovaní v 1. až
5. rade a V. S., R. XX, B.A., avšak nie žalobca, po právnom posúdení podľa § 136 ods. 1 a 2, § 141 ods.
1 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný a žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

7.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobcazdôvodu,ženebolisplnenéprocesnépodmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (t.j.
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ CSP). Navrhol zrušiť napadnutý

rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca namietol záver prvoinštančného
súdu, že nie je aktívne legitimovaný v spore, lebo nie je vlastníkom označených nehnuteľností, i keď
Okresný úrad B., katastrálny odbor svojim rozhodnutím G. XXXX/XXXX v prospech žalobcu povolil
vklad vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. Súdu prvej inštancie vytkol, že neakceptoval
jeho žiadosť o odročenie pojednávania a spor rozhodol v jeho neprítomnosti v rozpore s § 178 ods. 2

CSP, nakoľko lehota na prípravu pojednávania nebola dodržaná ani u žalobcu a ani u jeho advokáta,
pričom samotná okolnosť, či sa jedná o zložitý alebo jednoduchý proces nie je nijako relevantná pre
aplikáciu tohto ustanovenia, lebo rozhodujúce pre posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania je len
zistenie, či strana, resp. jej zástupca mali alebo nemali dostatok času na prípravu pojednávania. Naviac
advokátžalobcunaozrejmenieskutočnosti,zakéhodôvoduneprevzalpredvolaniežalobcanebolsúdom

vyzvaný. Nakoniec žalobca zdôraznil, že na pojednávaní mienil na preukázanie aktívnej legitimácie v
spore oznámiť uzavretie kúpnej zmluvy.8. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok
a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu označili ako nedôvodné.
Zdôraznili, že ak sa žalobca a jeho právny zástupca na pojednávanie bez dôležitého dôvodu nedostavili,

nemôže to byť na ujmu stavu ich právnej istoty a rýchlosti súdneho konania a pokiaľ žalobca v odvolaní
označenú novotu neuviedol pred súdom prvej inštancie, ani to nemožno pripísať na ich vrub, naviac ak
žalobca vo svojom odvolaní nepreukazuje, že vklad vlastníckeho práva bol povolený v jeho prospech
a ak áno, kedy sa tak stalo.

9. Žalovaní v 4. a 5. rade, prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu
rovnako navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu majúc za to, že súd rozhodol zákonne a
správne zistil skutkový stav, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v spore.

10. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaných uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených vo svojom

odvolaní. Zdôraznil, že žalovaní prezentujú vo svojom vyjadrení nesprávny výklad ustanovenia § 178
ods. 2 CSP, podľa ktorého sa predvolanie doručuje tak, aby mala strana, resp. zástupca dostatok času
na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred pojednávaním, avšak môže to byť aj viac dní. Tvrdenie
o účelovom neprevzatí predvolania označil žalobca za zavádzajúce. Navyše ak v konkrétnom prípade
strana, resp. jej zástupca nemá možnosť dozvedieť, akú zásielku jej súd doručuje, t.j. čo je obsahom

obálky. Z opatrnosti žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, R..Ú.. Y. zo dňa 10.5.2017 (č.l.
89 súdneho spisu).

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné zrušiť spolu s
akcesorickým výrokom o trovách konania, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom
znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom
ochrany jeho práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ku

ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd z úradnej povinnosti.

12.Základnéprávonasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa záverov

ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup
zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a
medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v
princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní
nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a

aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára
2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).

13. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom.

14. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná
vjejprítomnostiazakotvujeipožiadavkukontradiktórnosti,ktoráspoluspožiadavkourovnostisporových

strán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6
ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo
skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany,
ako i navrhovať dôkazy preukazujúce tvrdenia strany. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje
jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou

stranou a vyjadriť sa k nim.

15. Porušením práva na spravodlivý proces je taký postup súdu, ktorým súd znemožnil sporovej strane
realizáciu procesných práv, ktoré jej civilný sporový poriadok dáva, i vtedy, ak súd prejednal vec vneprítomnosti strany sporu, resp. v neprítomnosti jej zástupcu, ktorého si strana zvolila, v rozpore s
ustanovením § 176 ods. 2 CSP, podľa ktorého predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak,
aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa pojednávanie má

konať.

16. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

17. Z obsahu spisu i z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vec prejednal a rozhodol

na pojednávaní dňa 29.9.2016 bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, hoci 1/ predvolanie
na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.9.2016 a u žalobcu súd
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané nemal vôbec a súčasne 2/ napriek výslovnej žiadosti
právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania dňa 29.9.2016, doručenej súdu dňa 28.9.2016,
z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty piatich dní na prípravu pojednávania.

18. Takýto postup súdu prvej inštancie preto nemožno vyhodnotiť ako správny. Odvolacia námietka
žalobcu je v tomto smere opodstatnená. Nemožno totiž prijať argumentáciu súdu, že vec prejednal
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu z dôvodu, „že u obidvoch právnych zástupcov -
advokátov išlo o rovnaký spôsob doručovania tzv. „miestnou doručenkou“ cez podateľňu súdu, kde bolo
aj právnemu zástupcovi žalobcu, aj advokátovi žalovaných v 1. a 2. rade doručované predvolanie na

pojednávanie od 12.9.2016, pričom právny zástupca žalovaných si toto predvolanie na pojednávanie
prevzal dňa 13.9.2016 a advokát žalobcu dňa 27.9.2016, t.j. až po dvoch týždňoch, nejde o zložitý
spor, advokátovi žalobcu boli doručované všetky podania protistrán a „ak by aj súd tento dôvod
akceptoval,právnyzástupcažalobcuneozrejmilsúdu,zakéhodôvoduneprevzalpredmetnépredvolanie
na pojednávanie počas dvoch týždňov.“

19. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej
nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, lebo k tomu by bolo
možné pristúpiť až potom, čo by prebehlo procesne bezchybné konanie na súde prvej inštancie. Za
takejto situácie preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových

záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

20. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, len rozsudok spolu s akcesorickým
výrokom o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu
s prihliadnutím na všetky ním predložené a označené dôkazy a rozhodnutie odôvodniť v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP, obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok sporových strán v priebehu tohto odvolacieho konania.

22. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).