Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Javorková
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Život a zdravie
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/106/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010345
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3516010345.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra
2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v trestnej veci
obžalovaného
O. R. ,
nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom K., adresa na doručovanie K., T. Q. XXX,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 2T/127/2016 zo dňa 6.
júna 2018 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/127/2016 zo dňa 06.06.2018 bol
obžalovaný O. R. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, pretože dňa 21.05.2016 v čase o 22,10 hod viedol v obci K. po komunikácii
N. ulice a ceste X./XXXX B. X. K. P. X./XXXX S. ulica osobné motorové vozidlo C. F., evidenčné číslo
K napriek tomu, že T. rozkazom Okresného súdu Žilina, pod sp. zn. 0T/28/2016 zo dňa 27.03.2016,
právoplatným dňa 27.03.2016 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 15 mesiacov.
Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), §
37 písm. m) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 24 mesiacov.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného
napadol odvolaním prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov považuje za zákonný a primeraný. Trest zákazu činnosti vo výmere 24 mesiacov je však
neprimerane mierny. U obžalovaného nemala byť priznaná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm.
n) Tr. zák. a to v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR. Preto správne mal byť pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností určený ako vyrovnaný 1:1. Samotný súd skonštatoval, že obžalovaný konal
v úmysle priamom, navyše je možné ho považovať za recidivistu, a skutku sa dopustil dva mesiace
potom ako bol odsúdený za iný skutok na peňažný trest a zákaz činnosti v trvaní 15 mesiacov. Trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu tým, že bude viesť riadny život, či odradí ostatných páchateľov od
páchania trestných činov. V praxi správnych orgánov sa za menej závažné porušenia zákona na úseku
dopravy ukladajú prísnejšie tresty zákazu činnosti. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil odvolaním
napadnutý výrok o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu najmenej v strede zákonom určenej trestnej sadzby.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry
rozhodnúť v súlade s písomným návrhom podriadeného prokurátora. Obžalovaný uviedol, že navrhuje
odvolaniu prokurátora vyhovieť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktorý týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že priznáva spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátora týkajúcim sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa na hodnotení osoby obžalovaného, vrátane priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/
Tr. zák. Súd prvého stupňa pritom svoj názor na osobu obžalovaného, ale aj na primeraný trest, správne
a dostatočne presvedčivo odôvodnil.
Súd prvého stupňa priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. (napomáhanie) oprel
o jeho vyhlásenie o vine na súde.
Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - §
36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť odklon
v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom činným
v trestnom konaní (ale aj súdu) splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste.
V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe
takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj
vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania).
Ak teda obžalovaný O. R. v tejto veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a súd
prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto
poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznanie a úprimné oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená
aj napomáhanie príslušným orgánom.
Senát odvolacieho súdu však nemá pochybnosť v tom, (a uviedol to už v množstve svojich
predchádzajúcich rozhodnutí), že vyhlásenie o vine považuje v konaní pred súdom za jednu z najväčších
foriem napomáhania súdu.
Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom prokurátora, že obžalovanému bola nesprávne
priznaná poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. n) Tr. zák. len na základe jeho vyhlásenia o vine.
Nemožno potom následne ani súhlasiť s prokurátorom v tom, že uložený trest zákazu činnosti v prvej
polovici trestnej sadzby by bol neprimerane mierny, pretože bol vymeraný v rámci upravenej trestnej
sadzby, za zohľadnenia poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaného, celkových okolností prípadu, aj
zásad generálnej a individuálnej prevencie. Odvolací súd ho považoval za postačujúci na nápravu a
prevýchovu obžalovaného.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.