Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/36/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111205185
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2111205185.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobkyne: H. O. I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XXX/X, F. proti žalovaným: 1/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, F., 2/ F. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. 6, F., zastúpený splnomocnenom: Ing. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 6, F.,
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej v 1. rade k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v
okrese Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, a ktoré sú evidované O. úradom F., katastrálny

odbor na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a na LV č. XXX ako parcela
registra „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parc. č. XXXX - záhrady
o výmere XXX mX a stavba rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ s parc. č.
XXXX/X sa z r u š u j e a tieto nehnuteľnosti sa p r i k a z u j ú do výlučného vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej sumu 34.943,- Eur titulom náhrady za vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v okrese Trnava, obec F.,
katastrálne územie F., a ktoré sú evidované Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako parcela registra „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a na LV č. XXX ako parcela registra „C“ s
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a parc. č. XXXX - záhrady o výmere
XXX mX a stavba rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „C“ s parc. č. XXXX/X, a
to do XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.03.2011 domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne
územie F., parcela č. XXXX/X o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o
výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a na LV č. XXX, katastrálne územie Trnava, dom súpisné
číslo XXXX postavený na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela č.
XXXXovýmereXXXm2(ďalejaj„predmetnénehnutenoľnosti“alebo„spornénehnuteľnosti“).Vpodanej

žalobe uviedla, že žalobkyňa a žalovaní v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností, ktoré nadobudli po rodičoch. Uviedla, že sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele X/X + X/X, žalovanej v 1. rade v podiele X/
X a žalovaného v 2. rade v podiele X/X a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX sú v podielovomspoluvlastníctve žalobkyne v podiele X/X, žalovanej v 1. rade v podiele X/X + X/X a žalovaného v 2. rade
v podiele X/X. Keďže sa ako podieloví spoluvlastníci nevedeli dohodnúť na vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva a žalobkyňa by rada užívala svoje podiely v plnom rozsahu domáha sa vyporiadania

prostredníctvom súdu. Žalobkyňa žiadala, aby súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam zrušil a tieto prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva a žalobkyňu zaviazal na
vyplatenie žalovanej v 1. rade v sume 16.670,- Eur a žalovaného v 2. rade v sume 12.722,- Eur.

2. Počas konania došlo k zmene vlastníkov spornej nehnuteľnosti, keď žalovaný v 2. rade zaslal obom

podielovým spoluvlastníkom, teda žalobkyni a aj žalovanej v 1. rade ponuku na uplatnenie predkupného
práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, na ktorú ponuku reagovala žalobkyňa a podiely od
žalovaného v 2. rade odkúpila. Z toho dôvodu podaním doručeným súdu dňa 15.01.2018 žalobkyňa
vzala žalobu späť a navrhla konanie voči žalovanému v 2. rade zastaviť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, predloženými listinnými dôkazmi, písomnými

vyjadreniami, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

4. Žalobkyňa podávala žalobu z dôvodu, že s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi sa nebolo
možné dohodnúť. Už pred podaním žaloby ich vyzývala, aby sa vyjadrili, ako sa vysporiadajú s
nehnuteľnosťami, ktoré získali po rodičoch. Navrhla, že ich vyplatí s tým, že je väčšinový spoluvlastník

celkovýchnehnuteľností.Vprípadeakbynesúhlasili,malazáujemsipredmetnénehnuteľnostiponechať
a užívať ich v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov. Čo sa týka nehnuteľnosti zapísaných na LV
č. XXX parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, rod. dom súp. č. XXXX
postavený na parc. XXXX/X, predmetný rodinný dom nikto neobýva, prístup do rodinného domu majú
všetci a z času na čas ho aj využívajú. Záhrada sa nevyužíva, nikto z nich na nej nesadí. Pokiaľ ide o

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX a parc. č. XXXX/X o výmere
XXX m2, je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, majú tam všetci prístup. Vyjadrila
záujem o prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, pričom zároveň uviedla,
že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie.

5. Žalovaná v 1. rade so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasila, avšak aj ona prejavila záujem
o prikázanie nehnuteľnosti na LV č. XXXX ako aj na LV č. XXX do jej výlučného vlastníctva, pričom
uviedla, že tiež disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie. Je vlastníčkou bytu, v ktorom žije
spolu s dcérou a manželom, pričom byt chce predať a následne sa presťahovať do domu súp. č. XXXX
na LV č. XXX.

6.Zlistuvlastníctvač.XXXXz.odňa27.09.2017prekatastrálneúzemieTrnavasúdzistil,žežalobkyňaa
žalovanáv1.radesúpodielovýmispoluvlastníčkaminehnuteľnostievidovanýmitamakoparcelaregistra
„C“ s parcelným č. 2875/2 o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, s parcelným č. XXXX/X o
výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele X/X žalobkyňa a X/X žalovaná v 1. rade.

7. Z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 27.09.2017 pre katastrálne územie Trnava súd zistil, že žalobkyňa a
žalovaná v 1. rade sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti evidovanými tam ako stavby, rodinný
dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX mX a pozemok, parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere

XXX mX záhrady v podiele X/X žalobkyňa a X/X žalovaná v 1. rade.

8. Z predloženého potvrdenia vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa 31.05.2018 vyplýva,
že zostatok finančných prostriedkov na účte žalobkyne je vo výške 26.087,98 Eur a z výpisu z účtu
žalobkyne vedeného vo VÚB, a.s. zo dňa 30.04.2018 vyplýva, že zostatok finančných prostriedkov na

danom účte je vo výške XX.XXX,XX Eur.

9. Zo stanoviska realitnej kancelárie PBS Realitná kancelária, s.r.o. zo dňa 08.06.2018 vyplýva, že
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX a LV č. XXXX k. ú. F. sú zapísané v podielom spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa vlastní podiely o veľkosti 5/6 na nehnuteľnostiach

evidovaných na LV č. 736 a o veľkosti X/X na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX. Žalovaná
v 1. rade vlastní podiely o veľkosti 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a o veľkosti X/
X a X/X na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. na základe predložených dokumentov sa
sporové strany dohodli na trhovej cene nehnuteľnosti 110.000,- Eur, ktorú týmto potvrdzujú a považujúju za reálnu. Vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé parcely a podiely sú rozpísané na dvoch listoch
vlastníctva, nie je presne možné matematicky určiť hodnotu jednotlivých podielov, nakoľko nehnuteľnosť
je nutné posudzovať ako celok, teda stavbu a priľahlé a zastavané pozemky.

10. Zo stanoviska realitnej kancelárie FOX reality , s.r.o. zo dňa 03.06.2018 vyplýva, že nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX a LV č. XXXX z im dostupných a poskytnutých informácií a podkladov pre
stanovenietrhovejcenypredmetnýchnehnuteľnostíakocelkustanovujúaktuálnucenuna110.000,-Eur.

11. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporovoý poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. AK je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Nakoľko žalobkyňa podaním zo dňa 15.01.2018 vzala žalobu späť voči žalovanému v 2. rade a
navrhla konanie voči žalovanému v 2. rade zastaviť, pričom so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas
žalovaná v 1. rade aj žalovaný v 2. rade súd konanie zastavil.

16. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

18. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

19. Ustanovenie § 142 OZ upravuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na
základe súdneho rozhodnutia. Tým je garantovaná likvidácia spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie
fungovanie nie je objektívne možné. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím
súdu sú obvykle dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať
predmet spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá

vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov
k tejto veci.

20. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva
podľa § 142 OZ: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja

veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom,
a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zozostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia
veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo

slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú
jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza,
a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Je však
vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže

predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi.

21. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je poskytnutie primeranej náhrady. Zákon
neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba
vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Primeranou náhradou je
potompríslušnýpodielvšeobecnejceny.Prikázanievecispoluvlastníkovi,ktorýniejeschopnýposkytnúť

primeranú náhradu, by nebolo možné označiť za účelné. Nakoľko rozhodnutie súdu vo veci zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva má konštitutívny charakter, nárok na vyplatenie náhrady vzniká až
právoplatnosťou tohto rozhodnutia, preto nemožno započítať vzájomné nároky, keďže ešte neexistujú.
Primeranú náhradu určuje súd, pričom spravidla sa vychádza zo znaleckého posudku. Rozhodnutím o
zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci vzniká nový (spolu)vlastnícky vzťah k veci.

22. Predmetom konania bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej v 1. rade
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX a LV č. XXXX k. ú. F., kde žalobkyňa je vlastníčkou podielu
na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. 736 o veľkosti X/X a žalovaná v 1. rade o veľkosti X/X a
na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX je žalobkyňa vlastníčkou podielu o veľkosti X/X a

žalovaná v 1. rade je vlastníčkou podielu o veľkosti X/X a X/X. V danej veci nebolo reálne rozdelenie veci
dobre možné (čo vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania) a následne táto skutočnosť nebola medzi
stranami sporná. Nesporným v konaní tiež bolo, že strany sporu žiadali zrušiť podielové spoluvlastníctvo
a prikázať nehnuteľnosť za náhradu. Nebola sporná ani hodnota nehnuteľnosti, z ktorej pri vyporiadaní
žiadali poskytnúť náhradu za spoluvlastnícke podiely, keďže žalobkyňa aj žalovaná v 1. rade súhlasili

s hodnotou nehnuteľnosti 110.000,- Eur. Sporným v konaní zostala skutočnosť, ktorej z podielových
spoluvlastníčok má byť nehnuteľnosť prikázaná.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v súčasnosti
užívané ani jednou zo sporových strán. Ide o rodinný dom so záhradou, ktorého podielovými

spoluvlastníkmi sa strany sporu stali po rodičoch. Žalobkyňa so žalovanou v 1. rade majú medzi
sebou navzájom napäté vzťahy a nevedia sa dohodnúť. Nesporné však je, že žalobkyňa je väčšinová
spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností. Svoj záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností
deklarovala jednak podanou žalobou, ale aj tým, že využila ponuku žalovaného v 2. rade a odkúpila
časť jeho podielov na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa a aj žalovaná v 1. rade majú kde

bývať, keď žalobkyňa býva spolu s manželom v rodinnom dome, ktorý však patrí do jeho výlučného
vlastníctva. Žalovaná v 1. rade býva v trojizbovom byte, ktorý vlastní spolu s manželom. Ani jedna
z nich predmetnú nehnuteľnosť v súčasnosti neobýva a ani neužíva. Obe uviedli, že majú záujem v
predmetnej nehnuteľnosti po prikázaní do výlučného vlastníctva bývať a užívať ju po oprave a prerobení.
Žalobkyňa v konaní však preukázala, že disponuje finančnou čiastkou na vyplatenie žalovanej v 1. rade

za jej spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná v 1. rade síce uvádzala,
že zabezpečovala potrebné úhrady okolo sporných nehnuteľností, avšak v danej veci súd prihliadal
jednak na veľkosť spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, ako aj na skutočnosť že
žalobkyňapreukázateľnedisponujefinančnoučiastkounaposkytnutienáhradyzaspoluvlastníckypodiel
žalovanej v 1. rade. Na násilné správanie pri vyporiadaní spoluvlastníctva súd v danej veci neprihliadal,

lebo ho nepovažoval za také kritérium, ktoré by bolo podstatné vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi
oboma stranami sporu a vzájomné osočovanie, hoci sú blízkymi osobami.

24. Pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal súd zo zhodného tvrdenia strán sporu,
že hodnota predmetnej nehnuteľnosti je 110.000,- Eur, pričom vzhľadom na veľkosť podielu žalovanej v

1. rade zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej náhradu vo výške 34.943,- Eur, keď lehotu na plnenie súd
určil do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na výšku plnenia.25. Súd uzatvára, že vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami nedošlo k dohode, ktorá má byť v
danej právnej veci prioritná, súd vykonal dokazovanie podľa zásad uvedených v § 142 ods. 1 OZ, po tom
čo mal za nesporne preukázané, že reálna deľba podľa výšky spoluvlastníckych podielov v danej veci

nie je možná, pristúpil k postupu v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ a podielové spoluvlastníctvo zrušil
a sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu, pri určení
výšky ktorej vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu.

26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. a 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné spravidla postupovať podľa zásady
úspechu v konaní. Nakoľko súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo a prikázal nehnuteľnosti do

výlučného vlastníctva žalobkyne, mala by žalobkyňa nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania. V tomto smere však bolo potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti, a to že súd síce prikázal
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyni za náhradu, ale približne v dvojnásobnej výške ako
pôvodne žiadala žalobkyňa, ako aj na správanie sa a postoj žalobkyne v konaní. Žalobkyňa síce pred
podaním žaloby na súd navrhovala ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva dohodou, avšak vychádzala z podstatne nižšej ceny nehnuteľnosti. Zároveň aj počas
konania svoj postoj k dohode síce deklarovala, ale opakovane navrhovala vyplatenie nie z trhovej
hodnoty nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené súd v danej veci vzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa, keď priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyni za takejto situácie nepovažoval za
spravodlivé, a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný v 2.

rade, voči ktorému bolo konanie zastavené, náhradu trov konania priznať nežiadal, preto mu právo na
náhradu tiež nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).