Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215778
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116215778.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. B. XX, zastúpený

JUDr. Jurajom Klimčom, advokátom so sídlom Bobot 176, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Y. nad X., ul. Y. XXX/XX, zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom v
Dubnici nad Váhom, Centrum II 88, o zaplatenie 2.520 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.09.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal

rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol o splnení povinnosti žalovaného vydať žalobcovi nasledovné
hnuteľnéveci:jednupodkopovúlyžicusramenomnaHon053šírky60cm,jednuskúšačkudieseltrysiek,
jednu čelnú lyžicu nakladača Hon, tri kusy kovových kôz výsuvných, jeden fúrik, dve nové lopaty.

2. Túto žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol kamarátom jeho nebohého syna P. N., ktorý žalovanému
koncom roka 2013, resp. začiatkom roka 2014 robil terénne úpravy na jeho dvore v Dubnici nad
Váhom, časť Prejta, a to pomocou strojov a náradia, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. Tieto stroje

a náradie ponechal na pozemku žalovaného s tým, že s nimi bude pokračovať v práci na danom
pozemku a po skončení prác ich odvezie. Žalovaný sa zaviazal k úschove a opatrovaniu žalobcových
vecí. Nakoľko syn žalobcu zomrel na následky nehody pri práci v lese v marci 2014, o vydanie vecí,
ponechaných na pozemku žalovaného, žiadal sám žalobca. Žalovaný ich však odmietol vrátiť. Listom
zo dňa 16.05.2016 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na vydanie týchto vecí, avšak žalovaný
na výzvu nereagoval. Ako dôkazy označil výsluchy svedkov L. N., nar. XX.XX.XXXX (syna žalobcu) a
L. N., nar. XX.XX.XXXX (vnuka žalobcu) a list zo dňa 16.05.2016 (výzva na vydanie vecí), ktorý pripojil

k žalobe.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný tak, že udelil plnú moc na jeho zastupovanie advokátovi, ktorý
súdu dňa 28.10.2016 doručil písomné vyjadrenie k žalobe. V ňom navrhol, aby súd žalobu zamietol v
celom rozsahu, pretože žalovaný u seba nemá žiadne žalobcove hnuteľné veci, či už tie, ktoré žiada
vydať alebo akékoľvek iné. Poprel všetky skutočnosti a tvrdenia uvádzané v žalobe. Žalovaný nevlastní
žiaden dvor ani pozemok v Prejte, preto nebohý P. N. nemohol na konci roku 2013 resp. začiatkom roka

2014 robiť žiadne terénne práce na jeho pozemku. Rovnako nerobil žiadne práce ani na pozemku jeho
rodičov a ani nikoho iného z jeho rodiny. Žalovaný uviedol, že vôbec nevie o čo sa jedná a žalobca
nehovorí pravdu, nakoľko syn žalobcu mu nič nedával do úschovy a ani na opatrovanie. Je pravda, že
sa s nebohým P. N. poznal a práve naopak, žalovaný jemu vypomáhal podľa jeho potreby a nechal si uneho resp. u jeho otca - žalobcu niektoré hnuteľné veci. Po smrti nebohého P. N. požadoval žalobca od
žalovaného vrátiť nejaké veci, ktoré on však nemá a ani nikdy nemal. Vo veci navrhol vypočuť svedkov
P. U., L. U., G. U. a L. G.. Takisto ako dôkazy označil spis tunajšieho súdu sp.zn. 1T/124/2014, spis

OO PZ Dubnica nad Váhom ORP-261/DC-TN-2015, spis OÚ TN č. OU-TN-OVVS2-2016/026224 a list
z 25.11.2015, ktorý pripojil k vyjadreniu.

4.Podanímzodňa22.12.2016žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedol,ževzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že už nedisponuje danými vecami, navrhuje zmenu žaloby o vydanie

veci na žalobu o plnenie. Vo veci si zabezpečí ocenenie vecí, ktorých vydania sa domáha a po jeho
zabezpečení navrhne súdu zmenu žalobného návrhu. K veci uviedol najmä to, že tvrdenie žalovaného,
že už nedisponuje danými vecami sa môže dosť dobre zakladať na pravde, nakoľko podľa dodatočného
zistenia žalobcu sa žalovaný pokúsil už niektoré z daných vecí predať cez zberňu druhotných surovín -
kovošrot Kolman s.r.o. v Y. nad X.. Aj z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný prevzal dané
veciodnebohéhosynažalobcuadisponovalsnimi.Ďalejupravilsvojetvrdenieotom,žepredmetnéveci

neboli uložené na dvore žalovaného, ale na dvore U. F. v Prejte, na ktorého terénne úpravy boli použité.

5. Následne podaním zo dňa 03.01.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že sa od žalovaného
domáha zaplatenia sumy 2.520 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 03.01.2017 do zaplatenia.
K návrhu priložil ocenenie hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom doterajšieho konania, s ohľadom na

ich opotrebenie a vek, a to v celkovej výške 2.520 eur.

6. O návrhu žalobcu na zmenu žaloby rozhodol súd na pojednávaní dňa 24.10.2017 tak, že pripustil
zmenu žaloby v tomto znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.520 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% od 03.01.2017 do zaplatenia.

7. Za účelom rozhodnutia o žalobe žalobcu súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal obe sporové
strany, resp. ich právnych zástupcov a svedkov.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal

proti žalovanému splnenia jeho povinnosti vydať žalobcovi hnuteľné veci uvedené v žalobe, ktoré mal
u seba. Nebohý syn žalobcu začiatkom roku 2014 robil terénne úpravy na dvore pána Michala Solíka v
Dubnici nad Váhom, časť Prejta a po týchto terénnych úpravách tam nechal predmetné hnuteľné veci.
Nechal tam podkopovú lyžicu a ostatné veci si zobral žalovaný. V súčasnosti žalovaný popiera, a aj
podľa vedomostí žalobcu je to tak, že nemá u seba predmetné hnuteľné veci, a preto žalobca v priebehu

konania zmenil žalobu tak, že ide o domáhanie sa náhrady za hnuteľné veci, ktoré žalovaný už u seba
nemá a nemôže ich vydať. Výšku náhrady za tieto hnuteľné veci preukazuje priloženým ocenením vecí.
Navrhol, aby súd vykonal výsluch žalobcu a svedkov uvedených v žalobe, teda syna a vnuka žalobcu k
okolnostiam, že terénne úpravy na pozemku pána Michala Solíka boli vykonané, že podkopová lyžica s
ramenom bola zložená na jeho pozemku, ktorú si neskôr žalovaný zobral a takisto, že zvyšné hnuteľné

veci uvedené v žalobe boli u žalovaného. Takisto navrhol výsluch svedka Michala Solíka k rovnakým
okolnostiam. Výšku náhrady za hnuteľné veci preukazuje listinným dôkazom na č. l. 22 a to ocenením
spoločnosťou Nedieľka plus, s.r.o..

9. Právny zástupca žalovaného uviedol, že aj po pripustení zmeny žaloby žalovaný zotrváva na svojom

písomnom vyjadrení. Žalovaný nezadržiava a nikdy ani nezadržiaval predmetné hnuteľné veci žalobcu.
Je pravdou, že bol v bližšom vzťahu s nebohým synom žalobcu, avšak pre žalobcu nikdy nevykonával
žiadnu prácu a nemal preto dôvod disponovať predmetnými hnuteľnými vecami. Má za to, že žaloba
je nedôvodná v celom rozsahu. Práve naopak, žalovaný tvrdil, že žalobca zadržiava jeho veci, ktorých
vydaniasadomáhalprotižalobcovianásledkomtohojetátožaloba.Sprihliadnutímnazásaduprocesnej

hospodárnosti a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, nakoľko po zmene žaloby ide o peňažné
plnenie. Zmena žaloby bola pripustená na pojednávaní dňa 24.10.2017 a k terénnym prácam malo dôjsť
začiatkom roku 2014. Takisto z opatrnosti, vzhľadom na obranu žalovaného, rozporuje aj správnosť
výšky náhrady podľa predloženého ocenenia. Žalovanému z ničoho nevyplýva, že by spoločnosť, ktorá
ocenenie vypracovala, bola odborníkom na takého oceňovanie. Navrhol, aby súd v konaní vypočul ako

svedkov Petra a Janu Mončekových, ktorí sú rodičia žalovaného a Lenku Mončekovú, jeho sestru,
ktorí by vypovedali ku skutočnosti, že žalovaný nedisponoval predmetnými hnuteľnými vecami, nakoľko
žalovanýbývavrodičovskomdome,nemážiadnuinúnehnuteľnosť,kdebymoholtietoveciuskladňovať.
K rovnakým okolnostiam navrhol vypočuť aj Jiřího Laštinca, priateľa sestry žalovaného, ktorý býva vširšom susedstve žalovaného. Oboznámenie trestného spisu a dvoch priestupkových spisov navrhujú
vykonať, aby bola vykreslená situácia a vzťahy sporových strán. Spis Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
1T/124/2014 uvedený vo vyjadrení sa týka právoplatného odsúdenia otca žalovaného za smrť syna

žalobcu. Priestupkové spisy označené vo vyjadrení sa týkajú priestupkového stíhania žalobcu vo veci
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov P. U., G. U., P.
Y., L. N., nar. XX.XX.XXXX a U. F.. Súd z dôvodu hospodárnosti neoboznámil žiadnu časť žalovaným

navrhovaných priestupkových spisov a spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/124/2014, nakoľko
medzi stranami bolo nesporné, že vzťahy medzi žalobcom a rodinou žalovaného v širšom kontexte
sú zlé od 28.02.2014, poznačené nevraživosťou, spôsobené trestným činom otca žalovaného, za
ktorý bol riadne odsúdený a v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu syna žalobcu. Súd nevykonal výsluch
Jána Cibičeka, vnuka žalobcu, pretože žalobca opakovane ani na jednom pojednávaní nezabezpečil
jeho prítomnosť na pojednávaní, napriek jeho ubezpečeniu. Súd takisto nevykonal dokazovanie

oboznámením sa s listinnými dôkazmi (výzvy na vrátenie vecí), nakoľko ich oboznámenie by neprivodilo
iné rozhodnutie súdu a teda vzhľadom na ich obsah, nemali žiadnu procesnú hodnotu.

11. Žalobca vypovedal, že jeho syn so žalovaným boli kamaráti, takisto aj s pánom U. F., u ktorého syn
robil terénne úpravy, výkopové práce, pre neho a aj pre susedov. Podkopová lyžica bola ponechaná

na pozemku pána U. F. a ostatné veci boli uložené u P. U. a jeho syna, teda žalovaného. Žalovaný o
všetkom rozhodoval, ako keby bolo všetko jeho. Podkopovú lyžicu v súčasnosti už P. U. naložil pánovi
Y. a ten ju zobral. Chcel sa jej zbaviť. Podkopová lyžica bola u pána F. podľa rozhodnutia žalovaného,
ktorý o všetkom rozhodoval, asi pol roka a potom si ju odniesol žalovaný. Putovala najprv do kovošrotu,
kde ju pán M. nechcel prevziať a nakoniec bola naložená pánovi Y.. O tom, že podkopová lyžica bola

na pozemku pána F. vedela a videla to aj nevesta žalobcu a jej deti. Všetky hnuteľné veci, ktoré sú
predmetom sporu sú v jeho vlastníctve a vie to preukázať aj listinnými dôkazmi. Patria do jeho majetku,
nakoľko je podnikateľ. Nepamätá si presne kedy jeho syn za svojho života požičal tieto veci žalovanému.

12. Žalovaný vypovedal, že o hnuteľných veciach, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré sú

uvádzané v žalobe nemá vedomosť. Takisto nevie, že by tieto veci boli u pána U. F.. O. P. N., syna
žalobcu, poznal, mal s ním dobrý vzťah. Jeho veci u seba nemá, nemal a nevie prečo žalobca tvrdí,
že by ich mal mať u seba. Naopak, on mal ich vlečku a zametačku, ktoré im nevrátil. Tieto veci patrili
pánovi Kolmanovi, ktorý im ich požičal. So žalobcom bol v dobrom vzťahu až do úmrtia jeho syna. V
roku 2013 a v roku 2014 na jeho dvore, resp. na dvore jeho rodičov syn žalobcu pán Pavol N. nerobil

žiadne výkopové práce. V roku 2011 akurát pracoval na dvore pána U. F..

13. Svedkyňa Lenka Mončeková vypovedala, že žalovaný je jej brat, má s ním dobrý vzťah. Žalobcu
pozná, má k nemu veľmi negatívny vzťah, ktorý vyplýva z toho, že bola po nešťastnej udalosti, ktorá
súvisela so smrťou jeho syna, z jeho strany viackrát slovne atakovaná. Vo dvore u jej rodičov a rodičov

žalovaného v Prejte nebola umiestnená žiadna vec žalobcu, okrem osobného motorového vozidla, ktoré
bolo odovzdané manželke syna žalobcu ihneď po nehode. Žiadna podkopová lyžica, skúšačka diesel
trysiek, iná lyžica, fúrik, lopaty a kovové kozy u jej rodičov na dvore neboli. Žalobca, ani jeho syn u nich
na dvore nerobili žiadne výkopové práce. Na dvore sa kopalo v minulosti, a to približne 12 rokov dozadu
a naposledy v máji 2017. Uviedla, že s istotou vie, že v roku 2014 tam žiadne z vecí, ktoré sú predmetom

konania, neboli. Pán Michal Solík je bývalý priateľ jej sestry a nevie, aké veci mal na svojom pozemku,
napríklad za garážou a podobne. U neho bola, avšak nechodila pozerať po pozemku, kde má aké veci.

14. Svedok P. U. vypovedal, že s pánom žalobcom majú problémy. Žalovaný je jeho syn, má k nemu
pozitívny vzťah, býva u neho. K žalobcovi má negatívny vzťah, najradšej by ho nevidel. V súčasnosti,

ani v minulosti sa na ich pozemku v Prejtej nenachádzali podkopová lyžica, skúšačka diesel trysiek,
čelná lyžica nakladača hon, tri kusy kovových kôz, fúrik a dve lopaty. Jedine v minulosti, ak si zabudol
syn žalobcu u nich na dvore traktor, alebo kombajn. Možno kedysi dávno, a to 6 až 8 rokov spätne, robil
syn žalobcu niečo na ich pozemku s bagrom, alebo traktorom. V minulosti žiadnu z uvádzaných vecí
na pozemku nemal a ani to netvrdil.

15. Svedok C.. P. Y. na pojednávaní vypovedal, že mu nie je známy predmet konania, žalobcu nepozná.
Z videnia pozná žalovaného ako syna bývalého spolupracovníka a má k nemu neutrálny vzťah. Po
prečítaní zápisnice z pojednávania v časti výpovede žalobcu uviedol, že žalovaný alebo jeho otec nikdynenaložili jemu, alebo niekomu z jeho poverenia túto lyžicu s ramenom na hon 053, šírky 60 cm. Nikdy
po žiadnu podkopovú lyžicu k pánovi F. alebo pánovi U. nebol. Nevie ani kto je pán F..

16. Svedok L. N. vypovedal, že žalobca je jeho otec. K žalovanému má negatívny vzťah. Uviedol, že
v minulosti pán F. upravoval svoj dvor, kde práce s tým súvisiace vykonával žalovaný a takisto aj jeho
brat, ktorý je už nebohý. Robilo sa to asi 3 - 4 mesiace. Robili sa tam terénne úpravy, brat pomáhal
aj so svojim traktorom. Potom sa stala tragédia a brat zahynul. Predmetná lyžica s ramenom na hon
bola umiestnená na pozemku pána F. a keď sa rozhodli ísť po ňu, pán F. im povedal že pán U. si lyžicu

odviezol. On osobne to však nevidel, povedal mu to iba pán F.. Ďalej uviedol, že lyžica s ramenom na
hon, skúšačka diesel trysiek, čelná lyžica nakladača, tri kusy kovových kôz výsuvných, fúrik a dve lopaty
patria žalobcovi. Tieto veci nakladali on so žalobcom a svojim bratom u neho, pretože mal tieto veci
požičané od otca (žalobcu) keď staval. Lyžica s ramenom na hon bola u pána Solíka na dvore. Ostatné
veci boli na dvore otca žalovaného u Petra U..

17. Svedok Michal Solík na pojednávaní vypovedal, že sporové strany pozná. K obom má skôr negatívny
vzťah.Jepravdou,ženajehodvoresynžalobcu,ktorýjeužnebohý,nechalpodkopovúlyžicusramenom
hon šírky asi 60 cm. Bola umiestnená pri pravom zadnom rohu domu. Dvor je oplotený po celej hranici,
avšak ho nezamyká. V dome býva sám. Iné veci u neho na dvore nenechal, konkrétne skúšačku diesel
trysiek, čelnú lyžicu nakladača, tri kusy kovových kôz, fúrik, ani dve lopaty. U neho na dvore sa ocitla táto

lyžica kvôli tomu, že na jar mali byť na jeho dome realizované výkopové práce, k čomu však z dôvodu
úmrtia syna žalobcu nedošlo. Ako sa podkopová lyžica, ktorá váži asi 300 až 400 kg od neho dostala
preč, si už nepamätal. Poprel, že by ju vzal sám, nakoľko na to nemá možnosti, má len osobné auto.
Vie, že táto podkopová lyžica patrila žalobcovi. Táto bola umiestnená na jeho dvore, kde býva. Dvor je
oplotený po celej hranici, avšak nezamyká ho. Nevedel presne určiť, ako dlho bola podkopová lyžica u

neho dvore, môže to byť asi rok. Záverom uviedol, že na jeho dvore sa výkopové práce s honom nerobili.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenie Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku
a vec právne posúdil.

19.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19.2 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

20. Pôvodne podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal ochrany svojho vlastníckeho
práva, spočívajúceho v tom, aby mu žalovaný vydal hnuteľné veci, ktoré mu patria, a to jednu podkopovú
lyžicu s ramenom na Hon 053 šírky 60 cm, jednu skúšačku diesel trysiek, jednu čelnú lyžicu nakladača
Hon, tri kusy kovových kôz výsuvných, jeden fúrik a dve nové lopaty. V neskoršom priebehu konania

žalobca zmenil žalobu tak, že sa ňou domáha splnenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2.520 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 03.01.2017 do zaplatenia, a to z titulu náhrady
škody spôsobenej nemožnosťou vydania predmetných vecí.

21. Vo všeobecnosti možno uviesť, že každý vlastník má právo na súdnu ochranu svojho vlastníctva.

Tejto súdnej ochrane zodpovedá tzv. reivindikačná žaloba vlastníka, ktorá vo všeobecnosti predpokladá,
že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu
ju odmieta vydať. Pasívna legitimácia (existencia hmotnoprávnej povinnosti) v spore prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak bez riadneho právneho dôvodu. Ak táto osoba už nemá vec u
seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote tejto veci.

Teda predpokladom úspechu žaloby o vydanie veci je preukázanie, že vec patriaca vlastníkovi sa
nachádzaneoprávneneuinejosoby,ktorájuodmietavlastníkovivydať.Základnoupodmienkouúspechu
takejto žaloby je existencia vlastníckeho práva žalobcu. Bez vlastníckeho práva nie je totiž žalobca
(ako vlastník) aktívne legitimovaný domáhať sa požadovanej ochrany. Ďalej platí, že vec, ktorá má byťvydaná, musí byť jasne a určite označená tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene za inú vec. Predmetom
reivindikačnej žaloby môžu byť len také veci, ktoré možno odlíšiť od iných vecí toho istého druhu, teda aj
veci zastupiteľné, ak je ich možné individualizovať. Súd teda skúmal, či sú uvedené predpoklady splnené

u každej z uvádzaných vecí.

22. Ohľadne vlastníckeho práva žalobcu súd konštatuje, že bolo dostatočne hodnoverne preukázané
(resp. relevantným spôsobom nespochybnené protistranou) vlastníctvo žalobcu k predmetným
hnuteľným veciam, a to výpoveďou žalobcu, svedeckou výpoveďou svedka Jána Cibička a čiastočne

výpoveďou svedka U. F.. F. Ján N. potvrdil, že lyžica s ramenom na hon, skúšačka diesel trysiek, čelná
lyžica nakladača, tri kusy kovových kôz výsuvných, fúrik a dve lopaty patria žalobcovi (teda jeho otcovi).
Svedok U. F. vypovedal, že vie, že podkopová lyžica patrila žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súdu je zrejmé, že preukazovanie vlastníctva k hnuteľným veciam takého druhu, aké sú
predmetom tohto konania (samotný žalovaný ohodnotil ich hodnotu na niekoľko stoviek eur), môže
objektívne znamenať pre vlastníka (ako sporovú stranu) neunesiteľné dôkazné bremeno. Vlastníctvo

k takýmto veciam nie je nikde povinne evidované (ako je tomu napr. v prípade motorových vozidiel, či
nehnuteľností). V takom prípade je potrebné, aby súd v zmysle čl. 15 Civilného sporového poriadku
hodnotil dôkazy a tvrdenia strán podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a zároveň rešpektoval zákonné pravidlo, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu. Súd preto konštatuje, že žalovanému sa žiadnym relevantným spôsobom nepodarilo spochybniť

tvrdeniežalobcuojehovlastníctvekpredmetnýmhnuteľnýmveciam,ktorébolopodporenéajuvedenými
svedeckými výpoveďami. Len samotné uvedenie žalovaného, že žalobca nepreukázal jeho vlastníctvo
k týmto hnuteľným veciam, je podľa názoru súdu, vzhľadom na uvedené, nepostačujúce.

23. Ohľadne ďalšej nevyhnutne potrebnej podmienky pre vyhovenie žalobe, spočívajúcej v tom, že

žalovaný mal vec reálne (fakticky) u seba, súd uvádza, že jej splnenie žalobca v konaní riadne
nepreukázal. Podkopová lyžica s ramenom na Hon 053 šírky 60 cm sa na pozemku žalovaného (resp.
pozemku jeho otca, pretože žalovaný predmetný pozemok nevlastní) nikdy nenachádzala, čo vyplynulo
zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí sa zhodli, že bola ponechaná na pozemku pána F., kde sa v
súčasnostiužtiežnenachádza.Uvedenénapokonnebolomedzistranamianisporné,keďžetopotvrdilaj

samotný žalobca. To, že uvedenú podkopovú lyžicu nezadržiaval žalovaný vyplýva aj z výpovede svedka
U. F., ktorý vypovedal, že na jeho dvore nebohý syn žalobcu nechal podkopovú lyžicu s ramenom hon
šírky asi 60 cm a bola umiestnená pri pravom zadnom rohu jeho domu a neskôr zmizla. Takisto nebolo
preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný naložil lyžicu s ramenom pánovi Y. za účelom jej odvozu
do kovošrotu. Svedok Ing. P. Y. vypovedal, že žalovaný alebo jeho otec nikdy nenaložili jemu, alebo

niekomu z jeho poverenia túto lyžicu s ramenom na hon 053, šírky 60 cm. Nikdy po žiadnu podkopovú
lyžicu k pánovi Solíkovi alebo pánovi U. nebol. Aj z výpovede svedka L. N. vyplýva, že predmetná lyžica
s ramenom na hon bola umiestnená na pozemku pána F. a keď sa rozhodli ísť po ňu, pán F. im povedal
že pán U. si lyžicu odviezol. O tom, že by tieto veci vzal žalovaný vie len sprostredkovane, pretože
osobne to nevidel, povedal mu to iba pán F.. Vo svojej svedeckej výpovedi svedok U. F. túto skutočnosť

nepotvrdil. Vypovedal, že si už nepamätá, ako sa od neho dostala preč. Žaloba je teda v tejto časti o
zaplatenie 1.000 eur nedôvodná. Rovnaký záver je však potrebné urobiť aj vo vzťahu k ostatným veciam.

24. Vykonaným dokazovaním a následne zisteným skutkovým stavom má súd za to, že žalobca nijako
nepreukázal, že ostatné veci boli zadržiavané, resp. vzaté žalovaným. Svedkovia P. a G. U. potvrdili,

že predmetné veci sa v dispozícii žalovaného nikdy nenachádzali. Aj svedok L. N. vypovedal, že
skúšačka diesel trysiek, čelná lyžica nakladača, tri kusy kovových kôz výsuvných, fúrik a dve lopaty
boli na dvore otca žalovaného u P. U.. Súd poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca vo svojej
výpovedi poprel svoje tvrdenia, keď v žalobe pôvodne uviedol, že žalovaný mal hnuteľné veci u seba
(uviedol, že: „nástroje ponechal na pozemku žalovaného“) a zaviazal sa k ich úschove a opatrovaniu. Na

pojednávaní však vypovedal, že boli najskôr na pozemku pána F., kde boli vykonávané terénne úpravy.
Na základe vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že bolo preukázané, že predmetné hnuteľné veci
sa v minulosti (asi pred 4 rokmi) nachádzali na pozemku svedka U. F., avšak ich ďalšie miesto uloženia
nebolo spoľahlivo (resp. nijako) zistené.

25. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca svoje tvrdenia uvedené v žalobe nepreukázal
žiadnym relevantným dôkazom, a preto má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne vyššie uvedených podstatných skutkových tvrdení, okolností. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že dôkazné bremeno možno charakterizovať, ako procesnú zodpovednosť strán sporu zavýsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (na základe navrhnutých
dôkazov) je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie súdu. Úlohou súdu je prostredníctvom vykonaných
dôkazov preskúmať, či skutočnosti tvrdené žalobcom odôvodňujúce uplatnený nárok, zodpovedajú

skutočnostiam vyplývajúcim z dôkazov. Nutnosť preukázania tvrdení sporovej strany vyplýva zo
skutočnosti, že súdy rozhodujúce spory, sú a musia byť pri rozhodovaní nestranné. Ak by súd rozhodoval
iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia sporovej strany (ktoré je v rozpore s opačným tvrdením
protistrany), automaticky by tým porušil uvedenú základnú zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti. S
poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

26.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

26.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto

rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.