Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3P/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917204091
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5917204091.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého
J. R., nar. XX.XX.XXXX, zast. N. práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, IČO: 30794536, dieťa
rodičov: Mgr. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, Q., zast. JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou,
so sídlom AK Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina a E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX,
S., o návrhu otca na zákaz styku psychologičky s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na udelenie

súhlasu zabezpečiť maloletému psychologické poradenstvo

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh otca na zákaz styku psychologičky PhDr. D. T. s maloletým J. R., nar.
XX.XX.XXXX a na zákaz poskytovania zdravotnej, akejkoľvek poradenskej starostlivosti maloletému z
jej strany.

II. Súd z a m i e t a návrh matky na udelenie súhlasu matke v súlade so záujmom
maloletéhodieťaťazabezpečiťmaloletémuJ.R.,nar.XX.XX.XXXX,psychologicképoradenstvovCentre

pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v Ružomberku u H.. D. T..

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 3P/17/2016 vo veci starostlivosti
súdu o mal. J. R., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu otca na zmenu úpravy stretávania s mal. dieťaťom, na
pojednávaní dňa 12.05.2017 doručil súdu svoj návrh označený ako návrh na zákaz styku PhDr. D. T.

s mal. dieťaťom a zákaz poskytovania zdravotnej, akejkoľvek poradenskej starostlivosti maloletému.
Tento návrh otca súd výrokom IX. rozsudku č.k. 3P/17/2016-340 zo dňa 12.05.2017 vylúčil na
samostatné konanie. V tomto svojom návrhu otec poukázal, že PhDr. T. je uvádzaná do omylu, je
neinformovaná a stavia sa na stranu matky mal. dieťaťa a nie na stranu mal. dieťaťa. Otec poukázal,
že maloletý navštevuje školu a žiadne problémy v súvislosti s enurézou sa u neho neprejavujú ani
počas školskej dochádzky ani počas času stráveného s ním, ale len v mieste bydliska matky a v
nočných hodinách. Každé ďalšie vyjadrenie PhDr. T. je vypracované len na základe žiadosti matky na

základe jej objednávky. Z vyjadrenia CPPPaP jednoznačne vyplýva neobjektívnosť, neinformovanosť
spracovateľky, nezabezpečovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, neznalosť zákonov a minimálne odborne
diskutabilné až negatívne zasahovanie do psychickej integrity dieťaťa. Maloletý je systematicky
atakovaný údajnými odborníčkami v detskej psychológii a sústavne je mu pripomínaný problém, ktorý
ak existuje, je mu nepríjemný a negatívne vplýva na jeho psychické zdravie. V prípade, ak PhDr. T.
chcela byť konštruktívna, mala jasne formulovať spoločné úlohy pre oboch rodičov a individuálne úlohy

pre každého z dvoch rodičov, čo nespravila. Miesto toho fantazíruje o mimosúdnom hľadaní zlepšenia
rodičovskej komunikácie počas výchovných opatrení. Dieťa neodolá sile tlaku, ktorý je naň vyvíjaný
matkou, psychologičkami.2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny vo svojom vyjadrení zo dňa
07.08.2017 poukázal, že otec im doručil dňa 28.06.2017 na vedomie list označený ako „ukončenie

poskytovania zdravotnej starostlivosti dieťaťu" adresovaný PhDr. D. T., riaditeľke CPPPaP. Následne
matka žiadala PhDr. T. o určenie termínu pre syna, kde bola informovaná o nesúhlase otca s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti synovi. Matku oboznámili s podaním otca, ku ktorému sa vyjadrila
písomným vyjadrením zo dňa 20.07.2017 tak, že nesúhlasí s ukončením poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Zdravotná starostlivosť pracovníkmi v CPPPaP bola maloletému poskytovaná na základe

žiadosti matky, otec sa k tejto skutočnosti nevyjadroval a svoj nesúhlas vyslovil na pojednávaní dňa
12.05.2017 vo veci úpravy stretávania a tiež ho aj písomne doložil do spisu. Táto situácia poukazuje
na problematickú vzájomnú komunikáciu rodičov a preto dali podnet na začatie konania o uloženie
výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods.2 písm. d) Zákona o rodine - uložiť povinnosť dieťaťu a
rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Rodičom navrhli, že
psychologické poradenstvo môže byť realizované v súkromnom centre pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie Nosko Health Prevention Ružomberok. Otec dieťaťa súhlasil so spoluprácou v
tomto zariadení. V prípade súhlasného stanoviska oboch rodičov môže byť poskytované psychologické
poradenstvo maloletému v tomto zariadení, čím bude zabezpečená zdravotná starostlivosť o dieťa, čo
sa týka jeho psychického zdravia.

3. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Neželá si poskytovanie
psychologickejstarostlivostimaloletémucelýmCPPPaP,nakoľkopaniBachanovátotamvedie,mávplyv
na podriadených. Nevylúčil, že maloletému časom môže byť poskytované psychologické poradenstvo
u Nosko Health Prevention Ružomberok. Pani Bachanová porušila všetko, čo mohla, jej vyšetrovanie
viedlo v jeho neprospech, čo vyplýva z každej jej správy. Uviedla ako príčinu pomočovania u maloletého

stretnutie s otcom, že on je príčina. Neumožnila mu nahliadnuť do jej dokumentácie, čo je v rozpore
so zákonom, úplne stratil dôveru v jej nestrannosť. Podľa neho nie je v najlepšom záujme maloletého
poskytovanie psychologickej starostlivosti z jej strany, veď 4 mesiace ho teraz neliečila a koľkokrát sa
pocikal. Teraz, keď bol u neho, bolo tomu len 2x, aj to príčinou bolo nedodržanie bežného pitného režimu.
Pre maloletého je to úplne zbytočné. Prvý nález pediatričky maloletého v pocikávaní bol 23.05.2016.

Na jeho popud bolo u maloletého realizované nefrologické vyšetrenie dňa 09.11.2015. Správa CPPPaP
zo dňa 20.05.2016 je dodatočne vyrábaná, lebo je datovaná dňom 20.05.2015 a má č.j. 2016/0842.
Poukázal, že matka na pojednávaní uvádzala, že pomočovanie môže byť na genetickom základe, lebo
keď bola malá, pomočovala sa aj ona. Jeho psychologička T. neoslovila s dotazom na anamnézu.
Uviedol, že sa dozvedel o tom, že matka s maloletým navštevuje psychologičku T., v konaní na súde

vedenom pod sp.zn. 3P/17/2016, matka mu o tom neposlala mail. Poukázal na organizáciu Výskumný
ústav detskej psychológie a patopsychológie, keď je za to, aby oni uskutočnili výberové konanie na
psychológa, ktorý by poskytoval psychologické poradenstvo maloletému. Čo sa týka Dr. Z., je s ňou
dohodnutý, že budú pokračovať v realizácii výchovného opatrenia, on určité výhrady voči nej predniesol,
na ktoré mám právo.

4.Matkavosvojejvýpovedinapojednávanízotrvalanatom,abypokračovalapsychologickástarostlivosť
o maloletého u Dr. T., nakoľko majú vytvorený vzťah, Dr. T. je fundovaný odborník, pod jej vedením sa
u maloletého ide k lepšiemu, konkrétne u maloletého odporučila vysadenie plienok, nastavila konkrétny
režim, grafické znázorňovanie, kedy sa maloletý nepocikal, teda polepšili sa veci, ktoré ona možno zo

svojej nevedomosti by riešila inak. Jej pomoc vyhľadala v r.2014, keď mala referencie, že je to fundovaný
odborník.Vtedysaprišlaporadiťsamaakomatka5-ročnéhodieťaťa,akoriešiťproblémspomočovaním.
Potomajmal.J.začalkunejchodiťapanidoktorkaotvorilatietémy,ktorédieťacítilo,žesaméaninechce
vypovedať. Všetko, čo pani doktorka urobila, bolo prínosné pre J., ale aj pre ňu. Nevidí žiaden dôvod, aby
maloletý k nej nechodil. Osočovania zo strany otca sú klamstvá. Pomočovanie u maloletého ešte trvá.

Samozrejme ona sa pridŕža postupov zadaných Dr. T.. Preto ešte vidí potrebu ďalšieho psychologického
vedenia maloletého, a to jednak ohľadom enurézy, ale aj ohľadom toho, keď vidí ako matka, že dieťa má
problém hovoriť o veciach, ktoré zažíva, napr. o radostných veciach, čo sa mu páči, čo sa mu nepáči. Čo
sa týka posunu pri liečení enurézy, uviedla, že je veľa nocí, keď sa syn nepociká, priemerne za posledné
obdobie sa to stane 1x do týždňa. Nevie, prečo otec má k Dr. T. takýto postoj, podľa nej ona mu nič

zlé neurobila. Neprikláňa sa ani na stranu otca ani na stranu matky. Odmietla, že by sa diali nejaké
obštrukcie, klamstvá medzi ňou a Dr. T.. Ide jej len o dobrý záujem dieťaťa, správne mu pomôcť v tomto
probléme. Je znechutená z toho, ako otec túto vec nafukuje. Predtým, ako začala riešiť psychologickú
pomoc u Dr. T., otca o tomto informovala v pravidelných mailoch, ktoré od nej dostáva. On voči tomunemal žiadne výhrady. Je to zhruba 2 roky, čo otec dostáva v každom maily, kedy má ísť na stretnutie
maloletý k Dr. T., v ďalšom maily mu potom napíše, že toto stretnutie syn absolvoval.

5. Svedkyňa PhDr. D. T. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že maloletý k nej chodil kvôli
nočnému pomočovaniu, okrem toho sa zamerali aj na posilnenie jeho sebavedomia, sebadôvery, ktoré
je u detí s pomočovaním dosť oslabené. Aj po zlepšení pomočovania v lete 2016 si dali ďalšie sedenie na
jeseň 2016. S matkou sa dohodli, že budú v tom pokračovať na povzbudenie sebavedomia a sebadôvery
maloletého, čo vplýva spätne aj na zvládanie stresových situácií. Pre maloletého je vhodné, pretože

matka to tak vidí, maloletý je s ňou najviac, pokračovať v tej starostlivosti. Je to záležitosť rodičov, či v
tom budú pokračovať alebo nebudú, nie je to z ich strany nejaké nariadenie. V prípade pokračovania
v psychologickom poradenstve by sa zamerali na pokračovanie v riešení nočného pomočovania a
sebadôvery a ďalej na to, aby J. rozprával o tom, čo zažil s otcom, keď bol u neho na návšteve, nakoľko
on je skôr introvert. Tiež pracovali na tom, že maloletý oslovoval svojho biologického otca v domácnosti,
kde žije, ujo, čo je obrovský rozkol. V tejto veci sa podarilo posunúť. Matka porozumela, ale tiež na to

potrebovala určitý čas, riešiť veci, aby maloletý nemal v sebe blok z toho, že rodičia mali medzi sebou
narušené vzťahy, aby maloletý dokázal hovoriť svojmu otcovi o tom, ako trávi čas u matky a naopak
matke o tom, ako trávi čas u otca. V prípade ukončenia psychologického poradenstva je tu otázka,
ako to maloletému vysvetliť, prečo nemôže ísť k tete psychologičke, ku ktorej podľa nej chodil rád.
Mohlo by to u neho zanechať nejakú neistotu, napätie. J. má sebahodnotu, sebavedomie znížené, je to

dlhodobejšia práca. Pokiaľ pomočovanie pretrváva, je to veľmi traumatizujúce pre deti, takže vždy takáto
návšteva je pre dieťa plus. Čo sa týka výhrad otca voči poradenstvu poskytovanému ich zariadením,
resp. jej osobou, svedkyňa poukázala, že všetky jej správy zasielané súdu ohľadom maloletého sa držali
faktov. Nie je súdny znalec, nevyjadrovala sa k posudzovaniu otca ani matky. Na sedeniach s matkou sa
zamerali na to, čo ona môže urobiť preto, aby sa situácia so J. upokojila. Vždy pracujú s vecami, ktoré

možno zmeniť. Keďže otec na sedenia nechodil, tak s ním to nebolo možné. Prvé stretnutie s otcom
bolo 11.02.2015 v poradni, bolo to jediné stretnutie, kde prišiel na stretnutie sám. Ďalšie stretnutie bolo,
keď prišli aj R., o rok, vtedy prišiel skôr o 20 minút, mali spolu rozhovor. Prišiel s tým, že chce požiadať
o zmenu úpravy styku, aby J. u neho prespával a že chce doniesť k nim aj J.. Žiadal správu pre súd.
V tom čase J. nepoznala. V ich kompetencii je zaoberať sa výchovnými postupmi. Otcovi uviedla, že

takúto správu mu dať nemôže. Rozišli sa s tým, že môže kedykoľvek so J. prísť. K tomu stretnutiu o rok
uviedla, že otec vedel od matky, že má sedenie so J., volal týždeň predtým, že by sa chcel tohto sedenia
zúčastniť. Vysvetlila mu, ako pracujú, uviedla mu, že by nebolo vhodné, aby prišiel aj on, nakoľko by to
mohlo na J. v priestoroch poradne vplývať nepriaznivo, mohol by byť zneistený. O týždeň prišiel otec
skôr, rozprávali, potom si sadol do čakárne. Ako išli po schodoch, bolo na J. vidno neistotu. Vysvetlila

mu, že už sa s otcom rozprávala, ešte sa potrebuje porozprávať s maminkou, zatiaľ nech ostane pri
ockovi. Tu nehovorí o vzťahu syn otec, oni majú dobrý vzťah. Tá neistota v tú chvíľu spôsobila, že J. v
tú chvíľu kývol hlávkou a potom zostal pri kolegyni, cítil neistotu, keď rodičia boli spolu, v tom čase spolu
nekomunikovali. Potom mala rozhovory s matkou, s pánom R., so J.. Na záver si zobrala R. a pána G.
a vysvetlila im odporučenie ohľadom pomočovania, ako aj pánovi G. ohľadom kalendára suchých nocí,

na čo on chcel vidieť spis, čo mu odmietla. Sú to osobné spisy klientov, do ktorých mimo odborných
zamestnancov nikto nemôže nahliadnuť, dokonca ani štátna školská inšpekcia, sú to ich vyšetrenia,
dávajú z toho výstup. Otec nebol spokojný, pravdepodobne z týchto stretnutí pochádzajú výhrady otca
vočinej,lebožiadnyinýrazsasnímnestretla,odvtedyaninebolivkontaktetelefonicky.Kdopaduzmeny
subjektuposkytujúcehopsychologicképoradenstvonamaloletéhopoukázala,žestriedaniepsychológov

je ošemetná záležitosť, keď je spokojné dieťa a zmení sa psychológ, ako sa mu to vysvetlí. Je to aj
o budovaní vzťahov medzi dieťaťom a psychológom, ten musí byť. Problém nastáva, ak tento vzťah
začne niekto spochybňovať. Ona hodnotí vzťah medzi ňou a J. určite ako dobrý. J. postupne dokázal
veľa vecí odkomunikovať, čo prvé razy nevedel. Celkovo bolo stretnutí J. s ňou sedem, zo začiatku
boli pravidelne, došlo k zlepšeniu nočného pomočovania. Dali stretnutie na jeseň 2016, potom malo

byť stretnutie v januári, bol chorý, vo februári tiež. Posledné stretnutie prebehlo v marci 2017. V máji
bolo súdne konanie a v júni sa ozvala matka ohľadom termínu. Kalendár bol preplnený, dohodli sa, že
sa ozve po určitej dobe, medzitým prišiel nesúhlasný list od otca. Svedkyňa upresnila, že matka prvý
krát prišla za nimi v septembri 2014 poradiť sa ohľadom pomočovania. J. si objednali v apríli 2016,
nakoľko verbálne intervencie s matkou účinné neboli. Až keď J. začal k nim chodiť, hovorili s pánom G.

o pomočovaní. Bolo to z ich iniciatívy, lebo on to pomočovanie spochybňoval. Ak žiadosť podáva matka,
oni nekontrolujú, aký názor na to má otec, stačí im podpis toho rodiča, u ktorého je dieťa v starostlivosti.
Otec im neprezentoval svoj nesúhlas s poskytovaním psychologickej starostlivosti ich zariadením do
uvedeného momentu. Maloletého lieči od apríla 2016, stanovila mu diagnózu nočné pomočovanie, jehodôvod vidí v pomalšom fyziologickom dozrievaní a môže to byť dané geneticky. Vzťah k maloletému
podľa jej pozorovania bol pekný. Často lieči aj iné deti s nočným pomočovaním. Aktuálne je J. s otcom
častejšie, v prípade, že by otec spochybňoval ich vzťah so J., malo by to na J. taký dopad, že by ho

to zneisťovalo. Záleží od toho, ako sa otec postaví k rozhodnutiu súdu, oni vždy s otcom vystupovali
slušne, ani jediný raz sa nevyjadrila v správach na neho negatívne. V žiadnom prípade netrvá na tom,
aby maloletý mal terapiu v ich zariadení, všetko robia v prospech klientov, v prospech J.. Nie je si
vedomá, že by doteraz konali v rozpore so záujmami J.. Vzťah maloletého s otcom podporovali. Aj vďaka
nekonečným rozhovorom s matkou sa oslovovanie biologického otca ujom napravilo.

6. Právna zástupkyňa matky vo svojom prednese na pojednávaní navrhla návrh zamietnuť ako
neodôvodnený. Zotrvala na tom, aby maloletý naďalej zostal v starostlivosti Dr. T.. Navrhla, aby súd v
konaní vyslovil nasledovné: súd udeľuje súhlas matke v záujme mal. dieťaťa zabezpečiť mal. dieťaťu
psychologické poradenstvo v CPPPaP Ružomberok u Dr. D. T..

7. Substitút právnej zástupkyne matky vo svojom prednese na ďalšom pojednávaní uviedol, že nebola
žiadnym spôsobom spochybnená profesionalita, etika, správanie Dr. T., či už na úrovni správania
voči maloletému alebo k iným pacientom. Súhlas by mal byť udelený Dr. T., nakoľko je to erudovaná
pracovníčka a neboli voči nej vznesené žiadne relevantné námietky podložené nejakými dôkazmi
alebo tvrdeniami. Má informáciu, že pán G. spochybňuje aj Dr. Z., spochybňuje každého psychológa,

každého erudovaného pracovníka, ktorý nemá taký istý názor ako on. Navrhol návrh otca zamietnuť.
Navrhovanými postupmi zo strany otca maloletý bude traumatizovaný a poškodzovaný do budúcna.
Pokiaľ by bol vybratý akýkoľvek psychológ, akákoľvek organizácia, ktokoľvek erudovaný, otec ho bude
namietať, pokiaľ sa nezhodnú v čo i len jednej jedinej veci. Dr. T. je erudovaná, nebola v konaní
spochybnená jej erudovanosť a profesionalita, má s maloletým vytvorený dobrý vzťah, sedenia boli

v poriadku, boli etické, neboli nezákonné, neboli jediným spôsobom porušované záujmy mal. dieťaťa
alebo záujmy otca. Navrhol, aby súd udelil súhlas matke v záujme mal. dieťaťa zabezpečiť mal. dieťaťu
psychologické poradenstvo v CPPPaP Ružomberok u Dr. D. T.. Vyjadril nesúhlas s návrhmi otca, aby
dieťa dochádzalo do Bratislavy. V záujme dieťaťa je hlavne, aby bolo psychicky v poriadku, aby dieťa
bolozdravé,ošetrenépracovníkmi,ktorísúnatoerudovaní.Otecbymalsmatkounatomspolupracovať,

ako aj s ďalšími psychológmi a nie vyjadrovať nesúhlasy s ich prácou, ktorá je erudovaná.

8. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že odborné poradenstvo,
psychologické poradenstvo zo strany Dr. T. bolo poskytované maloletému odborne. Vidí však problém
v tom, že otec už má rozšírené stretávanie s maloletým, trávi s ním viac času a pre psychologickú

terapiu maloletého by bolo vhodné, že by s psychológom spolupracovali obaja rodičia. Vzhľadom na
odmietavýpostojotcakCPPPaPaDr.Bachanovejmalobytozanásledokzneisťovaniemaloletého.Bolo
by vhodné hľadať iného odborného psychológa. Navrhol zamietnuť návrh matky na udelenie súhlasu so
zabezpečením psychologického poradenstva maloletému v CPPPaP a takisto zamietnuť návrh otca na
zákaz poskytovania tejto starostlivosti od Dr. T.. Poukázal, že rodičom je uložené výchovné opatrenie

pracovať na vzájomnej komunikácii a je tam priestor pracovať aj na tejto otázke.

9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to
najmä s listom, ktorý otec adresoval PhDr. D. T., riaditeľke CPPPaP Ružomberok dňa 26.06.2017,
ktorým jej oznámil ukončenie poskytovania zdravotnej psychologickej starostlivosti z jej strany synovi

J. z dôvodu straty dôvery v jej nestrannosť. Takisto nedal súhlas s ďalším vyšetrovaním syna jej
osobou ani inými zamestnancami CPPPaP Ružomberok v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. a nedal
súhlas na poskytovanie akýchkoľvek informácií o jeho synovi, a to žiadnym tretím osobám, fyzickým
či právnickým osobám okrem matky spoločného syna s odvolaním sa na jej povinnosť mlčanlivosti.
Poukázal, že doterajší priebeh poskytovania starostlivosti mal. dieťaťu bol v rozpore so zákonom č.

578/2004 Z.z. Ďalej súd sa oboznámil s vyjadrením matky adresovaným Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok dňa 20.07.2017, kde reagovala na ukončenie poskytovania starostlivosti
otcom listom zo dňa 26.06.2017 adresovaným Dr. T., kde vyjadrila nesúhlas s touto písomnosťou
pána G. a zotrvala na tom, aby maloletý bol klientom Dr. T. a využíval aj naďalej jej služby, nakoľko
je tomu tak už viac ako 2 roky a pod jej vedením a odborným dohľadom sa zlepšuje jeho enuréza.

Podľa jej názoru týmto rozhodnutím pán G. úmyselne poškodzuje zdravotný vývin maloletého. Pán
G. si neplní povinnosť verbálne ju informovať o všetkých podstatných veciach. Súd sa oboznámil
so správou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, I. Houdeka 2351, 034 01
Ružomberok zo dňa 20.05.2015, týkajúcou sa mal. J. R., kde sa zaoberala podrobne konzultácious matkou dňa 08.09.2014, stretnutie s biologickým otcom maloletého dňa 11.02.2015, následne vo
februári 2016 prebehol telefonický kontakt s matkou, v máji 2016 telefonický rozhovor s otcom, dňa
10.05.2016 sa uskutočnilo symbolické vyšetrenie maloletého, na ktoré prišiel ako prvý pán G.. Matka

telefonovala, že bude asi 5-10 minút meškať. S pánom G. zrealizovali asi 10-minútový rozhovor, keď
bol mu vysvetlený primárny dôvod J. príchodu do poradne, rovnako sa dotkli možnej neistoty J. po jeho
príchode do poradne zo situácie (príchod biologického otca do poradne a prítomnosť oboch rodičov).
Pán G. vyjadril prianie, že chce byť prítomný na vyšetrení, aby videli, aký má vzťah so synom. Po
rozhovore si sadol do čakárne. Asi o 5 minút prišla matka s manželom informovať o vedení chlapca.

Rozhovor s rodičmi prebehol v prítomnosti J.. J. išiel po príchode rodičov hneď ku mame. Zhrnuli, o
čom sa spolu rozprávali. Ďalej bolo konštatované, že k otcovi toho času nemá J. negatívny či odmietavý
postoj, čo potvrdili obaja rodičia, je však výrazne zneistený napätím a oslabenou vzájomnou dôverou
vo vzťahu medzi biologickými rodičmi, čo sa odráža v jeho prežívaní. K zvládaniu emočne náročných
situácií potrebuje dieťa oporu a bezpečie. Matka je nastavená podporovať kontakt syna s otcom,
ale bezpečným a neohrozujúcim spôsobom bez nátlaku, bez urýchľovania vecí a s rešpektovaním

aktuálnej situácie. Ďalej Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, I. Houdeka
2351, 034 01 Ružomberok v správe zo psychologickej starostlivosti zo dňa 27.04.2017 sa venovalo
trom stretnutiam s mal. J. a jeho matkou dňa 26.05.2016, 20.06.2016 a 11.07.2017, ktoré boli zamerané
na riešenie problému pomočovanie formou kognitívneho, behaviorálnych, relaxačných a masážnych
metód práce so J. a zároveň formou konzultácií s matkou týkajúcich sa hľadania postupov vhodných

pre dieťa s pomočovaním. Ďalšie stretnutia so J. a matkou sa realizovali v termínoch 16.11.2016
a 15.03.2017. Medzitým bol objednaný maloletý ešte v januári a februári 2017, avšak matka pred
stretnutím termín telefonicky odhlásila z dôvodu ochorenia dieťaťa. Aj tieto stretnutia boli venované
pokračovaniuvrámcieliminácieenurézy,akoajposilneniuvýchovnýchpostupovmatkyvoblastipodpory
stability J. a jeho vzťahu s biologickým otcom. Z ich pohľadu je J. citlivý, emočne ľahšie zraniteľný so

zvyšujúcou sa vnútornou tenziou v záťažových situáciách. Jedným zo stresujúcim problémov je u J.
nočné pomočovanie, ktoré netreba podceňovať. J. mal zo začiatku problém o tom otvorene hovoriť,
hanbil sa, až postupom času sa pri interaktívnej práci a jednotlivých úlohách viac uvoľnil a dokázal o tom
otvorenejšie komunikovať. J. má s matkou pevný pozitívny vzťah, k biologickému otcovi prezentuje tiež
pozitívny vzťah. Tento pozitívny vzťah k obom rodičom a zároveň absencia ich komunikácie a zdieľanie

rodičovských rolí podnecuje u chlapca konfrontáciu s vlastným vnútorným zmätkom i s vonkajšími
tlakmi. Pletú ho protichodné informácie zo strany rodičov, zneisťujú nevyslovené požiadavky k lojalite,
napätie a nedôvera vo vzťahu medzi biologickými rodičmi, čo sa odráža v jeho zvýšenom úzkostlivom
prežívaní.Preobochrodičovjevsúčasnostiveľmiťažkéoddeliťdimenziuichvzťahuazároveňvyživovať
rodičovský vzťah. Matka naďalej prezentuje nastavenie, podporu aj kontakt syna s otcom, súhlasí s

rozšírenýmkontaktovaním,alebezpečnýmneohrozujúcimspôsobom,t.j.postupnýmpredlžovanímčasu
stráveným u otca, K poradenskému vedeniu rodičov nedošlo. V právach detí rodičov, ktorí nežijú spolu,
sa zdôrazňuje právo byť chránené pred vzájomným hnevom rodičom. Pokiaľ rodičia nevedia konflikty
medzi sebou riešiť sami, odporúča sa ako jeden z nástrojov pri riešení vyhľadať odbornú pomoc a
využiť všetky ponúkané možnosti mimosúdneho riešenia sporu. Preto priklonili sa k predĺženiu času,

ktorý by J. strávil u biologického otca počas dňa. Za dôležitý krok pred realizovaním návrhu otca v
plnom rozsahu však považujú možnosť využiť pomoc tímu odborníkov formou poradenských vedení. Je
potrebné motivovať rodičov k spolupráci a aspoň k základnej slušnej komunikácii ohľadom starostlivosti
o dieťa. Nastaviť ich spoluprácu tak, aby prvoradým cieľom ich záujmov bol najlepší záujem dieťaťa -
dostatočný pocit bezpečia posilňovaný spoluprácou rodičov. Súd sa oboznámil aj s vyjadrením Centra

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, I. Houdeka 2351, 034 01 Ružomberok, zo dňa
04.09.2017 na základe výzvy súdu v tomto konaní, v ktorej uviedli, že od poslednej správy zo dňa
27.04.2017 matka prejavovala
záujem o spoluprácu a iniciovala kontakty s nimi niekoľkokrát: dňa 15.05.2017 došlo k stretnutiu u
nich, kde prejavila záujem o pokračovanie v psychologickej starostlivosti o dieťa. Dohodli sa, že v

júni 2017 sa bude informovať ohľadom ďalšieho termínu pre dieťa. Dňa 20.06.2017 telefonovala matka
ohľadom termínu vedenia dieťaťa, pre neprítomnosť psychologičky volala dňa 27.06.2017 znovu, kedy
bola informovaná o oznámení pána G. o ukončení „poskytovania zdravotnej starostlivosti dieťaťu". Dňa
28.06.2017 sa konala konzultácia s matkou u nich, kde matka prijala vysvetlenie ohľadom neposkytnutia
termínu pre dieťa z dôvodu úplne odlišného postoja oboch rodičov k starostlivosti o dieťa z ich strany.

Napokon dňa 30.06.2017 matka telefonovala do CPPPaP a poskytla im informáciu o návšteve na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde si prečítala oznámenie pána G.. Znovu si pýtala termín
pre J.. Rešpektovala ich vysvetlenie, že v prípade odlišného postoja oboch rodičov nechcú riskovať
prehlbovanie podozrievania z neobjektívnosti a konfliktu. Vyjadrila sa, že so starostlivosťou zo strany ichporadne je spokojná. K oznámeniu zo strany otca o ukončení zdravotnej starostlivosti o ich syna, kde
poukazovam na stratu dôvery a nestrannosť psychológa Dr. T. uviedla, že s pánom G. sa stretli u nich
dvakrát a jedenkrát spolu telefonovali. Na stretnutiach jednali slušne, s rešpektom a v rámci kompetencií.

Na prvom stretnutí nemohli vyhovieť požiadavke pána G. vyšetriť syna J. bez súhlasu matky, rovnako
ani matke neposkytli termín na vedenie dieťaťa po oznámení otca o jeho nesúhlase s poskytovaním
psychologickej starostlivosti synovi. Na základe spätnej väzby matky a ich vlastného pozorovania sa
domnievajú, že doterajšia psychologická starostlivosť pomáhala J. postupne sa otvárať a komunikovať
aj na obávané témy (pomočovanie, oslovovanie otca „ockom", trávenie času u otca...). Podľa nich

psychologická starostlivosť môže byt' aj naďalej J. prospešná práve z dôvodu posilňovania zdravého
sebavedomia, znižovania tenzie a vyjadrovania svojich vnútorných pocitov, čo môže v konečnom
dôsledkupomôcťriešiťťažkostispomočovaním.ZosprávyPhDr.Z.Z.zNoskoHealthPrevention,s.r.o.,
Nám.A.Hlinku56,03401 Ružomberokzodňa20.11.2017navýzvusúduvyplynulo,žerodičiaabsolvujú
pravidelné stretnutia spravidla 1x týždenne zamerané na zlepšenie komunikácie, počas ktorých došlo
k posunu a zlepšeniu komunikácie, ako aj vyjasneniu viacerých sporných bodov a tém týkajúcich sa

maloletého. Témy si prinášajú a navrhujú samotní rodičia. K témam sú vyhotovené zápisnice, ktoré
obaja rodičia spoločne pripomienkujú. Vzhľadom k stabilite, dôvere a nestrannosti k obom rodičom v
procese zlepšovania komunikácie a vyjasňovania si sporných bodov ich zariadenie nebude realizovať
psychologické poradenstvo maloletému.

10. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 3P/1/2010-75 zo dňa 09.02.2010,
právoplatným dňom 12.03.2010 bol mal. J. zverený do osobnej starostlivosti matke, pričom zastupovať
a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Následne rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
č.k. 5P/18/2010-188 zo dňa 29.11.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 5P/18/2010-229 zo
dňa 17.01.2012 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/17/2012-235 zo dňa 26.03.2012 bol

upravený styk otca s mal. J.. Rozsudkom č.k. 5P/30/2014-25 zo dňa 10.06.2014 súd rozhodol o
informačnej povinnosti matky mal. dieťaťa vo vzťahu k otcovi mal. dieťaťa. A napokon rozsudkom č.k.
3P/17/2016-340 zo dňa 12.05.2017 súd zmenil úpravu stretávania otca s maloletým (bežná úprava
stretávania otca s maloletým - každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele
do 18.00 hod., špeciálna úprava stretávania otca s maloletým platí počas školských jarných prázdnin,

veľkonočných prázdnin, letných prázdnin a vianočných prázdnin nasledovne).

11. Tunajší súd rozsudkom č.k. 3P/37/2017-144 zo dňa 23.11.2017 udelil súhlas matke v súlade
so záujmom maloletého dieťaťa zabezpečiť maloletému dieťaťu psychologické poradenstvo v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Ružomberku u PhDr. D. T.. Návrh otca na

zákaz styku psychologičky s mal. dieťaťom a na zákaz poskytovania zdravotnej, akejkoľvek poradenskej
starostlivosti maloletému, zamietol v celom rozsahu.

12. Tunajší súd uznesením č.k. 3P/37/2017-156 zo dňa 1.12.2017 výrok rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 3P/37/2017-144 zo dňa 23.11.2017 doplnil výrokom: "Súd návrh otca na prerušenie

konania zamieta."

13. Krajský súd v Žiline na odvolanie otca proti rozsudku súdu prvej inštancie svojím uznesením č.k.
8CoP/27/2018-244 zo dňa 30.5.2018 rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením vo
výroku, ktorým bol návrh otca na prerušenie konania zamietnutý, potvrdil a vo výrokoch I., II., III. zrušil

a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dôsledne nevyhodnotil skutočnosť, či u mal. Samuela existovala potreba psychologického
poradenstva u PhDr. T. do budúcnosti, hoci tento maloletý vyššie označenú psychologičku nenavštevuje
od marca 2017. Zároveň nevyhodnotil ani mailovú správu PhDr. Z., podľa ktorej odporúča obom rodičom
navrhnúť viacerých detských psychológov a z nich vybrať jedného, na ktorom sa rodičia zhodnú.

14. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že potreba psychologického poradenstva u PhDr.
T. nie je, maloletý je v pohode, je to radostné dieťa, nemá žiaden problém, boli spolu v Taliansku 3 dni, v
Chorvátsku 3 dni, má plno fotiek, kde sa chlapec usmieva, žiadne pocikávanie. Trval na tom, aby PhDr.
T. nemala prístup ani teraz ani do budúcnosti k maloletému. Má obavu, že za pol roka budú znova riešiť

PhDr. T., o udelenie súhlasu na súde, ona morálne zlyhala, nemá právo spolupracovať s maloletým.
15. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že za obdobie od marca 2017 nenavštívila s mal.
dieťaťom ani H.. T. ani žiadneho iného psychológa, akurát pokračovala v radách od PhDr. T. ohľadom
nočného pomočovania.16. Substitút právneho zástupcu matky vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že momentálne
nie je potrebné psychologické poradenstvo pre maloletého, ani u Dr. T. ani u iného psychológa, zmenili
sa okolnosti, situácia sa upokojila, maloletý má dobrý zdravotný stav, má dobré výsledky v škole, je v

pohode,rodičiaspolunormálnekomunikujú.Jenadbytočné,abysúdudeľovalsúhlassopsychologickým
poradenstvom u Dr. T. a aby sa zakazoval styk psychologičky s maloletým, ako žiada otec. V budúcnosti
je pre matku PhDr. T. jedna z alternatív, ale nie jediná alternatíva, v prípade potreby psychologického
poradenstva pre maloletého. Sú si vedomí toho, že potrebujú k tomu súhlas otca, mali v úmysle vziať
návrh späť za podmienky, že aj otec vezme svoj návrh späť, čo však neučinil. Navrhol, aby súd návrh

matky zamietol, ako aj návrh otca.
17. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom prednese na pojednávaní potvrdil, že v súčasnosti maloletý
žiadne psychologické poradenstvo nepotrebuje, nakoľko je značný posun v komunikácii medzi rodičmi v
ich správaní na základe absolvovaného jedného výchovného opatrenia a ďalšieho, ktoré sa v súčasnosti
realizuje, kde bol konštatovaný takýto záver. Na ich oddelení sa úplne eliminovali akékoľvek podania z
oboch strán o konfliktoch a problémoch v komunikácii. Maloletý je šťastné, spokojné, kľudné dieťa. Preto

nie je dôvod, aby súd na miesto otca dával súhlas matke s poskytovaním psychologického poradenstva
maloletému, ani na to, aby súd vyhovel návrhu otca na zákaz styku psychologičky s maloletým, keďže
takýto návrh nemá oporu v zákone. Záver je taký, že otec nesúhlasí s poskytovaním psychologického
poradenstva maloletému v tomto zariadení a teda matka toto absolvovať nemôže. Navrhol oba návrhy
zamietnuť.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa článku V. písm. c), d) Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

19. Matka a otec sú pri výkone ich rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni. Každý z
rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach, rovnako môže v bežných veciach

samostatne spravovať majetok dieťaťa a aj rozhodovať o otázkach výchovy, avšak v iných než bežných
veciach je potrebné, aby sa rodičia dohodli. Preto treba rozlišovať, či sa nezhoda rodičov týka podstatnej
veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností alebo nepodstatnej veci. O podstatnú vec ide
vždy v prípadoch uvedených v § 35. Tento výpočet je len demonštratívny, súd môže ako podstatnú vec
posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v tomto paragrafe uvedená.

20. V tomto konaní uplatňoval otec návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2017, aby súd
rozhodol v prípade nezhody rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a
povinností k mal. J., a to o otázke poskytovania psychologického poradenstva mal. J. v zariadení
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Ružomberku, psychologičkou PhDr.

D. T., keď vyjadril nesúhlas („zákaz styku psychologičky s maloletým"), právna zástupkyňa matky v
tejto právnej veci predniesla na pojednávaní ústne do zápisnice návrh, aby súd matke udelil súhlas so
zabezpečením psychologického poradenstva v tomto zariadení u označenej psychologičky v záujme
mal. dieťaťa.

21. Úlohou súdu prvej inštancie v zmysle pokynov Krajského súdu v Žiline bolo predovšetkým zisťovať,
či u maloletého existuje potreba psychologického poradenstva u H.. T. do budúcnosti. Súd aktuálne
zistil z výpovedí rodičov, že maloletý aktuálne psychologické poradenstvo nepotrebuje. Obaja rodičia
v rámci svojich výpovedí zhodli sa v tom, že maloletý je v pohode, nemá žiaden problém, má dobrý
zdravotný stav, došlo k upokojeniu situácie, rodičia spolu komunikujú. Podľa vyjadrenia matky táto s

maloletýmnenavštívilaodmarca2017psychologičkuPhDr.T.anižiadnehoinéhopsychológa.Ďalejbolo
zistené, že rodičia sa podrobujú výchovnému opatreniu uloženému uznesením súdu - psychologické
poradenstvo v zariadení .......................................................Z oznámenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vyplynulo, že je značný posun v
komunikácii medzi rodičmi a v ich správaní práve na základe absolvovaného jedného výchovného
opatrenia a ďalšieho, ktoré sa v súčasnosti realizuje. Rovnako sa nevyskytujú akékoľvek podania z

oboch strán o konfliktoch alebo problémoch v komunikácii na ich oddelení. Podľa ich vedomostí maloletý
aktuálne je spokojné a kľudné dieťa. Matka, otec aj KO maloletého všetci traja na základe uvedeného
dospeli k záveru, že maloletý aktuálne žiadnu psychologickú pomoc nepotrebuje a to od PhDr. T., ale ani
od iného psychológa. Aj napriek tomuto relevantnému zisteniu obaja rodičia zotrvali na svojich návrhoch
v predmetnej veci. Podľa názoru súdu v danom prípade ide o otázku podstatnú súvisiacu s výkonom

rodičovských práv a povinností. V ust. § 35 sú príkladmo vymenované tieto otázky a jednou z nich
je aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súd má za to, že psychologické poradenstvo analogicky
k tomu možno posúdiť týmto spôsobom, keďže súvisí so zdravým psychickým vývinom maloletého,
predovšetkým s prihliadnutím ku skutočnosti dlhodobo absentujúcej fungujúcej rodičovskej komunikácie
v minulom období. Nakoľko však bolo zistené, že režim maloletého sa ustálil v tom smere, že došlo k
rozšíreniu úpravy stretávania otca s maloletým aj s prespatím - počas dlhodobo spornou otázkou medzi

rodičmi, stretávanie otca s maloletým prebieha podľa rozsudku, rodičia sa snažia spolu komunikovať,
situácia sa upokojila. Preto pokiaľ aj boli v predchádzajúcom období pochybnosti v otázke potreby
psychologického poradenstva u maloletého, v súčasnom období došlo k jej vyriešeniu v tom zmysle, že
maloletý je spokojné, kľudné, šťastné dieťa, a to najmä podľa názoru súdu zásluhou prác oboch rodičov
na ich vzájomnej rodičovskej komunikácii v rámci súdom nariadeného výchovného opatrenia. Vzhľadom

na uvedené súd ustálil názor, že v súčasnom období neexistuje potreba psychologického poradenstva u
maloletého a preto rozhodovanie súdu podľa ust. § 35 Zákona o rodine nie je dôvodné. Vzhľadom k tomu
súd zamietol návrh matky, ktorým žiadala v súlade so záujmom malol. dieťaťa zabezpečiť maloletému
dieťaťu psychologické poradenstvo v CPPPaP v Ružomberku u PhDr. D. T., keď samotná matka resp.
jej právny zástupca na pojednávaní uznali nedôvodnosť návrhu matky a navrhli ho zamietnuť (nedošlo k

späťvzatiu tohto návrhu matkou). Pokiaľ otec sa domáhal, aby súd zakázal styk PhDr. D. T. s maloletým
dieťaťom a zákaz poskytovania zdravotnej akejkoľvek poradenskej starostlivosti maloletému, a na tomto
svojom názore zotrval aj napriek tomu, že sám potvrdil, že maloletý je radostné a šťastné dieťa a
psychologické poradenstvo nepotrebuje, zotrval. Súd vyhodnotil tento návrh otca ako nedôvodný, z
hľadiska znenia petitu jeho návrhu súd má za to, že pre takéto rozhodovanie nemá súd žiaden zákonný

podklad (právna úprava - W. o rodine v ust. § 25 ods. 3 pozná inštitút zákazu styku rodiča s mal.
dieťaťom, ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa, naopak Zákon o rodine nepozná ani inštitút úpravy
styku psychológa s mal. dieťaťom). Poskytovanie zdravotnej a akejkoľvek poradenskej starostlivosti
všeobecne patrí do oblasti správneho práva bez súhlasu pacienta, resp. jeho zákonného zástupcu, ju
neposkytnúť nemožno, teda súd v širšom kontexte posúdil návrh otca ako návrh na rozhodnutie súdu

v prípade nehody rodičov v tejto otázke - vzhľadom na okolnosti prípadu, keď matka prejavila snahu
zabezpečiť maloletému toto psychologické poradenstvo v CPPPaP v Ružomberku u PhDr. D. T. a otec
s tým vyjadril nesúhlas. Matka si však v priebehu tohto konania sformulovala vlastný návrh v súlade
s ust. § 35 Zák. o rodine, o ktorom súd rozhodol tak, že návrh matky zamietol. Toto rozhodnutie teda
už zahŕňa aj rozhodnutie o samotnom návrhu otca a preto pokiaľ otec na svojom návrhu zotrval a

preto súd považuje za nadbytočný k vyjadrenej obave zo strany otca, že matka by sa v budúcnosti v
prípade potreby psychologického poradenstva u maloletého mohla opätovne obrátiť na psychologičku
PhDr. D. T., súd konštatuje, že takáto možnosť nie je vylúčená, avšak k poskytovaniu psychologického
poradenstvauvedenoupsychologičkoubudepotrebnýsúhlaszostranyotcaavprípade,aktentonebude
daný, na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. V rámci súdneho konania otec na zaručenú ochranu

svojich práv bude môcť uvádzať vyjadrenia, navrhovať dôkazy, podávať odvolanie voči rozsudku...preto
súd tieto obavy otca v súčasnosti považuje za neopodstatnené a z hľadiska tohto rozhodovania súdu
i právne irelevantné vzhľadom k podstatnej skutočnosti, že ku dňu rozhodovania súdu nebola zistená
potreba psychologického poradenstva u maloletého. Preto súd tento návrh otca zamietol.

22. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu zo strany otca a to vypočutie PhDr. D. T. ako svedka a
to z dôvodu zistenia súdu, že aktuálne nie je daná potreba psychologického poradenstva u maloletého,
čo bolo dôvodom na zamietnutie návrhu matky a v konečnom dôsledku aj na zamietnutie návrhu otca.
Tento dôkaz súd považoval za nadbytočný a to aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že v rámci tohto konania
už výsluch PhDr. D. T. v postavení svedkyne vykonal.

23. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil žiadne okolnostiprípadu, s ohľadom na ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať
(§ 55 CMP).

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak bola v rozhodnutí upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosťvovzťahukmaloletému(§370ods.1CMP)preduskutočnenímvýkonurozhodnutiapovydaní
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať

úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. (§ 378 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému
pokutu do 1 000 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej
z rozhodnutia. (§ 382 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná
a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu

a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu, b) prídavku na dieťa a príplatku k
prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).

Súdodnímemaloletéhotomu,ukohopodľarozhodnutianemábyť,apostarásaojehoodovzdanietomu,
komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým

po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného
maloletého prevziať. (§ 386 ods. 1 CMP).