Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010422
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716010422.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.

Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému Y. G. pre pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/13/2016 zo dňa 22.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa
obž. Y. G. a to vo výroku, ktorým bolo podľa § 44 Tr. zákona upustené od uloženia súhrnného trestu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. zákona

obž. Y. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom R. X. Y., P. E. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Košice - Šaca

u k l a d á

podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm.
l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6
(šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 právoplatného dňa 5.11.2015, ktorým mu
bol za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona
podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 2 a 1 (dva a pol) roka a stanovením
povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
inýmodborníkomprogramusociálnehovýcvikualeboinémuvýchovnémuprogramu,akoajvšetkyďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Y. G. (a spolu s ním aj obžalovaného E. F.,
vo vzťahu ku ktorému sa stal rozsudok právoplatným na súde prvého stupňa) vinným z pokračovaciehozločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

I. dňa 04.02.2014 v Poprade E. F. po predchádzajúcej dohode s Y. G. a ďalšou osobou požiadal banku R.
R., a.s., so sídlom Y. X, XXX XX L., IČO: XXXXXXXX o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 6 000,--
eur, kde v žiadosti o úver, ktorú podpísal E. F. uviedol, že je poberateľom plného invalidného dôchodku
vo výške 486,50,--eur a zároveň predložil potvrdenie o výplate dôchodkových dávok zo dňa 27.01.2014,
potvrdené pečiatkou Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, oznámenie o výplate dôchodku

v hotovosti zo dňa 03.09.2013, potvrdené pečiatkou Sociálnej poisťovne - ústredie a potvrdenie o
výplate dôchodku zo dňa 30.01.2014, potvrdené poštovou pečiatkou pošty Markušovce, ktoré v banke
predložil Y. G., kde následne pracovníkom banky došlo k overeniu potvrdenia o výplate dôchodkových
dávok zo dňa 27.01.2014, kde vystavenie predmetného potvrdenia nebolo zo strany Sociálnej poisťovne
potvrdené, na základe čoho bol predmetný úver zamietnutý a teda v žiadosti o poskytnutie úveru E. F.
uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti splácať poskytnutý úver, pričom už pri

žiadosti o úver E. F. vedel, že úver nebude splácať, pretože sa už predtým dohodol s ďalšou osobou, že
úver bude splácať táto osoba, začo mal E. F. dostať odmenu vo výške 80,--eur, čím takto svojim konaním
uviedli banku R. R., a.s. do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru a jeho splácanie,
pričom banke R. R., a.s. týmto konaním žiadna škoda spôsobená nebola,

II. dňa 07.02.2014 v Poprade E. F. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Y. G. a ďalšou osobou,
uzatvoril zmluvu o úver č. XXXXXXXXX s mandatárom spol. J., s.r.o. L. A.. H. K. a následne toho istého
dňa si osobne prevzal finančnú hotovosť v sume 400,--eur, ktorú sa zaviazal splácať spolu s poplatkom v
sume 392,--eur a vrátiť celkovo sumu 792,--eur, v 12-tich mesačných splátkach po 66,--eur počnúc dňom
18.03.2014, pričom doposiaľ žiadnu splátku neuhradil a v žiadosti o úver č. XXXXXXXXX uviedol, že

jeho mesačný príjem je vo výške 486,50,--eur, kde ako doklad o príjme predložil nepravdivé potvrdenie
o výplate invalidného dôchodku zo dňa 30.01.2014, ktoré mu obstarala ďalšia osoba, ako aj doklad o
adrese - nájomnú zmluvu, ktorú mu obstaral Y. G., teda v žiadosti o poskytnutie úveru E. F. uviedol
nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti splácať poskytnutý úver, pričom už pri žiadosti
o úver vedel, že ho nebude splácať, pretože sa už predtým dohodol s ďalšou osobou, že úver bude

splácať táto osoba, začo mal E. F. od tejto osoby prisľúbené vybavenie práce, čím takto spoločnosť J.
s.r.o. so sídlom J. XX, XXX XX L. uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
alebo na jeho splácanie a vylákaním úveru jej spôsobili škodu vo výške najmenej 400,--eur.

Podľa § 44 Tr. zákona upustil u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 42

Tr. zákona, pretože trest uložený mu skorším trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, právoplatného dňom 05.11.2015 podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona
vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo výmere 2 a pol
roka, spolu s povinnosťou spočívajúcou v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu

a úhrnný trest uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T 59/2016
zo dňa 16.11.2016, právoplatného dňom 25.01.2017 podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41
ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona vo výmere 16 mesiacov,
s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku spoločnosť J. s.r.o. so sídlom J. XX, XXX XX, L., IČO: XX XXX XXX
odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do

zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného Y. G., čo
do výroku o treste. Podané odvolanie následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že
s napadnutým výrokom sa nestotožňuje, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že u
obžalovaného G. nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona. Priťažujúca
okolnosť bola zistená v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Okrem

toho z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015,
právoplatného 05.11.2015 a z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa
16.11.2016, právoplatného 25.01.2017 vyplýva, že obžalovaný G. bol odsúdený za spáchanie zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby podľa§ 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, resp. prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona. Berúc do úvahy žalovaný skutok právne kvalifikovaný ako
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona bolo u obžalovaného namieste

ukladanie súhrnného trestu podľa § 222 ods. 3, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 7, § 42
ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda za viac úmyselných trestných činov, z ktorých sú dva zločinmi
spáchaných viacerými skutkami. Aj s prihliadnutím na to, že po právoplatnom odsúdení trestným
rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 bol obžalovanému
rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016 ukladaný nepodmienečný trest

odňatia slobody, je toho názoru, že v danom prípade bolo potrebné obžalovanému uložiť súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody podľa vyššie uvedených kritérií. Nemožno opomenúť ani tú
skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.10.2017 bolo rozhodnuté o
neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Keďže obžalovaný má
sklony k páchaniu nielen násilnej, ale aj majetkovej trestnej činnosti, bolo preto potrebné uložiť mu
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody aspoň v dolnej polovici trestnej sadzby podľa § 222 ods.

3 Tr. zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušil a sám vo veci
rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia §

317 ods. 1, 3 Tr. poriadku, (a to v časti týkajúcej sa obžalovaného Y. G.), v zmysle ktorého ak nezamietne
odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k

záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodným.

Krajský súd v posudzovanej veci nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý
z dôvodov dovolania uvedený v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a preto preskúmaval len napadnutý výrok
rozsudok, teda výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu ku obžalovanému Y. G..

Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o výrok o vine, ani v konaní pred súdom prvého stupňa
nebolo dokazovanie vykonávané, keďže obžalovaný po tom, čo bol poučený o možnosti urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Tr. poriadku, ako aj o dôsledkoch prijatého vyhlásenia prehlásil,
že je vinný, a po tom čo kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/

Tr. poriadku, prvostupňový súd jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný (aj obžalovaný F.) priznali, spáchanie skutku sa nevykoná a
vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Dôkazy, ktoré prvostupňový súd v tomto smere vykonal sú zrejmé zo zápisnice o hlavnom pojednávaní,

ale aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Z jeho obsahu vyplýva, že podľa názoru súdu sú splnené podmienky na upustenie od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 44 Tr. zákona, keďže prvostupňový súd považoval tresty
uložené obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015

zo dňa 27.10.2015 (pre zločin podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona vo výmere troch rokov s podmienečným
odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu dva a pol roka) a rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016 (pre trestný čin podľa § 360
ods. 2 Tr. zákona vo výmere 16 mesiacov) za dostatočné, a to tak vzhľadom na povahu prejednávaného
prípadu i osobu obžalovaného.

S uvedeným záverom súdu prvého stupňa však rozhodne nie je možné sa stotožniť, keďže ako to z
ustanovenia § 44 Tr. zákona vyplýva, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa
§ 43 , ak pokladá trest uložený

skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.Jezrejmé,žepreto,abybolomožnéaplikovaťuvedenéustanovenie,tedaupustiťoduloženiasúhrnného
trestu, je najprv potrebné zistiť a dospieť k záveru, že by ukladanie súhrnného trestu vôbec prichádzalo
do úvahy.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Ukladanie súhrnného trestu teda prichádza do úvahy v tom prípade, ak súd odsudzuje páchateľa za
trestný čin, ktorý bol spáchaný skôr, ako v inej jeho trestnej veci, bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odcudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Takéto zistenie samo o sebe však nie je postačujúce, keďže z uvedeného ustanovenia súčasne plynie,
že súhrnný trest sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Úhrnný trest v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 alebo 2 Tr. zákona prichádza do úvahy v tom prípade,
ak sa páchateľ odcudzuje za dva alebo viac trestných činov, ale to len v tom prípade, ak sú uvedené
trestné činy v súbehu, teda ak medzi jednotlivými skutkami nie je žiaden odsudzujúci rozsudok (pretože
v takom prípade už by sa nejednalo o súbeh trestných činov, za ktorý je potrebné ukladať úhrnný či

súhrnný trest, ale o recidívu).

Práve v tomto ohľade, aj keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie, pochybil, pokiaľ dospel k záveru,
že za všetky tri trestné činy (teda trestný čin, ktorý obžalovaný spáchal v posudzovanej veci, trestný
čin spáchaný vo veci, pre ktorú bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 a trestné činy, pre ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016) sú navzájom v súbehu, čiže by malo
prichádzať do úvahy ukladanie úhrnného trestu.

Skutok, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej veci, bol dokonaný 07.02.2014. Zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný
vinným trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015
bol dokonaný dňom 22.07.2015. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016
zo dňa 16.11.2016 bol právoplatne uznaný vinným z dvoch prečinov nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorých sa dopustil v dňoch 10.11.2015 a 22.02.2016.

Posledne uvedených trestných činov (teda trestných činov, pre ktoré bol uznaný vinným rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/59/2016 zo dňa 16.11.2016) sa teda obžalovaný
dopustil až po tom, čo mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 (ktorý sa stal právoplatným 05.11.2015), a to teda znamená, že uvedené

prečiny nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona v žiadnom prípade nemôžu byť v súbehu s
pokračovacím zločinom úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol
uznaný vinným v posudzovanej trestnej veci, ani so zločinom týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný vinným vo veci Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015, takže vo vzťahu ku všetkým týmto trestným činom nemôže prichádzať

do úvahy ukladanie úhrnného resp. potom ani súhrnného trestu.

Už len z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné napadnutý výrok rozsudku pre jeho nesprávnosť zrušiť.

Z posudzovaných trestných činov sú v súbehu zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 písm. a/

Tr. zákona, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej veci a zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Spišská Nová ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, keďže medzi spáchaním
uvedených dvoch skutkov nie je žiaden odsudzujúci rozsudok, čo znamená, že ukladanie úhrnného
trestu by prichádzalo do úvahy vo vzťahu k týmto dvom trestným činom, a keďže zločin, pre ktorý bol

obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej veci spáchal skôr, než mu bol doručený trestný rozkaz vo
veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015, prichádza samozrejme
do úvahy ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, (ale ako krajský súd opätovne a
opakovane zdôrazňuje, len vo vzťahu k tomuto trestnému rozkazu).Chybu napadnutého výroku rozsudku mohol krajský súd po jeho zrušení na podklade dôkazov, ktoré
vykonal súd prvého stupňa a dôkazov, ktoré krajský súd vykonal na verejnom zasadnutí, odstrániť sám,

a preto po zrušení napadnutého rozsudku krajský súd následne vo veci sám rozhodol.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Tr. zákona a pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o nich súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vovzťahukosobeobžalovanéhojepotrebnéuviesť,žezmiestabydliskanevyplývajúokrempoukazuna
priestupky žiadne konkrétnejšie údaje. V odpise registra trestov má mimo dvoch už vyššie spomínaných
a rozobratých odsúdení, len jeden záznam, a to z roku 1987 pre trestný čin opilstva, kedy mu bol
ukladanýtrestzákazučinnosti,pričomvtomtoprípadesananehohľadíakobyodsúdenýnebol.Vregistri

priestupkov má záznamy v troch prípadoch, kedy bol uznaný vinným z prečinov proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. (všetkých sa dopustil vo vzťahu ku svojej
vtedajšej manželke), a to 21.02.2013, 09.08.2013 a 10.12.2013.

Mimo už vyššie uvádzaného je potrebné uviesť, že vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.

5T/118/2015 bolo uznesením zo dňa 18.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 8Tos/117/2017 zo dňa 11.12.2017, právoplatne rozhodnuté, že odsúdený Y. G. sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa 27.10.2015 neosvedčil a uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov
vykoná,pričomprevýkontrestubolzaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia

(a uvedený trest v súčasnej dobe aj vykonáva).

Zohľadniac všetky uvádzané skutočnosti, prihliadajúc najmä na osobu obžalovaného, ktorý sa v
prakticky krátkom časovom rozpätí dopustil viacerých trestných činov, podľa názoru krajského súdu
postup, ktorý volil prvostupňový súd ani len vo vzťahu k zločinu, v ktorom je posudzovaný zločin v

súbehu, teda upustenie od uloženia súhrnného trestu neprichádza do úvahy a uložený trest odňatia
slobody vo výmere troch rokov nemožno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa.

Za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný obžalovaný vinným

v posudzovanej veci stanovuje Trestný zákon vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu vo výmere tri až
desať rokov. Za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona je stanovená
trestná sadzba vo výmere troch rokov až osem rokov. Z uvedeného je teda zrejmé, že zločin, pre ktorý
bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanom prípade je prísnejšie trestným, než zločin, vo vzťahu
ku ktorému prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu.

Naviac je potrebné zvýrazniť, že v danom prípade, vzhľadom na to, že trest sa ukladá za dva zločiny
spáchané dvoma samostatnými skutkami, je potrebné v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona
zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody najprísnejšieho trestného činu (teda zločinu podľa
§ 222 ods. 1, 3 Tr. zákona) o jednu tretinu, čo znamená, že horná hranica trestnej sadzby by sa v danom

prípade zvýšila na 13 rokov a 4 mesiace.

Potreba aplikácie § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu
však potom znamená, (keďže sa trest ukladá len za dva trestné činy), že nie je možné súčasne aplikovať
priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných

činov, pretože v takom prípade, by sa jedna a tá istá okolnosť pričítala dvakrát, čo je v rozpore s
ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zákona.

Žiadnu ďalšiu okolnosť, ktorá by bola okolnosťou priťažujúcou, krajský súd v posudzovanej veci nezistil,
naopak zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, konkrétne okolnosť uvedenú v § 36

písm. l/ Tr. zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Pri
ukladanítrestutedamuselbraťkrajskýsúddoúvahy,ževdanomprípadeexistujeprevahapoľahčujúcich
okolností a vzhľadom na to, potom upravoval trestnú sadzbu, konkrétne jej hornú hranicu najprv
postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona, teda jej znížením o jednu tretinu z rozdielu medzi dolnoua hornou hranicou trestnej sadzby a následne postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, čiže zvýšením
takto upravenej hornej hranice o jednu tretinu, čo v konečnom dôsledku znamená ukladanie trestu v
rámci upravenej trestnej sadzby vo výmere 3 roky až 10 rokov 2 mesiace a 20 dní.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti posudzovaného prípadu a ďalšie skutočnosti rozhodné pre
určenie výmery trestu potom obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3,5 roka.
Pre výkon tohto trestu ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním uvedeného trestného činu nebol vo výkone

trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Keďžekrajskýsúdukladalsúhrnnýtrestodňatiaslobody,samozrejme,ževzmysle§42ods.2Tr.zákona
zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/118/2015 zo dňa
27.10.2015, ktorým mu bol pôvodne uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným
odkladom výkonu trestu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 2,5 roka, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.