Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danka Lauková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Csp/88/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215130
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816215130.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci žalobcu A.. A. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom ul. M. S. č. 3, C., zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, ul. J. Kráľa č. 5/A,
Lučenec proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., ul. Kubániho č. 16, Bratislava, IČO:
47 233 516, o zaplatenie 1.463,84 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1.463,84 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne z dlžnej
sumy 1.463,84 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca žalobou zo dňa 24.11.2016, podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
žalovanému zaplatenia 1.463,84 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.10.2012 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť mu
peňažné prostriedky vo výške 1.500,- eur a jeho záväzok poskytnutý úver splatiť v 42 mesačných
splátkach vo výške 80,37 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Reálne mu bola poskytnutá čiastka
vo výške 1.284,25 eur. Žalovaný už pri podpise zmluvy znížil celkovú čiastku poskytnutého úveru o
sumu 215,75 eur, ako odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru. Súčasne dňa 18.10.2012 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť mu peňažné prostriedky vo
výške 1.500,- eur a jeho záväzok poskytnutý úver splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur,
splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Reálne mu bola poskytnutá čiastka vo výške 1.284,25 eur. Žalovaný
už pri podpise zmluvy znížil celkovú čiastku poskytnutého úveru o sumu 215,75 eur, ako odplatu za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (bod 8.4. úverovej zmluvy).
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere (ďalej Úverová zmluva č. 1 a Úverová zmluva č. 2). Predmetné
zmluvy neobsahujú náležitosti požadované zák. č. 129/2010 Z. z. a nachádzajú sa v nich viacnásobné
neprijateľné zmluvné podmienky. V Úverovej zmluve č. 1 a č. 2 absentuje výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. S dôrazom na tzv. legálny výklad (dôvodová správa) § 9 ods. 2 písm. k/
zák. č. 129/2010 Z. z. je potrebné, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný v akej výške,
ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy má vedieť, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, úrokov,
poplatkov. Poskytnuté úvery sa preto považujú za bezúročné a bez poplatkov. Úverová zmluva č. 1 a č.
2, pritom neboli uzavreté v zmysle princípov platných pre občiansko-právne vzťahy pri uzatváraní zmlúv,preto sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (t. j. súhlas s návrhom) musí byť úplné. Podmienkou vzniku
zmluvypretoje,abynávrhnajejuzavretiebolprijatývcelomrozsahu,bezakýchkoľvekzmienavýhrad.V
prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu (výhrady, dodatky, zmeny...) považuje sa za odmietnutie
návrhu ako celku, a za splnenia podmienok v § 43 ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový návrh so
zmenenýmobsahom.ZÚverovejzmluvyč.1ač.2jezrejmé,žemal(žalobca)vyplniťvšetkybody,okrem
bodu 6.: „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur“. Bod 5. Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2 je potrebné
považovať za návrh zmluvy. Poukázal na údaje v bode 5. (návrh zmluvy), ktoré vyplnil pri položkách:
predpokladaná RPMN za úver (v %): 70,01, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí úveru (v %):
63,32.Bod6.Úverovejzmluvyč.1ač.2doplnilžalovaný,pričomvtomtobode,ktorýmábyťpovažovaný
za prijatie návrhu boli uvedené iné údaje ako v bode 5.: RPMN za úver (v %): 65,12%, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 70,01%. Jednostranný úkon: návrh zmluvy z jeho strany
a jednostranný úkon: prijatie návrhu, nie sú zhodné. Zo strany žalovaného pri prijímaní návrhu došlo
k zmenám v údajoch v porovnaní s údajmi uvedenými v jeho (žalobcu) návrhu. Konanie žalovaného,
vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy
(Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2), ale za nový návrh. Nakoľko pre uzatvorenie úverovej zmluvy je obligatórne
stanovená písomná forma a z jeho strany nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu žalovaného, má
za to, že k platnému uzatvoreniu Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2 nedošlo, keďže nebola dodržaná zákonom
určená forma. Predmetné zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi pre nedodržanie písomnej formy (§
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z Prehľadu platieb k Úverovej zmluve č. 1 vyplýva, že v období od
12.12.2012 do 10.2.2015 žalovanému uhradil sumu 2.015,42 eur (súčet všetkých súm pod položkou
„čiastka“).Akmureálneboliposkytnutépeňažnéprostriedkyvovýške1.284,25eurareálnežalovanému
uhradil sumu 2.015,42 eur, potom sa na jeho (žalobcu) úkor obohatil sumou 731,17 eur. Prijímaním
jednotlivých úhrad zo strany žalovaného dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu, nakoľko bez
právneho titulu prijímal úhrady nad rámec istiny úveru za obdobie od 17.3.2014 do 10.2.2015 (z úhrady
pripísanej na účet žalovaného zo dňa 17.3.2014 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 6,58 eur). Z
Prehľadu platieb k Úverovej zmluve č. 2 vyplýva, že v období od 12.12.2012 do 10.2.2015 žalovanému
uhradil sumu 2.016,92 eur (súčet všetkých súm pod položkou „čiastka“). Ak mu reálne boli poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 eur a reálne žalovanému uhradil sumu 2.016,92 eur, potom sa
na jeho (žalobcu) úkor obohatil sumou 732,67 eur. Prijímaním jednotlivých úhrad zo strany žalovaného
dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu, nakoľko bez právneho titulu prijímal úhrady nad rámec
istiny úveru za obdobie od 17.3.2014 do 10.2.2015 (z úhrady pripísanej na účet žalovaného zo dňa
17.3.2014 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 8,08 eur). O skutočnosti, že žalovaný sa na jeho
úkor obohatil, sa dozvedel v priebehu mesiaca jún 2016.
3. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Csp 88/2016-36 zo dňa
29.11.2016, proti ktorému podal prostredníctvom právneho zástupcu odpor žalovaný.
4. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že zákon č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nevyžadoval,
aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov, tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe.
Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo
poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je
prípad Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva, resp.
súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza istina a aj úrok, potom záväzok je
splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné
splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu
istiny a následne na úrok. Úverová zmluva č. 1 a č. 2 obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti,
ako aj počet splátok. Nad rámec toho obsahujú aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi). Pri výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., aký
vyplýva zo žaloby žalobcu, t. j. pri rozpisovaní splátky, by nebolo možné vypočítať údaj o RPMN. Pri
výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 2 k zák. č. 129/2010 Z. z., vychádza z výšky splátky. Pri výpočte
RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu splátka, teda napríklad, že má ísť o súčet splátky istiny alebo
splátku úroku a podobne. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet
bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o
ich súčte. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky a RPMN sa počíta na základe údajov
uvedenýchvzmluveaplatnýchvčasejejuzavretia,potom záverorozpisovanísplátkyznemožňujetentovýpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť
výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako tak zák. č. 129/2010 Z. z. neurčuje, že
pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky podľa § 9 ods. 2 majú spočítať. Ani zo Smernice
Rady 2008/48/ES nevyplýva požiadavka na rozpisovanie platieb, ale na počet platieb. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 13Co 111/2014, a na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15. Ďalej uviedol, že údaj o RPMN nie je možné dohodnúť. Náležitosti pre úverovú
spotrebiteľskú zmluvu, ktoré sú predpísané zákonom, nemajú rovnaký charakter v tom smere, kedy by
ich všetky bolo možné dohodnúť na základe realizácie zmluvnej slobody strán. Tento fakt vyplýva jednak
z toho, že niektoré údaje sú určené priamo štátnym orgánom, zákonom alebo sú určené v dôsledku
zákonom stanoveného pravidla (napríklad vzorec pre výpočet RPMN). Na základe uvedeného tvrdí, že
ustanovenie o uzatváraní zmluvy (návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu) nie je možné mechanicky
aplikovať na všetky náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere, pretože nie všetky sú a objektívne môžu
byť výsledkom dohody zmluvných strán. Keďže pre výpočet RPMN je stanovené pravidlo a tento výpočet
teda nezávisí len od vôle strán, údaj o RPMN nemôže byť objektívne medzi nimi dohodnutý. Okrem toho,
tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť
nedá aj preto, lebo zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje,
a tým je deň uzavretia zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 2 písm. i/, § 9 ods. 2 písm.
j/, Prílohu č. 2 k zák. č. 129/2010 Z. z.. To, že je nereálne, aby žalobca navrhol údaj o RPMN vyplýva
napríklad z toho, že v dobe podania žiadosti nie je napríklad známy termín vyplatenia úveru. Poukázal
na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a na povinnosť prihliadať na jej nepriamy
účinok, formulovanú v jej článku 22 ods. 1, podľa ktorého, keďže táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa článku 10, ods. 2 uvedenej smernice, zmluva
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
miery. Teda aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy sa dá určiť hodnota RPMN. Záver žalobcu
o tom, že by sa RPMN ako údaj mal dohodnúť, odporuje únijnému právu a ide o porušenie článku
22 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Údaj, na ktorý v žalobe poukazuje
ako „navrhovaný údaj RPMN“, objektívne návrhom v zmysle Občianskeho zákonníka nie je, a ani
nemôže byť. Aj z obsahu zmluvných dojednaní vyplýva, že tento údaj označený ako predpokladaná
RPMN je určený na základe predpokladu s tým, že hodnota RPMN schváleného úveru bude nižšia
alebo rovná predpokladanému údaju. Inak povedané, hodnota RPMN nikdy nebude vyššia, ako je údaj o
predpokladanej RPMN a preto je logické, že pokiaľ spotrebiteľ akceptuje predpokladanú RPMN, potom
konečný jej údaj (ktorý je nižší) zodpovedá tomuto jeho rozhodnutiu. Uplatnil námietku premlčania vo
vzťahu k uplatňovanému nároku v časti tých súm, ktoré podľa tvrdení žalobcu mali byť uhradené v
období od 17.3.2017 do 24.11.2014. Žaloba, ohľadne uvedenej časti, bola na súd podaná po uplynutí
premlčacej lehoty.
5. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7Csp 88/2016-50 zo dňa 2.1.2017 platobný rozkaz č. k. 7Csp
88/2016-36 zo dňa 29.11.2016, zrušil.
6. V podaní zo dňa 18.1.2017, predloženom prostredníctvom právneho zástupcu žalobca uviedol,
že žalovaný navodzuje dojem, že zastáva (žalobca) názor, že údaj o RPMN sa dá stranami zmluvy
dohodnúť. Je mu jasné, že údaj RPMN je stanovený na základe výpočtu v zmysle Prílohy č. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Je však zásadný rozdiel v tom, keď dodávateľ v návrhu zmluvy uvedenú
hodnotu RPMN „X“, v prijatí návrhu zmení na „Y“, bez vedomosti spotrebiteľa o tejto zmene. Podľa jeho
názoru jednotlivé produkty, ktoré ponúkajú poskytovatelia spotrebiteľských úverov, majú spĺňať kritéria
nastavené príslušnými právnymi predpismi a nemá byť snahou dodávateľov prinášať na trh produkty, a
až potom majú snahu „napasovať“ na daný produkt zákon. Na danú problematiku je potrebné nazerať z
tohto pohľadu, že produkt bol nastavený od počiatku mimo zákonný rámec, akoby sa žalovaný spoliehal
na to, že k posudzovaniu zákonnosti by nikdy nemalo dôjsť. Mechanizmus uzatvárania Úverovej
zmluvy č. 1 a č. 2, spoločne s ich konštrukciou a formuláciou dojednaní obsiahnutých vo Všeobecných
obchodných podmienkach, považuje za nejasný, nezrozumiteľný a odporujúci základným princípom
uzatvárania zmluvných vzťahov v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako dodávateľ mu ako
spotrebiteľovi ponúkol produkt (spotrebiteľský úver). Dňa 15.10.2012 mu predložil zmluvný formulár,
ktorý následne vyplnil (žalobca): bod 5. a bola v ňom uvedená aj napr. výška úroku, hodnota RPMN
za úver, ako aj hodnota RPMN za revolving, a tiež údaje špecifikujúce odplatu za poskytnutý úver.
Žalovaný bol povinný uviesť zákonom obligatórne stanovené náležitosti spotrebiteľského úveru (napr.aká bude výška mesačnej splátky, do kedy bude trvať úverový vzťah...), pričom aj na základe týchto
informácií sa mal (žalobca) rozhodnúť, či o tento produkt za daných podmienok má záujem, alebo
nie. Po prejavení záujmu z jeho strany, za podmienok stanovených v bode 5. Úverovej zmluvy č. 1 a
č. 2, došlo dňa 15.10.2012 k podpisu: návrhu zmlúv. Následne však dňa 18.10.2012 došlo k zmene
podmienok Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2 zo strany žalovaného, o ktorých nebol (žalobca) upovedomený,
keďže po 15.10.2012 už nemohol ovplyvniť obsah návrhu zmlúv. V prípade, ak by žalovaný prijal návrh
s dohodnutým obsahom podmienok v žiadosti (návrhu), došlo by k platnému uzatvoreniu zmlúv, avšak
v dôsledku zmeny podmienok návrhu k platnému uzatvoreniu Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2, nedošlo.
Ak dodávateľ hodnoty jednotlivých už zákonom obligatórnych náležitostí zmení, podľa jeho názoru,
zo strany dodávateľa sa nejedná o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. K uzatvoreniu zmluvy (Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2) teda môže logicky dôjsť, až po prijatí
nového návrhu spotrebiteľom. Z jeho (žalobcu) strany nedošlo k prijatiu nového návrhu a súčasne pre
nedostatok písomnej formy nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Hoci Úverová
zmluva č. 1 a č. 2 sú neplatnými právnymi úkonmi, považuje opätovne za potrebné poukázať na
to, že žalovaný bol povinný v nich uviesť výšku splátky a súčasne, aká časť z každej splátky bude
pripisovaná na istinu, aká časť na úroky a prípadne poplatky. Až po splnení týchto podmienok možno
hovoriť o naplnení litery § 9 ods. 2 psím. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. a súčasne by došlo aj k jeho
informovaniu ako spotrebiteľa, napr. o tom, v akom rozsahu bude znižovaná istina uhradením každej
splátky, alebo či väčšina splátky bude započítaná na úrok, istinu, či poplatky. Je pritom nepochybné, že
na výpočet RPMN sa použije údaj o splátke ako celku a samostatné rozpisovanie splátky má dopad
v praxi najmä na dostatočnú informovanosť spotrebiteľa. K rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora
C-42/15 uviedol, že pokiaľ by vnútroštátne súdy začali automaticky vykladať vnútroštátne právo výlučne
v súlade so smernicou, išlo by zároveň o výklad contra legem, ktorý tvorí prekážku priznania nepriameho
účinku smernice, čiže prekážku eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva. Pokiaľ sa v zmysle
slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje rešpektovanie náležitostí v podobe „výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, z ktorej jasne vyplýva potreba uvádzania výšky,
počtu a termínov splátok osobitne vo vzťahu k istine, úrokom a poplatkom, potom je na mieste na toto
ustanovenie zákona stále prihliadať. Uviedol, že z vyjadrenia žalovaného k žalobe nie je zrejmé, na
základe čoho by mala byť pohľadávka premlčaná. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť v mesiaci
jún 2016. Žaloba na súd bola podaná v mesiaci novembri 2016, t. j. všetky plnenia bez právneho titulu
za obdobie od novembra 2013 boli uplatnené v rámci 3 ročnej a pri zachovaní 2 ročnej premlčacej doby.
7. Žalovaný v podaní zo dňa 16.2.2017, predloženom prostredníctvom právneho zástupcu poukázal
na to, že žalobca neuviedol žiadny skutkový a ani právny dôvod, na základe ktorého by sa dal prijať
záver o tom, že hodnota RPMN medzi účastníkmi zmluvy sa dá dohodnúť. Na jednej strane pritom tvrdí
(žalobca), že nezastáva názor o tom, že RPMN sa dá dohodnúť, no zároveň uvádza, že medzi návrhom
a jeho prijatím došlo k zmene. Pri porovnaní oboch prejavov vôle je zrejmé, že tvrdená zmena sa dotýka
RPMN. Tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky, ako ho prezentuje súdu, t. j. v požiadavke rozpisovať
splátku na časť: úrok, istinu a prípadne iné poplatky, je nielen porušením únijného práva, ale popiera aj
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, ktoré sa touto otázkou zaoberalo. Tvrdenie
žalobcu o nadradení národnej „prísnejšej“ právnej úpravy, je konštatovaním v rozpore s európskou
legislatívou. Ak by súd prijal tvrdenie žalobcu, že vnútroštátny zákon má mať prednosť, znamenalo by
to, že členský štát by článok 22 smernice 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere a celý jej obsah mohol
účinne negovať tým, že by prijal inú úpravu nad rámec smernice. Pokiaľ žalobca tvrdí, že o svojom
nároku sa mal dozvedieť v mesiaci jún 2016, tak toto tvrdenie je nelogické, pretože ak všetky skutkové
okolnosti mal k dispozícii v čase, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, tak vedomosť
o právnej kvalifikácii takéhoto nároku, nie je pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty ani
podstatná a ani rozhodujúca. Žalobcovi nič pritom nebránilo ani v čase, kedy k vzniku tvrdeného nároku
malo dôjsť, uplatňovať svoj nárok.
8. V podaní zo dňa 6.3.2017 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-42/15 na viacerých miestach pripomína požiadavky, ktoré dodávatelia
vo veľkom rozsahu porušujú a porušovali. Konkrétne ide o požiadavky určitosti, stručnosti, presnosti,
jasnosti a zrozumiteľnosti, ktoré musia dodávatelia dodržiavať v zmluvných vzťahoch so slabšou
zmluvnou stranou. V súvislosti s údajom o RPMN opätovne uviedol, že nebol oboznámený s novou
výškou RPMN pri podpisovaní Úverovej zmluvy č. 1 a č. 2. RPMN (percentuálne vyjadrené celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom), je pritom v Úverovej zmluve č. 1 a č. 2 určená vo výške
70,01%. RPMN v takejto výške považuje za v rozpore s dobrými mravmi pre jej neprimeranú výšku. Vsúvislosti s otázkou plynutia subjektívnej premlčacej doby dal do pozornosti to, že po právnej stránke
nevedel (a reálne to nemožno od neho ani očakávať): a/ posúdiť zmluvný formulár, ktorý mu bol
predložený ako zmluva o spotrebiteľskom úvere (Úverová zmluva č. 1 a č. 2), b/ podriadiť zmluvu
režimu zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu 18.10.2012, ktorý predpis je lex specialis k
Občianskemu zákonníku, c/ aplikovať príslušné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne
vzniku právnych úkonov, d/ vyhodnotiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným
právnym úkonom, resp., že v nej absentujú náležitosti, e/ nevedel o skutočnosti, že žalovaný má právny
titul iba na zaplatenie istiny úveru. Na základe uvedeného, preto možno logicky dospieť k záveru, že sa
mohol o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške dozvedieť až v mesiaci jún 2016 od svojho
právneho zástupcu.
9. Súd vo veci (i s poukazom na ustanovenie § 295 Civilného sporového poriadku) vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 7C 13/2015,
s predžalobnou výzvou, so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, so Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, s prehľadom platieb.
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
11. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
vyplýva, že žalobca ako dlžník žiadal žalovaného o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok:
poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, počet splátok 42, splatnosť 15. deň v mesiaci,
mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver a úroky
za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková
sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 45,60%. V Žiadosti / Zmluve je ďalej uvedené, že
poskytnutá čiastka revolvingu je 790,84 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.
j. revolving a úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. V bode 6.: údaje o schválenom
revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť v 15.
deň v mesiaci po dobu 42 mesiacov, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť (t. j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur, RPMN za úver 65,12%,
ročná úroková sadzba 70,01%, priemerná RPMN za úver 45,60%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84
eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving a úroky za celú dobu čerpania
revolvingu 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75%. Žiadosť / Zmluva je
žalobcom podpísaná dňa 15.10.2012 a žalovaným dňa 18.10.2012.
12. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
vyplýva, že žalobca ako dlžník žiadal žalovaného o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok:
poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, počet splátok 42, splatnosť 15. deň v mesiaci,
mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver a úroky
za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková
sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 45,60%. V Žiadosti / Zmluve je ďalej uvedené, že
poskytnutá čiastka revolvingu je 790,84 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.
j. revolving a úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. V bode 6.: údaje o schválenom
revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- eur, splatnosť v 15.
deň v mesiaci po dobu 42 mesiacov, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 eur, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť (t. j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur, RPMN za úver 65,12%,
ročná úroková sadzba 70,01%, priemerná RPMN za úver 45,60%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84
eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving a úroky za celú dobu čerpania
revolvingu 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75%. Žiadosť / Zmluva je
žalobcom podpísaná dňa 15.10.2012 a žalovaným dňa 18.10.2012.13. Podľa bodu 7. veta prvá Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX a Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX dlžník, spoludlžník a veriteľ sa v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti / Zmluvy).
14. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené: číslo Zmluvy: XXXXXXXXXX, schválená výška úveru: 1.500,- eur,
splatnosť úveru: 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky
úveru: 15.12.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 15.5.2016, periodicita splácania úveru:
mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 15., celková výška úveru: 1.500,-
eur, RPMN úveru: 65,12%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy: 45,60%,
schválená výška revolvingu: 902,92 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 902,92
eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 80,37 eur, RPMN po vykonaní revolvingu
(predpokladaná výška): 70,01%, úverový limit: 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t. j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle
čl. 8., ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby: 215,75 eur, ročná úroková sadzba úveru: 70,01%,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving a úroky za celú dobu
čerpania revolvingu): 1.928,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21%, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 8,75%, dátum nadobudnutia platnosti Zmluvy: 18.10.2012, dátum nadobudnutia
účinnosti Zmluvy: 18.10.2012.
15. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 18.10.2012 je uvedené: číslo Zmluvy: XXXXXXXXXX, schválená výška úveru: 1.500,- eur,
splatnosť úveru: 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky
úveru: 15.12.2012, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 15.5.2016, periodicita splácania úveru:
mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 15., celková výška úveru: 1.500,-
eur, RPMN úveru: 65,12%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy: 45,60%,
schválená výška revolvingu: 902,92 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 902,92
eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 80,37 eur, RPMN po vykonaní revolvingu
(predpokladaná výška): 70,01%, úverový limit: 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t. j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle
čl. 8., ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby: 215,75 eur, ročná úroková sadzba úveru: 70,01%,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving a úroky za celú dobu
čerpania revolvingu): 1.928,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu: 76,21%, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 8,75%, dátum nadobudnutia platnosti Zmluvy: 18.10.2012, dátum nadobudnutia
účinnosti Zmluvy: 18.10.2012.
16. Z prehľadu platieb č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu
2.015,42 eur: dňa 12.12.2012 85,15 eur, dňa 14.1.2013, dňa 15.2.2013, dňa 13.3.2013, dňa 10.4.2013,
dňa 15.5.2013, dňa 14.6.2013, dňa 16.7.2013, dňa 15.8.2013, dňa 16.9.2013, dňa 17.10.2013, dňa
16.11.2013, dňa 11.12.2013: po 80,37 eur, dňa 16.1.2014 80,50 eur, dňa 18.2.2014, dňa 17.3.2014, dňa
17.4.2014, dňa 21.5.2014, dňa 17.6.2014: po 80,37 eur, dňa 21.7.2014 81,- eur, dňa 21.8.2014 81,-
eur, dňa 24.9.2014, dňa 22.10.2014, dňa 9.1.2015, dňa 10.2.2015: po 80,37 eur.
17. Z prehľadu platieb č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu
2.016,92 eur: dňa 12.12.2012 85,15 eur, dňa 14.1.2013, dňa 15.2.2013, dňa 13.3.2013, dňa 10.4.2013,
dňa 15.5.2013, dňa 14.6.2013, dňa 16.7.2013, dňa 15.8.2013, dňa 16.9.2013, dňa 17.10.2013, dňa
16.11.2013, dňa 11.12.2013: po 80,37 eur, dňa 16.1.2014 82,- eur, dňa 18.2.2014, dňa 17.3.2014, dňa
17.4.2014, dňa 21.5.2014, dňa 17.6.2014: po 80,37 eur, dňa 21.7.2014 81,- eur, dňa 21.8.2014 81,- eur,
dňa 24.9.2014, dňa 22.10.2014, dňa 9.1.2015, dňa 10.2.2015: po 80,37 eur.
18. Na určených termínoch pojednávaní žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
premlčacia doba mohla najskôr začať plynúť až po ukončení procesu bezdôvodného obohacovania sa,
kedy bola ustálená výška úhrad, nadobudnutých bez právneho titulu. Žalovaným uplatnená námietka
premlčania je pritom zneužitím práva, i odvolacie súdy hodnotili jeho postupy ako nekalé obchodné
praktiky, resp. uplatňovanú výšku odplaty ako úžernícku. Uplatnená námietka premlčania je v rozpore
s dobrými mravmi.19. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že požiadal JUDr. Andreja Cifru, advokáta o poskytnutie právnej služby.
Pred a počas konania č. 7C 13/2015 táto služba bola zameraná na to, či zrážky z jeho mzdy sú
mu vykonávané dôvodne. V priebehu mesiaca júna 2016, resp. v jesennom období roku 2016 sa od
JUDr. Andreja Cifru dozvedel, že úvery zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, splatil nad rámec poskytnutej sumy. Až vtedy bolo možné
vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. So žalovaným sa na mechanizme vzniku Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, nedohodli.
Obchodná zástupkyňa žalovaného sa nevyjadrila, že by žalovaný po posúdení jeho schopnosti ako
dlžníka splácať úver, bol oprávnený jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť splátok úveru,
RPMN. Na tom, čo bude neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv sa nedohodli. Za návrh na uzavretie Zmlúv
považuje Žiadosť zo dňa 15.10.2012 (bod 5.). V čase jej podpisu, nedokázal po právnej stránke posúdiť
zmluvné formuláre, ktoré mu žalovaný predložil ako Žiadosť / Zmluvu, nevedel zmluvy podriadiť režimu
Zákona o spotrebiteľských úveroch, nevedel aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
ohľadom vzniku právneho úkonu, resp. obligatórnych náležitostí Zmlúv, nedokázal vyhodnotiť, či sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi, či žalovaný má nárok len na zaplatenie istiny úveru.
20.Žalobcažalobouzodňa15.1.2015,podanouprostredníctvomprávnehozástupcu,vkonanívedenom
na Okresnom súde Prievidza č. k. 7C 13/2015 domáhal sa aj toho, aby súd určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 a Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č.
XXXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, sú neplatné. V uvedenom konaní súd ako predbežnú posudzoval
otázku neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 a Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Po zistení, že ide o neplatné právne úkony, rozsudkom č. k. 7C
13/2015-169 zo dňa 16.2.2016 určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.10.2012 a Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012, sú neplatné
z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky predpokladá, že medzi veriteľom a dlžníkom existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto
pohľadávka vznikla (Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500016521). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že ak sú postihnuté absolútnou neplatnosťou
hlavné záväzkové vzťahy, absolútne neplatné sú aj zabezpečovacie prostriedky, t. j. Dohody o zrážkach
zo mzdy dlžníka. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd Trenčín rozsudkom č. k. 4Co
229/2016-194 zo dňa 12.4.2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX sú neplatnými právnymi úkonmi pre nedodržanie písomnej formy
vzmysle§40ods.1Občianskehozákonníka(nestretlisapísomnéprejavyvôleobochúčastníkovzmluvy
uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže neboli oboma účastníkmi zmluvy podpísané tie isté
zmluvné podmienky), a keďže dohody o zrážkach zo mzdy majú vo vzťahu ku zmluvám o revolvingovom
úvere akcesorický vzťah, z dôvodu neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere, sú neplatné aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX.
21. V konaní č. k. 7C 13/2015 pred rozhodnutím vo veci samej, súd uznesením č. k. 7C 13/2015-75 zo
dňa 9.2.2015 nariadil predbežným opatrením žalovanému a tiež zamestnávateľovi žalobcu, zdržať sa
použitia i Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX.
22. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 17Co 726/2015-95
zo dňa 22.7.2015 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
23. Z výsluchu svedkyne O. U. v konaní č. 7C 13/2015 vyplýva, že po tom ako žalobca na Žiadosti /
Zmluve realizoval podpis, bola predložená do centrály žalovaného za účelom jej schválenia. Pred
podpisom sa žalobca vyjadril o úver v akej výške a s akou dobou splatnosti, má záujem. Následne mu
oznámila výšku mesačnej splátky, RPMN, úrokovú sadzbu.
24. Z výsluchu svedkyne M. N. (predtým A.) vyplýva, že údaje v bode 6. Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a v bode 6. Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, boli vyplnené v
centrále žalovaného.25. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 15.10.2012 aj ku dňu 18.10.2012,
právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
26.Podľa§37citovanéhozákonaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 43c citovaného zákona, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
28. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá citovaného zákona zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
29. Podľa § 44 ods. 2 veta prvá citovaného zákona prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady
alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
30. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
31. Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
32. Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
33. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 15.10.2012 aj ku dňu 18.10.2012,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
34. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
35. Žalobca predmetom súdneho konania urobil nárok o zaplatenie sumy 1.463,84 eur s príslušenstvom,
uplatňovanej titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
36. Súd, ako predbežnú posudzoval otázku (ne)platnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.10.2012.
37. Posúdenie uvedenej predbežnej otázky v konaní č. 7C 13/2015, pre súd v konaní č. 7Csp 88/2016 by
bolo záväzné len v prípade, ak by bola riešená vo výroku rozsudku vo veci samej (§ 228 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Riešenie otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné.
38. Zo Zmluvných dojednaní (bod 2. čl. 2.1.) Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári
veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom je
návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a
nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku
úveru a súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru
znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude
vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere, bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany
veriteľa.39. Vznik zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu predpokladá dva jednostranné právne úkony
dvoch rozličných strán, a to navzájom adresované a obsahovo sa zhodujúce. Uzavretie zmluvy spravidla
prebieha tak, že po prejave vôle jednej strany, ktorá chce uzavrieť určitú zmluvu, prejaví druhá strana
vzájomným úkonom svoj súhlas.
40. Dňa 15.10.2012 žalobca podpísal formulárové žiadosti, ktoré sú návrhom na uzavretie R. o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
41. Forma právneho úkonu je oproti obsahu, spôsobom vyjadrenia prejavu vôle. Z tohto hľadiska musí
mať každý právny úkon nejakú formu.
42. Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy v niektorých prípadoch vyžadujú, aby sa právny úkon
urobil len v určitej forme, napr. len písomne (§ 46). V takom prípade ide o zákonnú (obligatórnu) formu
právneho úkonu, od ktorej sa účastníci zmluvy nemôžu odchýliť.
43. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu 15.10.2012 aj ku dňu
18.10.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
44. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas)
musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom
rozsahubezakýchkoľvekzmienavýhrad.Vprípade,žeodpoveďnanávrhobsahujemodifikáciuobsahu,
resp. dodatky, výhrady, obmedzenia, či iné zmeny, považuje sa odmietnutie návrhu ako celku, za zánik
pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový
návrh, so zmeneným obsahom. Občiansky zákonník teda v súvislosti s rozsahom prijatia návrhu na
uzavretie zmluvy, vychádza z princípu: akceptácia musí byť zrkadlovým odrazom návrhu.
45. Zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože
ustanovenie § 43a a nasledujúce Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a účastníci
občianskoprávnych vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť. Osobitný kontraktačný proces odlišný od
bežného uzavretia zmluvy, môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 17Co 40/2016 a ďalej JUDr. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký
Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 354).
46. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX a zo Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX (z formulára návrhu zmlúv) jednoznačne vyplýva, že dlžník
(žalobca) mal vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6.
47. Žalobca predložil žalovanému formulárové Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, t. j. v súlade
s ustanovením § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzavretie zmluvy veriteľovi. S poukazom na
ustanovenie § 44 by jednotlivé zmluvy boli uzatvorené okamihom prijatia jeho návrhu žalovaným, avšak
ak prijatie návrhu obsahuje modifikácie, považuje sa v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 za nový návrh,
ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobcom).
48. Žalovaný v bode 6. formulárových predtlačí (ktorý bod pri podávaní žiadostí nemohol vyplniť dlžník)
uviedol iné údaje oproti návrhu z bodu 5. a to u: RPMN za úver (u Žiadosti / Zmluvy č. 8500016520:
65,12%, u Žiadosti / Zmluvy č. XXXXXXXXXX: 65,12%), u RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (u
Žiadosti / Zmluvy č. 8XXXXXXXXX: 70,01%, u Žiadosti / Zmluvy č. XXXXXXXXXX: 70,01%).
49. Súd posudzoval aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a to z hľadiska toho, či ide o
prijatie návrhu s takým obsahom, ako predložil dlžník (žalobca).
50. Súd zistil, že v Oznámeniach veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX sú ďalšie zmeny, napr. dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej
splátky úveru, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8, ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby
(ide o niektoré z náležitostí, ktoré vyžaduje zák. č. 129/2010 Z. z., aby boli obsahom zmluvy).
51. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, tiež nie je
možné považovať za prijatie návrhu predloženého žalobcom.52. Konanie žalovaného (veriteľa) nie je, s poukazom na vyššie uvedené zistenia, možné považovať
za prijatie návrhu (návrhov) na uzatvorenie zmluvy (zmlúv), ale za nový návrh (návrhy). Dojednanie v
Zmluvnýchpodmienkach,žedlžníksúhlasístým,ževeriteľjeoprávnenýpoposúdeníschopnostidlžníka
splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode
5., nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platnú zmluvu (zmluvy) bez toho, aby
dlžník takýto nový návrh (návrhy) prijal. Išlo by totiž o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné
dojednanie. Pre platnosť Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX . a Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, sa v týchto prípadoch vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie.
53. Žalovaný v priebehu konania prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že keďže pre výpočet
RPMN je stanovené pravidlo, a teda tento výpočet nezávisí len od vôle strán, údaj o RPMN nemôže
byť objektívne medzi nimi dohodnutý. Okrem toho, tento údaj sa objektívne v čase podania návrhu
na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere navrhnúť nedá aj preto, lebo zákonná úprava výslovne
stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje, a tým je deň uzavretia zmluvy. Tiež uviedol, že
pokiaľ spotrebiteľ akceptuje predpokladanú RPMN, potom konečný jej údaj (ktorý je nižší), zodpovedá
tomuto jeho rozhodnutiu.
54. Údaj o RPMN je stanovený na základe výpočtu v zmysle Prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Napriek tomu súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného a poukazuje na to, že po tom čo
dodávateľ zistí (ustáli) podmienky (aký bude i údaj o RPMN) poskytnutia úveru pre spotrebiteľa a tieto
zašle spotrebiteľovi (Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi), nič mu nebráni vyžiadať si k
tomuto písomný súhlas od spotrebiteľa (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
18Co 62/2016), ktorý by bol následne posudzovaný ako akceptácia zmeneného návrhu.
55. V konaní nebolo preukázané, že by jednotlivé návrhy žalovaného, ako veriteľa vyplnené v bode 6.
Žiadostí o poskytnutie úveru (v Oznámení veriteľa) boli totožné so Žiadosťami žalobcu, resp., že by
takéto nové návrhy žalobca (ako dlžník) prijal, a to písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu (návrhov)
žalobcu žalovaným obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh (návrhy), išlo o nový návrh a dlžník
(žalobca) ho mal možnosť prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v písomnej forme, Občiansky
zákonník nedodržanie tejto formy v ustanovení § 40 ods. 1 postihuje absolútnou neplatnosťou. Je
pravdou, že v ustanovení § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu 15.10.2012 a ku dňu
18.10.2012 je uvedené, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva nemá písomnú formu a tiež, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10
ods. 1, a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Z uvedeného ustanovenia zo slovného spojenia: „ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu“, podľa názoru súdu je možné vyvodiť, že sa nejedná o situácie uzavretia tých spotrebiteľských
zmlúv, ktoré sú zmluvnými stranami uzatvárané v písomnej forme, pričom k prijatiu návrhu nedôjde v
celosti, ale odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, čím zanikne pôvodný návrh a odpoveď
na návrh sa považuje za nový návrh so zmeneným obsahom, ktorý však druhou stranou (t. j. tým, kto
adresoval pôvodný návrh) nie je prijatý (zmluva nevznikla), ale o situácie, keď zmluvné strany prejavujú
vôľu (prezentujú ju navonok) iným výslovným spôsobom než písomne, a to prostredníctvom hovorenej
reči (ústne), technickými prostriedkami, konkludentne, atď., a pritom prijatím návrhu na uzavretie zmluvy
(Zmluvy o revolvingovom úvere) bez zmien a doplnkov došlo ku zmluvnému konsenzu (zmluva vznikla).
V prejednávanej veci, pri posudzovaní vyššie uvedenej predbežnej otázky nebolo zistené, že by išlo o
takúto situáciu, t. j. uzavretie Zmlúv iným výslovným spôsobom, než písomne. Z ustanovenia § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu 15.10.2012, ale ani ku dňu 18.10.2012 pritom nie je
možné vyvodiť, že by úmyslom zákonodarcu bolo to, že má ísť i o situácie, ak je zmluva uzatváraná v
písomnej forme, absolútne neplatná.
56. Ako to už bolo uvedené, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmlúv v písomnej forme, Občiansky zákonník
nedodržanie tejto formy v ustanovení § 40 ods. 1 postihuje absolútnou neplatnosťou. Z uvedeného
vyplýva, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, sú neplatnými právnymi úkonmi pre nedodržanie písomnej formy v zmysle ustanovenia
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neplatnými právnymi úkonmi nie sú preto, že v nich je nesprávne
uvedený alebo neuvedený niektorý zákonom požadovaný údaj (čo by malo za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru), ale preto, že sa nestretli písomné prejavy vôle oboch účastníkovZmlúv o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobcom a žalovaným neboli podpísané tie isté zmluvné
podmienky (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 4Co 229/2016).
57. Bez ohľadu na uvedený právny názor, súd považuje za potrebné uviesť i to, že ak by žalovaný prijal
písomný návrh žalobcu na uzavretie Zmluvy (Zmlúv) o revolvingovom úvere bez modifikácie obsahu a
došlo by ku zhode prejavov vôle (konsenzus), úroky 70,01% ročne sú v rozpore s dobrými mravmi (§
39 Občianskeho zákonníka). V súlade s dobrými mravmi je totiž len také konanie veriteľa, ktorý sa pri
úvere uspokojí, bez ohľadu na to v akej situácii sa dlžník nachádza, s primeranou výškou odplaty za
užívanieposkytnutejistiny,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.
Najvýznamnejšou normou regulujúcou spoločenské vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je zákon o
spotrebiteľských úveroch, ktorý však žiadnym spôsobom nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení
o vadnosti právnych úkonov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca mal za celkovo poskytnutý úver
1.500,- eur za 3,5 roka vrátiť sumu 3.375,54 eur. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje
tak vysoké dvojciferné číslo (70,01%) odôvodňuje zvýšenú pozornosť z hľadiska vadnosti právneho
úkonu. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v mesiaci októbri 2012, bežný
úrok za úvery poskytované bankami predstavoval 12,89%. Pravdou je, že z ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 15.10.2012 a aj ku dňu 18.10.2012 vyplýva, že odplata
nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pod finančným trhom treba rozumieť trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia
v konkurenčnom prostredí, prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb kapitálu medzi
jednotlivými subjektmi. Ako to už bolo uvedené, priemerná úroková miera v bankách za poskytované
spotrebiteľské úvery predstavovala 12,89%, ktorú úrokovú mieru úrok 70,01% prekračuje o viac ako 5
násobok. Žalovaný nepreukázal, že by aj iné nebankové subjekty bežne poskytovali úvery (vo výške
1.500,-eur)zaodplatu70,01%,aanizdoterajšejrozhodovacejčinnostisúdutakétozistenianevyplývajú.
Postaveniežalovaného,akonebankovéhosubjektumunedávaoprávneniebezakýchkoľvekobmedzení
určovať výšku úrokov zo spotrebiteľských úverov. Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa
spotrebiteľovi poskytne, či už žalovaným alebo aj iným nebankovým subjektom, úver s úrokom viac
ako 5 krát prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Úrok z úveru
vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho
zákonníka), nemožno obhajovať princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho
vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1MCdo 1/2009, Najvyššieho súdu Českej
republiky č. k. 21Cdo 1484/2004). Súd poukazuje i na to, že súdy sa už značne kriticky vyjadrili aj
k nižším úrokovým sadzbám: rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo 26/2011
(48%), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1MCdo 1/2009 (60%), Krajského súdu Prešov č.
k. 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku zo dňa 13.3.1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver
s rozdielom o 12% (percentuálnych bodov) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný.
Súd tiež poukazuje na to, že hoci v prípade nebankových spoločností existuje vyššia miera rizikovosti,
úroky nimi požadované by nemali presahovať dvojnásobok úrokových sadzieb používaných bankami pri
poskytovaníporovnateľnýchspotrebiteľskýchúverov.Týmtospôsobomjedostatočnevyjadrenázvýšená
miera rizika nebankových subjektov pri poskytovaní spotrebiteľských úverov (porovnaj rozhodnutie
Krajského súdu Prešov č. k. 7Co 30/2013).
58. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
59. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
60. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
61. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod
na plnenie nevznikol). Jeho obsahom je, aby ten, kto sa obohatil z niektorých dôvodov uvedených v
zákone, obohatenie vydal naspäť tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.62.Bezdôvodnéobohateniemásubsidiárnycharakteravzťahujesanaprípady,ktorénemožnopodriadiť
pod inú právnu normu.
63.Vprípadeplneniazneplatnéhoprávnehoúkonujevznikbezdôvodnéhoobohateniazaloženýnatom,
že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Predpokladom úspešného uplatnenia
nárokuovydaniebezdôvodnéhoobohateniazískanéhozneplatnéhoprávnehoúkonujepredchádzajúce
vyriešenie otázky, či išlo o neplatný právny úkon.
64. V priebehu konania žalovaný uplatnil námietku premlčania žalobcu.
65. Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, ktorá je upravená v ustanovení § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej.
66. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
67. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
68. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
69. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to
subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre
uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania
bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného
konania, jej dĺžka je tri roky, a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku
v rozsahu 10 rokov.
70.Preurčeniezačiatkuplynutiaobjektívnejpremlčacejdobypodľa§107ods.2Občianskehozákonníka
je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na splnenie predpokladov pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) potom nemôže dôjsť
predtým, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Subjektívna premlčacia doba, preto môže začať
plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty.
71. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolností, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j., keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe oprávneného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol
dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci
z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu plynutia
subjektívnej premlčacej doby relevantné (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 1Cdo 67/2011, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co 315/2017, Občanský zákonník:
Komentář, Svazek I., Jiří Švestka, Jan Dvořák, Josef Fiala ..., Wolters Kluwer, a.s., 2014, s. 1570, § 621).
72. V podaní zo dňa 6.3.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, v súvislosti s otázkou
plynutia subjektívnej premlčacej doby uviedol, že po právnej stránke nevedel (a reálne to nemožno od
neho ani očakávať): a/ posúdiť zmluvný formulár, ktorý mu bol predložený ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere (Úverová zmluva č. 1 a č. 2), b/ podriadiť zmluvu režimu zákona č. 129/2010 Z. z., v znení
účinnom ku dňu 18.10.2012, ktorý predpis je lex specialis k Občianskemu zákonníku, c/ aplikovať
príslušné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne vzniku právnych úkonov, d/ vyhodnotiť,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, resp., že v nej absentujú
náležitosti, e/ nevedel o skutočnosti, že žalovaný má právny titul iba na zaplatenie istiny úveru, a pretomožno logicky dospieť k záveru, že o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške sa mohol dozvedieť
až od svojho právneho zástupcu.
73. Judikatúra začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby (ako to už bolo uvedené v bode 71.)
objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie.
Iba takto chápaný začiatok behu premlčacej lehoty, možno totiž dokazovať.
74. To, kedy si žalobca vec nechal právne posúdiť (v zmysle vyššie citovanej judikatúry), relevantné
nemôže byť. Žalovaný by v takom prípade ani nemal žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej
lehoty by závisel iba od tvrdenia žalobcu. Bolo by nepreukázateľné, či sa žalobca o právnom posúdení
nedozvedel skôr a zároveň by bolo otázne, z akého dôvodu o právne posúdenie nepožiadal skôr.
75. Vedomosť žalobcu o tom, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX nevznikli, je potrebné viazať k dátumu 18.10.2012. V tento deň
mu žalovaný: a/ oznámil, že úver schválil (č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), b/ a do bodu 6.
Žiadosti / Zmluvy doplnil údaje o schválenom revolvingovom úvere. Odpoveď na návrh obsahovala
modifikáciu obsahu a považovala sa za nový návrh so zmeneným obsahom, ktorý žalobcom prijatý
nebol (o tom, že ho: nový návrh so zmeneným obsahom neprijal, vedomosť mal). V tento deň mal tiež
vedomosť o tom, že úroky z oboch úverov predstavujú 70,01% ročne, ktorá výška už na prvý pohľad
sa javí neprimerane vysoká.
76. Pre posúdenie okamihu vedomosti žalobcu o tom, že žalovanému uhrádza platby nad rámec
poskytnutej istiny je významné, kedy preukázateľne získal informácie, na základe ktorých si mohol
urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby titulom predmetných zmlúv presiahli výšku istiny
úveru, poskytnutého mu žalovaným. Tým, že splátky úveru platí sám dlžník v jemu známej výške
(resp. do nariadenia neodkladného opatrenia v konaní č. 7C 13/2015 zrážkami zo mzdy, ktoré mu
vykonával jeho zamestnávateľ, čo zistil z výplatnej pásky), je možné úsudok o okamihu zaplatenia sumy,
zodpovedajúcej istine urobiť na základe matematického výpočtu, ktorý nie je zložitý. Preto sa dlžník
(žalobca) musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom,
kedy hradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Nitra
č. k. 6Co 220/2015, Krajského súdu Trenčín č. k. 17Co 372/2015, č. k. 17Co 315/2017, Krajského súdu
Žilina č. k. 7Co 185/2016). Žalobca začiatok platieb nad rámec poskytnutej istiny od dátumu: 17.3.2014,
prezentoval priamo v žalobe, ako tvrdenie.
77. Žalobca do 17.3.2014 istinu poskytnutého úveru (č. 8500016520 a č. XXXXXXXXXX) splatil a od
tohto dátumu plnil nad rámec istiny. Premlčacia subjektívna lehota je dvojročná. Žalobca podal žalobu
dňa 24.11.2016.
78. Žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu v časti
tých súm, ktoré mali byť uhradené v období od 17.3.2014 do 24.11.2014 (doba presahujúca dvojročnú
premlčaciu lehotu).
79.Námietkapremlčaniauplatnenážalovanýmzaobdobieuvedenévbode77.,bolauplatnenádôvodne.
V ďalších častiach rozsudku ju však súd bude posudzovať z hľadiska toho, či je v rozpore s dobrými
mravmi. Za potrebné súd ďalej považuje uviesť to, že ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka
na prejednávanú vec nemožno aplikovať. V prípade neplatnej alebo zrušenej zmluvy aplikačná prax
súdov už ustálila na závere, že uvedené ustanovenie dopadá na všetky prípady, keď synalagmatický
vzťah vznikol zo zákona. Ak tomu tak je, možnosť účinne vzniesť námietku premlčania je podľa § 107
ods. 3 Občianskeho zákonníka obmedzená. Súd nemôže napríklad prihliadnuť na námietku premlčania
v konaní, v ktorej sa žalobca domáha vrátenia kúpnej ceny oproti vydaniu veci, ktorá bola predmetom
kúpnej zmluvy, ak predmetom prevodu vlastníckeho práva bola nehnuteľnosť a v dôsledku absolútnej
neplatnosti zmluvy vôbec nedošlo k prevodu vlastníctva.
80. V období od 25.11.2014 do 10.2.2015 (dátum poslednej úhrady úveru č. XXXXXXXXXX) žalobca
nad rámec istiny uhradil sumu: 80,37 eur dňa 9.1.2015 a 80,37 eur dňa 10.2.2015, celkovo 160,74 eur.
81. V období od 25.11.2014 do 10.2.2015 (dátum poslednej úhrady úveru č. XXXXXXXXXX) žalobca
nad rámec istiny uhradil sumu: 80,37 eur dňa 9.1.2015 a 80,37 eur dňa 10.2.2015, celkovo 160,74 eur.82. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
83. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu
možnosťposúdiť,čijevýkonsubjektívnehoprávavsúladesdobrýmimravmi,aaktaknieje,požadovanú
ochranu odoprieť.
84. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného proti
nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek
právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka však miesto má,
ale iba v prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva.
85. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu v priebehu konania uviedol, že žalovaným uplatnená
námietka premlčania odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázal na dlhoročnú prax
žalovaného, keď si za poskytnuté úvery uplatňuje výšku odplaty, ktorá je úžernícka a jeho postupy i
odvolacími súdmi v obdobných konaniach boli hodnotené, ako nekalé obchodné praktiky.
86. Žalovaný a jeho postupy, sú súdu z rozhodovacej praxe známe. Ako nebankový subjekt, v predmete
svojej podnikateľskej činnosti dlhodobo má aj poskytovanie úverov. V súlade s povinnosťou odbornej
starostlivosti, má pritom poznať a dodržiavať právne predpisy, a to aj ustanovenie § 43a a nasledujúce
Občianskehozákonníka,ktorémajúkogentnýcharakter.Akotoužbolouvedenévodôvodnenírozsudku,
údaj o RPMN je síce stanovený na základe výpočtu v zmysle Prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, avšak po zistení jeho percentuálnej výšky, nič žalovanému nebránilo vyžiadať si písomný
súhlas žalobcu ako spotrebiteľa, a ktorý by následne bol posudzovaný ako (ne)akceptácia zmeneného
návrhu. Žalovaný vedel, že uvedeným spôsobom nepostupoval a že zmluva (zmluvy) o úvere potom
nemohla vzniknúť (nedodržaná písomná forma právneho úkonu), a nemá nárok na nezákonné úroky.
Napriek tomu prijímal úhradu finančných prostriedkov (70,01% úroky, ktorých výška je nemorálna),
na ktoré nemal nárok. Spoliehal sa pritom na neinformovanosť žalobcu (spotrebiteľa), resp. na jeho
nedostatočnú informovanosť. Uplatnenie námietky premlčania žalovaným, je tak prejavom zneužitia
právanaúkoržalobcu.Tentozásahdosubjektívnychprávžalobcujevážnyavdemokratickejspoločnosti
s ohľadom na verejnú mienku neakceptovateľný s cieľom poškodiť druhý subjekt (žalobcu). Preto súd
na námietku premlčania uplatnenú žalovaným za obdobie od 17.3.2014 do 24.11.2014, neprihliadol.
87. V období od 17.3.2014 do 24.11.2014 (úver č. 8500016520) žalobca uhradil sumu 570,43 eur: dňa
17.3.2014 80,37 eur (avšak z tejto sumy bezdôvodné obohatenie predstavuje 6,58 eur), dňa 17.4.2014
80,37 eur, dňa 21.5.2014 80,37 eur, dňa 17.6.2014 80,37 eur, dňa 21.7.2014 81,- eur, dňa 21.8.2014
81,- eur, dňa 24.9.2014 80,37 eur, dňa 22.10.2014 80,37 eur.
88. V období od 17.3.2014 do 24.11.2014 (úver č. 8500016521) žalobca uhradil sumu 571,93 eur: dňa
17.3.2014 80,37 eur (avšak z tejto sumy bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 8,08 eur), dňa
17.4.2014 80,37 eur, dňa 21.5.2014 80,37 eur, dňa 17.6.2014 80,37 eur, dňa 21.7.2014 81,- eur, dňa
21.8.2014 81,- eur, dňa 24.9.2014 80,37 eur, dňa 22.10.2014 80,37 eur.
89. Za obdobie od 17.3.2014 do 10.2.2015 bezdôvodné obohatenie u úveru č. XXXXXXXXXX
predstavuje sumu 731,17 eur (160,74 eur plus 570,43 eur). Žalobca uhradil žalovanému sumu 2.015,42
eur celkovo a poskytnutá mu bola suma 1.284,25 eur. Rozdiel medzi uvedenými sumami je 731,17 eur.
90. Za obdobie od 17.3.2014 do 10.2.2015 bezdôvodné obohatenie u úveru č. XXXXXXXXX1
predstavuje sumu 732,67 eur (160,74 eur plus 571,93 eur). Žalobca uhradil žalovanému sumu 2.016,92
eur celkovo a poskytnutá mu bola suma 1.284,25 eur. Rozdiel medzi uvedenými sumami je 732,67 eur.
91. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.463,84 eur (731,17 eur plus 732,67 eur).
92. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania.93. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
94. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
95. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
96. Ak zmluva ani zákon neuvádza, kedy má byť záväzok splnený, stáva sa povinnosť dlžníka plniť
splatnou na základe požiadania veriteľa. Ide najmä o záväzok na náhradu škody alebo záväzok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Bez výzvy (požiadania) veriteľa na plnenie nevzniká v týchto
prípadoch dlžníkovi povinnosť plniť a dlžník nemôže byť v omeškaní.
97. Pred podaním žaloby žalobca dňa 21.11.2016 (č. l. 12) vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy do 23.11.2016. Od 24.11.2016 sa začalo omeškanie so zaplatením sumy 1.463,84 eur.
98. V konaní ide o nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v období od 17.3.2014
do 10.2.2015 (nie pred 1.2.2013 - § 10c vyhl. č. 87/1995 Z. z.), preto výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Ku
dňu 24.11.2016 úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,00% a výška úrokov z
omeškania je 5,00%. Je potrebné uviesť, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vzniká v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr.
plnenie z neplatnej zmluvy). V prejednávanej veci, ako to už bolo uvedené, záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikol v období od 17.3.2014 do 10.2.2015.
99. Súd priznal žalobcovi 5,00% úroky z omeškania ročne zo sumy 1.463,84 eur od 24.11.2016.
100. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
101. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
102. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo.
103. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 100%.
104. Osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.