Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203771
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116203771.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: W.. W. Q., nar.

XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, X., právne zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova
28, Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: PUBLISHING HOUSE, a.s. so sídlom Jána Milca 6,
Žilina, IČO: 46 495 959, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom
Sidónie Sakalovej 190, Bytča, IČO: 47 256 591, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2016, rozšírenou podaním zo dňa 1.4.2016 v spojení s

úpravouzodňa24.1.2018domáhalsúdnehovýroku,vktorombysúdvnávrhuoznačenémužalovanému
I. uložil povinnosť do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť
z webovej stránky https: //www.zilinskyvecernik.sk/clanok/rudiny/2752/ , článok s názvom: „Rudiny“, z webovej stránky https: //www.zilinskyvecernik.sk/
clanok/vidiet-do-hlav/2896/ , článok s názvom:
„Vidieť do hláv“, z webovej stránky , článok
s názvom: „Suterén“, z webovej stránky ,

článok s názvom: „Barikáda“, z webovej stránky , článok s názvom: „Poslanci sa bránia proti obvineniu z
korupcie“, z webovej stránky , článok
s názvom: „Realitný obchod“, z webovej stránky , článok s názvom: „Nabalí sa niekto na pozemkoch?“, z webovej
stránky , článok s názvom: „Dajme im
šancu!“, z webovej stránky ,článoksnázvom„Musiasavysťahovať,hocivšetkozaplatili“,zwebovejstránky, článok s názvom „Cintorínska lotéria“ a z
webovej stránky , článok s názvom „Umlčať!“.

II. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
ospravedlniť sa žalobcovi zverejnením nasledovného textu na úvodnej stránke webového portálu
www.zilinskyvecernik.sk a ponechať ho zverejnený najmenej 7 dní na

tomto mieste, a to takto:
Žalovaný zverejní nadpis ospravedlnenia v čiernej farbe a vo veľkosti a druhu písma názvu článku
pôvodne zverejneného žalovaným na , a to v
tomto znení:Ospravedlnenie W. Q.
Žalovaný bezprostredne pod nadpisom ospravedlnenia zverejní text v čiernej farbe a vo veľkosti

a druhu písma názvu článku pôvodne zverejneného žalovaným na , a to v tomto znení:
V dňoch 6.7.2015 - 15.2.2016 sme na webových stránkach www.zilinskyvecernik.sk zverejnili článok s názvom „Suterén“ a následne aj ďalšie články s názvami
„Rudiny“, „vidieť do háv“, „Barikáda“, „Poslanci sa bránia proti obvineniu z korupcie“, „Realitný obchod“,

„Nabalí sa niekto na pozemkoch?“, „Dajme im šancu!“, „Musia sa vysťahovať hoci všetko zaplatili“,
„Cintorínska lotéria“ a „Umlčať!“. Zverejnením nepravdivých a neoverených tvrdení a hanlivých výrokov
v týchto článkoch sme zasiahli do práva na česť a ľudskú dôstojnosť Igora Chomu, za čo sa mu týmto
ospravedlňujeme.

III. Žalovaný je povinný do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia ospravedlniť

sa žalobcovi zverejnením ospravedlnenia v týždenník Žilinský večerník na strane 2, a to takto:
Žalovaný zverejní nadpis ospravedlnenia vo veľkosti, farbe a druhu písma názvu článku pôvodne
zverejneného v týždenníku Žilinský večerník na strane 2 dňa 25.8.2015 s názvom „Suterén“, a to v tomto
znení:

Ospravedlnenie W. Q.
Žalovaný bezprostredne pod nadpisom ospravedlnenia zverejní text ospravedlnenia vo veľkosti, farbe
a druhu písma článku pôvodne zverejneného v týždenníku Žilinský večerník na strane 2 dňa 25.8.2015
s názvom „Suterén“, a to v tomto znení:

Vdňoch6.7.2015-16.2.2016smevtýždenníkuŽILINSKÝVečerníkzverejniličlánoksnázvom„Suterén“
a následne aj ďalšie články s názvami „Rudiny“, „Vidieť do hláv“, „Barikáda“, „Poslanci sa bránia proti
obvineniu z korupcie“, „Realitný obchod“, „Nabalí sa niekto na pozemkoch?“, „Dajme im šancu!“, „Musia
sa vysťahovať hoci všetko zaplatili“, „Cintorínska lotéria“ a „Umlčať!“. Zverejnením nepravdivých a
neoverených tvrdení a hanlivých výrokov v týchto článkoch sme zasiahli do práva na česť a ľudskú

dôstojnosť W. Q., za čo sa mu týmto ospravedlňujeme.

IV. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť
žalobcovi 30 tisíc eur (slovom tridsaťtisíc eur) z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to do troch
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

ARGUMENÁCIA ŽALOBCU

2. Žalobca návrh odôvodňoval tým, že žalobca v čase rozhodnom pre toto konanie pôsobil a naďalej
pôsobí vo funkcii primátora Mesta Žilina, poslanca NR SR a poslanca Žilinského správneho kraja a
priamo sa tak podieľa na chode verejnej moci. Vo veciach práva na ochranu osobnosti tak osoba žalobcu
spadá do kategórie osôb verejne činných, resp. osôb verejného záujmu. Žalovaný je okrem iného
vydavateľom regionálneho týždenníka - ŽILINSKÝ Večerník a prevádzkovateľom spravodajského on-

line portálu www.zilinskyvecernik.sk a zodpovedá ako vydavateľ za
obsah ním vydávanej periodickej tlače v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej
tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení
neskorších predpisov, ďalej len „tlačový zákon“.

3.ŽalovanývtýždenníkuŽILINSKÝVečerníkvobdobíod7.7.2015do16.2.2016publikovalsériučlánkov
a komentárov, a to predovšetkým:
- článok s názvom „Rudiny“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 7.7.2015
na str. 2 a na webovej adrese,
- článok s názvom „Vidieť do hláv“ publikovaný dňa 18.8.2015 na str. 2 a na webovej adrese

- článok s názvom „Suterén“ publikovaný dňa 25.8.2015 na str. 2 a na webovej adrese,
- článok s názvom „Barikáda“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 2.9.2015 na str. 2 a na
webovej adrese,- článok s názvom „Poslanci sa bránia proti obvineniu z korupcie“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej
forme dňa 2.9.2015 na str. 5 a na webovej adrese,
- článok s názvom „Realitný obchod“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 16.9.2015 na str.

2 a na webovej adrese,
- článok s názvom „Nabalí sa niekto na pozemkoch?“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa
16.9.2015 na str. 1 a na webovej adrese,
- článok s názvom „Dajme im šancu!“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 29.9.2015 na
str. 2 a na webovej adrese,

- článok s názvom „Musia sa vysťahovať, hoci všetko zaplatili“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej
forme dňa 29.9.2015 na str. 5 a na webovej stránke,
- článok s názvom „Cintorínska lotéria“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 20.10.2015 na
str. 2 a na webovej adrese,
- článok s názvom „Umlčať!“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 16.2.2016 a sprístupnený
na webovej stránke.

4. Žalovaný pritom obvykle upútaval pozornosť čitateľov na predmetné články aj na titulnej strane
vybraných vydaní týždenníka ŽILINSKÝ Večerník. Ústrednou myšlienkou, ktorá je obsiahnutá v
koncepcii všetkých namietaných článkov, je účelové očierňovanie, osočovanie a škandalizovanie osoby
žalobcu prostredníctvom uvádzania nepravdivých tvrdení a tendenčne vytváranej atmosféry článkov

navodzujúcich celkový dojem, že činnosť žalobcu je nesociálna a v rozpore so záujmami občanov.
Žalovaný sa v evidentnej snahe po senzácii a bez predloženia relevantných dôkazov usiluje verejnosti
predložiť celkový obraz žalobcu ako človeka, ktorý rôznymi praktikami koná v rozpore s verejným
záujmom, vznáša nepodložené obvinenia z trestných činov, čím mu vkladá do úst vyjadrenia, ktoré zo
strany žalobcu nikdy nezazneli. To všetko len za účelom vytvoriť o žalobcovi ucelený obraz, ktorý sa

snaží autor článkov systematicky vybudovať. Autorom namietaných článkov zasahujúcich do osobnosti
žalobcu je vždy jeden a ten istý autor - p. Michal V., ktorý je zároveň šéfredaktorom týždenníka
ŽILINSKÝVečerník.Články,resp.mediálnakampaňjekoncipovanázjavnetendenčneaobsahujeokrem
nepravdivých tvrdení aj hanlivé označenia smerujúce voči osobe žalobcu.

5. V článku s názvom „Rudiny“ žalovaný vyslovuje viaceré domnelé, zavádzajúce a nepravdivé
tvrdenia, ktoré majú navodzovať dojem, že žalobca neslúži občanom. Takýmto tvrdením možno celkom
jednoznačne rozumieť aj „Nech už si primátor Q. myslí čokoľvek (syndróm G.: Vyhraj voľby, môžeš
všetko?), zvolený bol najmä preto, aby slúžil občanom a kvalitná služba verejnosti dnes nespočíva v tom,
že budem z pozície sily presadzovať to, čo jednoducho chcem“. Žalovaný tak vytvára pred verejnosťou

ilúziu konania žalobcu, ktorý „môže všetko“ a toto „všetko“ si aj prostredníctvom použitia sily presadí.
Takétovýrokyžalovanéhomajúnaosobužalobcuznevažujúcicharakter,poškodzujúcijehodobrémeno,
nakoľko celkom zjavne naznačujú nemorálnu, ba až neoprávnenú a protizákonnú činnosť žalobcu.

6. V článku s názvom „Vidieť do hláv“ žalovaný opätovne prezentovaním neoverených a najmä

nepravdivýchinformáciíďalejvytváraabudujeobrazžalobcuakoosoby,ktorákonávrozporesverejným
záujmom. Uvedený článok sa týka situácie okolo pozemkov mestskej krytej plavárne v Žiline. K uvedenej
situácii sa žalobca, resp. hovorca mesta Žiliny vyjadril na oficiálnom webe mesta v článku s názvom
„Vedenie mesta chráni pozemky plavárne“, tu žalobca vyvrátil že by sa v spornom prípade dalo uvažovať
o konaní v rozpore so záujmami občanov a objasnil dôvody, pre ktoré svojim konaním chráni uvedené

pozemky. Výroky žalovaného o tom, že ide o „demagogickú kampaň plnú výmyslov...“ nemožno preto
považovať za iné ako za zavádzajúce a nepravdivé a vytvárajú celkový obraz žalobcu ako osoby
nedôveryhodnej, či konajúcej v rozpore so všeobecným záujmom.

7. V článku s názvom „Suterén“ žalovaný za použitia irónie popisuje konanie žalobcu ako nasmerované

voči záujmom mesta a jeho občanov. Naviac, autor sa v článku nevyhýba použitiu preháňania, ktoré
je podľa názoru žalobcu celkom za hranicu prijateľnosti, ako aj za hranicu novinárskej etiky. Žalovaný
uvádza „vedeniu mesta Žilina sa podarilo to, o čo sa posledné týždne horúčkovito snažilo, teda uchrániť
majetok mesta. Občania si môžu gratulovať. Na plavárni nebude v zime tieniť žiadna nevzhľadná
nafukovacia hala na plážový volejbal. Žiadne decká nebudú od septembra do apríla kaličiť svoje telá

pri športe, namiesto toho, aby pekne v teple sedeli pred počítačom a venovali sa facebooku, prípadne,
počítačovým hrám. A tí starší nemusia mať strach, že ich rovesníci, nebodaj, neprídu do krčmy, lebo sa
rozhodnú zahrať si plážový volejbal. Nie. Pred týmito „neduhmi“ nás vedenie mesta bezpečne uchránilo.
Ale to zďaleka nie je všetko. Rovnako vedenie mesta uchránilo majetok plavárne pred škandalóznouvýmenou 14 bežných metrov za 14 iných bežných metrov, na ktorých mohla zadarmo vzniknúť pláž pre
rodiny s deťmi a zeleň“. Takéto použitie irónie autor na záver článku dopĺňa o ďalšie tvrdenia, snažiace sa
zdiskreditovať a očierniť osobu žalobcu: „Ale pri kauze zámeny pozemkov na plavárni nás už neprekvapí

nič. Kampaň mesta je totiž plná výmyslov a klamstiev. A navyše, je úplne scestné a nemorálne, ak
18 poslancov hlasovalo za výmenu (pôvodne dokonca 2), a len šiesti boli proti, a aj napriek tomu
sa rozhodnutím primátora neuskutoční, hoci nakladanie s majetkom mesta je výlučne v kompetencii
mestského zastupiteľstva. Suterén!" Opäť bez akýchkoľvek dôkazov žalovaný uvádza tvrdenia, podľa
ktorých má byť údajná kampaň plná „klamstiev" a „výmyslov“. Tieto tvrdenia sú však vo svojom kontexte

celkom tendenčné a skresľujúce, nepodložené avšak osočujúce tvrdenia dotýkajúce sa cti a dôstojnosti
žalobcu.

8. V uvedenom článku žalovaný zachádza ešte ďalej, keď žalobcu celkom explicitne obviňuje z pokusu
o vyhrážanie sa. Uvedeného sa mal žalobca dopustiť, keď počas zasadnutia mestského zastupiteľstva
uviedol výrok: „V Česku už existujú judikáty na to, keď poslanci vedome hlasovali za niečo, čo

je protizákonné“. Uvedeným výrokom si pritom žalobca len dovolil upozorniť poslancov mestského
zastupiteľstva v Žiline, že pri ich hlasovaní nemôžu hlasovať za uznesenia, ktoré by boli v rozpore so
zákonom. Kriminalizovanie žalobcu za uvedený výrok možno opätovne považovať za prekročenie hraníc
novinárskej etiky. Žalovaný nadväzujúc na uvedený výrok nadväzuje svojou interpretáciou toho, ako
treba výroku rozumieť a podsúva čitateľovi názor, ako by výroku mal rozumieť on keď žalovaný uvádza:

„Aj k tomuto sa primátor Žiliny uchýlil v snahe „presvedčiť“ ich, aby za návrh nehlasovali. Keby bol autor
tohto textu v koži člena mestského zastupiteľstva prítomného na zasadnutí, nemohol by túto vetu zobrať
inak, ako pokus o vyhrážanie sa. Ako inak sa to dá pochopiť? „Ak zahlasuješ za, môže sa stať, že pôjdeš
do basy“. Aj takto sa to dá vyložiť“.

9. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že ako zásah do jeho osobnosti možno považovať aj to, že
žalovaný sa s cieľom vyvolania senzácie, či určitého pobúrenia vo verejnosti nezdržal ani konania,
pri ktorom použil v priamej reči výroky, ktoré nikdy od žalobcu v kontexte vyššie uvedených tvrdení,
nevyšli. Žalovaný pritom celkom explicitne uvádza: „Tvrdé? Áno, veľmi tvrdé a niečo také by z úst
primátora krajského mesta vyjsť nikdy nemalo.“ Vkladanie výrokov naznačujúcich vyhrážanie sa do úst

žalobcu opätovne nemožno vnímať inak ako nesúladné s akýmikoľvek štandardmi novinárskej etiky
a novinárskeho povolania ako takého. Interpretáciu ako má čitateľ rozumieť upozorneniu mestských
poslancov od žalobcu uvedenému vo výroku počas zasadnutia mestského zastupiteľstva podáva
žalovaný aj na záver, a to odkazom na známy výrok E. Y. adresovaný K. B. počas rozpravy v Národnej
rade Slovenskej republiky. Žalovaný doslovne uvádza: „Toto je úplný suterén a dá sa to prirovnať k

známemu výroku E. Y., keď v parlamente očastoval K. Lipšica slovami: „G. do basy, ty hajzel!" Miera
expresivity použitého výroku vylučuje akúkoľvek možnosť čo i len „prirovnať" použité slová žalobcu, k
tomuto výroku.

10. Ďalším článkom, ktorým žalovaný vytvára obraz žalobcu ako osoby konajúcej v rozpore so záujmami

mesta a občanov, ktorých zastupuje, je článok s názvom „Barikády". V článku žalovaný opäť uvádza
zmes nepravdivých informácií či vyfabulovaných tvrdení, a to s vyššie uvedeným cieľom. Inak totiž
nemožno v kontexte už skôr spomenutých výrokov rozumieť tvrdeniam ako: „Čo však absolútne
nedomyslel (na počudovanie), to sú nahlas vyslovené obvinenia z možného podplatenia poslancov...",
či „Obviniť totiž bez dôkazov z korupčného správania K. C., ktorý je v zastupiteľstve od Nežnej revolúcie

a má teda veľkú podporu verejnosti, či P., ktorý je práve v boji s korupciou aktívny, sa totiž rovná úderu
pod pás alebo vyhláseniu vojny, ak chcete". V uvedenom kontexte od žalobcu nikdy nezazneli akékoľvek
obvinenia týkajúce sa možného spáchania trestného činu korupcie ktorýmkoľvek z poslancov. Obvinenie
žalobcu z vyslovenia podozrení na páchanie trestnej činnosti žalobcu v očiach verejnosti diskredituje a
znižuje jeho vážnosť o to viac, že žalovaný ďalej uvádza: „Ak totiž mal na svoje tvrdenia dôkazy, bolo

jeho povinnosťou ich posunúť orgánom činným v trestnom konaní. Ak to neurobil a korupčné správanie
neoznámil, sám sa dopustil trestného činu neoznámenia trestného činu." Žalovaný tak vytvorením fikcie
toho čo mal žalobca vysloviť, vyfabuloval konanie, pri ktorom sa sám žalobca dopustil trestného činu.
Žalovaný tak už žalobcu neobviňuje len z konania v rozpore s verejným záujmom, ale ho dokonca sám
obviňuje z páchania trestnej činnosti. V kontexte vyššie uvedených tvrdení o spáchaní trestného činu

žalobcu, žalovaný poukazuje na použitie fyzického násilia zo strany žalobcu. Žalovaný v tomto zmysle
uvádza: „A aj keď sa zdá, že hrubou silou dosiahol v kauze „nafukovacia hala" čiastkové víťazstvo...".
Takéto tvrdenie sa však opätovne nezakladá na pravde a neoprávnene zasahuje do dobrého mena
žalobcu s cieľom jeho diskreditácie.11. Na článok „Barikády“ žalovaný nadväzuje v rovnakom čísle týždenníka článkom s názvom „Poslanci
sa bránia proti obvineniu z korupcie“, ktorý opäť raz obsahuje nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia

osočujúce osobu žalobcu. V článku žalovaný opätovne uvádza tvrdenia o tom, že žalobca mal naznačiť
„...že niektorí z poslancov sa mohli nechať korumpovať v súvislosti s hlasovaním o zámene pozemkov
na výstavbu nafukovacej haly na žilinskej plavárni." Žalobca poukazuje aj na zmenu rétoriky žalovaného,
keď v článku „Barikády" uvádza tvrdenia o nahlas vyslovených obvineniach z korupcie, zatiaľ čo v
článku uvedenom v tomto bode uvádza „už len“ naznačenia, že niektorí poslanci sa mohli nechať

korumpovať. Oba prípady sú vážnym zásahom do cti a vážnosti osoby žalobcu, nakoľko sa nezakladajú
na pravde a sú vytvorené len s cieľom poškodiť jeho osobu v očiach verejnosti. Žalovaný sa nijakým
spôsobom nesnažil pravdivosť svojich tvrdení overiť a žalobcovi tak nedal priestor k tomu, aby sa k
jeho tvrdeniam a obvineniam vyjadril. Žalovaný v snahe dosiahnuť v očiach verejnosti vyššiu dôkaznú
hodnotu článku uvedeného v bode 20 uviedol na záver tvrdenie: „Primátor W. Q. a hovorca G. V.
do uzávierky neodpovedali." Uvedené tvrdenie sa však nezakladá na pravde, nakoľko žalobca nebol

žalovaným pred zverejnením inkriminovaných výrokov akýmkoľvek spôsobom oslovený.

12. Žalovaný v článku „Realitný obchod" uvádza: „W. Q. sa svojho nominanta v Žiline Investe
zbavil a podal trestné oznámenie. To mu však nebránilo, aby spoločníkovi zo súkromnej firmy,
ktorá pravdepodobne mohla na obchode so železnicami zarobiť namiesto firmy, v ktorej má mesto

nadpolovičnú väčšinu, dal vypracovať „hodnoverný" znalecký posudok na ďalší realitný obchod." V
snahe o cielenú a dlhodobú kampaň zameranú proti osobe žalobcu uvádza žalovaný ďalšie nepravdivé a
zavádzajúce tvrdenia, ktoré sa dotýkajú dôveryhodnosti a vážnosti žalobcu v očiach verejnosti. Uvedené
tvrdenie je silne zavádzajúce, nakoľko navodzuje dojem konania žalobcu, ktoré je v rozpore s verejným
záujmom. Skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o nepravdivé informácie dokumentuje aj fakt, že

žalovaný v čísle 40 ŽILINSKÉHO Večerníka zo dňa 29.9.2015 na str. 3 uverejnil opravu v súlade s § 7
tlačového zákona a oprava sa týka práve tvrdení uvedených v článku s názvom „Realitný obchod".

13. Negatívny obraz žalobcu žalovaný ďalej vytvára aj v článku zverejnenom v tom istom čísle ako

predchádzajúci článok. V článku s názvom „Nabalí sa niekto na pozemkoch?“ žalovaný uvádza:
„Zaujímavé však je, že človek, ktorý sa zrejme mohol nabaliť na tomto kšefte s pozemkami, kde mestská
firma prišla o 115-tisíc eur, sa objavil o pár mesiacov pri ďalšom pochybnom kšefte s pozemkom."
Opätovne však ide o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Pravdivým tvrdením je fakt, že predtým ako
Mesto Žilina predložilo poslancom návrh na odkúpenie pozemkov na Solinkách, dalo si vypracovať

riadny znalecký posudok tak, aby bolo s verejnými prostriedkami nakladané hospodárne a efektívne.
Pojem „kšeft" pritom možno rozumieť ako „nečestné konanie", „mať s niekým podozrivé vybavovačky“.

14. Žalovaný v očiach verejnosti dlhodobo cielene snaží vytvoriť obraz žalobcu ako osoby konajúcej
v neprospech verejnosti a poškodiť dobré meno žalobcu, možno ilustrovať aj na sérii článkov týkajúcej

sa užívania mestského bytu rodinou pani Ševčíkovej. V článku s názvom „Dajme im šancu“ žalovaný
uvádza „Aj keď je totiž Ing. Q. hrdým predstaviteľom
ľavicovej sociálno-demokratickej strany SMER, v jeho rozhodnutiach by sme sociálny rozmer niekedy
hľadali márne. Inak to nie je ani v prípade rodiny pani E.." Uvedeným tvrdením sa snaží žalovaný
poukázať na žalobcu ako na osobu bez sociálneho cítenia a takto prezentované tvrdenia sú však bez

pravdivého uvedenia pozadia celého prípadu zjavne za hranicami oprávnenej kritiky a ako bolo uvedené,
prispievajú k dlhodobej snahe o očiernenie žalobcu.

15. Na uvedený článok nadväzuje žalobca v rovnakom čísle ďalším článkom s názvom „Musia sa
vysťahovať, hoci všetko zaplatili", v ktorom sa nachádzajú viaceré nepravdivé tvrdenia, spoločne

znižujúce vážnosť žalobcu v očiach verejnosti. Žalovaný uvádza „Musia sa vysťahovať, hoci všetko
zaplatili“, uvedené tvrdenie však nie je pravdivé, nakoľko rodina E. sa musela z bytu vysťahovať z toho
dôvodu,žejejkudňu31.5.2012nájomnývzťahzanikolaodtohočasubytužívalabezplatnéhoprávneho
titulu. Žalovaný zároveň nesprávne a zavádzajúco uvádza tvrdenia o tom, že žalobca mal dať rodine
písomný prísľub o tom, že sa nebude musieť vysťahovať. Dôkaz toho, ako žalovaný používa nepravdivé

tvrdenia o žalobcovi, zasahujúce do jeho dobrého mena a povesti, možno ilustrovať aj na zverejnení
opravy v ŽILINSKOM Večerníku č. 45 zo dňa 3.11.2015 na str. 5 a oprava sa dotýka nepravdivých tvrdení
oprípaderodinyp.E.uverejnenýchžalovanýmvŽILINSKOMVečerníkuvč.43zodňa20.10.2015nastr.
1 v článku s názvom „Náhradné bývanie za trojnásobok dôchodku“ a v rovnakej oprave boli zverejnenéinformácie aj o nepravdivých skutkových tvrdeniach žalovaného v ŽILINSKOM Večerníku v č. 40 zo dňa
29.9.2015 na str. 5 v článku „Musia sa vysťahovať, hoci všetko zaplatili“.

16.Žalovanýv článkusnázvom„Cintorínskalotéria“uvádzaďalšievýrokydotýkajúcesactiadôstojnosti
osoby žalobcu. Autor v článku predkladá čitateľovi názor, podľa ktorého „Kto však pozná mentálne
pochody a rozsah manažérskej práce W. Q., nemohol ani na sekundu zapochybovať, ako bude celá
akcia prebiehať. Sedieť totiž na radnici, v parlamente, v zastupiteľstve ŽSK, dozornej rade NDS,
v Sevaku.., to naozaj dáva len málo možností, ako stopercentne pripraviť a domyslieť takú citlivú

problematiku, akou je správa cintorínov, zlučovanie škôl, CVČ alebo spoplatnenie parkovania“. Uvedené
použitie irónie a preháňania len posilňuje obraz žalobcu, ktorý žalovaný sústavne cielene buduje, a to
ako osoby nekompetentnej, naviac s nižšou mentálnou výbavou.

17. V článku s názvom „Umlčať!“ opätovne žalovaný v snahe po senzácii a bez predloženia relevantných
dôkazov popisuje konanie žalobcu ako nasmerované voči záujmom mesta a jeho občanov - tentokrát

učiteľov. Znevažujúce tvrdenia žalovaného „W. Q. sa čuduje, že s ním žilinskí učitelia nekomunikujú.
Zrejme si myslí, že sú padnutí na hlavu?“. K uvedenej otázke si žalovaný hneď aj odpovedá, opätovne
znevažujúcim spôsobom voči osebe žalobcu, keď žalovaný uvádza: „Čo je ale najhoršie, primátorove
návrhy na riešenie sú úplne scestné a idú nielen proti učiteľom, ale aj proti deťom a rodičom. Veď to
čo navrhuje, smeruje opäť len k rušeniu škôl (tentoraz spomína dve) a prepúšťaniu zamestnancov.“

Žalovanýcelýčlánokuzatváratvrdenímškandalizujúcimosobužalobcu,keďnamargojehokomunikácie
s učiteľmi uvádza: „ Q. ako primátor by ma štrajkujúcich učiteľov podporiť a spolu s nimi žiadať od štátu
viac peňazí pre mestské školy. On sa však správa ako funkcionár SMER-u. Potrebuje ich umlčať.“ To v
čitateľovi vyvoláva dojem o konaní žalobcu, ktoré je nemorálne a zamerané proti všetkým učiteľom.

18. Žalobca si je vedomý, že ako politik musí rešpektovať zúžené hranice ochrany svojej osobnosti
v konfrontácii so slobodou prejavu novinárov, avšak v uvedenom kontexte poukazuje aj na to, že i v
mediálnej kritike politikov a verejne činných osôb existujú limity. ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi
konštatoval, že i kontroverzní politici (hoci sám žalobca sa nestavia do role kontroverzného politika)
požívajú ochranu pred výrokmi, ktoré majú za cieľ stigmatizovať jeho osobu a ktoré môžu vyvolať

násilie a nenávisť (ESĽP vo veci Lindon, Otchakovsky-Laurens a July v. Francúzsko z 22.10.2007).
Žalobca je presvedčený, že pri zverejňovaní namietaných článkov neboli dodržané základné zásady
novinárskej etiky. Informácie a tvrdenia zverejnené v článkoch sú nepravdivé, skresľujúce, nevyvážené
a neobjektívne. Žalovaný, resp. autor článkov, neinformovali v článkoch verejnosť pravdivo a vecne,
ale špekulatívnym spôsobom predostreli verejnosti nepravdivé tvrdenia a hanlivé výroky o osobe

žalobcu. Predovšetkým, pokiaľ ide o priame a nepriame obviňovanie žalobcu z páchania trestného činu,
považuje žalobca za neakceptovateľné, aby informácie s takým závažným obvinením boli zverejnené
bez možnosti, aby sa k nej v rámci článku mohol žalobca ako dotknutá osoba vyjadriť. Namietané
výroky kategoricky obviňujú žalobcu zo spáchania trestného činu, resp. hanlivé označenia jeho osoby
nie sú vyžadované ani záujmom spoločnosti, ani funkciami médií pri vykonávaní verejnej kontroly,

pretože nesledujú verejný záujem informovať verejnosť, ale priamo útočia na žalobcu, a to tvrdeniami,
ktoré sú nepreukázané, hanlivé a tým hrubo prekračujúce hranice slobody prejavu stanovené právnym
poriadkom a príslušnou judikatúrou.
19. Žalobca nenamieta len jednotlivé negatívne konotácie výrokov o jeho osobe, ale zdôrazňuje najmä
ústrednú myšlienku žalovaného (resp. autora článkov), ktorou bol nepochybne šokovať verejnosť a

osobu žalobcu škandalizovať a potupiť, a nie poukazovať na problémy verejného záujmu. Účelom
zverejnenia predmetných článkov nebolo primerane a pravdivo informovať verejnosť, ale najmä privolať
pozornosť čitateľa, a to za cenu rozporu s právami a oprávnenými záujmami žalobcu. Žalobca je
presvedčený, že intenzita expresivity použitých výrazových prostriedkov bola v značnom nepomere
s účelom namietaných článkov informovať verejnosť o veciach verejného záujmu. Sloboda prejavu

žalovaného musí v tomto prípade ustúpiť ochrane jeho osobnostných práv, nakoľko konanie žalovaného
je však takej povahy a vyvoláva také následky, že prekračuje mieru, ktorá je v demokratickej spoločnosti
tolerovateľná a zákonom prípustná, keď šíri nepravdivý obraz o žalobcovi a prejavu, ktorý má
nepravdivýčiurážlivýcharakter.Jehocieľomješkandalizáciačiohováraniejejadresáta,právnyporiadok
neposkytuje a ani nemôže poskytovať ochranu, nakoľko tento prejav hrubo zasahuje do osobnej integrity

a súkromia iného.

20. Nakoľko ospravedlnenie nie je zadosťučinenie postačujúce, uplatňuje si žalobca aj náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 30 tisíc eur, ktorú považuje vzhľadom na závažnosť, intenzitu, územnýdopad, trvanie vyvolaný následok a celkovú povahu neoprávneného zásahu za adekvátnu satisfakciu
s dostatočným preventívnym účinkom. Žalovaný musí nevyhnutne brať zreteľ na to, že objektívne
zodpovedá za obsah vlastného periodika a za informácie, ktoré verejnosti podsunie. Žalovaný ŽILINSKÝ

Večerník je verejným médiom a bližšie neurčený počet osôb mal a stále má príležitosť oboznamovať sa
s nepravdivými informáciami, ktoré sú zverejnené o žalobcovi zo strany žalovaného.
VYJADRENIE a ARGUMENÁCIA ŽALOVANÉHO
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.6.2016 a jeho doplnení zo dňa 15.5.2017 (čl. 42,
63) zásadne popieral tvrdenia žalobcu, že ho ako verejného činiteľa účelovo a cielene v publikovaných

článkoch očierňujeme, osočujeme a škandalizujeme tým, že o ňom uvádzame nepravdivé údaje a
tendenčne vytvárame atmosféru navodzujúcu celkový dojem, že jeho činnosť je nesociálna a v rozpore
so záujmami občanov. Za obsahom, myšlienkou a výpovednou hodnotou všetkých článkov si stojíme a
pokiaľ pri ich písaní nie vinou žalovaného došlo v dôsledku neúplných alebo nesprávnych podkladov k
určitým chybám, tie neboli zásadného charakteru, nemohli ovplyvniť názor čitateľa a vždy ich opravili.
Za to, aký obraz si o žalobcovi vytvoria a vytvárajú občania, žalovaný nezodpovedá.

22. Väčšina sporných článkov majú povahu komentárov. To znamená, že sú názorom ich autora,
šéfredaktora ŽILINSKÉHO Večerníka C. V., ktorý nimi reagoval na v tom čase aktuálne udalosti
verejného významu. Je vždy na čitateľovi či sa s jeho názorom stotožní alebo nie. V žiadnom prípade
nie sú články výsledkom snahy ich autora za každú cenu škandalizovať žalobcu ako osobu verejne
činnú. Šéfredaktor ŽILINSKÉHO Večerníka je známy svojím sociálnym cítením, snahou chrániť slabších

a poukazovať pritom na konanie tých, ktorí podľa jeho názoru nekonajú sociálne alebo zákonne. Autor
článku nie je voči žalobcovi zaujatý a ako uvádza aj žalobca v návrhu, má zato, že ako verejný činiteľ
je povinný strpieť intenzívnejšie zásahy do jeho osobnostnej sféry ako „bežný“ človek. Ich noviny sú na
to, aby pravdivo informovali verejnosť. Nie je pravdou, že žalobcovi autor článkov neposkytol priestor na
vyjadrenie. Pred napísaním a uverejnením článkov vždy kontaktuje prostredníctvom elektronickej pošty

hovorcu mesta, aby sa vedenie mesta, t.j. aj pán žalobca vyjadril k otázkam, ktoré im kladie. Okrem
toho žalobca má možnosť využiť aj jeden z inštitútov tlačového zákona a požiadať o uverejnenie jeho
odpovede. Pokiaľ ide o narážky na novinársku etiku autora článkov, tak v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Tlačovej rady SR, ktorými boli zamietnuté sťažnosti Mesta Žilina. Tlačová rada SR v oboch
rozhodnutiach (č. 6/2015 zo dňa 7.12.2015 a č. 11/2015 zo dňa 23.5.2015) konštatovala, že uverejnením

dotknutých článkov nedošlo zo strany ich autora k porušeniu etického kódexu Slovenského syndikátu
novinárov.Medzidotknutýmičlánkamisanachádzaliajniektorézčlánkov,ktorýmimalobyťpodľanázoru
žalobcu zasiahnuté do jeho práv.
23. Článok „Rudiny“: v uvedenom článku, ktorý je riadne označený ako komentár (nad hornou časťou
textu), sa autor článku vyjadruje vo všeobecnosti k viacerým rozhodnutiam, resp. projektom mesta, kde

podľa jeho názoru mesto, resp. primátor nezvládli komunikáciu s dotknutými subjektmi a bez počúvania
argumentov si presadili ich zámer. V uvedenom článku nie je nič, čo by bolo zavádzajúce a nepravdivé a
čo by malo zasiahnuť do dobrej povesti a dobrého mena žalobcu. Je právom autora vyjadriť svoj názor
na udalosti, ktoré sa odohrali, resp. odohrávajú a žalobca ako verejný činiteľ by mal mať schopnosť
počúvať aj iný názor a strpieť prípadnú kritiku na svoje konanie.

24. Článok „Vidieť do hláv“ je označený ako komentár, v ktorom jeho autor reagoval na problematiku
možného umiestnenia volejbalovej nafukovacej haly v areáli plavárne a s tým súvisiacej zámeny
pozemkov, kde uvedený zámer presadzovala verejnosť aj značná časť poslancov mestského
zastupiteľstva Žilina, ale vedenie mesta bolo proti. Argumentáciu mesta, resp. jeho vedenia nepovažoval
autor článku za rozumné a to, že je škodou, pokiaľ uvedený projekt nebol realizovaný, pretože hala

mohla slúžiť občanom mesta. V článku nie je nič zavádzajúce, neoverené alebo nepravdivé.
25. Článok „Suterén“ opäť označený ako komentár nadväzuje na predchádzajúci článok „Vidieť do
hláv“. Týka sa možnej zámeny pozemkov a vybudovania, resp. umiestnenia nafukovacej haly v
areáli Žilinského kúpaliska. Autor článku reagoval na spôsob, akým vedenie mesta presadilo, aby
uvedený zámer nebol schválený mestom a aby sa nerealizoval, pričom autor článku naznačil aj

škodlivosťuvedenéhorozhodnutiamestanamládež.Žalobcatvrdí,žeautorčlánkusanevyhýbapoužitiu
preháňania, klamstiev, výmyslov, kriminalizácie jeho osoby, ktoré je podľa jeho názoru za hranicou
prijateľnosti, ako aj novinárskej etiky. Žalovaný má zato, že uvedený článok je napísaný korektne,
vyjadruje názor autora a nijakým spôsobom nezasahuje do práv žalobcu a už vôbec nie za hranicou
novinárskej etiky.

26. Článok „Barikáda“ označený ako komentár a ktorým jeho autor opätovne reagoval na problematiku
schvaľovania výmeny pozemkov a vybudovania nafukovacej haly na plavárni. Uvedená téma dlhšiu
doburezonovalanaverejnostiabolaviackrátprogramomrokovaniaanásledneajhlasovaniamestského
zastupiteľstva Žilina. Aj keď hlasovanie poslancov bolo na prvýkrát úspešné, a to pomerne jednoznačne,po „žalobcovom vetovaní“ uznesenia mestského zastupiteľstva už opätovne k jeho schváleniu nedošlo.
Jedným z dôvodov bol aj spôsob a obsah argumentácie žalobcu, na čo autor článku „narážal“. Žalobca
v žalobe popiera, že by mal niekedy vysloviť obvinenia z možného podplatenia poslancov a tvrdí, že

autor článku vytvorením uvedenej fikcie vyfabuloval záver o tom, že sa mal dopustiť trestného činu
neoznámenia trestného činu. Žalobca uvádza, že článok nadväzuje na štvavú mediálnu kampaň, ktorá
ho lživo a hrubo znevažuje pred širokou verejnosťou. Je pravdou, že v uvedenom článku jeho autor
písal o nahlas vyslovených obvineniach z možného „podplatenia“ poslancov hlasujúcich za návrh, ktoré
mal predniesť žalobca. Autor článku pritom vychádzal z informácií od skupiny poslancov mestského

zastupiteľstva Žilina, ktorí poukazovali na podľa nich nezákonné praktiky vedenia mesta (primátor,
viceprimátor G. N. a hovorca G. V.), ktoré takéto obvinenie vznieslo.
27. Článok „Poslanci sa bránia proti obvineniu z korupcie“, predmetný článok obsahuje vyjadrenia
poslancov Mestského zastupiteľstva Žilina, ktorí sa pre noviny vyjadrili k vyššie uvedenému obvineniu
poslancov z korupcie zo strany vedenia mesta. Pokiaľ mali viacerí poslanci pocit, že boli obvinení
žalobcom z trestnej činnosti a obvineniu sa bránili, nemožno predsa žalovaného ako vydavateľa novín

šikanovať za to, že o uvedenej skutočnosti/problematike informovali. Žalobcovi, resp. vedeniu mesta
dali možnosť sa k tejto problematike vyjadriť (čl. 84 e-mail šéfredaktora hovorcovi mesta). V tlačovej
správe mesta zo dňa 13.8.2015, ktorá bola rozposlaná novinárom a v ktorej bolo okrem iného uvedené
„investor loboval pri niektorých mestských poslancoch a ponúkal im rôzne benefity, ak zahlasujú za
výmenu pozemkov“ (tlačová správa vedenia mesta Žilina chráni pozemky plavárne č.l. 71).

28. Článok „Realitný obchod“ opäť sa jedná o článok označený ako komentár autora a ako vyplýva už zo
žaloby,žalovanýakovydavateľnovínuverejnildňa29.9.2015opravunepravdivéhoskutkovéhotvrdenia,
kedy autor článku vychádzal z nesprávnych podkladov a žalovaný si chybu priznal a uverejnil opravu.
29. Článok „Nabalí sa niekto na pozemkoch?“, uvedený článok sa venuje predaju pozemku, čoho sa
týkal aj článok „Realitný obchod“. Autor článku myslel pod pojmom „kšeft“ veľmi výhodný obchod pre

oboch účastníkov, pričom takýto zámer si môže vyvodiť akákoľvek osoba, ktorá sa oboznámi s rôznymi
cenami uvedenými vo viacerých znaleckých posudkoch.
30. V článku „Dajme im šancu“ a článok „Musia sa vysťahovať, hoci všetko zaplatili“, uvedené dva články,
v ktorých prvý je označený ako komentár, vyjadrujú názor autora na dôvod a spôsob, akým mala byť
rodina E. vysťahovaná z mestského bytu. Autor článku mal a má zato, že mesto nepostupovalo voči

uvedenej rodine sociálne, aj keď nepopiera, že v súlade s právom. Pokiaľ v tejto súvislosti boli v článku
uvedené nepravdivé skutočnosti, nemajúce vplyv na jeho názor a samotný charakter článku, za to sa
noviny ospravedlnili a uverejnili opravu.
31. V článku „Cintorínska lotéria“ označeného ako komentár, vyjadril autor článku v súvislosti s
problematikou „prevzatia cintorínov pod správu mesta“ a svoj názor na spôsob riadenia mesta osobou

žalobcu.Mázato,žetento niejedobrý,pričompoukazujúajnamnožstvofunkcií,ktoréžalobcazastávaa
na všeobecne prevládajúci názor verejnosti o škodlivosti takejto kumulácie funkcií verejného charakteru
v rukách jednej osoby. O tom, že má žalobca nižšiu mentálnu výbavu, nie je v článku ani zmienka.
32. V článku „Umlčať“, označeného ako komentár, v uvedenom článku prezentuje autor svoj názor
na vzťah žalobcu a učiteľov a na snahu žalobcu ako primátora reformovať školstvo v meste Žilina. V

uvedenom článku nie je nič, čo by navodzovalo dojem, že chce autor úmyselne škodiť žalobcovi alebo
čo by sa nezakladalo na pravde. Je to jeho videnie konania žalobcu, ktoré je podľa názoru autora v
neprospech učiteľov, žiakov a rodičov. Článok popisuje stav, situáciu týkajúcu sa školstva ako takého,
aká v čase jeho publikovania rezonovala v Žiline. V žiadnom prípade nemal v úmysle, ako to je opätovne
v žalobe prezentované, za každú cenu škodiť žalobcovi.

33. Väčšina dotknutých článkov mala charakter komentára, ktorý písal šéfredaktor a nemajú v úmysle
škodiť žalobcovi, dehonestovať ho a kriminalizovať, chcú len pravdivo informovať verejnosť, svojich
čitateľov o dianí v meste. Z uvedených dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

SKUTKOVÉ ZISTENIA

34. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom autora
článkov p. V., oboznámením sa s obsahom žalobcom namietaných článkov uverejnených v týždenníku
Žilinský večerník v období od 7.7.2015 do 15.2.2016 ako i v elektronickej forme na webovej stránky
, dôkazom produkovaným žalovaným (rozhodnutia Tlačovej rady SR,
Tlačová správa vedenia mesta Žilina zo dňa 13.8.2015, e-mail komunikácia šéfredaktora adresovaná

hovorcovi mesta) a zistil nasledovný skutkový stav.
35. V prejednávanej veci sa v zásade nejavia sporným medzi stranami skutkové okolnosti
publikovaných komentárov a článkov publikovaných v tlačenej aj elektronickej forme a to komentár s
názvom „Rudiny“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 7.7.2015 na str. 2 a na webovejadrese, komentár s názvom „Vidieť do hláv“ publikovaný dňa 18.8.2015 na str. 2 a na webovej adrese,
komentár s názvom „Suterén“ publikovaný dňa 25.8.2015 na str. 2 a na webovej adrese, komentár s
názvom „Barikáda“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 2.9.2015 na str. 2 a na webovej

adrese, článok s názvom „Poslanci sa bránia proti obvineniu z korupcie“ publikovaný v tlačenej aj
elektronickej forme dňa 2.9.2015 na str. 5 a na webovej adrese, komentár s názvom „Realitný obchod“
publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 16.9.2015 na str. 2 a na webovej adrese, článok s
názvom „Nabalí sa niekto na pozemkoch?“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 16.9.2015
na str. 1 a na webovej adrese, komentár s názvom „Dajme im šancu!“ publikovaný v tlačenej aj

elektronickej forme dňa 29.9.2015 na str. 2 a na webovej adrese, článok s názvom „Musia sa vysťahovať,
hoci všetko zaplatili“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa 29.9.2015 na str. 5 a na webovej
stránke, komentár s názvom „Cintorínska lotéria“ publikovaný v tlačenej aj elektronickej forme dňa
20.10.2015 na str. 2 a na webovej adrese, komentár s názvom „Umlčať!“ publikovaný v tlačenej aj
elektronickej forme dňa 16.2.2016 na strane 2 a na webovej adrese.

36. Publikovaný obsah sporných článkov a použité výroky autora v komentároch a spravodajstve boli v
zhode so skutkovým stavom tak, ako vyplýva z vyššie opísaných písomných podaní strán sporu.
37. Žalobca v priebehu konania zotrval na skutkovej argumentácii a séria článkov, ktoré boli zverejnené
žalovaným zasiahli do práva na ochranu osobnosti, tým, že tieto články jednotlivo, ale hlavne vo
svojej spojitosti vytvárajú negatívnu zaujatú kampaň voči žalobcovi, neboli zverejnené so záujmom

informovať verejnosť pravdivo, neboli zverejnené v záujme sledovať a kontrolovať činnosť žalobcu
ako osoby verejného záujmu, ale boli zverejnené so záujmom poškodiť, očierniť v očiach verejnosti a
vyvolať negatívny vnem zo strany verejnosti. Ústrednou myšlienkou, ktorá je obsiahnutá v koncepcii
všetkých namietaných článkov je účelové očierňovanie, osočovanie a škandalizovanie osoby žalobcu.
Ako verejný činiteľ si je vedomý toho, že má strpieť zvýšenú mieru kritiky a zásahu do súkromia, avšak

všetko má svoje hranice. V danom prípade žalovaný konal v rozpore s etickým kódexom a bola už
prekročená hranica kritiky. Tento zásah pociťuje jednak vo svojom rodinnom prostredí a jeho priatelia
nadobudli dojem, že je proti záujmom obyvateľov a dokonca, pácha trestnú činnosť. Neupiera právo
šéfredaktora publikovať články, avšak tieto majú určitú hranicu, sám šéfredaktor je komunálny politik,
a teda politika musí byť nadriadená týmto článkom. Pokiaľ v článkoch poukazuje na mentálnu výbavu

primátora, toto slovné spojenie má znevažujúci charakter poškodzujúci jeho dobré meno. V článku,
že sa vyhráža poslancom predostiera autor článku názor, že sa niekomu vyhráža a je to nepravdivé.
Všetky články vyznievajú, že koná v neprospech občanov a verejného záujmu a prevažná časť sa deje
bez overenia informácií a je to v rozpore s jeho ústavnými právami. Taktiež popiera tvrdenia v článku
„Umlčať“, že by sa o učiteľov nezaujímal a nezaujímal sa o ich problémy, keď navštívil všetky školy,

ktoré sú v pôsobnosti mesta, stretáva sa s nimi na gremiálnych poradách, preberajú rôzne problémy a
požiadavkynadianievškole.Uviedol,žemestokomunikujesnovinármiprostredníctvomsvojhohovorcu
na otázky, ktoré vie zodpovedá a ktoré nevie, vyžiada si stanovisko primátora a potom odpovedá. K
prezentovanej tlačovej správe vedenia mesta zo dňa 13.8.2015, či prezentuje táto správa názor mesta a
primátora, uviedol, samozrejme. Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu (trestné oznámenie) šéfredaktora

a či na základe tohto mailu mesto dávalo odpoveď, žalobca uviedol, že si nepamätá na tento mail, ktorý
bol smerovaný pánovi viceprimátorovi, ale predpokladá, že nejaká odpoveď na to išla.
38. V rámci záverečného zhrnutia žalobca konanie žalovaného zverejnením namietaných článkov a
konkrétnych výrokov pociťuje ako celkovú negatívnu kampaň a negatívny obraz, ktorá bola v relatívne
krátkom čase sériou článkov toho istého autora v týždenníku a na webovej stránke žalovaného

zverejňovaná.Mázato,žežalovanýprekročiljednoznačnemedzevecnejkritiky,keďopakovanezverejnil
nesprávne, prípadne neoverené informácie, a teda výroky znevažujúce na adresu žalobcu. Dôkazom
toho sú aj viaceré zverejnené opravy. Žalovaný je mienkotvorným médiom, minimálne teda vo svojom
regióne a jeho webová stránka je dostupná celosvetovo. Po prečítaní či už jednotlivých článkov
alebo článkov viacerých vo svojej súvislosti je pamäťová stopa, ktorá zostáva v čitateľovi a žalobcu

vykresľuje ako osobu, ktorá mohla páchať trestné činy alebo si svoje ciele v rámci politického verejného
života dosahuje hrubou silou, že je zodpovedný za rôzne pochybné „kšefty“ pri nakladaní s verejným
majetkom. Nemôže obstáť argumentácia, že išlo o komentáre a akési názory, ale žalovaný musí
dbať o dodržanie vyváženosti, o dodržanie názoru v medziach práva, aby tieto názory neboli hanlivé,
nepravdivé alebo kritické. Žalovaný týmto konaním zasiahol a zasahuje do práva na ochranu osobnosti

tým, že namietané články sú stále zverejnené na internetových stránkach. Na základe uvedeného žiadal,
aby z predmetných webových stránok žalovaný natrvalo odstránil napádané články, ospravedlnil sa, a
to v tlačenej verzii, ako aj na webovej stránke a uplatňuje i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 30 tisíc eur.39. Žalovaný zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Pokiaľžalobcatvrdí,žežalovanýpostupovalvrozporesozákonomalebovrozporesetickým

kódexom,takuvedenéskutočnostibymalpreukázať.Užajzrozhodnutítlačovejrady,ktorá posudzovala
články, ktoré sú niektoré totožné s tými, na ktorých je postavená žaloba, nedošlo k porušeniu etického
kódexu zo strany šéfredaktora. V súvislosti s článkami, ktoré sú predmetom žaloby, jednalo sa o tzv.
úvodníky alebo komentáre šéfredaktora ŽILINSKÉHO Večerníka, je to jeho názor na to, čo sa deje v
Žiline a na udalosti posledného týždňa. Pokiaľ ide o článok, ktorý sa týkal rodiny E., bola to jeho téma,

ktorej sa už dlhšiu dobu venoval a bola predmetom verejných diskusií predtým, ako o nich šéfredaktor
písal, pričom neboli to jeho témy, nové skutočnosti, avšak jednalo sa o fakty, ktoré už boli verejnosti
známe. Pokiaľ aj v niektorých prípadoch žalovaný zistil, že došlo k určitým chybám pri neúplných
informáciách a žalovaný opravu vykonal. Všetky články, ktoré šéfredaktor písal, písal v dobrej viere so
žiadnym úmyslom uškodiť žalobcovi alebo inej verejne známej osobe.

40. Žalovaný v rámci záverečného zhrnutia má zato, že žalobca nepreukázal v konaní, že by obsahom
jednotlivých článkov došlo k takému zásahu do cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu, ktorý by si vyžadoval
súdnu ochranu, nedošlo k zásahu do základných práv žalobcu, kde by súd mohol konštatovať a pri
ktorých by žalobca mal právo, aby mu súd priznal ochranu v zmysle zákona. Žalobca je a bol v čase, keď
došlo k uverejneniu článkov aktívnym politikom, bol poslancom národnej rady, primátorom mesta Žiliny

a bol aj poslancom vyššieho územného celku, teda bol niekoľkonásobným politikom a je všeobecne
známe, že osoba, ktorá pôsobí v aktívnej politike je povinná zniesť širšiu mieru kritiky zo strany verejnosti
a zo strany novinárov ako bežný občan. Autor komentárov a článkov sa vyjadroval, aké boli jeho
pohnútky pri písaní a takisto vysvetlil, z akých informácií a podkladov vychádzal. Vyjadril sa k jednotlivým
skutkovým tvrdeniam, napr. v tom zmysle, čo si predstavoval pod pojmom „kšeft“ alebo „myšlienkové

pochody“ primátora a takisto sa vyjadril k tomu, prečo napísal, že zo strany žalobcu mohlo dôjsť k
spáchaniu trestného činu. V žiadnom prípade z jeho strany sa nejednalo o nejaké úmyselné konanie,
výsledkom ktorého by bolo bezdôvodné očierňovanie primátora, nemal v úmysle písať nejaké nepravdy,
niečo si vymýšľať alebo prekrúcať nejaké fakty. Pokiaľ ide o článok, ktorý sa týkal rodiny E., písal
o udalostiach, ktoré boli v meste Žilina v tom čase známe a on nebol tým, ktorý s týmito článkami

opisujúcimi uvedené skutočnosti prišiel prvý. Jednalo o tzv. úvodníky a komentáre, kde aj samotný
svedok vysvetlil, že v tomto prípade sa nejedná o spravodajský materiál, ale o bežné, obvyklé úvodníky v
článkoch, kedy je prípustný expresívnejší spôsob vyjadrovania, je to názor autora týchto článkov. Osoby,
ktoré tieto články čítajú sami si vedia vyhodnotiť samotný charakter tohto článku aj jeho obsah. Zo
strany šéfredaktora nedošlo k porušeniu novinárskej etiky, ktorá bola predmetom skúmania Tlačovej

rady a tá sa vyjadrila úplne jednoznačne v tom zmysle, že k porušeniu novinárskej etiky nedošlo. Má
zato, že uverejnením uvedených článkov nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu v takom
rozsahu, aby si vyžadoval súdnu ochranu. To, že boli uverejnené nejaké opravy, tieto opravy vo vzťahu
k nepresnostiam v článkoch boli vykonané v súlade so zákonom a zámerom žalovaného informovať
verejnosť pravdivo.

41. D. V. C. (šéfredaktor a autor komentárov a článkov) uviedol, že pracuje ako novinár v regionálnej
oblasti 15 rokov a jeho poslaním je objektívne informovať o politike, o dianí v meste, o pánovi
primátorovi a pomáhať ľuďom, ktorí ich oslovia so svojimi problémami. Vo svojich článkoch, ktoré sú
predmetom žaloby, objektívne poukazoval na dianie primátora a napĺňal svoje poslanie a jeho cieľom

nebolo poškodiť žalobcovi, ale bolo poskytnúť informáciu na dianie. K primátorovi má čisto pracovný,
neutrálny vzťah. Pri písaní predmetných sporných článkov išlo o informácie, ktoré sa pretraktovali v
iných médiách, boli to informácie, ktoré zazneli na zasadnutiach mestského zastupiteľstva v Žiline alebo
išlo o skutočnosti, o ktorých informovali poslanci mestského zastupiteľstva na tlačových konferenciách.
Jeden prípad bol taký, kde sa na neho obrátili občania, ktorí sa cítili poškodení, bola to rodina Ševčíková.

Pokiaľ sa v jednom z jeho článkov vyjadril, že primátor W. Q. sa mohol svojím konaním dopustiť
spáchania trestného činu, v tomto prípade sa snažil naopak poukázať, že k spáchaniu trestného činu
nedošlo, ale že sám pán primátor použil svoje tvrdenia preto, aby nejakým spôsobom vyvinul nátlak na
poslancov. Bol to článok, v ktorom pán primátor obvinil poslancov mestského zastupiteľstva, že na nich
bol vyvíjaný nátlak v tom zmysle, že mohli byť kupované ich hlasy, že ich niekto podplácal. Vychádzal zo

skutočností, ktoré uviedlo mesto Žilina v tlačovej správe, ktorú rozosielali médiám hovorca mesta a v nej
bolo uvedené, že pán primátor sa domnieva, že mohol si majiteľ alebo človek, ktorý plánoval postaviť
športovú halu, za nejakú úplatu zaistiť ich hlasovanie v prospech výmeny tých pozemkov. Vtedy vo
svojom komentári uviedol, že ak by pán primátor o tom vedel, teda o takomto pokuse o korupciu, muselto oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, a ak tak neurobil, tak o takomto kupovaní poslancov
nevie a spomenul to len preto, aby na nich vyvíjal nátlak. Pokiaľ ide o spôsob komunikácie s učiteľmi
základnýchškôlnaúzemímestaŽilina,čerpalzinformácií,ktorébolimedializovanéasosvojímodborom

chystali reformu školstva, ktorá sa nepodarila v tom čase, a to že sa učitelia vzbúrili a proti tomu, resp.
odmietli to dokonca, myslí si, že na Ul. Gaštanovej spísali petíciu proti tomu zlučovaniu, a preto bolo
evidentné, že pán primátor o tom pláne s nimi nekomunikoval. Následne učitelia v Žiline štrajkovali kvôli
zvyšovaniu platov, a teda žiadali zvýšiť platy a pán primátor vtedy odmietol ich štrajk, resp. nepodporoval
ho minimálne s tým, že by mali s ním radšej komunikovať a rokovať a nie namiesto toho štrajkovať.

Vtedy sa pýtal prečo by mali s ním rokovať, keď s ním vtedy on nekomunikoval, keď navrhoval túto
reformu a tento článok bol spracovávaný v úmysle komentovať a mal vyjadriť len svoj názor. Pokiaľ ide
o spracovanie jednotlivých spravodajských tém, zásadne komunikuje s hovorcom mesta a informácie
sa snaží overiť vždy zo všetkých dostupných zdrojov. Je to bežná prax nielen v meste Žilina, ale aj
so všetkými organizáciami štátnej správy a samosprávy, keď komunikuje s hovorcami. Potvrdil, že je
aktívny v komunálnej politike, pôsobí v meste Bytča a tam sa nedelia poslanci za prívržencov vládnej

strany a oponentov a necíti sa politickým oponentom žalobcu. Ani vo svojich článkoch o meste Žilina
a činnosti primátora nijakým spôsobom neprejavuje svoje politické zmýšľanie. Cíti sa nestranným. K
článkusnázvom„Cintorínskalotéria“uviedol,že mestoprebralocintorínymestavčasepreddušičkamia
spôsobovalo problémy mnohým ľuďom - návštevníkom cintorína, pričom niektorí poslanci, napr. p. Juriš,
pána primátora upozorňovali, že to takéto problémy môže spôsobiť a že či by nebolo dobré cintoríny

preberať postupne a až po tomto termíne, pričom pán primátor rozhodol tak, ako rozhodol, na čo má
však právo. Použitím termínu „mentálne pochody“ chcel poukázať na to, že pán primátor niekedy, ako
aj v tomto prípade, nepočúval ľudí, ktorí mu možno v dobrom chcú poradiť, ale presadzuje svoju vôľu.
Pokiaľ ide o článok „Realitný obchod“ uviedol „hodnoverný znalecký posudok“ keď znalecké posudky
boli až štyri a každý mal diametrálne odlišnú cenu, a teda použil termín „hodnoverný“ a je v tomto prípade

namieste. V danom prípade nešlo o spravodajský materiál, bol to názor alebo komentár, ktorý má svoje
osobitosti a osobitný jazykový štýl a používa aj expresívnejšie výrazové prostriedky. Pokiaľ ide o články,
ktorébolinásledneopravované,uviedol,žečlánkypísalsnajlepšímvedomímasvierouapresvedčením,
že použil korektné a správne informácie, avšak niekedy sa stane, že niečo neúmyselne prehliadne alebo
vyjde navonok informácia, ktorú dovtedy nevedel, a tak nevylučuje, že v niektorých prípadoch napíše

aj nepravdivú informáciu, ale treba si priznať a informáciu opraviť, prípadne sa ospravedlniť, a to aj on
robí. Pokiaľ uverejnili niekoľko opráv, považuje to za korektné a správne a či sa ospravedlnil priamo aj
žalobcovi, nepamätá si, ale je to možné, nevylučuje to.

42. Z obsahu rozhodnutia Tlačovej rady SR č. k. 06/2015 zo dňa 7.12.2015 (čl. 49) vo veci sťažnosti

sťažovateľa Mesto Žilina oproti žalovanému týždenníku ŽILINSKÝ Večerník vydávaný spoločnosťou
PUBLISHING HOUSE, a.s. súd zistil, že Tlačová rada SR po oboznámení sa s obsahom článkov
týkajúcich sa okrem iného najmä rozhodovacej činnosti mestského zastupiteľstva v Žiline a postojov
primátora Žiliny v súvislosti s projektom výstavby nafukovacej haly nad plážovým ihriskom, články ďalej
poukazovali na nízky stupeň záujmu zo strany mesta o oblasť cestovného ruchu konštatovala, že

uverejnením okrem iných i článku „Rudiny“ publikovaný dňa 7.7.2015 na str. 2 v týždenníku ŽILINSKÝ
Večerník, článku „Vidieť do hláv“ publikovaný dňa 18.8.2015 na str. 2 v týždenníku ŽILINSKÝ Večerník,
článku „Suterén“ publikovaný dňa 25.8.2015 na str. 2 v týždenníku ŽILINSKÝ Večerník k porušeniu
Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov nedošlo.
43. Z obsahu rozhodnutia Tlačovej rady SR č.k. 11/2015 zo dňa 23.5.2016 (čl. 51) vo veci sťažnosti

sťažovateľa Mesto Žilina oproti žalovanému týždenníku ŽILINSKÝ Večerník súd zistil, že Tlačová rada
SR konštatuje, že ŽILINSKÝ Večerník publikovaním komentára s názvom „Barikáda“ na 2. strane a
príspevku s titulkom „Poslanci sa bránia proti obvineniu z korupcie“ na 5. strane týždenníka č. 36 zo dňa
vydania 2.9.2015 neporušil etický kódex novinára.

44. Z obsahu tlačovej správy mesta Žilina zo dňa 13.8.2015 s označením Vedenie mesta Žilina chráni
pozemok plavárne súvisiace so zámenou alebo odpredajom pozemkov na krytej plavárni v Žiline
súkromným investorom na komerčné účely a uvádzané dôvody nesúhlasu vedenia mesta s týmto
zámerom okrem iných je uvedené „ investor loboval na niektorých mestských poslancoch a ponúkla im
rôzne benefity, ak zahlasujú za výmenu pozemkov „. (čl. 71)

45. V tejto súvislosti poslanci SIET a NEKA na tlačovke žiadali ospravedlnenie od vedenia mesta v
súvislosti s nafukovacou halou na plavárni a obvineniu z korupcie a šéfredaktor vedeniu mesta dalmožnosť sa k tejto problematike vyjadriť a položil k trestnému oznámeniu otázky - email adresovaný
hovorca, patrik.groma (čl. 84).

HODNOTENIE SÚDOM

46. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa v zásade

nejavia sporným medzi stranami skutkové okolnosti a názov článkov s titulkom - riadne označeným
komentárom(bod23-26,28,30-32rozsudku),kedysaautorsnažilvyjadriťsvojnázorktémamtýkajúcich
sa verejného záujmu a v spravodajských článkoch „Poslanci sa bránia proti obvineniu z korupcie“
publikovaný dňa 2.9.2015 na strane 5/spravodajstvo, v článku „Nabalí sa niekto na pozemkoch?“
publikovaný dňa 16.9.2015 na strane 1, v článku „Musia sa vysťahovať, hoci všetko zaplatili" publikovaný
dňa 29.9.2015 na str. 5 čitateľom priblížiť vlastný názor na informácie uverejnené v spravodajstve,

ktorého úlohou je zaisťovať šírením informácii jednu zo základných podmienok rozvoja spoločenského
života, informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu.

47. Tiež z nesporných skutkových tvrdení vyplýva, že v regionálnom týždenníku ŽILINSKÝ Večerník
bola dňa 29.9.2015 na str. 3 vykonaná Oprava, kedy vo vydaní č. 38 dňa 16.9.2015 na str. č. 2 v

komentári s názvom „Realitný obchod“ zverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia a pravdivým skutkovým
tvrdením je fakt, že ocenenie pozemkov na Solinkách si mesto Žilina objednalo dňa 28.4.2014. O tom,
že v spoločnosti Žilina Invest s.r.o. mohlo dôjsť ku skutočnostiam, pre ktoré bol jej konateľ odvolaný, sa
mesto Žilina, ako i jeho primátor dozvedeli až dňa 6.11.2014 z týždenník Plus 7 dní. Z tohto časového
sledu je preto zrejmé, že znalecký posudok na ohodnotenie pozemkov na Solinkách bol objednaný vyše

šesť mesiacov predtým, ako mesto dostalo vedomosť o prípade predaja pozemkov ŽSR. Mesto Žilina
okamžite podalo trestné oznámenie, pričom nemalo vedomosť o personálnych prepojeniach, v tomto
prípade. W. Q. primátor.

48. Tiež z nesporných skutkových tvrdení vyplýva, že v regionálnom týždenníku ŽILINSKÝ Večerník bola

dňa 3.11.2015 na str. 5 vykonaná Oprava, kedy bol v č. 40 dňa 29.9.2015 na str. 5 v článku s názvom
„Musia sa vysťahovať, hoci všetko zaplatili“ zverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia a pravdivým
skutkovým tvrdením je fakt, že ešte aj v liste zo dňa 9.3.2011 bola p. E. vyzvaná na to, aby si začala
plniť svoje povinnosti a splácať vzniknutý dlh, čo sa nakoniec konštatuje aj v ďalšom odseku článku.
Ako konštatuje v rozsudku aj súd ešte aj listom mesta Žilina zo dňa 29.3.2011 bola p. E. upozornená na

skutočnosť, že k tomuto dňu má stále dlžnú sumu v konkrétnej výške. Nakoniec aj sama p. E. uvádza v
článku, že dlh bol vyrovnaný z pôžičky syna, ktorý si ju zobral začiatkom júla 2011. Nie je preto pravdou,
že už pred piatimi rokmi (teda v r. 2010) bol dlh uhradený. W. Q..

49. To čo medzi stranami vedie k vzniku sporu je skôr právne posúdenie opodstatnenosti informácií

uverejnených tak v komentároch ako i v spravodajskom článku, ktoré v koncepcii všetkých
namietaných článkov žalobca pociťuje ako účelové očierňovanie, osočovanie a škandalizovanie svojej
osoby prostredníctvom uvádzania nepravdivých tvrdení a tendenčne vytváranej atmosféry článkov
navodzujúcich celkový dojem, že je osoba nesociálna a koná v rozpore so záujmami občanov (zásah
do cti a poškodenie dobrého mena) a žalovaný tvrdí, že obsah článkov je vyjadrením názoru ich autora,

ktorý nimi reagoval na v tom čase aktuálne udalosti verejného významu a nie sú výsledkom snahy ich
autora za každú cenu škandalizovať žalobcu ako osobu verejne činnú.

50. Podstatou sporu teda bola otázka vyváženosti pri strete práva na ochranu osobnosti s právom
na slobodu prejavu. V danej veci bolo potrebné na základe konkrétnych okolností prípadu zvážiť,

či žalobcom napádané výroky dosahujú takú intenzitu, že zasahujú do práva na ochranu osobnosti
žalobcu, či sú situácii primerané. Pri skúmaní tejto otázky bolo v prvom rade rozhodné, či sa jedná o
výkon práva žalovaného informovať verejnosť vyplývajúceho zo slobody prejavu alebo nie. Súd teda
skúmal mieru / intenzitu / tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti / osobnej cti a
dobrej povesti/ v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie so zreteľom na požiadavku

proporcionality uplatňovania týchto práv.51. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

52. Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

53. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa uvedeného ustanovenia §11 OZ tak
prichádza do úvahy iba u zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je
potrebné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej

osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom. Ku vzniku občianskoprávnych
sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ musí byť
ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo iba ohrození osobnosti fyzickej osoby a morálnej
integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí existovať príčinná súvislosť medzi

zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou) zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť
zodpovedná za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah
spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby , skutočne vyvolala.

54. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania

zasahujúceho do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo
najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby
sa odstránili následky týchto zásahov, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

55. Súd vzal do úvahy ústavnoprávny charakter predmetnej veci a preto interpretoval jednotlivé zákonné
ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv
a slobôd. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Základné právo na osobnú česť nemá explicitnú limitačnú

klauzulu, ale je implicitne obmedzené inými slobodami vrátane slobody prejavu v režime článku 13 ods.
4 Ústavy SR a tiež článku 26 ods. 4 Ústavy, kedy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných.

56. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 vety prvej Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

57. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na

slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolenia rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

58. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť,

môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

59. Súd zdôrazňuje úlohu slobody prejavu garantovanú v ods.1 čl.10 Dohovoru ako jedného zo
základných kameňov demokratickej spoločnosti; absencia tejto ju pojmovo vylučuje. S obmedzením
vyplývajúcim z ods. 2 sa vzťahuje nielen pre „informácie“ a „myšlienky“, ktoré sú prijímané priaznivo,
alebo ktoré sa považujú za neškodné , či nedôležité, ale rovnako aj na tie, ktoré sú nepríjemné, šokujúceči znepokojujúce. Takto si to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje
„demokratická spoločnosť „ / rozs. Handyside, séria A-24, s.23, ods.49/. Tieto princípy sú obzvlášť
dôležité pokiaľ ide o tlač. Aj keď tlač nemôže prekračovať určité hranice, najmä čo sa týka povesti

a práv iných a nevyhnutnosť zabrániť úniku dôverných informácií, patrí jej právo, aby prinášala - pri
rešpektovanísvojichpovinnostíazodpovednosti-informácieamyšlienkyovšetkýchotázkachverejného
záujmu. Úlohou tlače je nielen šírenie informácií a myšlienok, verejnosť má súčasne právo ich prijímať /
rozsudok Lingens vs. Rakúsko z 8.7.1986, č.09815/82. ods.41/.

60.Článok10Dohovoruvšaknezabezpečujeneobmedzenúsloboduanivprípadochkeďsatlačzaoberá
otázkami verejného záujmu. Za podmienok stanovených v ods. 2 tohto článku výkon tejto slobody
zahŕňa aj „povinnosti a zodpovednosť“, čo sa vzťahuje aj na tlač. Tieto „povinnosti a zodpovednosť“
môžu mať dosah tam, kde je predmetom skúmania útok na povesť súkromných osôb a ohrozenie „práv
iných“. Z tohto dôvodu je poistka, ktorú čl.10 Dohovoru priznáva novinárom vo vzťahu k spravodajstvu
o otázkach verejného záujmu, podmienená tým, že títo konajú v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné

a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou ( Goodwin c. Spojené kráľovstvo, 1996).

61. Základom tohto sporu je konflikt medzi Ústavou a Dohovorom garantovanou slobodou prejavu (čl. 26
ods. 1 Ústavy a čl. 10 Dohovoru) a základným právom žalovaného vyhľadávať a rozširovať informácie,
resp. možnosťou obmedziť slobodu prejavu zákonom čl. 26 ods. 2 a 4 Ústavy a právom na ochranu
osobnosti žalobcu, ktoré je tiež garantované Ústavou (najmä čl. 19 Ústavy). Podstatou rozhodovania
vo väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženosti vzťahu medzi ústavou garantovaným

právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom
na informácie na strane druhej.

62. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že Ústavný súd SR vo svojej doterajšej judikatúre už
viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a

základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách)
treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV.ÚS 362/09, PL.ÚS 22/06). Všetky
základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo
slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (PL.ÚS
7/96). Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti

obmedzenia každého základného práva a slobody.

63. Vychádzajúc z uvedeného súd skúmal či došlo k zásahu do žalobcovej cti a či uvedený zásah mal
zákonný základ a či zásah bol proporcionálny. Súd prihliadal na osobitný význam tlače v demokratickej
spoločnosti. Sloboda tlače poskytuje verejnej mienke jeden z najlepších prostriedkov ako poznať a

hodnotiť myšlienky a postoje vedúcich osobností.

64. Žalovaný je vydavateľom regionálneho týždenníka - ŽILINSKÝ Večerník a prevádzkovateľom
spravodajského online portálu www.zilinskyvecernik.sk . Autorom
napadaných komentárov a článkov publikovaných v tlačenej aj elektronickej forme je jeho šéfredaktor,

novinár. Z hľadiska slobody prejavu ide o profesionálneho novinára pôsobiaci v tejto oblasti 15 rokov.

65. Žalobcom napádané výroky ( bod 5-17 rozsudku) sú súčasťou publikovaných komentárov autora, v
týždenníkusregionálnoupôsobnosťou, vktorýchautorzaujímavlastnéstanoviskonavtedajšieaktuálne
spoločenské dianie, informácie uverejnené v spravodajskom materiáli s vyhodnocovaním faktov a o

témach aktuálnych, zameraných na konanie primátora mesta, mestského zastupiteľstva, pričom ich
overovanie možno považovať za primerané charakteru informácie a nemožno ho vnímať ako nedbalé. Z
hľadiskazásahudoctižalobcunemožnotentovyvodzovaťlenztýchtoizolovanýchvýrokov(napádaných
žalobcom), ale bolo potrebné prihliadať na to, že komentár autora, ktorým v titulku upozorňoval a bez
toho, že by si ich čitateľ neprečítal mu neposkytli žiadne informácie.

66. Publikované výroky autora a riadne označené „Komentáre“ nemožno považovať za objektívne
spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a je nevyhnutné konštatovať, že komentár možno
považovať za typický žáner analytickej publicistiky a išlo o komentárovú a nie spravodajskú časťregionálneho týždenníka. Autor v ňom predovšetkým vysvetľuje aktuálny určitý závažný jav v meste,
rozoberá ho a zaujíma k nemu stanovisko a účinne reaguje na udalostí vo všetkých sférach verejného
záujmu mesta. Bežný čitateľ vo všeobecnosti k tejto časti „komentára“ počíta s hodnotovo polemickým

textom, a preto komentár chápe ako prejav názoru jeho autora a k článku pristupuje obozretnejšie.
Súd tiež poznamenáva, že komentár ak má upútať a zaujať čitateľa k tomu, aby si článok prečítal a až
na tomto základe si urobí o nich vlastný úsudok. Subjektívne hodnotiace úsudky požívajú z hľadiska
slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako výroky, ktoré majú charakter skutkových tvrdení. Všeobecne
aplikovateľné kritérium na klasifikáciu výrokov na fakty a hodnotiace úsudky neexistuje, avšak ESĽP

konštatoval, že svoju úlohu zohrávajú aj okolnosti, že pôvodca výroku neprezentuje určité skutočnosti
ako istoty, ale vyjadruje len pochybnosti či podozrenie, pričom jeho úsilím je v dobrej viere informovať
verejnosť o veci všeobecného záujmu (rozsudok ESĽP vo veci Andreescu vs. Rumunsko z 8.6.2010). Pri
hodnotiacich úsudkoch sa totiž dôkaz pravdivosti nepripúšťa. Ako vyplýva z výpovede svedka (autora
článku) jednalo sa o vyjadrenie jeho stanoviska a vytvorenie si vlastného názoru bolo ponechané na
úvahu čitateľa. V jeho záujme a snahe nebolo žalobcu osočovať a poškodzovať jeho dobré meno, chcel

len informovať verejnosť a prinášať svoje názory na problémy mesta a jeho obyvateľov. Vychádzajúc
z perspektívy, podľa ktorej bol podstatou týchto publikovaných komentárov závažný jav v meste, kedy
autorhorozoberal,zovšeobecňovalazaujímalknemusvojestanoviskoanieskutočnosť,čo(ne)povedal
primátor mesta a z hľadiska nutnosti hľadania vyváženosti dvoch práv, súd uprednostnil slobodu prejavu
požiadavkou na informovanie.

67. Súd poukazuje na judikatúru ESĽP, z ktorej zjavne vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska
ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného
záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlic v. Rakúsko z 26.4.1995 alebo rozsudok ESĽP Bladet
Tromso a Stensaas v. Nórsko z 20.5.1999).

68. Žalobca pôsobí vo funkcii primátora mesta a v čase uverejňovania „komentárov“ a článkov bol
poslancom NR SR aj poslanec Žilinského samosprávneho kraja a dlhšiu dobu sa pohybuje na politickej
sfére a priamo sa tak podieľa na chode verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že z pohľadu slobody
prejavu je osoba primátora (ako aj politika) minimálne chránená z hľadiska zásahu do cti. Hranice

prijateľnej kritiky sú širšie u politických osobností, konajúcich v tomto postavení, ako u súkromných osôb:
politik, na rozdiel od súkromnej osoby, sa nevyhnutne vystavuje pozornej kontrole každého svojho slova
a činu tak zo strany novinárov, ako aj širokej verejnosti, preto musí prejavovať väčšiu mieru tolerancie.
Je to dané tou skutočnosťou, že osoba, ktorá vstupuje na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako
osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej tak profesijný, ako aj

súkromný život a súčasne ju hodnotí, zvlášť ak sa jedná o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti. Je
pretovtýchtoprípadochnevyhnutnýbenevolentnejšíprístupkposúdeniumedzíprípustnostiuverejnenia
informácii napr. súkromnej povahy, resp. hodnotenie konania takejto osoby práve preto, že sú na ňu
kladené náročnejšie požiadavky a verejnosť je oprávnená získať o takejto osobe informácie vo výrazne
širšom spektre, než ako by tomu bolo u osoby mimo túto kategóriu predstaviteľov.

69. Cieľom ochrany preto nie je garantovať žalobcovi, aby bol na verejnosti vykreslený alebo inými
vnímaný len tak, ako si sám praje. Také ústavné právo neexistuje. Ústavná ochrana preto nemôže
garantovať vnímanie osoby v spoločnosti, nakoľko žalobca (primátor mesta) je aj tak v očiach verejnosti
formovanýpredovšetkýmpomocousvojichosobnýchkvalítaskutkov.Pretonemôžeočakávaťvovzťahu

k jeho výkonu verejnej funkcie rovnakú mieru mediálnej zdržanlivosti ako bežný občan. Toto jeho osobné
exponovanie je však kompenzované tým, že ako verejná osoba má oveľa širšie možnosti vlastným
pričinením pôsobiť na verejnú mienku a prípadne očistiť svojím aktívnym konaním verejnú debatu od
nepresnosti a možno očakávať, že bude aktívne dementovať a objasňovať svoje konanie, ktoré sa
stane sporné. Táto vysvetľovacia povinnosť je ťarchou úradu primátora mesta. Súd je toho názoru,

že pre osoby, ktoré sú činné v oblasti verejného života (teda aj pre žalobcu) platí, že disponujú oveľa
ľahším prístupom k médiám a majú tak omnoho ľahšiu možnosť vyvrátiť to, čo sami považujú za
nepravdivé. Na tomto mieste možno tiež uviesť, že v danom prípade zverejnenia nepravdivých tvrdení
bola dňa 29.9.2015 a 3.11.2015 vykonaná oprava zverejnených nepravdivých skutkových tvrdení v
článkusnázvom„Realitnýobchod“a„Musiasavysťahovať,hocivšetkozaplatili“anahradenépravdivým

skutkovým tvrdením, kedy žalobca ako primátor zvolil vhodný právny nástroj nápravy a to tlačovú oprava
podľa tlačového zákona. Na druhej strane, pokiaľ autor článkov získal informácie, ktoré neboli pravdivé
následne žalovaný vykonal nápravu.70. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spravodajský článok „Poslanci sa bránia proti obvineniu z
korupcie“ publikovaný dňa 2.9.2015, v zásade obsahuje vyjadrenia poslancov Mestského zastupiteľstva
Žilina, ktorí sa pre noviny vyjadrili k obvineniu poslancov z korupcie zo strany vedenia mesta a zo strany

žalovaného k tejto problematike bol poskytnutý priestor vyjadriť sa k otázkam trestného oznámenia
(čl.84). Súd je toho názoru, že spravodajstvo má informovať verejnosť o faktoch, skúsenostiach,
podnetoch a kritických pohľadov a tým spoluvytvárať verejnú mienku. Súd považuje za legitímny cieľ,
ktorý sledujú médiá vo veciach verejného záujmu, teda žalovaný si plnil svoju úlohu informovať verejnosť
a sprostredkoval informácie korektným spôsobom, neprekročil rozsah novinárskej etiky a súd nemal

žiadne pochybnosti o tom, že konal v dobrej viere a v súlade s etickým kódexom novinára, ktoré
skutočnosť nepochybne potvrdila vo svojich rozhodnutia i Tlačová Rada SR.

71. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah nemožno dospieť k záveru, že zverejnením
spornýchčlánkovžalovanýzasiaholdoprávžalobcu(ctiadobrejpovesti).Žalobcanepreukázal,žebyzo
stranyžalovanéhojednalosaozlýúmyselazneužitietlačenaútokprotižalobcovivsnaheškandalizovať

jeho osobu. Súd zdôrazňuje tú podstatnú skutočnosť, že všetky základné práva a slobody sa chránia
len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému
obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody.

72. V danej veci prevláda právo na slobodu prejavu pred právom žalobcu na ochranu osobnosti a

vzhľadom k tomu, že nedošlo k neoprávnenému zásahu, nebol tak naplnený základný predpoklad vzniku
občianskoprávnych sankcií zodpovednosti za nemajetkovú ujmu podľa § 13 Občianskeho zákonníka a
na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

73. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Súd s poukazom na citované ustanovenie o nároku na náhradu trov konania a s poukazom a plný
úspech žalovaného vo veci rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu trov konania.

75. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).