Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Desana Janíčková Rusnáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20P/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218202728
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218202728.1
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloletých B. F., A.. X.X.XXXX, Y. H. F.É.,
A.. X.X.XXXX, W. J. P., T. P. T. F., W. Q. Š., W. Č.. XXX/XX, Y. E. N. F., W.Ý. Q. Š., W. Č.. XXX/XX, o
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
r o z h o d o l :
Nariaďuje neodkladné opatrenie, trvajúce do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu manželstva ich rodičov:
P. B. F., A.. X.X.XXXX, Y. H. F., A.. X.X.XXXX, N. T. E. X. P., O. G. W. N. Y. X. G. P..
E. U. F. F. A. P. B. F.S., A.. X.X.XXXX, Q. Q. Q. XX,- €. P. Y. A. P. H. F., A.. X.X.XXXX, výživné vo výške
40,- € mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám matky.
Vo zvyšku návrh zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním doručeným súdu 11.6.2018 matka maloletých detí (ďalej len „matka“) navrhla upraviť
rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva ich rodičov a tiež sa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do toho času zveril maloleté deti do jej
osobnej starostlivosti a otca maloletých detí (ďalej len „otec“) zaviazal platiť výživné vo výške 100,- €
na maloletého Erika a 80,- € na maloletého René. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov je
dlhšiu dobu nefunkčné, otec už vyše roka neprispieva na domácnosť ani na výživu maloletých. Vedenie
domácnosti i výchovu detí ponecháva výhradne na matke, na rodinnom živote sa nepodieľa, voľný čas
trávi samostatne. Aj keď manželia spolu naďalej bývajú, žijú oddelene, ich vzájomný vzťah ochladol a
manželstvo sa stalo formálnym zväzkom, v dôsledku čoho matka už podala na tunajší súd návrh na
rozvod manželstva.
2. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd v súlade s účelom tohto
inštitútu, ktorým je neodkladná úprava pomerov, vychádzal výhradne z obsahu návrhu a pripojených
listín (sobášny list manželov, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o návšteve školy maloletého
Erika, lekárske správy, doklady preukazujúce výšku mesačných výdavkov matky na maloleté deti a na
domácnosť), ako aj z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10P/43/2018, pod ktorou sa vedie konanie o
návrhu matky na rozvod manželstva. Matka v tomto návrhu o.i. uviedla, že manželské nezhody zapríčinil
do značnej miery neúspech v podnikaní obchodnej spoločnosti, ktorej sú obaja spoločníkmi a otec i
konateľom, pričom otec na krytie strát spoločnosti použil aj peniaze maloletých detí a tiež si na tento účel
opakovane požičal peniaze bez vedomia a súhlasu matky. Jeho konanie tak rodinu postupne dostáva
do finančných ťažkostí. Súd si tiež zadovážil údaje o vymeriavacom základe otca z databázy Sociálnej
poisťovne.3. Na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje zákon
č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). Na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak C.m.p.
neustanovuje inak (§ 111 a nasl. C.m.p., § 2 ods. 1 C.m.p.).
4. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
na návrh, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
(§ 324 ods. 1 C.s.p., § 325 ods. 1 C.s.p.)
5. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere
(§ 366 C.m.p.). Nevyhnutnú mieru výživného upravuje § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), podľa ktorého každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto zákonom je zákon č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“; pozri
§ 2 písm. c/ zákona v znení Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 173/2017 Z.z. o úprave súm životného minima).
6. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prihliadal na to, či si jeho
nariadenie vyžaduje bezodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov konania a záujem maloletých
detí. Súd môže pritom nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu;
nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo nezvratne zasahovalo do
práv účastníkov konania. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy
pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo
reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Požiadavka rýchlosti pritom prevláda nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení.
7. Návrh matky vychádza z okolností, ktoré potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujú. Keďže
je zrejmé, že rodičia maloletých detí spolu už viac ako rok fakticky nežijú, aj keď bývajú v spoločnom
byte [viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR
sp. zn. 5 Cz 115/67 z 31.10.1967 (R 15/1968), ods. 1 odôvodnenia], a otec sa na výchove a výžive
maloletých detí nepodieľa, pričom svojím konaním môže navyše ohrozovať ich finančné záujmy, je
zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky potrebné z dôvodu zabezpečenia ďalšej riadnej
starostlivosti o ne.
8. Pokiaľ ide o sumu výživného pre každé z maloletých detí, matka vyčíslila mesačné výdavky na
maloletého Erika sumou 376,41 € a na maloletého René sumou 319,95 € (k tomu na domácnosť, ktorú
doposiaľ obývajú rodičia s deťmi spoločne sumou 483,46 €), pričom navrhla, aby bol otec neodkladným
opatrením zaviazaný platiť na maloletých približne štvrtinu týchto súm (100,- € a 80,- €), čo podľa názoru
súdu dočasne zodpovedá potrebám maloletých. Otec je zamestnancom obchodnej spoločnosti Ripex,
s.r.o. (IČO 36 260 673), ktorej je i konateľom a spolu s matkou tiež spoločníkom. Podľa záznamov
Sociálnej poisťovne jeho vymeriavací základ (ktorým je hrubá mzda) predstavuje za posledné dva roky
priemerne 700,- € mesačne. Za predpokladu, že otec nie je poberateľom daňového bonusu na maloleté
deti a nemá dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie, predstavuje jeho čistá mzda priemerne 550,-
€ mesačne. Z tejto sumy by otec objektívne mohol poukazovať výživné navrhované matkou, no s
prihliadnutím na tvrdenia matky o dlhšiu dobu trvajúcej strate obchodnej spoločnosti a spôsobe, akým
otec túto situáciu rieši (krytie strát rodinnými financiami, zadlžovanie sa), je dôvodné predpokladať, že
so svojím príjmom nakladá obdobne. Vzhľadom k výške jeho príjmu a prednosti vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom pred inými výdavkami (§ 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine) je však súd toho
názoru, že je povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletých detí najmenej sumami uvedenými
vo výroku rozhodnutia, ktoré predstavujú polovicu zo súm navrhovaných matkou a zároveň výrazne
neprevyšujú 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/
zákona č. 601/2003 Z.z. (aktuálna výška je 27,32 €), pričom pokrývajú potreby maloletých naozaj len v
nevyhnutnej miere. Z tohto dôvodu súd v časti výživného vyhovel návrhu matky iba čiastočne.9. Na záver súd dodáva, že inštitút neodkladného opatrenia umožňuje poskytnúť ochranu porušeným
alebo ohrozeným právam na určitý čas, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej na základe
vykonaného dokazovania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.
Toto uznesenie je vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.