Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010250
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010250.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Michala Antalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

P. X.,

nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom O., prechodne bytom O., F. XX/XX, na verejnom zasadnutí
prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/52/2017 zo dňa 22. januára 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. X. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1/ Tr.zák., pretože hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o
výživu svojich detí dcéry D. X., nar. X.X.XXXX a syna P. X., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného
súdu v Prievidzi č. 15P/129/2013 zo dňa 13.12.2012,m právoplatným dňa 22.1.2013, bol zaviazaný

prispievať na výživu dcéry D. X. vo výške 70 € a P. X. vo výške 110 € vždy vopred, najneskôr do
posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky I. O., si v O. a všade tam, kde sa zdržuje
úmyselnetútopovinnosťneplní,vprípadeD.X.vobdobíodmesiacamáj2015doposiaľ,pričomvdanom
období prispel len v mesiaci október 2016 vo výške 70 € a v prípade P. X. ml. od mesiaca máj 2015 do
28.10.2015, čím zostal na výživnom I. O. dlhovať sumu v prípade D. X. vo výške 1.880 € a v prípade P. X.
ml. vo výške XXX €, pričom počas stíhaného obdobia disponoval dostatočným príjmom zo zamestnania,

nemocenských dávok a invalidného dôchodku, ktorý mu umožňoval vyživovaciu povinnosť riadne plniť.

Bol za to odsúdený podľa §§ 207 ods. 1, 38 ods. 4, 37 písm. m/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 10
mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že smeruje proti výroku o vine a treste. Následne
obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil dvomi podaniami (zo dňa 25.3.2018 a 28.6.2018). Uviedol tu,
že od mesiaca február 2018 sa zamestnal mimo územia Slovenskej republiky a s exekútorom uzavrel
dohodu o splatení svojho záväzku. Snaží sa zabezpečiť svoje finančné možnosti tak, aby v priebehu
troch mesiacov poškodenej vyplatil zameškané výživné v celom rozsahu. Navrhol, aby mu bol uložený

podmienečný trest, aby bol schopný splniť svoj záväzok. V ďalšom písomnom podaní obžalovaný
uviedol, že bežné výživné na mal. D. X. už uhrádza v tejto dobe v sume 70 €. Uznal, že na obidve detimá dlh 2.804,80 €. Je poberateľom invalidného dôchodku v sume 196,10 € a pracuje v Českej republike,
kde zarobí 12.200,- Kč. Je ochotný svoj dlh na zameškanom výživnom mesačne uhrádzať v splátkach
10 € alebo 20 €, pričom viac si naozaj nemôže dovoliť. Snaží sa nájsť si lepšie zamestnanie, aby mohol

dlh na výživnom splácať vo vyšších splátkach. Znovu navrhol, aby mu bol uložený podmienečný trest,
čo je v záujme aj jeho dcéry, aby si mohol plniť voči nej záväzok. K tomu obžalovaný pripojil poštové
poukážky zo dňa 19.1.2018, 22.2.2018, 30.4.2018 a 11.6.2018, ktorými zaslal I. O. 70 €.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, obžalovaný uviedol, že dlžné výživné vyplatí, avšak teraz

sa nevie zamestnať, lebo si vybavuje predčasný starobný dôchodok. Poškodená tu uviedla, že jej nejde,
aby obžalovaný išiel sedieť, ale jej ide o to, aby si tento plnil svoje povinnosti. Prokurátorka krajskej
prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť, pričom tento
si nevytvoril podmienky na účinnú ľútosť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine síce v zahlásenom odvolaní na hlavnom pojednávaní obžalovaný tiež napadol, z
písomných dôvodov jeho odvolania však vyplynulo, že neplatenie výživného a vzniknutý dlh na výživnom
obžalovanýtiežuznávaatentodlhmázáujemzaplatiť.Sokolnosťou,žeobžalovanývžalovanomobdobí

odmesiacamáj2015do22.januára2018(hlavnépojednávanie)nemalvždyriadnezamestnanie,sasúd
prvého stupňa vysporiadal s tým, že nejde o okolnosť, ktorá by ho zbavovala trestnej zodpovednosti. Súd
prvého stupňa správne uviedol, že obžalovaný v priebehu celej žalovanej doby disponoval podstatne
vyššou sumou peňazí, ako bol vzniknutý dlh na výživnom.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol pokiaľ obžalovaného uznal vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák., pretože tento najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov
úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje dve deti. V tejto súvislosti k námietke
obžalovaného vyslovenej na verejnom zasadnutí, prečo začína žalované obdobie od mája 2015,
senát odvolacieho súdu poukazuje na tú časť výpovede poškodenej, kde uviedla, že posledná výplata

obžalovaného prišla na jej účet v roku 2015 a potom obžalovaný zrušil trvalý príkaz a nechal si prevádzať
prostriedky na iný účet. Od mája 2015 čakala do septembra 2016, či obžalovaný bude platiť výživné a
až potom išla podať trestné oznámenie s tým, že do mája 2015 výživné obžalovaný zaplatil.

K odsudzujúcemu výroku o vine odvolací súd napokon uvádza, že vzhľadom na prezentovaný prvotný

záujem obžalovaného zaplatiť výživné ešte v štádiu odvolacieho konania, bol stanovený termín
verejného zasadnutia 7 mesiacov po tom, čo bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. Táto doba
bola dostatočná na to, aby si obžalovaný, ak by mal na to možnosť, vytvoril podmienky pre použitie
ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. o účinnej ľútosti s dôsledkami oslobodenia spod obžaloby.

Odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného preskúmal aj výrok o uloženom treste odňatia slobody.
Tu súd prvého stupňa správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. v tom, že
obžalovaný bol už za trestnú činnosť odsúdený. Vzhľadom k tomu, že poľahčujúce okolnosti súd prvého
stupňa nezistil, upravil trestnú sadzbu odňatia slobody uvedenú v § 207 ods. 1 Tr.zák. (až na 2 roky)
tak, že dolnú hranicu podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. zvýšil o 1/3, teda na 8 mesiacov. Trest odňatia slobody

uložený vo výmere 10 mesiacov, je teda trestnom uloženým blízko dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd prvého stupňa ani odvolací súd však nemohol rozhodnúť podľa § 49 ods. 1 Tr.zák. o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný sa totiž dopustil predmetnej úmyselnej trestnej
činnosti aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza,

sp.zn. 0T/28/2017 zo dňa 20.3.2017, právoplatný dňa 30.3.2017). Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák.
preto ďalší podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody nepovoľovalo. Vzhľadom na povahu
prejednávanej trestnej činnosti pritom uloženie peňažného trestu alebo iného druhu trestu prakticky
neprichádzalo do úvahy.Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.