Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220683
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2211220683.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Š. B., Z.. XX.XX.XXXX,

B. B., U. XXXX/XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Tomášek & partners, s. r. o., Bratislava,
Rožňavská 2, proti žalovaným: 1/ F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. B. XXX, a 2/ K. B., Z.. XX.XX.XXXX,
X. B. - A. V., o zaplatenie 34.800,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 34.800,60 eur s úrokmi z
omeškania vo výške 10,5% zo sumy 9.500 eur od 13.01.2009 do zaplatenia, vo výške 10% zo sumy 800
eur od 19.02.2009 do zaplatenia a vo výške 9% zo sumy 49.500,60 eur od 28.12.2010 do 25.02.2011 a
zo sumy 24.500,60 eur od 26.02.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdvyššímsúdnymúradníkompoprávoplatnostirozsudkusamostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 27.12.2011 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola pôvodne len
žalovaná (teraz žalovaná 1/) zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 34.800,60 eur s príslušenstvom
- úrokmi z omeškania a náhradou trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaná ako dlžník uzatvorila
dňa 26.10.2005 s OTP Bankou Slovensko, a. s. (ďalej „banka“) ako veriteľom zmluvu o bezúčelovom

spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou. Na zabezpečenie splatenia úveru
žalobca ako záložca uzatvoril s OTP Bankou Slovensko, a. s. ako záložným veriteľom dňa 26.10.2005
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Na základe záložnej zmluvy žalobca zriadil v
prospech záložného veriteľa záložné právo k svojim nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to
k bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v kat. úz. (B. -) X.. Žalovaná úver nesplácala, úver bol
vyhlásený za predčasne splatný a žalobca za žalovanú zaplatil banke časť dlhu vo výške 9.500 eur - v
januári 2009 a 800 eur - vo februári 2009.

Banka následne svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila a nový záložný veriteľ začal s výkonom
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 27.12.2010 žalobca za žalovanú na účet dražobníka
zaplatil sumu 49.500,60 eur, aby nedošlo k dražbe. Žalobca tak splnil dlh za žalovanú a v zmysle §
454 Občianskeho zákonníka má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná časť dlhu voči
žalobcovi uznala dňa 25.02.2011, keď kúpnou zmluvou zo dňa 25.02.2011 uzavretou medzi žalobcom
ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou mal žalobca zaplatiť žalovanej kúpnu cenu vo výške
25.000 eur, ktorú sumu na základe vzájomnej dohody započítali s pohľadávkou žalobcu z uznania dlhu.

Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

(2) Súd vo veci dňa 22.03.2012 pod č. k. 11Ro/312/2011-24 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala
žalovaná včas odpor s odôvodnením (č. listu v spise 26). Navrhla žalobu zamietnuť s tým, že nesúhlasís tvrdeniami žalobcu v žalobe. Poukázala na to, že je osoba s problémami sluchu a reči a dokáže
sa dorozumieť len posunkovou rečou. V období roku 2005 žila vo vzťahu so (svedkom) X. F., ktorý
za ňu vybavoval záležitosti a ona mu plne dôverovala. Spolu kupovali v roku 2005 dom na pôžičku,

ale o právnych veciach nič nevedela a nemala vedomosť ani o tom, v akej výške bola pôžička na
dom poskytnutá, čo zistila až z platobného rozkazu a priloženej dokumentácie. Následne zistila, že
kúpna cena domu bola určená na 19.916,35 eur. Stala sa obeťou podvodu, jej bývalý partner zneužil
jej odkázanosť.

(3) Písomným podaním zo dňa 27.12.2012 (č. l. 70) žalobca cestou advokáta navrhol vstup ďalších
účastníkov do konania na strane žalovaných, a to žalovaného 2/ a jeho manželku. Uznesením č. k.
12C/92/2012-82 zo dňa 28.01.2014 súd pripustil do konania na strane žalovaných žalovaného 2/ a
žalovanú 3/ v zmysle procesného návrhu žalobcu. Písomným podaním zo dňa 24.08.2015 žalobca vzal
späť žalobu voči žalovanej 3/ (č. l. 116). Uznesením č. k. 12C/92/2012-149 zo dňa 07.09.2015 súd
konanie voči žalovanej 3/ zastavil.

(4) Tunajší súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 12C/92/2012-287 zo dňa 01.02.2016 tak,
že žalobu zamietol, zmluvu o úvere a záložnú zmluvu posúdil ako absolútne neplatné a žalobca tak
nebol povinný z neplatného právneho úkonu ani plniť. Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že k platnosti písomného právneho úkonu osôb, ktoré nevedia čítať alebo písať
(v zmysle § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka) postačuje, ak sú tieto osoby schopné sa podpísať,
k platnosti písomného právneho úkonu nie je potrebné, aby sa s obsahom tohto úkonu skutočne
oboznámili, táto okolnosť (či sa takáto osoba s obsahom úkonu skutočne oboznámi) závisí iba od jej
rozhodnutia, podstatné je, aby mala možnosť sa s obsahom právneho úkonu oboznámiť. V danom

prípade bolo preukázané, že všetci účastníci v čase uzatvárania zmlúv poznali tlmočníka znakovej reči
a mali tak objektívnu možnosť s obsahom zmlúv sa oboznámiť. Žalovaní vypovedali, že počas procesu
vybavovania úveru poznali tlmočníkov posunkovej reči, ľudia počujúci a ovládajúci posunkovú reč im boli
dostupní, k vybaveniu úveru úmyselne žiadneho nevolali, aby o jej uzavretí nikto nevedel. Poukázal na
to, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ od banky finančné prostriedky prevzala, za tieto finančné

prostriedky nadobudla nehnuteľnosť a bez ohľadu na platnosť zmluvy o úvere bola teda povinná tieto
finančné prostriedky vrátiť minimálne z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca ako záložný dlžník dlh
žalovaných plnil s ich vedomím a má právo domáhať sa v rozsahu úhrady voči osobnému dlžníkovi
vydania bezdôvodného obohatenia.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(6) Dňa 26.10.2005 uzavreli žalovaná 1/ ako dlžník (pod predchádzajúcim priezviskom L.) a žalovaný 2/
ako spoludlžník s bankou „Zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom

nehnuteľnosťou“ pod č. 016201405SU (č. l. 93). V zmysle zmluvy sa banka zaviazala na základe
žiadosti dlžníka poskytnúť dlžníkovi spotrebný úver v sume 1.260.000 Sk (41.824,35 eur) s pohyblivou
úrokovousadzbouaprirážkou3,5%ročne(kudňupodpísaniazmluvytakúrokpredstavoval7,8%ročne).
Žalovaní sa zaviazali úver splácať mesačne v splátkach po 10.383 Sk od novembra 2005 počas 240
mesiacov. Podľa čl. 2 zmluvy bola pohľadávka banky z tohto úveru zabezpečená záložným právom

k nehnuteľnostiam žalobcu. Za banku podpisoval úverovú zmluvu riaditeľ pobočky (X.. Q.) a úverový
poradca (U.. P.). Podľa potvrdení banky (č. l. 90) bola bankou vyplatená suma vo výške 100.000 Sk
dňa 16.11.2005 a vo výške 1.105.000 Sk dňa 21.11.2005. Z potvrdení nevyplýva, komu boli peňažné
sumy vyplatené.

(7) Žalobca ako záložca uzavrel s bankou tiež dňa 26.10.2005 „Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti“ (č. l. 72, 121), ktorou sa žalobca zaviazal zabezpečiť návratnosť úveru poskytnutého
vo výške 1.260.000 Sk zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 016201405SU zo dňa 26.10.2005. Za banku
podpisovali záložnú zmluvu opäť riaditeľ pobočky a ten istý úverový poradca.

(8) Listom zo dňa 16.06.2008 (č. l. 7, 130) banka vyhlásila úver za predčasne splatný a oznámila
žalovaným, manželke žalovaného 2/ a záložnému dlžníkovi začatie výkonu záložného práva. Podľa
dokumentu predstavoval záväzok žalovaných po lehote splatnosti sumu 183.210,14 Sk, celý záväzok
vyplývajúci z úverovej zmluvy k danému dňu predstavoval 1.383.424,26 Sk (45.921,27 eur).(9) Podľa pokladničných potvrdeniek (č. l. 13 a 14) žalobca banke dňa 12.01.2009 zaplatil 9.500 eur a
dňa 18.02.2009 sumu 800 eur.

(10) Listom zo dňa 09.09.2010 (č. l. 9, 132) banka oznámila opäť žalovaným, manželke žalovaného 2/ a
záložnému dlžníkovi zosplatnenie úveru a začatie výkonu záložného práva vo veci zmluvy o spotrebnom
úvere č. 016201405SU v znení dodatkov, podľa ktorého predstavoval celý záväzok sumu 44.998,48 eur.

(11) Listom zo dňa 09.12.2010 (č. l. 138) oznámila banka záložnému dlžníkovi - žalobcovi postúpenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o založení nehnuteľnosti postúpenie pohľadávky na Debt
Collector,s.r.o.,Nitra.Listomzodňa10.12.2010(č.l.135)boložalovaným1/,2/amanželkežalovaného
2/ oznámené ďalšie postúpenie pohľadávky podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2010
na Akropolis invest, s. r. o., Nitra.

(12)ObchodnáspoločnosťAkropolisinvest,s.r.o.,Nitralistomzodňa10.12.2010(č.l.11,134)oznámila
začatie výkonu záložného práva žalobcovi ako záložnému dlžníkovi s poukazom na úverovú zmluvu zo
dňa 26.10.2005 v znení dodatku zo dňa 18.02.2009. Ďalej obchodná spoločnosť 1. konsolidačná, spol.
s. r. o., Nitra žalobcovi oznámila listom zo dňa 20.12.2010 (č. l. 12) výšku pohľadávky v celkovej sume
49.402,10 eur.

(13)Vzmysledokumentuspísanéhodňa25.02.2011(č.l.15)žalovanáuznalavočižalobcovizáväzokvo
výške 49.650 eur čo do dôvodu aj výšky. Z dokumentu vyplýva, že žalobca v úmysle predísť vykonaniu
dražby dňa 27.12.2010 zaplatil spoločnosti Akropolis invest, s. r. o. sumu 49.650 eur, čím za žalovanú
splnil jej záväzok. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.02.2011 (č. l. 16) žalobca kúpil od žalovanej rodinný dom

súp. č. XXX aj s priľahlými pozemkami vedené na LV č. XXX pre kat. úz. Q. za 25.000 eur. Podľa kúpnej
zmluvy si zmluvné strany vzájomne započítali pohľadávku predávajúcej - žalovanej na kúpnej cene voči
pohľadávke kupujúceho z uznania dlhu.

(14) Žalobca vo svojej výpovedi dňa 07.09.2015 (č. l. 142) uviedol, že žalovaná 1/ sa ho pýtala, či

nemôže požičať peniaze, pretože má v pláne kúpiť rodinný dom s priateľom. Mal záujem jej pomôcť.
Po dvoch rokoch mu však volali kvôli možnej exekúcii, pretože žalovaná neplatila splátky a vtedy sa
zľakol. Zaplatil pokutu, žalovaná následne 3 až 4 mesiace opäť platila, ďalej to nezvládala. Prišlo ďalšie
oznámenie o exekúcii, banka chcela od neho zaplatenie 50.000 eur. Mal z toho problémy, v tom čase
mal sám problémy s bytovou otázkou, je z toho už vyčerpaný. Svedka X. F. pozná osobne, s ním o veci

hovoril, pretože žalovaná tomu nerozumela. Peniaze pýtal od neho svedok, žalovaná poslúchala len
svedka,chcelispolubývať.Pripodpisezmluvybolivbankeonitraja(svedokostalpridverách).Žalovanej
finančne pomáhal aj so splátkami, raz prispel sumou 100 eur, inokedy 200 eur. Dokument o uznaní dlhu
mu spísali právnici. Keď ho žalovaná podpisovala, bol žalobca pri tom, ale nevysvetľoval jej, o čo ide.
Ďalej bol prítomný aj brat žalobcu (počujúci), ktorý sa vtedy rozprával so žalovanou aj s jej partnerom, ale

nepamätá sa, či jej vysvetľovali význam uznania dlhu. Sám písanému textu nerozumie úplne, nerozumel
ani záložnej zmluve, len chcel pomôcť žalovanej 1/. Keď sa rozhodol, že uzavrie zmluvu, svedok F. mu
vysvetľoval podstatu úkonu.

(15) Žalovaná 1/ vypovedala (č. l. 143), že pôvodne s priateľom X. F. bývali v prenájme u žalobcu,

nájomné riadne neplatili. Svedok (F.) jej oznámil, že ručiteľom bude žalovaný 2/. Veci v banke vybavoval
svedok, tlmočník prítomný nebol. Nerozumela tomu. Pri kúpe domu vôbec nebola prítomná, len svedok
volal, že našiel dom. Do banky išla aj s občianskym preukazom s tým, že úver už bol schválený,
nerozumela, ale podpísala. Peniaze vyplatili v hotovosti, zobral ich svedok do tašky. Videla, že nejaké
peniaze neskôr odovzdával svedok žalobcovi, povedal jej, že vyrovnal nájomné. Neskôr mala problémy

nájsť si zamestnanie, aj vzťah so svedkom skončil. Kvôli vyrovnaniu dlhu (voči žalobcovi) dala dom
žalobcovi. Podpísať zmluvu ju nútil svedok, tlmočník prítomný nebol, ani neprečítala zmluvu, písanému
textu nerozumie. Potvrdila, že dokument o uznaní dlhu podpísala, ale nerozumela textu, niečo sa v
ňom jednalo o banke. Niečo jej vysvetlil svedok F.Š., sama však tlmočníka k úverovej zmluve nevolala,
dôverovala svedkovi, ktorý všetko vybavoval. V tom čase poznala ako jediného tlmočníka posunkovej

reči práve F..

(16) Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi (č. l. 144) uviedol, že prišli za ním žalovaná 1/ aj so svedkom F. a
požiadali ho, aby šiel za ručiteľa. Potom sa dohodli v banke, žalovaná žiadala o úver 1,2 milióna Sk, bolitam len oni traja, keď podpisovali dokumenty. Peniaze z úveru dostali asi do dvoch týždňov, opäť v banke
boli oni traja, žalovaná 1/ peniaze zobrala v banke do kabelky. Písanému textu nerozumie, uvedomuje
si, že mali mať tlmočníka, ale ponáhľali sa. So žalobou nesúhlasil, podľa neho má dlh žalobcovi zaplatiť

žalovaná 1/. Myslel si, že je v zmluve ručiteľom a nie spoludlžníkom, ale nerozumie ani pojmu ručiteľ.
V banke bol prítomný tlmočník až po tom, keď nastali problémy so splácaním úveru, vtedy im svedok
F. vysvetľoval veci. Predpokladal, že vzťah žalovanej 1/ so svedkom F. bude trvať a že budú úver bez
problémov splácať. Takisto predpokladal, že pokiaľ úver nebude riadne splácaný, najprv bude postihnutý
dom žalovanej 1/.

(17) Svedok X. F. vo svojej výpovedi dňa 14.10.2015 (č. l. 159) uviedol, že poznal osobne sporové strany
a v jednom prípade riešil s nimi ako tlmočník v banke nejakú vec, spoločne sa dostavili do pobočky
banky v Bratislave a za prítomnosti pracovníka banky sa riešilo to, že úver nebol splácaný a hrozil
výkon záložného práva. Na stretnutie v banke ho zavolal žalobca alebo žalovaný 2/. Pri podpisovaní
zmlúv prítomný nebol. Nevedel sa vyjadriť konkrétne, či žalovaná 1/ rozumie písanému textu, ale vo

všeobecnosti je u nepočujúcich problém text čítať, preto sa najprv odporúča prečítať text, preložiť ho
a ešte sa aj spýtať, či mu porozumeli. Nepočujúci poznajú tlmočníkov posunkovej reči. Keď bol s
účastníkmi v banke, riešil sa už výkon záložného práva.

(18) Svedok X. Q. vypovedal (č. l. 160), že v októbri 2005 bol riaditeľom pobočky banky. Ku konkrétnemu

úverovému prípadu sa vyjadriť nevedel, pripustil, že v prípade nepočujúcich mal byť prítomný tlmočník,
banka však tlmočníka k prípadom nepozýva.

(19) Svedkyňa U. O. (predtým P.V.) vo svojej výpovedi dňa 25.11.2015 (č. l. 201) uviedla, že si pamätá
žalovanú 1/, ktorá bola klientkou banky a mala problémy so splácaním úveru. Vedela o tom, že žalovaná

1/ je nepočujúca, vždy sa však dostavila s niekým, kto jej tlmočil, pokiaľ sa dostavila sama, tak si písali
a textu (žalovaná 1/) porozumela. Nevedela, kto žalovanú 1/ sprevádzal, išlo však o osobu počujúcu.
Na konečné vyriešenie veci si nepamätá.

(20) Svedok X. F. (tiež nepočujúci ) vo svojej výpovedi dňa 14.12.2015 (č. l. 235) uviedol to, že on navrhol

vybavenie úveru v banke a žalovaná 1/ s tým súhlasila. Pri podpisovaní zmluvy prítomný nebol, peniaze
prevzala žalovaná 1/. Sumu 5.000 eur (neskôr v rámci tej istej výpovede uviedol sumu 50.000 Sk) dali
majiteľovi domu - žalobcovi, ktorému boli dlžní za nájom, ďalšiu časť dali na kúpu domu aj ďalšiu časť
úveru použili na splácanie úveru. Úver splácala žalovaná 1/. K otázke založenia nehnuteľnosti žalobcu
sa vyjadriť nevedel. Nevedel, či a kto vysvetlil účastníkom dôsledky podpísania zmlúv, vyjadril sa, že asi

nikto. Sám písanému textu nerozumie. Textu síce viac rozumie (v porovnaní so žalovanou 1/), snažil sa
žalovanej 1/ vysvetliť, ak niečomu nerozumela. S finančným poradcom rozprávali spoločne so žalovanou
1/, ale v banke svedok nebol. S úverovou ani záložnou zmluvou nemá nič spoločné., zmluvy pred ich
podpisom nevidel. Úver pomáhal vybaviť finančný poradca menom E., priezvisko nevedel.

(21) Žalobca trval na platnosti uzavretých zmlúv, cestou advokáta poukázal na zásadu „právo patrí
bdelým“. Vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2015 (č. l. 182) uviedol, že znížená schopnosť nepočujúcich
osôb (ktorými sú všetci účastníci konania) porozumieť písanému textu, nemá vplyv na platnosť
uzatvorených zmlúv. Skutočnosť, či účastníci konania sú schopní porozumieť písanému textu, nemá
vplyv na platnosť zmlúv, obe zmluvy (úverová zmluva a záložná zmluva) spĺňajú všetky náležitosti

platného právneho úkonu a nie je pochybnosť o tom, že vôľa zmluvných strán bola slobodná a vážna a
ich prejav dostatočne určitý a zrozumiteľný. Právne významnou je skutočnosť, či konajúca osoba mala
možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť. Podstatné je, že obaja žalovaní vedeli, že uzatvárajú zmluvu
oúvere.Podľažalobcuvpraxilenmalépercentoosôbvstupujúcichdozmluvnýchvzťahovsbankamimá
úplnú a jasnú predstavu o právnych následkoch týchto úkonov, a teda, že si celý obsah právneho úkonu

pred jeho podpisom prečítajú, ale podľa žalobcu nemožno z tejto skutočnosti vyvodzovať neplatnosť
tohto úkonu. Poukázal na § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na písomné právne
úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať je potrebná úradná zápisnica, okrem prípadu, že ten, kto nemôže
čítať alebo písať má schopnosť s obsahom právneho úkonu sa oboznámiť s pomocou prístrojov alebo
špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný listinu vlastnoručne

podpísať. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu ČR - ak majú tieto osoby reálnu možnosť
sa s obsahom zmluvy oboznámiť, nevyžaduje sa pre platnosť týchto zmlúv, aby sa zmluvné strany s ich
obsahom aj skutočne oboznámili. Je predovšetkým na zmluvných stranách, aby si uvedomovali riziká
spojené s tým, že sa rozhodnú učiniť určitý právny úkon bez toho, aby sa predtým dostatočne zaujímalio dopady tohto úkonu na ich práva a povinnosti. Žalovaní mali reálnu objektívnu možnosť sa s obsahom
zmlúv oboznámiť a preto sú predmetné zmluvy platné právne úkony.

(22) Žalovaná 1/ cestou svojho advokáta písomným podaním zo dňa 26.01.2016 (č. l. 242) poukázala
na to, že v čase uzatvorenia sporných zmlúv mala 23 rokov a evidentne bola bez akýchkoľvek znalostí
o právnych úkonoch. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania objektívnej schopnosti žalovaných
oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu zaťažuje žalobcu, resp. banku. Otázkou aplikácie rímsko-
právnej zásady právo patrí bdelým sa zaoberal vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd SR. Navrhla

zmluvné dokumenty posúdiť ako neplatné pre nedostatok formy, návrh žalobcu zamietnuť a priznať
žalovanej 1/ náhradu trov konania.

(23) Žalovaný 2/ žiadny konečný návrh nepredniesol.

(24) Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) právny

úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(25) Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Podľa ods. 6 na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je
potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať,

schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok
alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

(26) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb dorozumievacím
jazykom nepočujúcich osôb je posunková reč. Podľa ods. 2 posunková reč nepočujúcich osôb je

prirodzený vizuálno-pohybový systém reči vyjadrovaný zaužívanými a určenými pohybmi, postavením
a pohybom rúk, prstov a mimikou tváre. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona nepočujúce osoby majú právo
na tlmočníka posunkovej reči, ktorý tlmočí do štátneho jazyka alebo zo štátneho jazyka pri riešení
základných životných problémov nepočujúcich osôb v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej
samosprávy a inými právnickými osobami a fyzickými osobami.

(27)Podľa§451ods.1OZktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Podľaods.
2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(28) Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
(29) Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

(30) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(31) V danom prípade ide o (nepočujúcich) účastníkov, ktorí uzavreli s bankou v prípade oboch
žalovaných zmluvu o úvere a v prípade žalobcu zmluvu o záložnom práve. Právny úkon sa musí urobiť
zrozumiteľne a vážne, tieto náležitosti prejavu je potrebné skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý

sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti súvisiacimi so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým
spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Žalovaní sa v spore bránili tým, že zmluvné dokumenty
podpísali bez toho, aby sa dôkladne oboznámili s obsahom úkonu, v tomto smere nemá táto obrana
úspech, keďže obaja potvrdili, že mali možnosť zadovážiť si v úverovom procese tlmočníkov posunkovej
reči, minimálne osobu počujúcu a ovládajúcu posunkovú reč (takéto osoby im boli dostupné a známe),

z vlastnej nedbalosti a na vlastné riziko túto možnosť nevyužili. V konaní mal súd za preukázané,
že žalovaní 1/ a 2/ spoločne získali úver od banky, za úverové prostriedky nadobudla žalovaná 1/
nehnuteľnosť.Úvernebolzostranyžalovanýchriadnesplácaný,zktoréhodôvodubolozostranyveriteľa
zahájené dražobné konanie z titulu záložného práva na nehnuteľnosti patriace žalobcovi. Žalobcaako záložný dlžník finančné prostriedky zaplatil veriteľovi namiesto žalovaných, o čom žalovaní mali
vedomosti. Žalobca nebol v postavení úverového dlžníka, dlh na úvere zaplatil namiesto žalovaných,
ktorí sa tým na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Žalobca bol teda oprávnený domáhať sa voči žalovaným

1/ a 2/ vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného bola žaloba podaná dôvodne voči obom žalovaným ako spoludlžníkom z úveru a preto
jej súd v plnom rozsahu vyhovel. Okrem istiny uplatnenej v rozsahu žalobcom vykonaného peňažného
plnenia za žalovaných (resp. vo zvyšku tohto plnenia po započítaní časti plnenia na kúpnej cene) má
nárok žalobca aj na úrok z omeškania (uplatnený v súlade s právnou úpravou), keďže žalovaní sa

s vrátením plnenia preukázateľne dostali do omeškania (dňom nasledujúcim po realizácii peňažného
plnenia zo strany žalobcu vznikla povinnosť žalovaným toto plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia
vrátiť).

(32) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(33) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnej strane sporu voči žalovanému v plnom
rozsahu.

(34) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)