Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205377
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117205377.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1./ L. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. XXX/
X, XXX XX M., 2./ R. Č., O.. XX.X.XXXX, V. Z. XXX/X, XXX XX M., 3./ R. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. Z.Ľ.
XXX/X, XXX XX M., všetci právne zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom kancelárie
Škultétyho 3, 040 01 Košice, IČO: 31 943 683, proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom

Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so
sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin 036 01, IČO: 36 865 036 2./ DUPOS dražobná spol. s.r.o.,
so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16/8/2017-228 zo dňa 23.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou zo dňa 27.2.2015,
doručenoutunajšiemusúdudňa28.2.2015,domáhali,abysúdnariadilžalovanýmv1.a2.radezdržaťsa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 11.2.2013, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. M., obec M., okres P.,

zapísané na LV č. XXX v časti „N.“ ako parc. reg. „N.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
614 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 1316 m2, rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na
parc. reg. č. XXXX. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 11.2.2013 uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade so
žalovaným v 1. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 79.900 eur, pričom na zabezpečenie tohto úveru bola dňa 11.2.2013 uzavretá medzi
žalobcom v 1. rade, žalobkyňou v 3. rade a žalovaným v 1. rade Zmluva o zriadení záložného práva

a Mandátna zmluva na vyššie uvedený nehnuteľný majetok. Uviedli, že žalovaný v 1. rade poukázal
na účet žalobcov sumu vo výške 76.995,60 eura. Žalovaný dňa 1.7.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru a oznámil, že pristupuje k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na
dražbe. Žalobcovia požiadali žalovaného v 1. rade, prostredníctvom spoločnosti ZASTAVDLUHY s.r.o.,
o možnosť splatenia dlhu formou mesačných splátok, avšak žalovaný v 1. rade túto možnosť listom
zo dňa 2.2.2017 zamietol. Žalobcovia teda mali vôľu svoj dlh splatiť do konca, teda v tomto prípade

o pristúpení k výkonu záložného práva nemožno hovoriť ako o nevyhnutnom a primeranom opatrení.
Žalobcovia poukázali na to, že sú spotrebitelia a že predmetná Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné
zmluvnépodmienky,akoajneprimeranépoplatkyzaspracovanie,správuaposkytnutiespotrebiteľského
úveru a preto je dôvodné spochybniť skutočnú výšku úveru. Rovnako namietali aj záložnú zmluvu, ktorá
podľa nich nebola individuálne dojednaná.
Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade mal za to, že výlučným účelom

celého konania je len oddialiť nesplnenia povinnosti žalobcami. Žaloba je nesúrodým kompilátom
zastierajúcim najpodstatnejší fakt protiprávneho konania, spočívajúci v dlhotrvajúcom omeškaní sosplácaním úverového záväzku. Realizáciu záložného práva sa sleduje zákonný cieľ odstránenie tohto
protiprávneho stavu vyvolaného dlžníkmi, ak mali žalobcovia vôľu dlh splácať ako tvrdia, tak ho
splácať mali, avšak neučinili tak. Poznamenal, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje neprijateľné

podmienky. Je vyvážená, odráža vôľu zmluvných strán. Dobrovoľná dražba je zákonný inštitút. Odvíja
sa od predchádzajúceho súhlasu vlastníka na budúce speňaženie jeho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom.
Žalovaný v 2. rade považoval žalobu voči nemu za nedôvodnú, nikdy nebol záložným veriteľom ani
nevykonáva záložné právo, len organizuje dražbu v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., vzniesol teda

námietku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli so žalovaným v 1.
rade ako veriteľom dňa 11.2.2013 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 79.900 eur.
Parametre zmluvy boli špecifikované tak, že išlo o druh úveru na bývanie, účel úveru vyplatenie úveru v
SLSP, s ročnou úrokovou sadzbou 6,19 %, s výškou mesačnej splátky 511,84 eura so splatnosťou prvej
splátky 17.3.2013, konečnou splatnosťou úveru 17.1.2033 a počtom splátok 239. Žalobkyňa v 3. rade a

žalobca v 1. rade ako záložcovia a žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ uzavreli dňa 11.2.2013 zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu. Predmetom záložného práva boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k.ú. M., obec M., okres P., zapísané na LV č.
XXX v časti „N. ako parc. reg. „N.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 614 m2, parc. reg.
„C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 1316 m2, rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. reg. č. XXXX.

Žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi v 1. rade peňažné prostriedky spolu vo výške 76.995,60 eura. Pre
nesplácanie dlhu žalovaný v 1. rade pristúpil 1.7.2016 k mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru a
žalovanýv2.radepodanímzo6.10.2016oznámilzačatievýkonuzáložnéhopráva.Výzvunaposkytnutie
súčinnosti a umožnenie vyhodnotenia predmetu dražby žalovaný v 2. rade zaslal žalobcovi v 1. rade
a žalobkyni v 3. rade 25.10.2016. Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota nehnuteľností, na

ktorých viazne záložné právo je 98.900 eur.
Súd prvej inštancie posudzujúc skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nebol
dôvod na vyhovenie žalobe. Zo žaloby nevyplývajú dôvody, pre ktoré žalobcovia prestali úver splácať.
Požiadali žalovaného v 1. rade o možnosť splácať dlh v splátkach po 200 eur (pôvodná mesačná splátka
bola 511,84 eura na 239 mesiacov t.j. 20 rokov bez jedného mesiaca) a pri žalobcovi navrhovanej

výške splátky by doba splácania presiahla 50 rokov. Pri výške úveru 79.900 eur a všeobecnej hodnote
nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo testom proporcionality dospel súd k záveru, že medzi
hodnotou zálohu a výškou úveru nie je hrubý nepomer. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí
úveru postupoval s odbornou starostlivosťou. Zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti, je preto
platná, rovnako platnou je aj zmluva o zriadení záložného práva. K námietke o nedôvodnosti pokút a

poplatkov súd uviedol, že spolu neprevyšujú sumu 1.000 eur, čo je menej ako 1,25% zo sumy 79.900
eur. Je to záložný veriteľ, ktorý pri výkone záložného práva zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, ktorej sa nemôže zbaviť. Podľa žalobcov sporné pokuty a poplatky nie sú dôvodom,
pre ktorý by mal žalovanému odňať právo realizovať záložné právo dobrovoľnou dražbou. Súd prvej
inštancie akcentoval to, že žaloba bola formulovaná tak, že žalobcovia navrhovali aby súd prikázal

zdržať sa výkonu záložného práva nie len dobrovoľnou dražbou, ale zdržať sa výkonu záložného práva
bezlimitne, čo by de facto eliminovalo možnosť žalovaného v 1. rade uspokojiť svoju pohľadávku, preto
žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 151 písm. a), § 151 písm. b) ods. 1, 2, 3, 4, § 151 písm. c) ods. 1, 2, 3, § 151 písm. j) z ust.

Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 7 ods. 1, § 2 písm. u), § 7 ods. 4 poukazujúc na ust.
§ 1 ods. 3 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 257 CSP. Zohľadniac celkové pomery žalobcov vo vzťahu k
žalovaným mal súd prvej inštancie za to, že úhrada trov by mala pre žalobcov nepomerne negatívnejší
dopad ako na žalovaných, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodov, podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f),
g) a h) CSP. Podľa žalobcov sa súd prvej inštancie nezaoberal argumentmi žalobcov, pričom títo tvrdili,
že záložná zmluva nebola individuálne dojednaná. Žalobcovia tvrdili, že mali záujem výlučne o úver a
nie o to, aby svoje nehnuteľnosti založili. Týmito argumentmi žalobcov sa súd nezaoberal, vo veci tak

riadne nekonal a rozsudok riadne ani nemohol odôvodniť. Tým bolo porušené právo na rovnosť zbraní
kontradiktórnosť súdneho konania a odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
arbitrárne, zmätočné a ústavne neudržateľné. Žalobcovia namietajú voči konštatovaniu súdu, že zmluvy,
ktoré žalobou napadli boli uzatvorené v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ súd konštatoval, ženepresné vyčíslenie pohľadávky nemôže byť dôvodom na vyhovenie žalobe, namietajú tento záver súdu
najmä za situácie, že žalobcovia so žalovaným v 1. rade nedohodli zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, tak ako to vyžaduje § 565 Občianskeho zákonníka a preto nemohlo dôjsť k

zosplatneniuúveruanehnuteľnostiniejemožnéanidražiť.Pokiaľsúdkonštatoval,žežalobnémunávrhu
nemohol vyhovieť aj z dôvodu, že požadovali obmedziť záložné právo žalovaného v 1. rade bezlimitne,
zdôraznili, že zo žalobného návrhu je zrejmé čoho sa žalobcovia domáhajú. Súd ma vychádzať z obsahu
žaloby, nie z petitu, ak mal za to, že je rozpor medzi obsahom žaloby a petitom, mal vyzvať žalobcov na
opravu žaloby. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie, nevyžiadal

si ani dražobný spis od žalovaných tak, ako to opakovane v priebehu konania navrhovali (15.11.2011),
spis pritom musí obsahovať listiny s podstatnými náležitosťami tak, aby sa vôbec dražba mohla začať,
konkrétne zmluvou o vykonaní dražby, ktorou žalobkyňa v 3. rade ani nedisponuje aj napriek tomu, že
je účastníčkou tejto zmluvy a týka sa priamo jej vlastníckych práv. Táto zmluva má priamy dopad a
dosah na jej práva, ako práva záložcu, a ona ako účastníčka tejto zmluvy s ňou mala byť oboznámená.
Právo žalobcov na rovnosť zbraní bolo porušené aj tým, že sudca sa žiadnym spôsobom nevysporiadal

s tvrdením žalobcov o tom, že žalovaný v 1. rade zneužil ich tieseň. V skutočnosti sa nejednalo o úver
na bývanie, pretože žalovaný v 1. rade z úveru 79.900 eur poukázal na úhradu dlhu žalobcov sumu
76.995,60 eura tak, že dňa 21.2.2013 poukázal sumu 64.389,42 eura a v ten istý deň ďalšie sumy,
sumu 3.058,24 eura, 632,72 eura a 8.915,22 eura. Žalobcovia na základe uvedeného preto žiadali, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutia.

3. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.

§ 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o
neexistencii predpokladov pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku.

5. Podstata odvolacích argumentov žalobcov bola koncentrovaná na tvrdenie o tom, že súd
prvej inštancie svojím rozhodnutím porušil právo na spravodlivé súdne konanie, keďže sa jednak

nevysporiadal s podľa nich podstatnými skutkovými tvrdeniami svedčiacimi pre dôvodnosť ich žaloby, a
nevykonal taktiež dokazovanie v zmysle ich návrhu.

6. Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky
garantovaného práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia je v priamej spojitosti so

základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia
rozsudku má byť zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach strán sporu,
ako aj s návrhmi na dokazovanie.
O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd, nie je preto pochybením, ak dôkaz
nevykoná, pochybením je to, ak sa vo svojom rozhodnutí nevysporiada s tým, prečo navrhnutý dôkaz

nevykonal.
Tzv. opomenuté dôkazy t.j. dôkazy, ktoré boli v konaní riadne vykonané, avšak neboli zohľadnené
v procese hodnotenia, prípadne tiež dôkazy, ktoré neboli vôbec vykonané hoci boli účastníkmi
navrhované, pričom k nevykonaniu neexistoval legitímny a ospravedlniteľný dôvod, vedú k záveru o
porušení práva účastníka na spravodlivý proces, čo je v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS/61/94)

7. Na č.l. 213 spisu sa nachádza podanie žalobcov datované dňom 5.11.2017, z ktorého okrem iného
vyplýva ich návrh, aby súd v rámci dokazovania vyžiadal od žalovaných dražobný spis, ktorý má
obsahovať listiny s podstatnými náležitosťami, aby sa vôbec dražba mohla začať. Napr. zmluvu o

vykonaní dražby, s ktorou žalobkyňa v 3. rade ani nedisponuje, pričom táto sa má týkať priamo jej
vlastníckych práv. Zo spisu síce vyplýva pokyn sudcu k výzve žalovaným na predloženie dražobného
spisu. Predmetná písomnosť bola však doručená len žalovanému v 1. rade, ktorý oznámil, že dražobný
spis nevedie. Následne súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23.11.2017, na ktorom sa návrhom
žalobcov na vykonanie dôkazu dražobným spisom nezaoberal, ani návrh na vykonanie tohto dôkazu

nezamietol. Svoje rozhodnutie tak zaťažil vadou, na ktorú nebolo možné vzhľadom na odvolaciu
námietku žalobcov neprihliadať.
Pre uvedené pochybenie nezostávalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.8. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä:
· Rozhodne či vykoná dokazovanie v zmysle návrhu žalobcov, ak nie, svoje rozhodnutie prečo tak

neurobí zdôvodní, v takom prípade odôvodní prečo by takýto návrh na dokazovanie nemal byť podstatný
vzhľadom na tvrdenie žalobkyne v 3. rade, že napriek tomu, že je záložcom a účastníčkou zmluvy o
vykonaní dražby nebola s ňou oboznámená.
· Vzhľadom na to, že žaloba smeruje voči dvom žalovaným, pričom žalovaný v 2. rade od začiatku
namieta, že pasívne legitimovaným nie je, bude sa zaoberať touto námietkou žalovaného v 2. rade,

nakoľko predmetom konania nie je žaloba o neplatnosť dražby, ale žaloba o zdržanie sa výkonu
záložného práva, pričom výkon záložného práva je v dispozícii záložného veriteľa.
· Zaoberať sa bude aktívnou legitimáciou jednotlivých žalobcov vzhľadom na predmet konania,
namietanou žalovaným v 1. rade v priebehu konania, v tomto zmysle si ujasní, kto je účastníkom
záväzkového vzťahu zo zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy.
·Prinovomrozhodnutíbudesúdprvejinštancievychádzaťztoho,žežalobcoviasažalobounedomáhajú

zdržania sa výkonu záložného práva vo všeobecnosti, ale len výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou. Uvedené vyplýva z obsahu žaloby, napokon aj v rozsudku v bode 1. súd konštatoval, že
žalobcovia sa domáhajú zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Odôvodnenie
uvedené v bode 44 rozsudku je s konštatovaním v bode 1. nesúladné.
· Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s ďalšou argumentáciou žalobcov uvedenou

v ich odvolaní, pokiaľ ju bude mať za argumentáciu pre nové rozhodnutie významnú, spôsobilú ovplyvniť
záver, ku ktorému pôvodne dospel.

9. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne aj o nároku na náhradu trov konania,
nakoľko výrok o trovách konania je závislým od výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, rozhodne

taktiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa