Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201168
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116201168.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: W. O., A.. XX.X.XXXX, W. O. XXX, XXX XX O., o zaplatenie
3.029,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 16/2016-47
zo dňa 13.6.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 3.029,35 Eur s príslušenstvom titulom nárokov
zo zmluvy o úvere, ktorú žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 497,93 Eur.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzavreli dňa 3.8.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol
účet č. 42465391. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,- eur a bol
povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- eur. Podľa výpisu z Bankomatky

Quatro bol konečný stav k 6.12.2015 vo výške - 3.029,35 eura. Žalovaný celkovo čerpal úver vo výške
1.200 eur a poukázal právnemu predchodcovi žalobcu úhrady v celkovej výške 40 eur. Posledný krát
(zároveň aj prvýkrát) žalovaný čerpal úver dňa 20.8.2012, ktorý bol zaúčtovaný dňa 21.8.2012 vo výške
1.200 eur. Listom zo dňa 2.2.2013 právny predchodca žalobcu (VÚB, a. s.) v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovaného k okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku vo
výške 1.467 eur a žiadala ho zaplatiť najneskôr do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia. Uvedená
zásielka bola posielaná poštou, žalovaný ju prevzal 2.1.2013.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého v žiadosti žalovanej o aktiváciu
Bankomatky Quatro je začiarknutý úverový rámec vo výške 1.200 eur so štandardnou mesačnou
splátkou vo výške 40 eur. Zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov pri poskytnutom
úverovom rámci, len jej indikatívny výpočet, teda zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladovtak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, rovnako tak v zmluve absentujú aj predpoklady
pre výpočet tejto RPMN. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu,
že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje.

Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný
údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet
RPMN. Aj keď v tomto prípade je uvedená v zmluve hodnota RPMN, nie sú v nej uvedené spomínané
predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. Preto aj táto absencia spôsobuje fikciu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Vzhľadom na uvedené je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca teda môže

požadovať iba zaplatenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd v predmetnom spore prihliadol ex
offo na premlčanie uplatneného nároku. Na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s. žalovaný čerpal finančné prostriedky formou debetnej transakcie (č. l. 10). Poslednú
(zároveň aj prvú) transakciu realizoval žalobca v prospech žalovaného dňa 20.8.2012, zaúčtovaná
dňa 21.8.2012 na sumu 1.200 eur. Žalovaný uhradil len raz 40 eur dňa 21.12.2012, zaúčtované boli
29.12.2012. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny predchodca žalobcu výpis z kartového účtu

vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť a stanovil aj deň
splatnosti povinnej splátky. Tento deň musel byť stanovený najneskôr 25.9.2012, keďže 25.9.2012 sa
vo výpise nachádza poplatok „náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“. Vzhľadom na
uvedené je súd toho názoru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie bol oprávnený uplatniť súdnou cestou
už dňa 26.9.2012 a 3 ročná premlčacia doba uplynula dňa 26.10.2015. Žaloba bola podaná na súd až

21.1.2016, t.j. po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu zamietol.
5. Aplikoval ustanovenia § 52, ods. 1,2,3,4, § 100, ods. 1, § 101 OZ, § 2, § 9, ods. 1,2 zákona č. 129/2010
Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255, ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Obsah odvolania
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní ďalej uviedol, že súd v odôvodnení uvádza, že „v zmluve
absentujú predpoklady pre výpočet RPMN“, avšak uvedené tvrdenie súdu však nie je pravdivé. Priamo v
úverovej zmluve, na prvej strane v dolnej časti sa nachádza indikatívny výpočet RPMN. kde sú uvedené

všetky predpoklady pre výpočet RPMN spolu so vzorcom výpočtu. Súd taktiež nesprávne posúdil nárok
žalobcu ako premlčaný, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty určil od dátumov posledných čerpaní
zo strany žalovanej, pričom vôbec nevzal do úvahy vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom
na skutočnosť, že prvoinštančný súd v tejto časti odôvodnenia neuvádza žiadne právne predpisy, na
základe ktorých rozhodol, má za to, že rozhodnutie je zároveň postihnuté inou vadou konania, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa
02.02.2013 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny
žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaný
prevzal predmetnú písomnosť dňa 07.02.2013, a teda máme za to, že začiatok premlčacej lehoty

môžeme počítať najskôr odo dňa nasledujúceho po prevzatí predmetnej písomnosti žalovaným, t.j. odo
dňa 08.02.2013. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd podaný dňa 08.01.2016. z čoho
vyplýva, že nárok žalobcu v Čase podania návrhu premlčaný nebol. Záver o počiatku plynutia premlčacej
doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie
je podporený aj výkladom ust. § 565 OZ. podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť

predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver pri zhodnej právnej úprave
vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 456/2006.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov
konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 382 C.s.p.).10. Odvolací súd majúc za to, že na predmetnú právnu vec sa vzťahujú ust. § 43a, § 43c a § 451
Občianskeho zákonníka, postupom podľa § 382 C.s.p. vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu
týchto zákonných ustanovení vyjadrili.

11. Podľa § 43a, ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
12. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

13.ZlistinyŽiadosťovydanieBankomatkyQuatrovyplýva,žetútožiadosťadresovalžalovanýprávnemu
predchodcovi žalobcu - Všeobecnej úverovej banke, a.s., za ktorú konala spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s.. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že žalovaný žiadal o úver s predschváleným úverovým
rámcom 1.200 eur, štandardnou mesačnou splátkou 40 eur, štandardnou úrokovou sadzbou 1,90 %
mesačne/22,80 % ročne s tým, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom
mesiaci a bude uvedený vo výpise. Podľa bodu 20 časti V. Prijatím a schválením Žiadosti zo strany

Banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej
v spolupráci s CFH. Predmetnú žiadosť žalovaný podpísal dňa 3.8.2012 a Všeobecná úverová banka,
a.s. v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s. dňa 3.8.2012.
14. V priebehu sporu žalobca potvrdzujúci list v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia časti V. žiadosti
žalovaného nepredložil. Odvolací súd tak dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu -

Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným nebola platne uzatvorená zmluva o úvere. Žalovaný
dal právnemu predchodcovi žalobcu návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere /§ 43a ods. 1 Občianskeho
zákonníka/,vktoromnavrholvýškuúverovéhorámca,výškuatermínsplátkyčerpanéhoúveruiúročenie
úveru. Je nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a dodávateľ pri jej uzatváraní
musí postupovať v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žiadosť o vydanie

bankomatky Quatro je síce za stranu dodávateľa podpísaná, avšak absenciu potvrdzujúceho listu ako aj
informáciu o schválení žiadosti, na ktoré sa dodávateľ pred podpisom zmluvy zaviazal, je nutné hodnotiť
ako obchodnú praktiku, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne
narušuje, resp. môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Preto má odvolací súd
za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo k platnému

uzavretiu úverovej zmluvy, z ktorej si v konaní uplatňuje nároky.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, právny predchodca žalobcu a žalovaný sú si z dôvodu
neplatnosti zmluvy o úvere, povinní v zmysle ust. § 457 OZ vrátiť to, čo na základe predmetnej zmluvy
dostali.
16. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

správne prihliadal, aj bez návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo
dňa 20.8.2012, teda momentom odovzdania peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu
žalobcu žalovanému.

17. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
18. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19. Nakoľko si právny predchodca žalobcu svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde

uplatnil až dňa 21.1.2016, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá márne uplynula dňa 20.8.2014,
je jeho právo premlčané.
20. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1, 262, ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).