Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/384/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113223102
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7113223102.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: T. L., M..

X.X.XXXX, Q. G., G. XX, zastúpený JUDr. Dušan Antol, advokát so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice,
IČO: 31962238 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa Bratislava,
so sídlom v ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.8.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia

sumy 6.460,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 6.460,- EUR odo dňa riadneho
uplatnenia úrazovej dávky za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 28.1.2011 až do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Tento nárok si uplatnil z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej správy. Žalobca uviedol, že škoda vznikla v dôsledku činnosti v zmysle zákona č.
461/2003Z.z.osociálnompoistenívplatnomznenípovydanírozhodnutiaSociálnejpoisťovne,pobočka
Rožňava č. 7794-13/2011-RV zo dňa 29.7.2011 a Sociálnej poisťovne Bratislava č. 49353-2/2011-BA

zo dňa 29.9.2011 vo veci nepriznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom priznanej
choroby z povolania s počtom bodov 420, ktorý vypracovala Klinika pracovného lekárstva a klinickej
toxikológievKošiciach.Tvrdil,ževprípadežalobcuideonároknanáhraduškody(úrazovejdávky),ktorá
sa bežne odškodňovala. K nepriznaniu nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo výlučne
zmenou postoja Sociálnej poisťovne aj napriek tomu, že nedošlo k zmene právneho prostredia. Uviedol,
žežalovanáprivydanísvojhorozhodnutianepostupovalasprávne,keďriadneuplatnenejúrazovejdávke
nepriznala odškodnenie a porušila zákon, keď odmietla rešpektovať rozhodnutie špecializovaného

pracoviska bez vlastnej kompetencie toto rozhodnutie zmeniť. Podľa žalobcu posudkoví lekári žalovanej
nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Dodal, že
postup žalovanej je v rozpore s o zákonom 437/2004 Z.z. a zákonom č. 461/2003 Z.z. predovšetkým z
dôvodu odmietnutia vykonania znaleckého dokazovania a tiež preto, že krátenie bodového hodnotenia
vykonal nekompetentný posudkový lekár.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.10.2013 uviedla, že žalobca voči

vyššie uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 29.9.2011 podal dňa 29.11.2011 na Krajský
súd v Košiciach žalobu na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie o nepriznanie nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k.
7S/150/2011-39 zo dňa 23.5.2012 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Najvyššísúd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 10So/49/2012 zo dňa 12.6.2013 zmenil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 23.5.2012 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 49353-2/2011-
BA zo dňa 29.9.2011 zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie. Následne Sociálna poisťovňa - ústredie

Rozhodnutím č. 7093-25/2013-BA zo dňa 18.9.2013 zrušila rozhodnutie zo dňa 29.7.2011 a vec vrátila
Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava na nové konanie a rozhodnutie na základe právneho názoru
vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené, najmä na to,
že o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálna poisťovňa dosiaľ
právoplatne nerozhodla, považovala žalovaná žalobu žalobcu za predčasne podanú a navrhla, aby súd

žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Z podania žalobcu doručeného súdu dňa 12.3.2015 vyplýva, že prvostupňový orgán, teda Sociálna
poisťovňa, pobočka Rožňava dňa 10.4.2014 priznala poškodenému nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 1.489,- EUR. Sociálna poisťovňa-Ústredie dňa 3.7.2014 odvolanie
poškodeného zamietla. Následne poškodený - žalobca podal žalobu na Krajský súd v Košiciach dňa

14.7.2014, pod sp. zn. 6S/87/2014 (išlo o žalobu proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia č. 37507-3/2014-BA z 3.7.2014).

4. V predmetnej veci súd Uznesením č.k. 41C/384/2013-83 z 4.2.2016, právoplatným dňa 1.4.2016
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn.

6S/87/2014.

5. Krajský súd v Košiciach Rozsudkom č.k. 6S/87/2014-72 z 31.3.2016, právoplatným dňa 19.5.2016,
žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej z 3.7.2014 č. 37507-3/2014-BA zamietol.

6. V podaní doručenom súdu dňa 24.1.2017 žalobca uviedol, že voči Rozsudku Krajského súdu v
Košiciach, č.k. 6S/87/2014-72 nepodal opravný prostriedok. Podľa jeho názoru preukázal dôvod na
priznanie nároku na dávku podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podľa žalobcu žalovaná nerešpektuje
dátum 11.1.2011, ktorý je dátumom priznania choroby z povolania a nesprávne sa riadi dátumom prvého
zistenia, ktorý ešte nevyjadruje odškodniteľný stupeň a v tom štádiu je iba vyjadrením všeobecného

ochorenia. V prípade žalobcu je to dátum 11.1.2011. Poukázal pritom na príklady z advokátskej
kancelárie právneho zástupcu žalobcu a žiadal pripojenie spisu Obvodného súdu Košice 2 19C/1345/94
a iný súdny spis Obvodného súdu Košice 1 19C/1345/94, spis Okresného súdu Zvolen 13C/1104/95,
ďalej poukázal na súdnu prax rôznych súdov. Uviedol, že tvrdenie žalovanej vo vydanom rozhodnutí zo
dňa 3.7.2014, o zistení choroby z povolania dňa 27.10.2010 je nesprávne a odporuje právnej úprave,

aplikuje neprípustnú právnu retroaktivitu. Pokiaľ ide o chorobu z povolania, namieta to, že proces
priznávania choroby z povolania nie je viazaný na zákon č. 437/2004 Z.z. a tiež uvádza, že dátum
prvého zistenia ešte nie je dátum priznania choroby z povolania. Poukazuje na prílohu č. 4 zákona č.
461/2003 Z.z., kde je uvedená klasifikácia hluchoty podľa Fowlera, ako aj rozdelenie poruchy sluchu
podľa Svetovej zdravotníckej organizácie.

7. Z vyjadrenia žalovanej doručenej súdu 17.2.2017 vyplýva, že pokiaľ žalobca nesúhlasí s použitím
hodnoty bodu za rok 2010, keďže podľa jeho názoru, ak k priznaniu choroby z povolania došlo dňa
11.1.2011, má sa k určeniu sumy použiť hodnota za rok 2011, tak túto skutočnosť žalobca namietal
aj v rámci odvolacieho konania a v rámci súdneho preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, avšak

názor žalobcu nebol odvolacím orgánom a ani súdom akceptovaný. Žalovaná považuje túto otázku za
vyriešenú, a to aj vzhľadom na existenciu zákonného rozhodnutia, voči ktorému žalobca nevyužil právo
podať opravný prostriedok. Uviedla, že žalobca svoj nárok na náhradu škody vo výške 6.460,- EUR určil
ako násobok 420 bodov priznaných žalobcovi Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie dňa
11.1.2011 a hodnotou bodu v roku 2011. Dodal, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobcovi

nepatrí 420 bodov alebo iba 100 bodov. Rovnako bolo preukázané, že pri výpočte sumy úrazovej dávky
nie je rozhodujúca hodnota bodu za rok 2011 stanovená vo výške 15,38 EUR, ale hodnota bodu za
rok 2010 stanovená vo výške 14,89 EUR. Uviedol, že postup žalovanej v konaní o náhradu škody
za sťaženie spoločenského uplatnenia bol preskúmavaný súdmi v rámci správneho súdnictva, pričom
rozhodnutie žalovanej č. 3180-30/2014-RV z 10.4.2014 bolo potvrdené ako vecne správne a zákonné.

Žalovaná súčasne namietala prípustnosť uplatnenia inštitútu úrokov z omeškania, ako aj preukázanie
základných zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2017 uvádza, že pôvodný lekársky posudok na hodnotu
bodov 420 ostal neakceptovaný, tento nebol nikdy zrušený a je predmetom konania od 12.8.2012. Ďalej
sa žalobca vyjadroval 1) k tvrdeniu posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Košice,

že „celkový počet bodov podľa Kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z
12.5.2011 je 0 bodov“, 2) k dátumu prvého zistenia choroby z povolania verzus dátum priznania, a 3)
arbitrátnym konaním žalovanej, ktoré považuje za obchádzanie zákona (dôkaz o nezákonnom postupe
žalovanej je aj v tom, že žalovaná odmietla správny lekársky posudok SSU s hodnotou bodov 420, ktorý
kompetentný orgán ordinariát KPLaKT Košice ako jediný kompetentný orgán nezrušil, a tento lekársky

posudok stále platí), 4) ustanovením znalca z iného odboru. Žalobca tvrdil, že žalovaná keď uhradila
žalovanému sumu 1.489,- EUR, išlo o nový nárok žalobcu priznaný Rozhodnutím č. 3180-30/2014-RV z
10.4.2014. Tento nárok bol priznaný potom, čo žalovaná vo veci ustanovila znalca, Prof. W., prednostu B.
G. J. K. W. J. B. T. J. E. F. L., ktorý vypracoval znalecký posudok č.1/14 z 15.1.2014, a to bez súčinnosti
žalobcu, pričom znalec nie je z odvetvia klinické pracovné lekárstvo, ako aj k otázke 5), ktorá sa viaže
k zdôvodneniu uplatnenia úroku z omeškania z dlžnej sumy.

9. Žalovaná vo vyjadrení z 22.1.2018 uvádza, že v rámci náhrady škody je tiež potrebné, aby
nesprávny úradný postup bol v príčinnej súvislosti s požadovanou škodou. Výška dávky žalobcu bola
stanovená právoplatným zákonným rozhodnutím žalovanej z 10.4.2014 vo výške 1.489,- EUR. Postup
posudkového lekára tak nemohol zapríčiniť nevyplatenie dávky v žalobcom požadovanej sume 6.460,-

EUR, ktorú žalobca považuje za škodu, nakoľko žalobcovi nárok na dávku, v takejto výške, nikdy
nevznikol. K arbitrárnosti uviedla, že jej rozhodnutia boli súdom preskúmané. Vo vzťahu k ustanoveniu
znalca z odboru ORL a chirurgie hlavy a krku, poukázala, že touto otázkou sa v plnej miere zaoberal aj
Krajský súd v Košiciach, v konaní 6S/87/2014. Dodala, že úlohou súdu v tomto konaní nie je zisťovať
skutkový stav a tak nahrádzať činnosť Sociálnej poisťovne, ale úlohou súdu je posúdiť právne otázky,

týkajúce sa existencie nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu a preukázanie
príčinnej súvislosti s požadovanou náhradou škody.

10. Z ďalšieho podania žalobcu, doručeného súdu 15.2.2018 vyplýva, že žalobca berie späť návrh na
zmenu výšky úrokov a navrhuje aby súd o tejto otázke nerozhodoval.

11. V podaní zo dňa 21.3.2018, ako aj v podaní zo dňa 5.4.2018 žalobca v podstate zopakoval
svoje predošlé tvrdenia a uviedol, že postup posudkového lekára žalovanej zapríčinil nevyplatenie dávky
žalobcovi v požadovanej sume 6.460,- EUR. Posudkový lekár žalovanej priznal žalobcovi 0,- EUR a
takýto postup žalovanej je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. V podaní z 5.4.2018 uviedol, že

za najzávažnejšie pochybenie žalovanej považuje svojvoľnú zmenu výkladu položky č. 38 prílohy č. 1
zákona 461/2003 Z.z. v znení platnom v roku 2011, v spojení so zákonom č. 437/2004 Z.z., prílohy č. 1,
časti IV, sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania,
položka 61, s bodovým hodnotením od 400 do 800 bodov. Zároveň uviedol, že pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne

splnenie troch podmienok - protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody.

12. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.8.2018 poukázala na svoje predošle vyjadrenia a dodala, že
zákonnosť rozhodnutia č. 3180-30/2014-RV z 10.4.2014 nemôže byť v súdnom konaní prebiehajúcom

podľa zákona 514/2003 Z.z. spochybnená. Zdôraznila, že žalobcovi nárok na dávku vo výške 6.460,-
EUR nikdy nevznikol.

13. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:

Podľa ust. § 1 písm.a) zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom ku dňu podania žaloby, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ust. § 3 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods.2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods.1 písm.i) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva
alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným
postupom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona je oprávneným konať v mene štátu Sociálna poisťovňa,
ktorá je podľa § 120 ods. 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zriadená ako verejnoprávna

inštitúcia na výkon sociálneho poistenia.

Podľaust.§5ods.1citovanéhozákona, právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok

podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

Podľa ust. § 9 ods.1 a 4 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. §15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa ust. §16 ods. 1 citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej
veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a
čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu
spôsobil.

Podľa ust. § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

14. V predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
súd však predmet sporu posúdil ako nárok žalobcu, ktorý sa domáha náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, pretože podľa názoru súdu žalobca opiera svoj nárok o nezákonnosť hlavnerozhodnutia žalovanej z roku 2011, ale aj v roku 2014, a k tomu sa vzťahujúci postup žalovanej, na
základe ktorého žalovaná vydala rozhodnutie, ktoré je nezákonné v tom zmysle, že v rozpore s platnou
právnou úpravou žalobcovi nepriznala bodové ohodnotenie 420 bodov s hodnotou bodu v roku 2011 za

sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

15. Žalobca si v súlade so zákonom (§15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z.) uplatnil svoj nárok v rámci tzv.
predbežného prerokovania, preto pristúpil k podaniu žaloby.

16. V prejednávanom spore bolo potrebné vyriešiť otázku, či boli splnené predpoklady pre priznanie
nároku na náhradu škody. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami
a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno dôkazu predpokladu
prepriznanienárokunanáhraduškody,atoskutočnosť,žemuvzniklaškoda.Žalobcaibatvrdí,žeškoda
mu vznikla nesprávnym úradným postupom, rozhodnutiami žalovanej a neakceptovaním záverov Kliniky
lekárstva. Súd považuje rozhodnutie žalovanej z 3.7.2014 za zákonné, pričom uvádza, že nie je možné

nahrádzať v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom činnosť správnych
orgánov a rozhodnutia správnych súdov. Súd si nemôže predbežne právne posúdiť otázky, ktoré uvádza
žalobca, keďže ich posúdenie a rozhodnutie o nich bolo vykonané už v správnom súdnictve, ich ďalšie
preskúmanie nie je prípustné. Toto rozhodnutie je platné a súd sa ním riadi, preto nevenoval pozornosť
preskúmaniu námietok, ktoré zhodne ako v správnom súdnom procese už boli raz súdom preskúmané.

17. Pre súd je v tomto smere smerodajné rozhodnutie Najvyššieho súdu o odvolaní voči rozhodnutiu
žalovanej z roku 2011, keďže odvolací súd skonštatoval nezákonnosť rozhodnutia žalovanej. Avšak
konajúci súd uvádza, že týmto nezákonným rozhodnutím žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, pričom ani
sám žalobca to netvrdí, prípadne neuvádza, že mu týmto spôsobom vznikla škoda. Žalobca uvádza, že

nárok uplatňuje z dôvodu, že žalovaná nerešpektuje posudok, ktorý je platný, nebol zrušený a v ktorom
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie žalovanému priznala 420 bodov. Avšak na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti a iba pokiaľ sú tieto skutočnosti
preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalobcu zaťažuje v tomto
prípade dôkazné bremeno, pričom žalobca sa v konaní hlavne venoval otázkam, ktoré boli už riešené

v správnom konaní a v správnom súdnom konaní. Žalobcu v tomto konaní zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať, že vydaním nezákonného rozhodnutia prípadne nesprávnym úradným postupom žalobcovi
vznikla škoda, t.j. existuje jeho nárok na zaplatenie 6.460,- EUR a nie iba 1.489,- EUR, ktorý už žalovaná
po zrušení nezákonného rozhodnutia žalovanému vyplatila. Rovnako je potrebné preukázať aj príčinnú
súvislosť.

18. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentnom, teda peniazmi. Škoda môže spočívať v zmenšení, prípadne v nezväčšení
majetku poškodeného. Súd konštatuje, že v tomto spore žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla
a preto svoje rozhodnutie založil na tom, že nedošlo k vzniku základného predpokladu zodpovednosti

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom, teda že nebolo
preukázané, že nesprávny úradný postup sociálnej poisťovne viedol k vzniku škody a ani, že vydanie
nezákonného rozhodnutia v roku 2011 spôsobilo žalobcovi škodu vo výške 6.460,- EUR, keďže žalobca
ani v roku 2011(rovnako ako v roku 2014) nemal nárok na priznanie viac ako 100 bodov.

19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. Žalobca v spore nemal úspech. Žalovaný tak bol v konaní v plnej miere úspešný, avšak v spore si
neuplatnil nárok na náhradu trov konania (súd v spise z podaní žalovanej a z vyjadrení na pojednávaní
nezistil, že by si žalovaná nárok na náhradu trov uplatnila). Súd rovnako podľa obsahu spisu nezistil,
že by žalovanej trovy konania vznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

nepriznal. Súd pri nepriznaní nároku vychádzal z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).