Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Nt/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010373
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117010373.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.
Dariny Peťovskej a Ladislava Potoczkého, v trestnej veci odsúdeného H. X., vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 3Nt/8/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 33 odsek 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov per
analogiam je zomrelý H. X., Q.. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, Q. U. U., E. X,

účastný

súdnej rehabilitácie z odsúdenia rozsudkom bývalého Nižšieho vojenského súdu v Bratislave zo dňa
14.12.1951, sp. zn. Vt-398/51-B a bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 06.11.1991,
sp. zn. 2 Rtv 90/91, a to v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Nižšieho vojenského súdu v Bratislave zo dňa 14.12. 1951, sp. zn. Vt-398/51-B
bol H. X., Q.. XX.XX.XXXX, M. XX.XX.XXXX, uznaný vinným z trestného činu vyhýbania sa služobnej
povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody na 6 (šesť)
mesiacov.

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 06.11.1991, sp. zn. 2 Rtv 90/91 (po tom,
čo bol zrušený výrok o treste vyššie uvedeného rozhodnutia) bolo u H. X. pri nezmenenom výroku o vine
z rozsudku NVS Bratislava Vt-398/51 zo dňa 14.12.1951 upustené od potrestania.

Dňa 22.05.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XXX, XXX XX R. X,
Č. N., brata odsúdeného, urobeného prostredníctvom jej obhajcu, aby súd vyslovil účasť menovaného

odsúdeného na súdnej rehabilitácii vo vzťahu k uvedeným rozsudkom. V odôvodnení svojho návrhu
poukázala na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Ústavného
súdu Slovenskej republiky, rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky a všeobecných súdov
Českej republiky.

Vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia, resp. použitia konkrétneho ustanovenia zákona č 119/1990 Zb. o

súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov navrhovateľ uviedol, že v rozhodnutí vo veci Bayatan
ESĽP odkazuje i na rezolúciu Komisie pre ľudské práva č. 2004/35 zo dňa 19. 04. 2004, v ktorej táto
vyzvala štáty, ktoré tak ešte neučinili, aby prehodnotili svoje aktuálne právne poriadky a prax týkajúcu sa
výhrady svedomia voči vojenskej službe a v svetle rezolúcie č. 1998/77 Komisia tiež povzbudzuje štáty,
aby prehodnotili udelenie a efektívnu implementáciu amnestií a reštitúciu práv v právnom poriadku a
praxi pre tých, ktorí odmietli vykonať vojenskú službu z dôvodu výhrady vo svedomí. Podľa navrhovateľa

uvedené odporučenie Komisie vyjadruje názor, že na odstránenie dôsledkov kriminalizácie odmietnutí
výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského presvedčenia je spravidla potrebnéaplikovať osobitné - špeciálne právne inštitúty - amnestie alebo reštitúcie. V našom právnom poriadku
podobným špeciálnym právnym nástrojom bol zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení
neskorších predpisov. Ďalej tiež uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej

činnosti nehovorí, ktoré konkrétne ustanovenie uvedeného zákona by sa malo použiť. Avšak nejaké
ustanovenie použiteľné byť musí, pretože inak by odkaz na tento zákon nemal zmysel ako návod pre
aplikáciu rozsudku ESĽP zo dňa 07. 07. 2011 vo veci Vahana Bayatana. Všeobecné súdy v tomto smere
aplikujú § 33 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého podanie návrhu nie je viazané žiadnou časovou
lehotou a možno ho použiť vo všetkých prípadoch, kedy vo vymedzenom období, t. j. od 25. 02. 1948

až do 01. 01. 1990, došlo k perzekúcii kvôli trestným činom uvedeným v § 2 alebo 4 uvedeného zákona.

Na podklade podaného návrhu súd po zistení, že je na konanie a rozhodnutie príslušný (§ 7 ods. 1
zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon č. 119/1990
Ub.“/) a návrh podala oprávnená osoba (§ 5 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.) určil verejné zasadnutie na
deň 14.03.2018, o ktorom upovedomil navrhovateľa, jeho obhajcu a prokurátora a ktoré v súlade s § 294

ods. 2 Tr. por. vykonal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa písomným podaním zo dňa 11.03.2018
ospravedlnilzneúčastinapredmetnomverejnomzasadnutíasúčasnevýslovnepožiadal,abysaverejné
zasadnutie konalo v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to rozsudkov bývalého Nižšieho vojenského

súdu v Bratislave zo dňa 14.12.1951, sp. zn. Vt-398/51-B a bývalého Vojenského obvodového súdu
Bratislava zo dňa 06.11.1991, sp. zn. 2 Rtv 90/91, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 4 Tz 48/2005.

Obhajca navrhovateľa na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrh a žiadal, aby mu súd vyhovel.

Rovnako prokurátor na verejnom zasadnutí navrhoval vyhovieť podanému návrhu.

Podľa § 4 písmeno c/zákona č. 119/1990 Zb. prieskumné konanie podľa tohto oddielu možno konať
vo veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vyhlásilo odsudzujúce súdne

rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečiny alebo priestupky
neuvedené v § 2, spáchané po 5. máji 1945 podľa prvej hlavy a druhej hlavy prvého oddielu osobitnej
časti zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, ďalej pre trestný čin
nenastúpenia služby v brannej moci podľa § 265 a 266, vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270,
pre trestný čin zbehnutia podľa § 273 ods. 3 a pre trestný čin spolčenia sa na zbehnutie podľa § 275

ods. 2 písm. b)uvedeného zákona.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. konaniu nebráni smrť odsúdeného. Trestné stíhanie nemožno
po zrušení pôvodného rozhodnutia zastaviť preto, že odsúdený zomrel.

Po posúdení všetkých relevantných skutočností, vychádzajúc z dikcie § 4 písmeno c/zákona č. 119/1990
Zb. dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný. Trestný čin podľa § 270 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona
č. 86/1950 Zb., za ktorý bol zomrelý H. X. vyššie uvedenými rozsudkami odsúdený, spadá do kategórie
trestných činov, na ktoré sa vzťahuje citované ustanovenie zákona č. 119/1990 Zb.

Súd sa takisto v plnej miere stotožnil s argumentáciou navrhovateľa o nevyhnutnosti analogického
použitia § 33 odsek 2 zákona č. 119/1990 Zb., nakoľko len postup podľa tohto ustanovenia umožňuje
naplniť účel tohto zákona vyjadrený v jeho § 1 ods. 1 v kontexte judikatúry ESĽP. Pritom použitie tohto
ustanovenia je všeobecne akceptované súdmi pri konaní a rozhodovaní v obdobných prípadoch.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že boli splnené podmienky pre odstránenie dôsledkov
kriminalizácie odmietnutí výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského
presvedčenia spôsobom vyslovenia účasti zomrelého H. X. na súdnej rehabilitácii tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu
Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.