Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/177/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206460
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213206460.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, samosudca JUDr. Milan Majerník, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: V. A., nar. XX. X. XXXX, bytom N. C. XX, XXX XX X., o zaplatenie 600,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 600,- Eur od
2. 11. 2009 do zaplatenia.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie:
- zmenkovej sumy vo výške 600,- Eur,
- zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 600,- Eur od 30. 6. 2009 do zaplatenia,

- 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 600,- Eur od 2. 11. 2009 do zaplatenia,
- zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,- Eur
- náhrady trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 105,14 Eur s DPH a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 36,- Eur.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 30. 6. 2009 na zmenkovú sumu 600,- Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 2. 11. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa XX. X. XXXX (dátum
vystavenia) na sumu 600,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 2. 11.
2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku
k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,0 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,0 Eur a na
úroky uhradil 0,0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal

vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej do 3 dní
uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojillistinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou zo dňa
XX. X. XXXX na zmenkovú sumu 600,- Eur.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a

obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako
v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je

písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie

rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj
s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanej, ktorá túto zásielku prevzala 5. 1.
2016, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložila.Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca doručil súdu podanie, ktorým žiadal zastaviť konanie
v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 600,- Eur od 2. 11. 2009 do zaplatenia.

Výrok o zastavení konania teda nadväzuje na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým žiadal konanie zastaviť
a rezultuje z ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p..

Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavil. Svoju
neúčasť elektronicky ospravedlnil pre kolíziu termínov, súhlasil však s pojednávaním v jeho

neprítomnosti. Zároveň si však dal podmienku, že v prípade, ak žalovaná nebude súhlasiť so žalobou,
žiadal pojednávanie odročiť. Takéto podmieňovanie súhlasu s pojednávaním je pre súd zarážajúce,
nemajúce žiadne právne opodstatnenie. Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa pojednávania zúčastní,
aaknie,mámožnosťpožiadať oodročeniepojednávania,aaj tolenpri splnení procesnýchpodmienok
podľa§119O.s.p.Vtakomprípadekolíziutermínovbymuselkonkretizovaťspisovéznačkykolidujúceho
pojednávania a uviesť dátum, kedy sa o tejto kolízii dozvedel. V danom prípade však žalobca tieto

podmienky nesplnil. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu.

Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, žalobou zo dňa XX. X. XXXX,
kópiou zmenky na č.l. 7, úradným záznamom zo dňa 22. 4. 2013, podaním žalobcu zo dňa 30. 4.

2013, úplným výpisom z obchodního rejstříku vedeného Městským soudem v Praze zo dňa 30. 8. 2013,
odpoveďou žalobcu na výzvu súdu o doplnenie alebo opravu tlačiva zo dňa 11. 3. 2014, čiastočným
späťvzatím podaného návrhu zo dňa 21. 12. 2015, odpoveďou na výzvu súdu zo dňa 23. 3. 2016 a
ostatnými v spise sa nachádzajúcimi listinným dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná dňa XX. X. XXXX vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava sumu 600,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 23. 11. 2009. Predmetná zmenka bola
žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na
rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami
a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným strojovým písmom ako
zvyšok vzorového tlačiva.

Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13. 4. 2016 uviedla, že asi pred mesiacom sa
jej ozval veriteľ, od ktorého brala pôžičku. Žiadnych 600,- Eur, ako je uvedené v zmenke, nebrala.
Mala za to, že suma uvedená v zmenke nie je výškou dlhu, ktorý má voči právnemu predchodcovi
žalobcu. Pôžičku brala na základe zmluvy o úvere, nie na základe zmenky. Požičaná suma od právneho

predchodcu žalobcu mala byť len vo výške 170,- Eur. Nevedela vôbec o tom, aby brala pôžičku, resp.
aby si požičiavala na základe zmenky 600,- Eur. Pôžičku brala len od spoločnosti Pohotovosť. Ďalej
uviedla, že ak dlží nejakú sumu, tak tú je ochotná splatiť, avšak nemá vedomosť, či a v akej výške má
byť žalobcovi dlžná. Od žalobcu, ani jeho právneho predchodcu, nebrala 600,- Eur, preto nevie dôvod,
prečo ju žalobca žaluje v takejto výške. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť.

Zvýzvyzodňa14.3.2016plynie,žetunajšísúdvyzvalžalobcu,abyvlehote10dníododňajejdoručenia
doplnil žalobu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p.

Podaním zo dňa 23. 3. 2016 žalobca v podstate namietal retroaktivitu ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. a

prednosť úniového práva pred slovenským právnym poriadkom.

Podľa § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje
nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje

právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho
právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné
na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej
zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.Podľa§79ods.4O.s.p.akniejedokázanýopak,platí,ženárokzozmenkyalebošekuprotižalovanému,
ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca dostatočne nepreukázal svoj nárok
vyplývajúci zo zmenky. Súd pri posudzovaní nároku žalobcu zo zmenky postupoval dôsledne e ratione
legis úpravy vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým zákonodarca vyžaduje chrániť spotrebiteľa a
za týmto účelom na podporu jeho ochrany pred zneužívaním inštitútu zmeniek, keďže v praxi súdov sa
táto prehliadala, upravil postup zisťovania, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Tento

postup v záujme ochrany spotrebiteľa, ktorú si Európska únia vymienila ako jednu z priorít, predchádza
aj rigidnosti zmenkovej úpravy realizovanej ustanoveniami zákona č. 191/1950 Sb.

Súd teda pri postupe interpretácie ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p. vychádzal predovšetkým z historicko-
teleologického výkladu, pri ktorom je zisťovaný skutočný úmysel zákonodarcu, teda účel, na ktorý

má právna úprava slúžiť v dobe svojho prijatia. Z dôvodovej správy k zákonu č. 438/2015 Z.z.,
ktorým bol zmenený zákon č. 99/1963 Zb. plynie, že „účelom zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa
v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v SR. Navrhovaná právna úprava má zamedziť,
aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom
a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov

dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru (napríklad viac ako 90% p. a.). Napriek tomu, že
navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho
súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu
spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskehosúdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 3. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky
súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6

ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica
87/102/EHS,ktorásauplatňujevprejednávanejveci,nezakazujepoužívaniezmeniekvspotrebiteľských
zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto
situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku

9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je
preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie
a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne
upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho

mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu
nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako
neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli
priznávané úroky presahujúce 90% p.a. Návrh zákona expresis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zavádzajú sa

nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za
účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V tejto súvislosti uvádzame, že
ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností navrhovateľa

v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej
povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu
spotrebiteľovi. Rovnako je potrebné mať na pamäti, že môže vzniknúť situácia, v ktorej bude na súde
v Slovenskej republike uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmenky vystavenej v zahraničí. Aj pre tieto
prípady je nevyhnutná navrhovaná právna úprava. Navrhovaná právna úprava umožní ochrániť tisíce

spotrebiteľov pred nedôvodnými nárokmi uplatňovanými v súdnom konaní alebo už v štádiu exekúcie,
vzhľadom k tomu, že expresis verbis vysloví povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj
v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli. Upresňuje sa možnosť vznášania kauzálnych
námietok upravenú doposiaľ v osobitných právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. V
týchto prípadoch sú prípustné kauzálne námietky vždy. Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť súdu z

úradnej moci prihliadať na postavenie žalovaného zo zmenky ako spotrebiteľa, pokiaľ zmenka vznikla v
súvislostisospotrebiteľskouzmluvou.Uvedenápovinnosťsazavádzadopredmetnéhozákona,hocitáto
povinnosť už vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj z judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie. V súlade s osobitnými predpismi týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa sa upravuje

neplatnosť niektorých zmenových alebo šekových prejavov.

Na margo námietky žalobcu rezultujúc zo základných pravidiel teórie práva, majúc za to, že v danom
prípade ide o procesný predpis (bez špeciálnej úpravy v jeho intertemporálnych ustanoveniach ohľadom
prípadného iného postupu v konaniach pred a po účinnosti tejto zákonnej zmeny), a rozhodovacej praxe

Ústavného súdu SR (nepravá retroaktivita možná, ak to odôvodňujú „závažné dôvody všeobecného
záujmu“ a ak prípadné zásahy ustanovené novou právnou úpravou rešpektujú aj princíp proporcionality
(napr. PL. ÚS 67/07, tiež pozri článok Vavřovský P.: K rozsahu ochrany majetkových práv podle
Úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod a k zákazu retroaktivity právních norem, Právní
fórum 2005/3)), súd postupoval v zmysle ustanovení zákona účinného v čase prejednávania veci a

rozhodovania a v súlade s tým aj vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p., aby preukázal
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou a pripojil okrem
zmenky aj ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich, teda predovšetkým zmluvu. Zároveň poučil
žalobcu, že ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanej, ktorá je
fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná ďalšie listiny potrebné na

uplatnenie práva nepredložila, predovšetkým nepredložila zmluvu o úvere, na základe ktorej mala byť
vystavená zmenka.Na základe vyššie uvedeného realizovaného dokazovania mal súd za to, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností. Predovšetkým si žalobca nesplnil povinnosť v zmysle
ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p., teda nepreukázal skutočnosti, na

základe ktorých žiadal priznať nároky zo zmenky.

Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známy postup žalobcu aj v iných konaniach týkajúcich sa
uplatňovania nároku zo zmeniek. Zákonodarca v súvislosti s ochranou spotrebiteľov majúc za to, že
veritelia zneužívajúc svoje postavenie vymáhajú svoje nezákonné pohľadávky založené na nekalých

podmienkach aj využívaním dohôd o vyplňacom práve blankozmenky, reagoval na požiadavky
predložené Európskou komisiou a skutočnosti, že súdy nedostatočne reflektovali na zneužívanie
postavenia veriteľov vo vzťahu k spotrebiteľom a prijal zmeny v Občianskom súdnom poriadku upravené
v ustanoveniach § 79 ods. 3 a 4. Žalobca, pokiaľ mienil preukázať svoj nárok a skutočnosť, že v danom
prípade je jeho nárok opodstatnený, mal možnosť túto skutočnosť dokázať predložením relevantných
listín vyplývajúcich z ustanovenia § 79 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ tak neurobil, mal súd za to, že svoj nárok

dostatočným spôsobom nepreukázal.

V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci poukazuje aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011 zo
dňa 14. 3. 2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi), na ktoré v podstate reflektuje úprava v
ustanovení§79ods.3,4O.s.p..Vtomtokonanínapriektomu,žetaktiežboliuplatnenéprávazozmenky,

súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie z 25. 4. 2013
pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje
sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach a
konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

Súd teda zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to
žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, pričom podstatou tejto povinnosti
je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte
neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej

tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i
vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť
za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného bremena. Procesný neúspech
v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy,
alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto

niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe hore uvedeného dospel k záveru, že žalobca dôkazné
bremeno neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že žalovaná
nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu, na základe ktorého bola vystavená zmenka ((§
79 ods. 3, 4 O.s.p.), a preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Tu sa žiada poukázať aj na výpoveď
žalovanej, ktorá vychádzajúc nielen z ustanovenia § 79 ods. 4 O.s.p. a § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho

zákonníka poukazovala na skutočnosť, že bola realizovaná pôžička so spoločnosťou Pohotovosť vo
výške 170,- Eur a nemá žiadnu vedomosť o požičaní sumy 600,- Eur, resp. že vystavila zmenku na sumu
600,- Eur. Nemá vedomosť, na základe akej skutočnosti došlo k vystaveniu zmenky na sumu 600,- Eur.

Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, keďže ním predložené dôkazy nepreukazujú skutočnosti

týkajúce sa uplatňovaného nároku zo zmenky, ktorý mal byť podporený predložením dôkazov v zmysle
§ 79 ods. 3 O.s.p.. Súd vychádzajúc z výpovede žalovanej a táto sa zhoduje s uvedením veriteľa
na zmenke (Pohotovosť, s.r.o.), že došlo k požičaniu sumy medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou a k tomuto malo dôjsť na základe zmluvy o úvere. Predmetnú zmluvu však podľa § 79
ods. 3 O.s.p. žalobca nepredložil, preto súd ani nemal možnosť posúdiť, či uplatňované nároky zo

spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej mala byť vystavená blankozmenka, sú opodstatnené.

Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených
skutočností. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd uzavrel, že návrh žalobcu je nedôvodný a preto
ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol neúspešný a úspešnej
žalovanej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im súd trovy konania nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.