Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217205558
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217205558.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci

navrhovateľky: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. X, F. proti odporcovi: T. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. X, F., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: N. G.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a,
Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania Y. G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a T. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. - U., vo zväzku X, ročník XXXX,
na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Maloletá N. G., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú N. vo výške 250 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva.

Matka bude maloletú N. zastupovať a spravovať jej majetok.

Styk otca s maloletou N. sa neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.03.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej N..

2
27P/62/2017

2./Svojnávrhodôvodnilatým,žemanželstvosodporcomuzavrelidňaXX.XX.XXXX.Unavrhovateľkyide
o druhé manželstvo u odporcu o prvé manželstvo. Z manželstva sa im narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra
N.. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Drobné nezhody medzi nimi postupne prerástli do vážnejších
konfliktov, ktoré mali pôvod v diametrálne odlišných názoroch na manželstvo, rodinu a vedenie spoločnej
domácnosti. Najčastejším dôvodom ich sporov bol nedostatok finančných prostriedkov. Odporca si
zobral niekoľko pôžičiek, auto na leasing, ktoré nesplácal a následkom tohto navrhovateľka prišla o byt,
ktorýzdedila.Najarvroku2014bolodporcahospitalizovanývnemocnicizdôvoduintoxikáciepervitínom

a po prepustení bol obvinený z krádeže auta. Keďže odporca žiadnym spôsobom neprispieval na výživu
maloletej bola nútená podať návrh na tunajší súd vo veci určenia výživného. Rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 18.09.2014, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, právoplatným dňa 13.10.2014 súd schválil rodičovskú
dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.3./Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.

4./Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 C.s.p.
je daná tým, že posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Bratislave na M. XX, pričom na uvedenej
adrese býva navrhovateľka.

5./Súd konal v neprítomnosti odporcu, nakoľko sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť

neospravedlnil a nepožiadal ani z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

6./Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka
maloletej, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, rodným listom maloletej,
ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné:

7./Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Bratislava - U., vo zväzku X, pod poradovým číslom X. U navrhovateľky ide o druhé
manželstvo a u odporcu ide o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodila
dcéra N..

8./Zo správy ÚPSVaR zo dňa 13.09.2017 súd zistil, že ÚPSVaR uskutočnil šetrenie v dvojizbovom
prenajatom byte u navrhovateľky. Byt bol čistý a účelne zariadený. Maloletá sa v čase šetrenia
nachádzala u starej matky v F. z dôvodu rekonštrukcie predškolského zariadenia. Navrhovateľka je
zamestnaná ako asistent audítora. Jej čistý mesačný príjem predstavuje 760,- eur. K odporcovi uviedla,
že nemá o maloletú záujem. Na maloletú neplatí výživné. Maloletá odporcu nepozná. O odporcovi nemá

ona ani jeho rodina žiadne informácie takmer 5 rokov.

9./Navrhovateľka pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá. Manželstvo s odporcom uzatvorila
po dvojročnej známosti v čase, keď bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Po uzavretí manželstva s
odporcom žili v spoločnej domácnosti v byte na F. XX v Bratislave, ktorý navrhovateľka zdedila po otcovi.

Odporca pracoval príležitostne. Zo zamestnaní bol vyhodený z dôvodu krádeží. Bol drogovo závislý,
navrhovateľke bral prídavky na deti a žili z peňazí, ktoré jej poskytla matka. Nemali finančné prostriedky
ani na úhradu nájomného. Odporca čerpal rôzne pôžičky, zobral si auto na leasing, ktorý nesplácal a
byt jej bol exekuovaný. O odporcovi nemá žiadne informácie ani ona, ani jeho matka, nie sú v žiadnom
kontakte. Odporca má ukončené stredoškolské

3
27P/62/2017

vzdelanie s maturitou. K maloletej N. uviedla, že navštevuje materskú školu na N. ulici v Bratislave.
Maloletá voľnočasové aktivity nenavštevuje. V roku 2014 súd schválili rodičovskú dohodu, na základe

ktorej bol otec povinný platiť výživné na maloletú v sume 250,- eur. V tom čase pracoval brigádnicky. Ani
jedenkrát odporca výživné neuhradil. O maloletú má záujem odporcova matka, maloletá ju navštevuje.
Navrhovateľka býva s maloletou na M. XX v Bratislave. Tento byt má v prenájme od kamaráta, ktorému
platí mesačne 430,- eur.

10./Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že vzhľadom na skutkový stav navrhuje, aby maloletá bola
zverená do starostlivosti matke a otec bude zaviazaný platiť výživné na maloletú sumou 250,- eur
mesačne. Vzhľadom na to, že odporca sa o maloletú dlhodobo nezaujíma, nie je známy ani jeho súčasný
pobyt,navrholsúdu,abymaloletúzastupovalamatkaatiežspravovalajejmajetok,nakoľkoniejeznáme,
v akom zdravotnom stave sa v súčasnosti odporca nachádza.

11./ Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12./ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

13./ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že
manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, neposkytujú si pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom
by vychovávali svoju maloletú dcéru. Vzhľadom na to, že ide o nefunkčný zväzok, neexistuje nádej, že

by sa ich nezhody mohli urovnať a že by mohlo dôjsť k obnoveniu ich manželského spolužitia. Odporca
sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval pred niekoľkými rokmi, o navrhovateľku a ich spoločnú dcéru
nemá záujem, zdržiava sa na neznámom mieste. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov
rozviedol.

14./ S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom
z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP).

4
27P/62/2017

15./ Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmäurčí,komu maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča,súdneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť.Akjemaloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku

striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičova aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

16./ Maloletá N. bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.09.2014, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, zverená

do osobnej starostlivosti matky. V konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletej neboli zistené
žiadne dôvody svedčiace zmenu starostlivosti. Matka
5

27P/62/2017

naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava zo dňa 13.09.2017 neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloletú, preto súd
na čas po rozvode maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadal aj na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka. Otec maloletej dlhodobo neprejavuje o maloletú záujem, toho času sa zdržiava
na neznámom mieste. Súd záverom dodáva, že rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletej nie

je ako také nezvratné a v prípade zmeny pomerov zo strany otca môže kedykoľvek požiadať o zmenu.

17./ O zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok bude matka maloletej, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s
právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach

môže rozhodovať matka maloletého samostatne. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča
obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom, keďže
otec maloletej sa zdržiava na neznámom mieste, rodina nemá o ňom žiadne informácie, v minulosti bol
drogovo závislý. Z toho dôvodu rozhodol súd tak, že zastupovať a spravovať majetok maloletej bude
matka.

18./ Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na
ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patrí k nim predovšetkým odôvodnené potreby
dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobilosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolania a pod. Výživné má

slúžiť nielen na uspokojenie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené
potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale

aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

19./Navrhovateľka pracuje ako asistent audítora, jej čistý mesačný príjem predstavuje cca 760,-
eur. Náklady na zabezpečenie životnej úrovne maloletej predstavujú cca 470,- eur. Navrhovateľka o
odporcovi nemá žiadnu vedomosť, odporca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal svoje majetkové
pomery. ZuvedenéhodôvodusúdvykonalšetreniedopytomadresovanýmÚradupráce,sociálnychvecí
a rodiny Pezinok, z ktorého vyplýva, že odporca nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie

a nie je poberateľom žiadnej dávky sociálnej pomoci. V minulosti bol samostatne zárobkovo činný, avšak
od 07.09.2011 má živnostenské oprávnenie pozastavené. V posledných troch rokoch nepodal žiadne
daňové priznanie. Súd zohľadnil všetky uvedené okolnosti a určil výšku výživného na maloletú sumou
250,- eur mesačne. Odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odporca je v produktívnom veku, má
dostatok času na to, aby si našiel prácu, do práce chodil a tým plnil odôvodnené potreby maloletej. Nie

je možné, aby celá výživa vo vzťahu k maloletej zostala v rukách navrhovateľky.

6
27P/62/201720./Stykotcasmaloletousúdneupravil,nakoľkoomaloletúneprejavujezáujem,maloletáotcanepozná,
vníma ho ako cudziu osobu.

21./ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako
7

27P/62/2017

druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27
ods. 2 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).