Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. august 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3Nt/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010372
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1118010372.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci odsúdeného T. Y. pre
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, v konaní o návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8T/52/2015,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného T. Y., Q.. XX.XX.XXXX T. U., toho času

vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, na povolenie obnovy konania v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou 8T/52/2015, pre nesplnenie podmienok obnovy
konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.05.2018 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdeného T. Y. na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 8T/52/2015, v ktorej bol

rozsudkom zo dňa 10.02.2016, právoplatným dňa 15.06.2016, uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov so zaradením pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trest so stredným stupňom stráženia. Súd súčasne zrušil výrok o treste uloženom obvinenému trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/263/2015 zo dňa 06.07.2015, právoplatným toho
istého dňa, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odsúdený T. Y. svoj návrh odôvodnil v podstate tým, že súd vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti, voči
rozsudku podal sťažnosť so žiadosťou o navrátenie lehoty, nakoľko rozsudok prevzala jeho mama a dala
mu o ňom vedieť až po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Ďalej argumentoval tým, že poškodená vo
svojej výpovedi uviedla, že mu chýbal predný zub, avšak on v tom čase mal všetky zuby a táto svedkyňa

bola ovplyvnená mjr. F..

Na základe podaného návrhu na obnovu konania, súd, po posúdení príslušnosti na konanie a
rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 ods. 2 Tr. por., a zistení, že návrh
na obnovu konania bol podaný oprávnenou osobou (§ 396 ods. 3 Tr. por.), smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému je obnova konania prípustná (§ 393 ods. 1 Tr. por.) a nejde o prípad vylúčenia obnovy

konania (§ 395 Tr. por.) určil Okresný súd Bratislava I termín verejného zasadnutia na jeho prejednanie
a rozhodnutie (§ 402 ods. 1 Tr. por.).

Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na písomne podanom návrhu.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí navrhoval, aby súd žiadosti odsúdeného vyhovel.Prokurátornaverejnomzasadnutízasenavrhoval,abybolnávrhodsúdenéhozamietnutýprenesplnenie
podmienok obnovy konania.

Na verejnom zasadnutí súd v súlade s § 269 Trestného poriadku v spojení s § 295 odsek 2 Trestného
poriadku čítaním oboznámil podstatný obsah spisového materiálu Okresného súdu Bratislava I spisovej
značky 8T/52/2015 a 3Nt/10/2018, ako aj odpis registra trestov odsúdeného.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

S poukazom na dikciu citovaného ustanovenia je potrebné predovšetkým uviesť to, že účelom obnovy
konania je odstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Novú skutočnosť podľa §
394 odsek 1 Trestného poriadku možno preto definovať ako objektívne existujúci jav, ktorý v tej istej
veci nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie. Tieto nové skutočnosti môžu mať rôznorodú povahu a spravidla sa stávajú predmetom

dokazovania, t. j. zvyčajne sa preukazujú aj novými dôkazmi. Dôkazom súdu predtým neznámym sa
rozumie najmä taký dôkaz, ktorý nebol súdu známy v pôvodnom konaní, prípadne dôkaz, ktorý síce v
pôvodnom konaní známy súdu a ním vykonaný bol, ale s iným obsahom (napríklad zmena výpovede
svedka).Skutočnosťvtrestnomkonaní(t.j.ajvkonaníoobnove)jevždypredmetomhodnoteniaprávom
a nemožno ju preto s právom stotožňovať. Za právo treba pritom považovať predovšetkým platné právne

normy, ale aj úvahy (právne závery) o tom, či určitá skutočnosť tvorí prvky znakov hypotézy právnych
noriem, podľa ktorých sa vyhodnocuje táto skutočnosť.

V súvislosti s obnovou konania, ktorej sa odsúdený domáha, je taktiež nevyhnutné uviesť, že obnova
konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových

zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov
vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí
vydaných v trestnom konaní.

Súd taktiež zdôrazňuje, že v konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmať vecnú správnosť
rozsudku, či trestného rozkazu vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje
predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z

obsahu spisov a to dokonca aj vtedy, keď sa súd prípadne s nimi v rozhodnutí ani nevysporiadal alebo
sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Z hľadiska uvedeného súd konštatuje, že v danej trestnej veci neboli zistené žiadne také nové
skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré by boli spôsobilé privodiť odsúdenému iné rozhodnutie o vine alebo

pre ktoré by bolo možné uvažovať o tom, že pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pokiaľ ide o samotné odsúdeným uvádzané dôvody na obnovu konania súd uvádza, že rozsudok bol
riadne doručený odsúdenému, o čom svedčí oznámenie pošty zo dňa 07.06.2016, ako aj uznesenie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2016, sp. zn. 1To/66/2016. Ak by ho aj poštový doručovateľ
odovzdal do rúk inej osoby ako adresátovi, musela byť na to (na preberanie písomností) táto osoba
splnomocnená, nakoľko išlo o zásielku súdu doručovanú do vlastných rúk. V danom prípade však z
obsahu spisu vyplýva, že rozsudok prevzal odsúdený osobne, pričom tento nedoložil žiaden dôkaz, ktorýby svedčil o opaku. Okrem toho, ak by aj skutočne vyšlo najavo, že rozsudok bol doručený inej osobe,
ktorá na to nebola oprávnená, nemôže byť táto skutočnosť dôvodom na povolenie obnovy konania,
nakoľko v takom prípade by nešlo o právoplatné rozhodnutie vo veci. Obnova konania je možná len v

právoplatne skončených veciach.

Pokiaľ odsúdený argumentuje rozhodnutím v merite veci v jeho neprítomnosti, súd poznamenáva, že ani
táto skutočnosť nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, ale môže byť predmetom posudzovania
v rámci iného mimoriadneho opravného prostriedku upraveného v Trestnom poriadku.

Napokon súd nezistil ako dôvod na povolenie obnovy konania ani odsúdeným uvádzanú skutočnosť,
že poškodená mala v rámci svojej výpovede uviesť, že páchateľovi chýbal predný zub, pričom on mal
vtedy všetky zuby. Zo zápisnice o výsluchu poškodenej totiž vyplýva, že sa vyjadrila v tom smere, že
si myslí, že páchateľovi chýbal na ľavej strane zub, asi stolička. Nešlo teda o predný zub a poškodená
to neuvádzalo s určitosťou. Podstatné však je, že páchateľa - odsúdeného T. videla priamo na mieste

činu, dokonca s ním komunikovala a jednoznačne odsúdeného T. opoznala pri rekognícii.

Na základe uvedeného je teda nepochybné, že odsúdeným uvádzaná skutočnosť (chýbajúci zub)
nemôže pre neho odôvodniť iné rozhodnutie o vine a ani o treste.

Vychádzajúc z uvedeného súd sumarizuje, že odsúdený T. neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v
zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v
zrejmom rozpore s účelom trestu.

Na tomto základe bol návrh odsúdeného T. Y. na povolenie obnovy konania v celom rozsahu posúdený
ako nedôvodný a nespĺňajúci podmienky povolenia obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného
poriadku, v dôsledku čoho bol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku ako nedôvodný zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote troch pracovných dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Sťažnosť nemá odkladný účinok.