Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/243/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214102
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115214102.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: A. U., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, prechodne bytom F. Q. XX, F. W., Česká republika, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní
o náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o väzbe vo výške 20.921,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 921,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 8.5.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 20.921,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.5.2015 do zaplatenia
titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzby, a to vo výške 921,- eur ako náhradu škody a
vo výške 20.000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Podľa odôvodnenia žaloby uznesením vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ Košice zo dňa

9.1.2011, sp.zn. ORP-33/5-OJP-KE-2011 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 11.1.2011,
sp.zn. 0Tp 4/2011 bol vzatý do väzby. Väzba začala plynúť dňa 9.1.2011. Proti uzneseniu o vzatí do
väzby podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2011 bol
prepustený na slobodu. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.2.2013, sp.zn. 3T/53/2011 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2013, sp.zn. 6To/106/2013 bol oslobodený
spod obžaloby. Z dôvodu vzatia do väzby bol žalobca nútený zvoliť si obhajcu, JUDr. Milana Kuzmu.

Nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby mu bola spôsobená škoda vo výške 921,- eur, ktorá
pozostáva z trov obhajoby v trestnom konaní. Žiadosťou zo dňa 4.11.2014 si žalobca u žalovaného,
ako aj u Generálnej prokuratúry SR uplatnil nárok na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania
nároku, ktorý nebol v lehote šiestich mesiacov uspokojený ani čiastočne. Žalovaný žalobcovi listom zo
dňa 20.5.2015 oznámil, že žiadosť považuje za nedôvodnú. Vzhľadom na to, že lehota na vybavenie
žiadosti na predbežné prerokovanie nároku uplynula dňa 7.5.2015, žalobca požaduje od nasledujúceho
dňa úroky z omeškania. Vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonnou väzbou požaduje žalobca sumu

20.000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko po tom, čo bol vzatý do väzby nastali v jeho živote
obrovské zmeny. Otec ho chcel vydediť, kamaráti sa od neho odvrátili. Vo väzbe žalobcu navštevoval
len brat, ktorý mu oznámil, že rodičia sú z neho sklamaní a nahnevaní, čo žalobca zle znášal. Po
prepustení z väzby otec žalobcu vyhodil z domu a vzťahy so sestrou a bratom má naštrbené. Vzťahžalobcusotcomsanezlepšilaztohodôvodusamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením.

3. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.1.2016 uviedol, že neuznáva nárok uplatnený
žalobou. U žalobcu k označeným následkom v jeho živote v dôsledku väzby nedošlo. Následky a
závažnosť väzby sú odlišné u osoby, ktorá je prvý krát obvinená zo spáchania trestného činu a vzatá
do väzby ako pri osobe žalobcu, ktorý už bol niekoľko rokov vo väzbe a vo výkone trestu odňatia
slobody, keďže už pred namietaným trestným stíhaním a vzatím do väzby spáchal viacero úmyselných

a násilných trestných činov. Podľa žalovaného zmeny v živote, ktoré uvádzal žalobca v žalobe nemajú
reálny základ a sú nelogické, prečo by k nim došlo práve po obvinení z ublíženia na zdraví a nie
už po predchádzajúcom niekoľkonásobnom právoplatnom odsúdení za obdobné, resp. závažnejšie
trestné činy a po predchádzajúcich výkonoch trestu odňatia slobody. Žalovaný poukázal, že práve
predchádzajúca trestná minulosť žalobcu viedla za daných okolností k jeho vzatiu do väzby, a teda
žalobca si vzatie do väzby sám zavinil. Náhrada nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- eur prevyšuje

maximálnu možnú sumu odškodnenia nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Navrholžalobuvplnomrozsahuzamietnuť
a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

4. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 9.1.2011, ČVS: ORP-33/5-OJP-KE-2011
bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona.

5. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 11.1.2011, sp.zn. 0Tp/4/2011 bol žalobca vzatý do väzby

s tým, že väzba začala plynúť 9.1.2011.

6. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2011, sp.zn. 0Tp/4/2011 bol žalobca prepustený
na slobodu. Proti predmetnému uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením zo dňa 22.6.2011, sp.zn. 4Tpo/33/2011 tak, že sťažnosť okresného prokurátora

zamietol. Následne bol žalobca prepustený z väzby na slobodu.

7. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 20.2.2013, sp.zn. 3T/53/2011 oslobodil žalobcu, nakoľko
skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 4.12.2013, sp.zn. 6To/106/2013 tak, že zamietol odvolanie prokurátora.

8. V trestnom konaní vznikli žalobcovi trovy spočívajúce v trovách obhajoby vo výške 921,- eur. Išlo o
trovy právneho zastúpenia účtované v zmysle ust. § 12, ust. § 14 a ust. § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby
v znení neskorších predpisov, ktoré boli vyúčtované následovne :

a) príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 10.1.2011 - 92,63 eur
b) sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby dňa 13.1.2011 - 46,32 eur
c) návšteva v ÚVV Košice dňa 22.2.2011 - 30,87 eur
d) žiadosť o prepustenie z väzby - 22.2.2011 - 46,32 eur

e) návšteva v ÚVV Košice dňa 4.3.2011 - 30,87 eur
f) účasť na výsluchu obvineného dňa 8.3.2011 - 46,32 eur
g) sťažnosť proti uzneseniu o neprepustení z väzby dňa 10.3.2011 - 46,32 eur
h) návšteva v ÚVV Košice dňa 13.4.2011 - 30,87 eur
i) žiadosť o prepustenie z väzby - 16.4.2011 - 46,32 eur

j) účasť na výsluchu obvineného dňa 27.4.2011 - 46,32 eur
k) námietka zaujatosti voči prokurátorovi dňa 16.5.2011 - 46,32 eur
l) návšteva v ÚVV Košice dňa 30.5.2011 - 61,75 eur
m) žiadosť o prepustenie z väzby - 8.6.2011 - 46,32 eur
n) účasť na výsluchu obvineného dňa 16.6.2011 - 46,32 eur

o) 14 x režijný paušál za rok 2011 á 7,41 - 103,74 eur
+ 20 % DPH.9. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.8.2014 prijal JUDr. Milan Kuzmu od žalobcu
sumu 921,- eur ako trovy obhajoby v posudzovanej trestnej veci.

10. Listom zo dňa 4.11.2014 žiadal žalobca žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe.

11. Listom zo dňa 20.5.2015 žalovaný oznámil žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody, podľa ktorého žalovaný posúdil žiadosť žalobcu ako nedôvodnú.

12.Žalobcanapojednávanídňa21.4.2016vypovedal,žebolvoväzbeod9.1.2011do16.6.2011.Vrámci
tohto trestného konania na zastupovanie splnomocnil JUDr. Kuzmu. Po návrate z väzby domov, otec na
neho kričal, že nie je jeho syn a že ho vydedí. Pred väzbou býval s rodičmi, po návrate z väzby odišiel do
Českej republiky, kde pracuje doteraz. Pred väzbou mal dobré vzťahy s otcom, po prepustení z väzby sa
to zmenilo. Občas, na prosbu matky, príde k rodičom, avšak otec mu stále dáva najavo odcudzenie. Vždy

mu vyčíta, že niečo pokazil a že sa musí za neho hanbiť. Počas výkonu väzby ho navštevoval len brat,
rodičia odmietli návštevy. Pred výkonom väzby bol vo výkone trestu odňatia slobody, kedy ho rodičia
navštevovali, podporovali finančne aj morálne a po čase mu odpustili to, že bol vo výkone trestu odňatia
slobody . Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa vrátil bývať k rodičom do rodičovského
domu. Vo výkone väzby mal ťažký pocit s vedomím, že skutok nespáchal a už samotné vznesenie

obvinenia bolo pre neho hrozivou záležitosťou. Počas celej doby väzobného stíhania mal depresie a
stavy smútku. Nebol liečený psychiatricky ani inak.

13. Na pojednávaní dňa 22.11.2016 bol ako svedok vypočutý bratranec žalobcu H. Q., ktorý vypovedal,
že so žalobcom mali vždy dobré vzťahy. Žalobca mal problémy so zákonom v rokoch 2002- 2003,

bol vzatý do väzby a následne bol vo výkone trestu odňatia slobody v Ilave. Aj neskôr mal žalobca
opakovane problémy so zákonom. Bol sklamaný, že žalobca je vo väzbe, ale bolo mu vysvetlené, že
žalobca mal byť odsúdený za triviálnu bitku. Bol so žalobcom v kontakte aj počas doby, keď bol vo väzbe,
aj ho vo väzbe navštevoval a posielal mu balíky. Keď bol žalobca prepustený z väzby, dozvedel sa,
že poranenie bola náhoda, ktorá bola spôsobená pod vplyvom alkoholu a v tomto kontexte už vie, že

žalobca nepije, je abstinent. Otec žalobcu pred ním povedal, že viac nie je žalobca jeho syn a aby odišiel
z domu. Svedok má k žalobcovi štandardnú kvalitu vzťahov, nie je to však vrúcne, lebo žije v Čechách.
Žalobca si chcel dokončiť časť domu u rodičov, chcel tam bývať, zvažoval možnosti podnikania. Keď bol
žalobca vzatý do väzby, všetci konštatovali, že je to lump, že si trest zaslúži. Po prepustení žalobcu z
väzby sa zhoršili vzťahy v rodine. Po prepustení z väzby svedok nemal záujem žalobcovi pomáhať.

14. Na pojednávaní súdu dňa 22.11.2016 bol ako svedok vypočutý otec žalobcu, ktorý vypovedal, že
po prvom vzatí žalobcu do väzby, sa rozišli, potom si však uvedomil, že aj on sám to spôsobil , lebo ,
neurobil nič pre to, aby synovi pomohol. Potom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
sa znova zblížili. Keď bol žalobca opätovne vzatý do väzby, už ho nechcel vidieť a chcel ho vydediť.

Aj sestra sa hanbila za žalobcu. Žalobca v súčasnosti pracuje v Plzni. Počas výkone trestu odňatia
slobody syna navštevoval, ale keď bol vo väzbe, nebol ho navštíviť ani raz. Predtým mali so žalobcom
dobrý vzťah, teraz je vzťah na bode mrazu.

15. Na pojednávaní dňa 12.10.2017 žalovaný poukázal na ustanovenie § 8 ods. 6 písm. a/ zákona

č. 514/2003 Z.z. , podľa ktorého právo na náhradu škody nevzniká, a to najmä s poukazom na
trestnú minulosť žalobcu, o čo sa opieral aj dôvod vzatia do väzby uvedený v uznesení o vzatí do
väzby Okresného súdu Košice I. Vzhľadom na fakt, že žalobca už bol odsúdený a nachádzal sa vo
výkone trestu odňatia slobody, je zrejmé, že väzba nemohla mať tak zásadný vplyv na žalobcov život.
Žalovaný uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy považuje za zjavne neprimeraný nárok, navyše ktorá

prevyšuje maximálnu možnú výšku priznania nemajetkovej ujmy upravenú v zákone. Žalovaný namietol
aj uplatnené úroky z omeškania pri nemajetkovej ujme.

16. Z odpisu registra trestov žalobcu súd zistil nasledovné záznamy:
Rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.1997, sp.zn. 7T/441/1995 bol žalobca odsúdený

na trest odňatia slobody podmienečne na dva roky so skúšobnou dobou do 21.10.2001 pre trestný čin
výtržníctva a úmyselného ublíženia na zdraví podľa ust. § 202 ods. 1 a ust. § 222 ods. 1 Trestného
zákona účinného v rozhodujúcom čase.Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 17.3.1998, sp.zn. 2T/350/1997 bol žalobca
odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne na desať mesiacov pre trestný čin dezercie podľa §
282 ods. 1 Trestného zákona účinného v rozhodujúcom čase. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 14.4.2003, sp.zn. 2T/44/2002 bol žalobca odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne na
desať rokov a šesť mesiacov pre trestný čin vraždy v štádiu dokonaného pokusu, trestný čin vydierania,
ublíženia na zdraví, nedovoleného ozbrojovania a výtržníctva podľa ust. § 8 ods. 1, ust. § 219 ods. 1,
ust. § 235 ods. 1, ust. § 221 ods. 1, ust. § 185 ods. 1 a ust. § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného
v rozhodujúcom čase.

17. Súd vec právne posúdil nasledovne:

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej

časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občiansko-súdnom konaní, alebo v trestnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

22.Podľaust.§6ods.2citovanéhozákonaprávopodľaodseku1možnopriznaťibavtedy,akpoškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa ust. § 8 ods. 5 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a/ bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b/ bol oslobodený spod
obžaloby alebo c/ vec bola postúpená inému orgánu.

24. Podľa ust. § 8 ods. 6 citovaného zákona právo na náhradu škody nevznikne
a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,

b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo
amnestie prezidentom republiky,
c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie
trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného
predpisu vyžaduje,

d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,
celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa
očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,
kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať
za dostačujúce,

e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu,
f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,
g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne
zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,
ktorábolavyhlásenáspôsobomustanovenýmvzákone,aleboamnestiaprezidentarepublikynedovoľuje

trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto,
že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,
h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, aleboi) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na
územie Slovenskej republiky.

25. Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

26. Podľa ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil.

27. Podľa ust. § 16 ods. 2 citovaného zákona príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá
náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa

tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

28. Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

30. Podľa ust. § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

31. Podľa ust. § 18 ods. 3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

32. Podľa ust. § 21 ods. 4 O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred
súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) , odsekov 2 a .33. Predpokladom vzniku objektívnej zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je splnenie troch predpokladov:
- zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť,

- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

34.Podľaustálenejsúdnejpraxeprávonanáhraduškodyspôsobenúuznesenímovzatídoväzbymožno
uplatniť najmä v prípadoch, kedy trestné stíhanie príslušnej osoby bolo zastavené alebo táto osoba bola

spod obžaloby oslobodená. V prípade nutnej obhajoby sú jednotlivé úkony vykonané obhajcom na
účelnú ochranu obvineného podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánu činného v trestnom konaní,
ktorými sa konanie realizuje. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní môže vyvolať
zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre
obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie je takto
samo príčinou vzniku trov na úkony obhajoby v záujme obvineného. Náklady vynaložené na takého

úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané a za škodu
takto vzniknutú zodpovedá štát.

35. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 9.1.2011, ČVS: ORP-33/5-OJP-KE-2011
bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného

zákona. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 11.1.2011, sp.zn. 0Tp/4/2011 bol žalobca vzatý
do väzby pričom väzba začala plynúť dňa 9.1.2011.

36. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2011, sp.zn. 0Tp/4/2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.6.2011, sp.zn. 4Tpo/33/2011 bol žalobca prepustený na slobodu.

37. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.2.2013, sp.zn. 3T/53/2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.12.2013, sp.zn. 6To/106/2013 bol žalobca oslobodený, nakoľko
skutok nie je trestným činom.

38. Ako vyplynulo z pripojeného trestného spisu, žalobca na základe dôkazov zistených v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom, bol súdom oslobodený. Súd v rámci dokazovania v trestnom konaní
vyhodnotil, že skutok, ktorého podstatou bolo ublíženie na zdraví, nie je trestným činom, nakoľko
dokazovaním nebol preukázaný úmysel žalobcu a samotný poškodený tvrdil vo výpovedi pred súdom,
že išlo o náhodné poranenie.

39. V trestnom konaní vznikli žalobcovi preukázateľne trovy obhajoby vo výške 921,- eur, ktoré podľa
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.8.2014 JUDr. Milanovi Kuzmovi, advokátovi zaplatil.

40. V súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
žalobca vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych

dôsledkov.Náhradaškodyzahŕňaajnáhradutrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorom
bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo trestné stíhanie zastavené alebo vec postúpená inému orgánu (§18 ods. l zákona č.
514/2003Z.uz.). (rozsudok NS SR Z 30.3.2011. SP. ZN. 3Cdo 194/2010).

41. Štát zodpovedá objektívne za takto vzniknutú škodu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., bez
ohľadu na to, či si žalobca zvolil obhajcu sám alebo mu bol ustanovený (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 30.3.2011 sp. zn. 3Cdo 194/2010).

42. Dôvodom nutnej obhajoby bolo ustanovenie § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého

po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone
trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave. Trovy obhajoby sú teda v priamej
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

43. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.44. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného a účinného od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu trov obhajoby vo výške 921,- Eur a náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- Eur.

46. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím o väzbe listom zo dňa 4.11.2014. Žiadosť žalobcu o bola žalovanému
doručená dňa 7.11.2014. Žalovaný listom zo dňa 20.5.2015 oznámil žalobcovi, že žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody posúdil ako nedôvodnú.

47. Nárok žalobcu v rámci predbežného prerokovania nároku nebol v lehote šiestich mesiacov
uspokojený. Po uplynutí šesťmesačnej lehoty, t.j. dňom 8.11.2015 (§16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.)

sa žalovaný ako dlžník (§ 489 OZ) dostal do omeškania, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania.

48. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania, t.j. ku
dňu 8.11.2015 bola 0,05 %, a teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške

zodpovedajúcej výške 5,05 % (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %
zvýšená o päť percentuálnych bodov).
49. Na základe uvedených záverov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobe v časti
náhrady škody za trovy obhajoby v trestnom konaní vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 921,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 921,- eur od 8.5.2015

do zaplatenia.

50. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy predpokladá existenciu príčinnej
súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujmy
predstavuje zásah inak, ako majetkovej sféry integrity poškodeného vyplývajúce na jeho česť vážnosť,

povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy , spoločenské postavenia a podobne.
Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritéria a tým ponecháva na
voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu
sám vymedzil skutočnosti významné pre učenie výšky náhrady (rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 28.5.2013, sp. zn. 8 Co 175/2012).

51. Pri nárokoch žalobcu týkajúcich sa náhrady nemajetkovej ujmy súd skúmal okolnosti, ktoré viedli k
rozhodnutiu o väzbe, predchádzajúce odsúdenia žalobcu, ich charakter, ako aj vplyv väzby na život a
rodinné a spoločenské vzťahy žalobcu. Z odpisu registra trestov žalobcu vyplývajú viaceré záznamy,
pričom žalobca bol pred posudzovaným vzatím do väzby právoplatne odsúdený za trestný čin dezercie,

vydierania, nedovoleného ozbrojovania, opakovane za trestný čin výtržníctva a úmyselné ublíženie na
zdraví podľa § 155 ods. l Trestného zákona . Okrem toho bol tiež právoplatne odsúdený za trestný čin
vraždy v štádiu dokonaného pokusu podľa § 219 ods. l Trestného zákona. Žalovanému boli súdom
opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a žalovaný vykonával trest odňatia slobody
v trvaní niekoľko rokov, pričom časť výkonu trestu odňatia slobody bola vykonávaná v tretej, t.j.

najprísnejšej, nápravnovýchovnej skupine. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v prevažnej miere
odsúdený pre úmyselné trestné činy násilného charakteru. V danom prípade išlo o násilnú trestnú
činnosť a vzhľadom trestnú minulosť žalobcu, bolo rozhodnutie o vzatí žalobcu do väzby v danom čase
dôvodné, predovšetkým s poukazom na pôvodné výpovede zúčastnených osôb v trestnom konaní,
ktorébezprostrednevypovedalitak,žežalobcaúmyselnepoškodenémuspôsobilvážnereznéporanenie

predlaktia. Odstupom času svoje výpovede v konaní pred súdom zmenili.

52. Žalobca tvrdil, že počas výkonu väzby mal ťažké depresie a stavy smútku, žiadne lekárske správy
súdu nepredložil. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia žalobcu a niekoľkoročný nepodmienečný
výkon trestu odňatia slobody v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine, možno konštatovať, že

prostredie výkonu väzby bolo pre žalobcu prostredím dobre známym. Súd sa stotožnil s tvrdením
žalovaného, že následky a závažnosť väzby sú odlišné u osoby, ktorá je prvý krát obvinená zo spáchania
trestného činu a vzatá do väzby a pri osobe žalobcu, ktorý bol niekoľko rokov vo výkone trestu odňatiaslobody. Súd zastáva názor, že u žalobcu ku konkrétnym následkom opísaným v žalobe v dôsledku
väzby nedošlo.

53. Tvrdenia svedkov o zhoršení rodinných vzťahov súd rovnako považoval za účelové. Vzhľadom na
to, že ako svedok vypovedal otec žalobcu a bratranec žalobcu, t.j. jeho blízki rodinní príslušníci, súd
svedecké výpovede, s prihliadnutím na prirodzené citové vzťahy, zhodnotil ako subjektívne posúdenie
danej situácie, a nie ako objektívny pohľad na trestnú minulosť žalobcu a hľadanie podstaty zhoršenia
vzťahov v ich rodine, ktoré nastali.

54. Vážne zhoršenie vzťahov v rodine žalobcu nemá reálny základ a je nelogické, po obvinení z
ublíženia na zdraví, keď žalobca bol napokon spod obžaloby oslobodený, pričom k zhoršeniu vzťahov
v rodine nedošlo po predchádzajúcom niekoľkonásobnom právoplatnom odsúdení za obdobné, resp.
závažnejšie trestné činy a po predchádzajúcich výkonoch trestu odňatia slobody. Ak aj predmetné
obvinenie z ublíženia na zdraví a vzatie žalobcu do väzby zhoršilo vzťahy v rodine, je potrebné pôvodnú

príčinu hľadať už v predchádzajúcich odsúdeniach žalobcu a výkonoch trestu odňatia slobody. Je
možné usudzovať, že nebyť predchádzajúcej trestnej minulosti žalobcu, k zhoršeniu vzťahov v rodine by
nedošlo, nakoľko počas predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody rodina žalobcu navštevovala
a rozhodla sa pomôcť žalobcovi. Sám žalobca vo výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že vzťahy s
rodičmi po jeho prepustení z výkonu trestu boli možno ešte lepšie ako pred výkonom trestu. Z uvedeného

vyplýva, že ak by išlo o prvé obvinenie žalobcu a jeho vzatie do väzby, k následkom vo vzťahoch v
rodine, o ktoré žalobca opiera nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, by nedošlo. Práve predchádzajúca
trestná minulosť žalobcu spôsobila narušenie rodinných vzťahov. Nie je možné totiž vnímať len jednu
udalosť vyňatú z kontextu a dôvodiť, že jedine predmetným obvinením a vzatím žalobcu do väzby došlo
k narušeniu vzťahov v rodine. Trestnú minulosť žalobcu je potrebné vnímať ako celok a tam hľadať

príčiny vzniku a podstatu narušenia rodinných vzťahov. Zodpovednosť za trestnú minulosť žalobcu a tým
spôsobené zhoršenie vzťahov v rodine nemožno prenášať na žalovaného. Nebola preto preukázaná
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

55. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie

tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorý neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vyhádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov (§ 151 CSP účinného od 1.7.2016). Žalobca súdu žiadne iné dôkazy

neponúkol, napriek poučeniu podľa § 154 CSP.

56. Na základe uvedených záverov súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a
žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- eur s príslušenstvom ako nedôvodnú
zamietol.

57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods.2 CSP. Žalobcovi bola priznaná suma 921,- eur s príslušenstvom zo žalovanej sumy
20.921,- eur, z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 4,4 % a neúspech vo výške 95,6 % (teda úspech

žalovaného v tejto časti). Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán (95,6 % - 4,4%), súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,2 %.62. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.